Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/38/2015 z 11. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 11. júna 2015, sp. zn. 7CoE/38/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7206214474.2 Krajský súd Košice | 7CoE/38/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7206214474.2 | 2015-06-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9659b243-acfa-4fff-bcc5-ba5067286528 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7206214474.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206214474
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7206214474.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: T.. O. P., G.. XX. XX. XXXX, F.. Q. Č..XX, C.,
právne zastúpený JUDr. Mariánom Prievozníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Krmanova č.1,
proti povinnému: M.. Ľ. C. Š. -Q. Q. Q., G.. XX. XX. XXXX, IČO: 17233127, F.. V. Č..XX, C., právne zast.
JUDr. Petrom Petkom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Hlavná č.29, pre vymoženie 43.799,38 Eur
( 1.319.500,- Sk), vedenej u súdneho exekútora JUDr. Andreja Dembického, pod sp. zn. Ex 1072/2006,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 49Er/1465/2006-513 zo dňa
13. 03. 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 23. 05. 2006 a poverenia k vykonaniu
exekúcie č. 5803 024578 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 07. 06. 2006 upovedomil poverený
súdny exekútor JUDr. Andrej Dembický účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn.
Ex 1072/06 - 10MH zo dňa 24. 07. 2006. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica č. N 158/98, Nz
156/98 zo dňa 25. 06. 1998 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej Okresného súdu
Košice II č.k. 53Rob 857/2003 -36 zo dňa 28. 05. 2003.

Proti exekúcii podala námietky povinná, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 11. 10. 2006.
V námietkach uviedla, zmluvu o pôžičke Č..XX/XXXX/XXX so spoločnosťou IQ LEAS s.r.o. so sídlom
ul. Vodná č. 3, Košice, na základe, ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 1.700.000,- Sk a
túto postupne splácala v splátkach tak, že k 31. 12. 2003 uhradila celkovú sumu 86.956,02 Eur
(2.619.637, - Sk) a tým považovala svoj záväzok za splnený. Dňa 06. 12. 2005 navštívila konateľku
oprávneného JUDr. Máriu Grochovú, ktorá jej potvrdila, že voči nej neevidujú žiadnu pohľadávku a
všetky minulé záväzky boli vyrovnané, o čom jej dala písomné potvrdenie, ktoré však nepodpísala z
tohto dôvodu považovala dlh z exekučného titulu za vyrovnaný. Ďalej uviedla, že platby realizovala
prostredníctvom oprávneného T.. O. P., ktorý jej o tom vydával potvrdenia. Dňa 2.5.2006 jej spoločnosť
IQ LEAS oznámila, že postúpila svoju pohľadávku vo výške 43.799,38 Eur (1.319.500,- Sk) na
oprávneného. Z vyššie uvedených dôvodov považuje celú exekúciu za nezákonnú, nakoľko exekučný
titul zanikol predtým ako exekúcia začala. Dňa 31. 08. 2007 prvostupňový súd rozhodol o námietkach
povinnej uznesením sp. zn. 49Er/1465/2006 tak, že vyhovel námietkam. Proti tomuto uzneseniu podal
oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie písomným podaním dňa 15. 10. 2007, ktoré bolo
súdu doručené osobne dňa 17. 10. 2007. Následne súd prvého stupňa citoval § 251 ods. 4, § 202
ods. 2, § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 50 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), čl. 142



