{"guid": "422c7bab-c3c8-4df2-b898-1f48a66383da:e2766b75-cf37-480a-85da-683d068fa735", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7514205988.1", "spisova_znacka": "1Co/201/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/201/2016 z 15. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 15. decembra 2016, sp. zn. 1Co/201/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7514205988.1", "identifikacne_cislo": "7514205988", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mária Usačevová", "sudca_id": 619, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-usacevova-619", "datum_vydania": "2016-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2766b75-cf37-480a-85da-683d068fa735", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514205988.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514205988.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514205988.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/201/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514205988
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514205988.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: X. G.,
E.. XX.XX.XXXX, J. I. K. B. Z. G., Z. K. X, o zaplatenie sumy 1.844,88 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. októbra 2015 č.k.
17C/266/2014-60 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo veci samej a o trovách konania a vec v rozsahu
zrušenia    v r a c i a     súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

O d m i e t a   odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.774,88 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % od
05.02.2013 až do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 110,50 eura
a trov právneho zastúpenia v sume 214,49 eura. V prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom zmluvnej
pokuty zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.844,88 eura spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 05.02.2013 do zaplatenia titulom dlhu vo
výške 1.774,88 eura na službách poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o pripojení a v sume 70
eur titulom zmluvnej pokuty. Konštatoval, že ani po prešetrení pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo
vypátrať jeho aktuálny pobyt, preto žalovanému ustanovil opatrovníka, ktorý po prevzal žalobu dňa
03.08.2015, vo veci sa nevyjadril, ani sa nezúčastnil na pojednávaní nariadenom na deň 13.10.2015,
svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil, hoci doručenie predvolania bolo vykázané riadne a včas, a
tak súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle    § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v platnom znení („ďalej len „O.s.p.“).

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že dňa 23.11.2008 žalobca uzavrel so
žalovaným na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie zmluvu o pripojení
č. W. a dňa 19.06.2010 zmluvu o pripojení č. W., na základe ktorých bol žalovaný pripojený k elektronickej
sieti. Dodatkom k zmluve č. W. zo dňa 17.05.2012 bola žalovanému aktivovaná služba Ahoj Data 2MB
za cenu 8 eur s tým, že žalobca má počas doby platnosti Dodatku k zmluve nárok na poskytnutie
cenového zvýhodnenia na služby využívané prostredníctvom pridelených SIM kariet, s dohodnutou
zmluvnou pokutou vo výške 70,- eur. Zmluvou v znení jej dodatku sa žalovaný zaviazal v bode 2.3
písm. a) že zotrvá v zmluvnom vzťahu 12 mesiacov a že po celú dobu bude tieto služby využívať bez
prerušenia a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo  účelom



ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred lehotou viazanosti, b) nepožiada o
vypojenie z prevádzky alebo dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí žiadneho takého konania
alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neuskutoční také konanie, na základe ktorého by
Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo
porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve alebo
na základe ktorých by Podnik bol oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d)
bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu),
že nedôjde k prerušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto článku. Ďalej súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný titulom poskytnutých služieb nezaplatil: fa č. XXXXXXXXXX splatnú 15.10.2012 na
sumu 1.490,01 eura, fa č. 5172475835 splatnú 15.8.2012 na sumu 238,42 eura, fa č. XXXXXXXXXX
splatnú 15.8.2012 na sumu 25,12 eura, fa č. XXXXXXXXXX splatnú 15.8.2012 na sumu 1,33 eura, fa
č. XXXXXXXXXX splatnú 15.09.2012 na sumu 239,20 eura, fa č. XXXXXXXXXX splatnú 15.10.2012
na sumu 141,88 eura a fa č. XXXXXXXXXX splatnú 15.09.2012 na sumu 60,72 eura, a nereagoval na
pokus žalobcu o pokonávku zo dňa 21.01.2013, ktorým ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 1.774,88 eura
titulom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumy 70 eur titulom zmluvnej pokuty v lehote do
04.02.2013.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 78 ods. 9  zákona č. 351/2011 Z.z. účinného od 01.11.2011, §
42 ods. 1 až 5, § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 35  ods.
2 a 3, § 544 ods. 1 a 2 a § 545a Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalovaný vyúčtovanú cenu služieb
a poplatkov za úkony s tým spojené v sume 1.774,88 eura žalobcovi nezaplatil a na výzvu žalobcu
„pokus o pokonávku“ zo dňa 21.01.2013 s lehotou plnenia do 04.02.2013 nereagoval a preto uznal za
dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.774,88 eura titulom poskytnutých služieb. Nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70,- eur z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v
zmluvnom vzťahu podľa čl. 2 bod 2.3 Dodatku k zmluve, ako i riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých
služieb vyfakturovaných v období 2012/08 - 2012/10, posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodný a žalobu
v tejto časti zamietol. Dôvodil, že medzi sporovými stranami bola uzavretá typizovaná, štandardizovaná
formulárová spotrebiteľská zmluva, ktorej náležitosti boli vopred definované žalobcom, ktorý pri uzavretí
Dodatku k zmluve č. A5073181 aktivoval žalovanému službu Ahoj Data 2MB s tým, že žalobca má počas
doby platnosti Dodatku k zmluve nárok na poskytnutie cenového zvýhodnenia na služby využívané
prostredníctvom pridelených SIM kariet, s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 70 eur, žalobca
však netvrdil či a kedy došlo ku skončeniu právneho vzťahu žalovaného so žalobcom a ani akým
spôsobom a nie je zrejmé ani to, či zmluvná pokuta bola uplatnená za nedodržanie povinnosti zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, poprípade z iných príčin, lebo žalobca presne neoznačil, vo
vzťahu ku ktorému porušeniu povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Dodal, že dostatočnosť určenia
a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou
podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute, nakoľko bez toho nemožno zistiť, či, resp. kedy, no
hlavne ktorá povinnosť bola porušená.

5. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a pretože žalovaný bol
s plnením v omeškaní, priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania, ktoré boli v rozhodnom čase vo
výške 8,75 %, odo dňa 05.02.2013, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej
v pokuse o pokonávku.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a poukazom na to, že  žalobca mal v konaní
čiastočný úspech, lebo z istiny 1.844,88 eura mu bolo priznaných 1.774,88 eura a neúspešný bol v časti
o 70 eur, úspech žalobcu v konaní bol 96,21 % a neúspech 3,79 %, teda žalobca mal neúspech len
v pomerne nepatrnej časti, priznal žalobcovi plnú náhradu účelne vynaložených trov konania, a to v
sume 110,50 eura, predstavujúcej zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu a v sume 214,49 eura
trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby advokáta žalobcu (prevzatie veci a príprava
zastúpenia, podanie žaloby), vyčíslených z hodnoty jedného úkonu v sume 81,33 eura + 2 x režijný
paušál po 8,04 eura, zvýšené o 20 % DPH.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, v ktorom ho vypočuje ako účastníka konania a vykoná ďalšie ním navrhnuté dôkazy. Súdu prvej
inštancie žalovaný vytkol, že mu v konaní ustanovil ako osobe neznámeho pobytu opatrovníka, hoci



je riadne prihlásený a žije na adrese, na ktorú mu bol doručený rozsudok. Tvrdil tiež, že súd ho týmto
nesprávnym postupom poškodil, pretože súdom ustanovený opatrovník nemohol za neho predkladať
dôkazy a bolo mu upreté jeho uplatňovať argumenty na svoju obranu, že nárok žalobcu uplatnený
žalobou v celom rozsahu neuznáva, lebo služby nevyužíval on, ale iná osoba, na čo ho upozornil sám
žalobca. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie rozhodol v spore predčasne,
na základe neúplne zisteného skutkového stavu, keďže neboli v spore vykonané dôkazy na objasnenie
rozhodujúcich skutočností.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

10. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného
odvolania žalovaného, skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie konanie a
dospel k záveru, že je potrebné podľa  § 386 písm. b) CSP odmietnuť odvolanie žalovaného proti
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pretože žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie
odvolania proti tejto časti napadnutého rozsudku. Na podanie odvolania proti výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti totiž žalovanému chýba oprávnenie z dôvodu, že mu týmto rozhodnutím
(zamietnutím žaloby v prevyšujúcej časti) nebola spôsobená žiadna, ani nepatrná ujma.

