Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/269/2015 z 12. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. januára 2016, sp. zn. 23Co/269/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8413201693.1 Krajský súd Prešov | 23Co/269/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8413201693.1 | 2016-01-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce7d6da2-45a8-4001-ae7c-b087f96bbb0a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413201693.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 23Co/269/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413201693 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413201693.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO:36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 4C/102/2013-31 zo dňa 14.11.2014 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 27. 09. 2012 domáha sa žalobca od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Škoda mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní, v ktorom žalobca vystupoval ako oprávnený. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. O žalobe rozhodol súd prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu. Dĺžka rozhodovania exekučného súdu bola cca 13 mesiacov, v tejto lehote však bola exekúcia čiastočne zastavená a vo zvyšku bolo vydané poverenie. Exekučný súd teda nebol 13 mesiacov nečinný. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti celému rozhodnutiu. Odvolanie odôvodnil nasledovne: - namietal skutočnosť, že súd rozhodol o merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Túto úpravu podľa žalobcu nie je možné v danom prípade použiť, pretože nebola účinná v čase založenia zodpovednostného právneho vzťahu, - súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, - súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami, súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. - súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom ak konštatuje, že žalobcovi nevznikla škoda - ak bol súdu pred pojednávaním veci doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu, bol súd povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedené navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na opätovné prejednanie. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho názorom, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že žalobca v danom období doručil súdom Slovenskej republiky veľké množstvo procesných návrhov, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť. Vzhľadom na množstvo návrhov a na obsadenosť súdov nebolo vo faktických možnostiach súdov rozhodnúť o týchto návrhoch v zákonných lehotách. K rovnakým záverom dospel ÚS SR vo veci IV.ÚS 606/2012, kde uviedol, že „Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenia poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažila všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, ju možno považovať za ústavne akceptovateľnú.“ Ak neboli preukázané prieťahy v konaní (základ nároku), nebolo teda potrebné zaoberať sa znaleckým posudkom o výške škody. Obsahom spisu nie je návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu. V danom prípade bola vec na námietku žalobcu prikázaná súdu, ktorý nekonal v namietaných exekučných veciach, a teda vo veci nie je dôvod namietať porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 OSP. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.