ods. 2 veta tretia Ústavy Slovenskej republiky (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení zmien a
doplnkov) a rozhodol tak, že námietkam povinnej vyhovel a v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku a predložil odvolanie oprávneného zo dňa 06. 11. 2007 so spisovým materiálom
Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
25. 09. 2008 zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd bol povinný vykonať dokazovanie, či
tvrdenie povinnej o tom, že uhradila pohľadávku sa zakladá na pravde a toto dokazovanie má vykonať
predovšetkým výsluchom, oboznámením sa s pripojenými listinami prípadne s výsluchom svedkov alebo
overením si listín prípadným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru grafológie. Vzhľadom na vyššie
uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia prvostupňového súdu nezodpovedalo
dostatočne zistenému a preukázanému skutkovému stavu. V zmysle ustanovenia § 226 zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, bol prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd
prvého stupňa sa oboznámil s obsahom námietok povinného ako aj s vyjadrením oprávneného a po
preštudovaní spisového materiálu zistil, že exekučným titulom bola notárska zápisnica N 158/1998, Nz
156/1998 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ul. Kováčska č. 37 zo dňa
25. 06. 1998. Ako vyplývalo zo spisového materiálu, povinná predložila dôkazy o úhrade dlžnej sumy
2.830.387,- Sk - príjmové pokladničné bloky, ktoré vyplývajú zo zmluvy o pôžičke Č.. XX/XXXX/XXX,
ako aj potvrdenie (č.l. 147), že oprávnený neeviduje žiadnu pohľadávku a že všetky minulé záväzky
voči povinnej boli vyrovnané, čo jej bolo zaslané mailovou poštou dňa 06. 12. 2005 o 10:00 hod. od
oprávneného. Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd preukázané, že vymáhaná pohľadávka bola
povinnou uhradená ešte pred začatím konania a teda dlh zanikol splnením, preto podanie návrhu na
vykonanie exekúcie nebolo dôvodné.

K podaným námietkam proti exekúcii sa vyjadril oprávnený vo svojom podaní zo dňa 29. 11. 2006 ako
aj ústne na pojednávaní dňa 27. 09. 2010 uviedol, že námietky povinnej považuje za irelevantné a
podľa jeho názoru povinná nepredložila súdu žiadny vierohodný doklad, dokument, ktorý by relevantným
spôsobom potvrdzoval jej argumentáciu, teda uhradenie celého dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke
č. XX/XXXX/XXX. Námietky povinnej považoval za výlučne účelové s cieľom vyhnúť sa splnenia si svojej
povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového právneho vzťahu. Následne prvostupňový súd vzhľadom na
vyššie uvedené vyzval oprávneného, ako aj povinného nech uvedie všetkých svedkov, ktorých žiada
vypočuť v predmetnom exekučnom konaní, ktorý vedia uviesť relevantné skutočnosti a podľa § 115 zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, nariadil pojednávenie vo veci na ktorom oprávnený
navrhol vypočuť ako svedkov JUDr. Máriu Grochovú, Rolanda Hudáka a Alenu Rímsku - zamestnancov
spoločnosti IQ Leas, s.r.o. ako aj vyzval obe zúčastnené strany na predloženie všetkých listinných
dôkazov týkajúcich sa konania. Oprávnený predložil zoznam úhrad realizovaných povinnou, kde uviedol,
že výška celkovej úhrady zo strany povinnej činí 86.956,02 Eur (2.637.337,- Sk). Následne predložila
povinná súdu dohodu o odpustení dlhu zo dňa 12. 12. 2005 a potvrdenie spoločnosti IQ Leas, s.r.o. zo
dňa 06. 12. 2005. Pôvodný veriteľ spoločnosť IQ LEAS s.r.o. dňa 06. 12. 2005 vyhotovil list adresovaný