11. Odvolací súd len pre úplnosť pripomína, že konanie o zaplatenie žalobcom uplatnenej peňažnej
pohľadávky titulom zmluvnej pokuty nie je konaním, ktoré by mohlo začať aj bez návrhu, ale sporovým
konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje v dispozíciách s konaním i s predmetom
konania (vymedzeného žalobou) a nejde ani o prípad sporu, označovaného v odbornej právnickej
terminológii ako iudicium duplex, kedy žalobca a žalovaný majú v konaní rovnaké postavenie,
takže podaním žaloby je konzumované i žalobné právo žalovaného, ktorému v podaní novej žaloby
bráni prekážka zahájeného konania (litispendencie). Z obsahu odvolania zároveň nevyplýva žiadna
argumentácia smerujúca k tomu, že žalovaný má právny alebo iný (morálny, procesne ekonomický a
pod.) záujem na tom, aby o návrhu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo meritórne rozhodnuté.

12. Následne odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku
rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
danom v ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel  k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Rozsudok je potrebné v tejto jeho napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože
súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP, do 30.6.2016 ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.)
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na
spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom (civilnom) súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

14. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej
vec bola prejednaná v jej prítomnosti.

15. Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak
je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.



16. V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (účinného v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie) bolo možné ustanoviť opatrovníka účastníkovi konania, ktorý mal procesnú
spôsobilosť, avšak nemohol sa zúčastniť súdneho konania a vykonávať tak práva a povinnosti sporovej
strany. Funkcia opatrovníka nebola zákonom stanovená, aby uľahčovala činnosť súdu v tom, aby
mal komu odosielať a doručovať súdne písomnosti. Preto dôvod, pre ktorý sa účastníkovi opatrovník
ustanovoval, musel byť vždy spoľahlivo preukázaný a šetrenie, ktoré malo predchádzať ustanoveniu
opatrovníka účastníkovi podľa § 29 ods. 2 O.s.p., ktorého pobyt nie je (nebol) známy, muselo byť
dostatočne aktuálne, aby mohlo byť oporou pre záver, že dôvody pre ustanovenie opatrovníka sú (boli)
dané ku dňu vydania uznesenia o tomto opatrení. Tieto závery majú svoj pôvod predovšetkým v tom, že
opatrovníctvo osobe neznámeho pobytu je inštitútom sui generis, ktorého pojmovým znakom je (bolo)
obmedzenie trvania vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným do doby, než sa zistí pobyt zastúpeného a
než sa tento dozvie o vedenom súdnom konaní. Ak odpadne podmienka neznámeho pobytu účastníka,
zastúpenie zaniká. Neúplné vyšetrenie predpokladov pre ustanovenie opatrovníka podľa § 29 O.s.p.
odporuje (odporovalo) úprave uvedenej v tomto ustanovení a ustanovenie opatrovníka sporovej strane,
hoci na to neboli splnené podmienky formulované ust. § 29 ods. 2 O.s.p., môže viesť k odňatiu možnosti
sporovej strane zúčastniť sa súdneho konania nesprávnym postupom súdu.

17. K takémuto pochybeniu došlo i v postupe súdu prvej inštancie v posudzovanom spore. Súd totiž
ustanovil žalovanému opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., hoci žalovaný sa na adrese svojho trvalého
pobytu zdržiava a preberá súdne zásielky.

18. Z uvedeného rezultuje, že súd prvej inštancie porušil svoje povinnosti plynúce pre neho z
vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanoviť opatrovníka žalovanému na základe spoľahlivo
preukázaného dôvodu, ktorému malo predchádzať dôsledné šetrenie pobytu žalovaného tak, aby mohlo
byť oporou pre záver, že dôvody pre ustanovenie opatrovníka sú (boli) dané ku dňu vydania uznesenia
o tomto opatrení. Pokiaľ tak neučinil a nariadil pojednávanie vo veci samej, porušil povinnosť zabezpečiť
sporovým stranám (žalovanému) možnosť zúčastniť sa pojednávania vo veci a realizovať celý rad
procesných práv (predniesť alebo doplniť žalobu, resp. brániť sa proti nej, označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, ako aj ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, na záver
zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci), čím znemožnil žalovanému
uskutočnenie procesných práv s následkom porušenia jeho práva na spravodlivý proces.

19. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok v jeho napadnutej časti
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť na prejednanie sporu pojednávanie
(vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinami a vyjadrenie žalovaného v odvolaní), riadne naň predvolať
strany sporu a umožniť im realizovať všetky ich procesné práva priznané im platným procesným
poriadkom a vo veci samej (v jej zostávajúcej časti) opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia
rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému,
ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422  ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428  CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429  CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť



tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím
súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 430, § 431 ods.
1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/266/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}