povinnej, ktorým potvrdil, že ku dňu 06. 12. 2005 neeviduje voči povinnej žiadnu pohľadávku a všetky
jej minulé záväzky boli vyrovnané. Predmetný list bol povinnej doručený elektronicky, je podpísaný
konateľkou IQ LEAS s.r.o. a k podpisu je pripojená pečiatka tejto spoločnosti. Tieto skutočnosti súd
zistil z citovaného listu (č.l. 147) a z výpovede JUDr. Márie Grochovej. Oprávnený zaslal e-mailovou
poštovou povinnej vyššie citovaný dokument o ukončení vzťahu s IQ Leas, s.r.o. zo dňa 06. 12. 2005,
ktorý ako uviedol, zaslal ako vzor dokumentu v prípade ukončení ich vzťahu, ku ktorému povinná uviedla,
že uvedené vzory, ktoré jej boli zaslané - dohoda o odpustení dlhu ako aj potvrdenie o neevidencii
žiadnej pohľadávky obdržala na osobnom stretnutí s oprávneným a ďalej uviedla, že tento dokument
je riadne potvrdený odtlačkom pečiatky spoločnosti ako aj podpisom konateľky spoločnosti IQ Leas,
s.r.o. JUDr. Máriou Grochovou - konateľkou spoločnosti IQ Leas, s.r.o. Povinná ďalej uviedla, že originál
tohto dokumentu jej bol doručený len e-mailovou poštou a uvádza, že úhrady dlžnej sumy vykonávala
rôznym spôsobom a to buď osobne do pokladne firmy alebo prevodom na účet. Ak realizovala úhrady
osobne boli jej vydávané pokladničné doklady vystavené zodpovedným pracovníkom, ktoré svojim
podpisom potvrdila a tieto listinné dôkazy - fotokópie pokladničných blokov č. 1-81 v celkovej výške
93.951,64 Eur (2.830.387,- Sk) predložila. Oprávnený ďalej na pojednávaní uviedol, že vyššie uvedené
potvrdenie o neevidovaní žiadneho záväzku povinnej je len vo forme fotokópie a predložené pokladničné
bloky predložené povinnou nepredstavujú úhradu celkového dlhu povinnej a že predmetný dlh naďalej
trvá aj po postúpení pohľadávky na strane oprávneného. Na pojednávaní dňa 27. 09. 2010 svedkyňa
JUDr. Mária Grochová (konateľka pôvodného veriteľa IQ Leas, s.r.o.) ohľadom potvrdenia o neevidencii



pohľadávky voči povinnej zo dňa 6.12.2005 potvrdila, že na listine je jej podpis a aj pečiatka spoločnosti
IQ Leas s.r.o. Zároveň uviedla, že pri vystavovaní listín, potvrdení, resp. iných dokumentov originál týchto
dokumentov ostáva založený v účtovníctve, ak bol takýto dokument vystavený. Tiež uviedla, že si pamätá
na to, že sa s povinnou stretla a rokovala s ňou o predmetnom vzťahu, ale si nespomína, žeby došlo
k nejakej dohode o odpustení dlhu. Tiež uviedla, že záväzok voči povinnej nezanikol. Na pojednávaní
dňa 27. 09. 2010 bol vypočutý svedok P. I.. Svedok uviedol, že v spoločnosti IQ Leas, s.r.o. pracoval ako
referent na finančnom oddelení. Ďalej uviedol, že od povinnej preberal jej finančné platby v hotovosti a
následne na to jej vyhotovil príjmový doklad o platbe, pričom tento doklad podliehal schváleniu konateľky
spoločnosti vo väčšine prípadov JUDr. Grochovej. Svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí zostatok
pohľadávky voči povinnej predstavuje sumu 1.300.000,- Sk na istine. Tiež uviedol, že nemá vedomosť
o tom, že by v danej veci došlo k dohode o odpustení dlhu. Ohľadom potvrdenia zo dňa 06. 12. 2005
uviedol, že je vyhotovené vo forme, ktorú spoločnosť vydávala pri ukončení vzťahov a podľa jeho
vedomostí sa takéto potvrdenie vydávalo každému zákazníkovi. Zároveň uviedol, že sa nikdy nestretol
s prípadom, žeby takéto potvrdenie bolo vydané aj v prípade, žeby pohľadávka nebola uhradená. Na
pojednávaní dňa 27. 09. 2010 bola vo veci vypočutá svedkyňa Q. P. - účtovníčka a ekonómka spoločnosti
IQ Leas, s.r.o.. Svedkyňa uviedla, že ako ekonómka má prehľad o splácaní dlhu povinnej a stotožňuje
sa s vyúčtovaním úhrad vyhotovených spoločnosťou IQ Leas, s.r.o. založeným v spise. Na otázku súdu,
či má vedomosť o potvrdení spoločnosti ohľadom povinnej, že uhradila celý dlh svedkyňa uviedla, že
takýto doklad sa v účtovníctve nenachádza. Svedkyňa tiež uviedla, že o výške úroku za pôžičku nemá
vedomosť, pretože toto riešilo obchodné oddelenie. K úhrade 200.000,- Sk, ktoré mala povinná zaplatiť
18. 10. 2005, uviedla, že vyššie uvedenú sumu nemá v účtovníctve zaevidovanú. Na pojednávaní dňa
25. 10. 2010 bol vo veci vypočutý svedok M.. B. Š. (manžel povinnej). Svedok uviedol, že v roku 1998
si s manželkou od spoločnosti IQ Leas požičali sumu 1.700.000,- Sk. ďalej uviedol, že v októbri roka
2005 mu telefonoval oprávnený T.. P., ktorý mu uviedol, že pokiaľ uhradia poslednú splátku vo výške
200.000,- Sk, tak bude ich obchodný vzťah so spoločnosťou IQ Leas vyrovnaný a uzavretý, zároveň
mu uviedol číslo účtu, kde je potrebné platbu previesť. Svedok ďalej uviedol, že cca 2 dni po tom
sa im podarilo 200.000,- Sk zabezpečiť a tieto zložil na účet v Slovenskej sporiteľni, ktorý mu T.. P.
uviedol. Svedok uviedol, že na základe vyššie uvedeného považoval obchodný vzťah za uzavretý a
očakával potvrdenie o ukončení obchodného vzťahu v zmysle telefonickej dohody s T.. P.. Neskôr e-
mailovou správou obdržali potvrdenie o neevidencii pohľadávky, ale originály potvrdenia jeho manželka
na osobnom stretnutí v Košiciach neobdržala. Svedok ďalej uviedol, že medzi ním a oprávneným T.. P.
prebieha súdny spor a to z dôvodu, že 200.000,- Sk, ktoré vložil na účet T.. P. neboli neskôr zaúčtované
v spoločnosti IQ Leas na úhradu pôžičky. Dňa 23. 05. 2011 navrhol právny zástupca povinnej aby súd
ustanovil znalca z odboru účtovníctva, ktorý by zistil, či v období kedy došlo k postúpeniu pohľadávky
na oprávneného bol už dlh povinnej uhradený v plnom rozsahu, načo súd následne uznesením zo dňa
04. 08. 2011 ustanovil znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva a daňovníctva
a personalistky T.. M. P., ktorá sa vo svojom znaleckom posudku mala zamerať na otázky : ad I/ aký
objem finančných prostriedkov povinná uhradila v prospech veriteľa IQ Leas s.r.o. ku dňu 29.03.2006
(postúpenie pohľadávky) na základe Zmluvy o pôžičke č. 21/1998/911 vypracovanou formou notárskej
zápisnice zo dňa 25.06.1998. Nech uvedie štrukturalizáciu týchto úhrad (istina, úroky, iné platby), ad II/
aký objem finančných prostriedkov povinná uhradila v prospech oprávneného T.. P. odo dňa 29.03.2006 /
postúpenie pohľadávky / na základe Zmluvy o pôžičke č. 21/1998/911 vypracovanej formou notárskej
zápisnice zo dňa 25. 06. 1998. Nech uvedie štrukturalizáciu týchto úhrad (istina, úroky, iné platby ), ad
III/ akú výšku finančných prostriedkov predstavuje nedoplatok, resp. preplatok povinnej po úhradách v
prospech veriteľa a oprávneného na základe Zmluvy o pôžičke č. XX/XXXX/XXX vypracovanej formou
notárskej zápisnice zo dňa 25. 06. 1998. Nech uvedie štrukturalizáciu nedoplatku, resp. preplatku (istina,
úroky, iné platby), ako aj aby uviedla iné skutočnosti, ktoré zistí v súvislosti so znaleckým posudkom a
taktiež nech uvedie iné skutočnosti, ktoré zistí pri vypracúvaní znaleckého posudku, ak majú vplyv na
objektívne posúdenie veci. Súdny znalec dňa 12. 03. 2012 predložil znalecký posudok č. 5/2012 (čl.
342-360), v ktorom uviedol, že jednotlivé úhrady vykonané povinnou sú rozporuplné vo výške úrokovej
sadzby, nakoľko dlh povinnej predstavuje 43.799,38 Eur, avšak ak by úrok vo výške 3,25 % p.a. za
28 dní, resp. 42,36607 % ako ročný úrok, sa platil počas celého obdobia splácania pôžičky od 26.
06. 1998 do 31. 12.2003 a ak by neboli dohadované žiadne ďalšie úroky, tak povinná zaplatila spolu
na úrokoch sumu v celkovej výške 115.916,71 Eur (3.492.107,14,- Sk) za podmienok splácania istiny.
Súd prvého stupňa následne dňa 13. 03. 2012 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom
konania aby sa k nemu písomne vyjadrili. Dňa 13. 04. 2012 došlo vyjadrenie od oprávneného v ktorom
uvádza, že pokiaľ sa jedná o výšku platených úrokov ešte pôvodnému veriteľovi IQ Leas s.r.o., túto
považujú za bezpredmetnú nakoľko oprávnený sa domáha zaplatenia istiny vo výške 43.152,10 Eur



(1.300.000,- Sk) a úrokov za obdobie 10/2003-12/2003 vo výške 647,28 Eur (19.500,-Sk). Ďalej uviedol,
že v akej výške platila povinná úroky spoločnosti IQ Leas s.r.o. je vecou vzťahu medzi ňou a tým
subjektom a ich právny vzťah sa považuje za vzťah dvoch podnikateľských subjektov. Povinná vo
svojom vyjadrení uvádza, že zo strany oprávneného nedošlo k zaúčtovaniu všetkých ňou realizovaných
platieb, nakoľko oprávnený osobne preberal od povinnej platby a tieto platby neboli dodané do učtárne
a nemohli byť ani zaúčtované a tak vznikli rozdiely medzi účtovníctvom jej ako povinnej a oprávneným.
Ďalej uviedol, že pred postúpením pohľadávky na oprávneného bol vedúcim oddelenia financovania
spoločnosti IQ Leas, s.r.o. oprávnený a pokým platby realizovala jemu, všetky vždy preberal osobne.
Povinná namietala nesúlad zostatkov v účtovníctve IQ Leas s.r.o. so zostatkami istín na dodatkoch
podpísaných konateľmi IQ Leas s.r.o., dodatky predkladané povinnej na podpis v 2 origináloch avšak
rozličného znenia a podpísané 2 rôznymi konateľmi, taktiež platby nezaúčtované v účtovníctve IQ Leas
s.r.o. od povinnej napriek originálom dodaných povinnou, ako aj účtovanie IQ Leas s.r.o. platieb povinnej
na istinu ako platby na nedohodnuté úroky. Následne dňa 31. 12. 2012 predložila súdna znalkyňa
doplnenie k znaleckému posudku č. 5/2012 zo dňa 12. 03. 2012 pod č. 19/2012 (čl. 420-447) a
uviedla, že existuje viacero rozporov, a to najmä v časti úrokov, nakoľko úroky boli dohodnuté v zmluve
o pôžičke vo výške 3,25% za 28 kalendárnych dní. V zmluve bolo uvedené, citujem: „3,25% p.a. za 28
kalendárnych dní". Z výšky úrokov uvedených v zmluve však vyplýva, že ide o úrok za 28 kalendárnych
dní. Po prerátaní na ročný úrok ide o výšku úroku 42,36607 %. Percento úrokov neplatilo po celú dobu
splácania pôžičky, úrok sa menil, čo nie je zdokladované a z toho dôvodu vyplýva aj spornosť výšky
dlžnej sumy vyplývajúcich z jednotlivých dodatkov uzatvorených k zmluve o pôžičke č.21/1998/911 zo
dňa 24. 06. 1998 č. 1 - č.20. Prvostupňový súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia súdneho znalca,
ako aj jednotlivé vyjadrenia zúčastnených strán - oprávneného, ako aj povinného dospel k záveru, že
exekučné konanie sa vedie na základe Notárskej zápisnica č. N 158/98, Nz 156/98 zo dňa 25. 06. 1998 ,
z ktorej obsahu vyplýva, že povinná na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej s pôvodným veriteľom
IQ LEAS s.r.o. č. XX/XXXX/XXX uznala svoj dlh vo výške 56.429,66 Eur (1.700.000,- Sk), pričom z
obsahu vyplýva, že sa zaviazala predmetný dlh uhradiť do 17. 09. 1998 spolu s úrokom vo výške 3,25
% p.a. za 28 kalendárnych dní. Účastníci predmetného zmluvného vzťahu následne uzavreli celkovo
20 dodatkov k predmetnej zmluve (č.l. 60 až 79) a to konkrétne dodatky : č 1 zo dňa 17. 09. 1998, č.2
zo dňa 12. 11. 1998, č.3 zo dňa 06. 01. 1999, č.4 zo dňa 03. 03. 1999, č.5 zo dňa 31. 03. 1999, č.6
zo dňa 28. 04. 1999, č.7 zo dňa 26. 05. 1999, č.8 zo dňa 23. 06. 1999, č.9 zo dňa 21. 07. 1999, č.10
zo dňa 17. 08. 1999, č.11 zo dňa 14. 09. 1999, č.12 zo dňa 13. 10. 1999, č.13 zo dňa 10. 11. 1999,
č.14 zo dňa 08. 12. 1999, č.15 zo dňa 03. 01. 2000, č.16 zo dňa 02. 02. 2000, č.17 zo dňa 01. 03.
2001,č.18 zo dňa 02. 01. 2002, č.19 zo dňa 01. 06 .2002 a č. 20 zo dňa 14. 12. 2002 (čl. 60-79). V
žiadnom z týchto dodatkov nedošlo ku zmene výšky dohodnutého úroku (3,25 % za 28 kalendárnych
dní) za poskytnutie pôžičky dohodnutej v bode 2 článku II zmluvy. Ohľadom žiadneho z citovaných
dodatkov ku zmluve o pôžičke nebola následne spísaná žiadna nová notárska zápisnica ako exekučný
titul, respektíve nebol spísaný ani žiadny dodatok ku Notárskej zápisnici N 158/1998, Nz 156/1998
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej v Košiciach, ul. Kováčska č. 37, dňa 25. 06. 1998.
Neskôr došlo zo strany pôvodného veriteľa k postúpeniu pohľadávky na pána T.. O. P. - oprávneného
zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX (čl. 80). Prvostupňový súd ďalej zistil, že ako vyplýva z vyjadrenia veriteľa,
veriteľ vykonával k poslednému dňu v roku dokladovú inventúru pohľadávok voči všetkým klientom.
Povinnej však neposielali písomne na odsúhlasenie zostatky žiadnych pohľadávok. Na druhej strane,
v každom dodatku je uvedená dlžná čiastka a dodatky sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami.
Podľa vyjadrenia veriteľa odsúhlasovanie výšky nesplatenej istiny a úrokov prebiehalo priebežne vždy
pred podpisom každého dodatku, čo bolo následne potvrdené oboma zmluvnými stranami podpisom
jednotlivých dodatkov. Prvostupňový súd sa stotožnil so zistením súdneho znalca, že v dodatku č.
17 je kvôli dátumovej nezrovnalosti uvedená chybná suma zostatku istiny a dodatok č. 17 je sporný
nakoľko bol podpísaný dňa 01. 03. 2001, avšak zahŕňa aj splácanie pôžičky spred tohto dátumu. Podľa
vyjadrenia konateľa spoločnosti IQ Leas, s.r.o. išlo o splácanie pôžičky odo dňa ukončenia platnosti
predchádzajúceho dodatku č. 16, teda od 01. 03. 2000. Jednotlivé dodatky by sa mali vzťahovať len
na obdobie odo dňa ich podpísania, aby bolo zrejmé, k čomu sú jednotlivé splátky hradené, pretože
dodatok podpísaný v roku 2001 nemôže pokrývať úroky v roku 2000. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť
uvádzanú v znaleckom posudku, že oprávnený žiadnym dokladom nepreukázal plnenie v období od 01.
03. 2000 do 01. 03. 2001 a z toho dôvodu, že na dodatku je uvedené, že povinná dlhuje ešte sumu
53.774,15 Eur (1.620.000,- Sk). Avšak v tento deň už dlžná suma podľa účtovníctva veriteľa bola vo
výške 45.807,61 Eur (1.380.000,- Sk). Všetky tieto nezrovnalosti vyplývajú z toho, že dodatok č. 17
sa vzťahoval na obdobie aj pred dňom 01. 03. 2001 a aj po tomto dni. Dodatok č. 17 nespĺňa kritériá
relevantného účtovného a daňového dokladu, avšak je relevantný na posúdenie výšky dlhu respektíve, či



existuje dlh povinnej voči oprávnenému, nakoľko existencia sporných súm uhradených povinnou hovorí
o splátke úroku, ale dohodu o výške úrokov prevyšuje. Výška úroku nebola v súlade s dohodou, a
tak môže isť o splátku istiny. Súd prvého stupňa považoval za podstatnú najmä tú skutočnosť, že o
zmene výšky úroku neexistuje žiaden písomný doklad. Či bol úrok menený ústnou dohodou zmluvných
strán alebo išlo o jednostranný úkon oprávneného resp. veriteľa nie je v predmetnom exekučnom
konaní preukázané a nie je preukázaná ani výška uplatňovanej pohľadávky zo strany oprávneného ako
aj zo záverov znaleckého dokazovania nevyplýva žiadna relevantná skutočnosť preukazujúca výšku
pohľadávky oprávneného, nakoľko ako vyplýva z predložených účtovných dokladov vzniká alternatívna
možnosť, a to ak by bola úroková sadzba počas celej doby plnenia totožná s exekučným titulom t.j.
3,25 % p.a. za 28 kalendárnych dní, tak v takom prípade povinná už svoj dlh splnila pred začatím
exekučného konania. Ak sa však úroková sadzba menila ako vyplýva iba z vyjadrení oprávneného (čl.
436), ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal výšku úročenia dlhu , tak zostatok by tvorila suma 4.725,15
Eur (142.349,93,- Sk) (čl. 435), ale aj tá je sporná s ohľadom na nepreukázateľnosť platby vo výške
6.638,78 Eur (200.000,- Sk) (čl. 435), ktorá bola plnená na účet konateľa veriteľa - oprávneného v
tomto konaní, čo by znamenalo splnenie dlhu zo strany povinnej, sporná suma je však predmetom
samostatného súdneho konania, ktoré doposiaľ nebolo ukončené.

Pri rozhodovaní o námietkach povinnej vzal súd prvého stupňa do úvahy tiež existenciu písomného
potvrdenia veriteľa IQ LEAS s.r.o. zo dňa 06. 12. 2005, ktorým veriteľ potvrdil, že voči povinnej nemá
žiadnu pohľadávku a že povinná všetky svoje minulé záväzky voči nemu uhradila. Ide o nesporný
písomný dôkaz a konateľka spoločnosti IQ LEAS s.r.o. v rámci svojej výpovede potvrdila, že na tejto
písomnosti sa nachádza jej podpis a pečiatka spoločnosti. Obsah tohto listinného dôkazu bol síce
spochybnený výpoveďami svedkov (W., I., P.), ale ich výpovede prvostupňový súd nepovažoval za
relevantné a to s ohľadom na ich personálnu spriaznenosť s pôvodným veriteľom (pracovníci veriteľa),
ako aj s ohľadom na nezrovnalosti v účtovníctve spoločnosti IQ LEAS s.r.o., na ktoré poukázala vo
veci ustanovená súdna znalkyňa. Bez ohľadu na všetky vyššie uvedené skutočnosti, je potrebné
konštatovať, že aj bez podania námietok povinnej tu sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. g) exekučného zákona. K tomuto záveru prvostupňový súd dospel po zistení skutočnosti,
že pôvodný záväzok podľa Zmluvy o pôžičke č.21/1998/911 zo dňa 24. 06. 1998 bol neskôr zmenený
jeho 20 dodatkami, pričom pôvodný exekučný titul (notárska zápisnica) nebol v tomto smere následne
vôbec zmenený a teda titul sa vzťahoval iba na pôvodný záväzok povinnej. Ak zoberieme do úvahy
hodnotu pôvodne dohodnutého záväzku 1.869.660,- Sk (1.700.000,- Sk plus 3,25 % dvadsaťosemdňový
úrok za dohodnuté obdobie od 24. 06. 1998 do 17. 09. 1998, t.j. 169.660,- Sk), tak povinná celý tento
svoj záväzok nesporne v plnom rozsahu uhradila, respektíve dokonca zaplatila aj viac, čo vyplýva zo
skutočnosti, že počas trvania sporného vzťahu uhradila pôvodnému oprávnenému z exekučného titulu
minimálnu celkovú sumu vo výške 2.637.337,- Sk (takúto výšku úhrad potvrdil oprávnený). Na nároky
oprávneného vyplývajúce z neskorších 20 dodatkov k zmluve oprávnený nemá príslušný exekučný titul.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti boli námietky povinnej oprávnené, preto súd prvého stupňa
rozhodol, že námietkam povinnej proti exekúcii vyhovel.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Odvolanie odôvodňuje podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1
písm. f) a g) a podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Oprávnený namietal porušenie ústavného práva na zákonného sudcu. Odvolateľ vo
svojom odolaní poukázal na to, že súd prvého stupňa považoval za podstatnú okolnosť, že o zmene
výšky úroku neexistuje žiadny písomný doklad. V exekučnom konaní nebolo preukázané, či bol úrok
menený ústnou dohodou alebo jednostranným úkonom oprávneného, resp. veriteľa. Vznikla alternatívna
možnosť , že ak by úroková sadzba počas celej doby plnenia bola totožná s exekučným titulom 3,25%
p.a. za 28 kalendárnych dní, tak povinná už svoj dlh splatila pred začatím exekučného konania. Ďalej
uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovanie k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predovšetkým na
záver súdu, že na základe pôvodnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 06. 1998 a notárskej zápisnice
povinná splatila celý svoj dlh, a že v súčasnosti je nesplatená už len suma vyplývajúca z dodatkov, je
svojvoľný a nevyplýva z akéhokoľvek vykonaného dôkazu. Absentuje relevantný právny dôvod, prečo
by doterajšie plnenia mali byť priraďované k pôvodnej zmluve o pôžičke a hlavne započítavané na istinu,
ak z časových nadväzností a súm je evidentné, že sa jednalo výlučne o platenie úrokov na základe
jednotlivých dodatkov k zmluve. Odvolateľ uviedol napríklad: Dodatok č.1 zodpovedajú platby 55 250,-
Sk zo dňa 15. 10. 1998 a 12. 11. 1998.V zmysle tohto dodatku sa jednalo o platbu úrokov a zostatok



istiny na základe pôvodnej zmluvy o pôžičke predstavuje sumu 1 700 000,- Sk. Neexistuje žiadny dôvod
prečo by sa malo v prípade týchto platieb jednať o splátku istiny. Dodatku č.2 zodpovedajú platby 55 250,
- Sk zo dňa 09. 12. 1998 a 06. 01. 1999.V zmysle tohto dodatku sa jednalo o platbu úrokov a zostatok
istiny na základe pôvodnej zmluvy o pôžičke predstavuje sumu 1 700 000,- Sk. Neexistuje žiadny dôvod
prečo by sa malo v prípade týchto platieb jednať o splátku istiny. Ďalej odvolateľ citoval dodatok č.3, 4
a zdôraznil , že v poslednom dodatku č.20 zo dňa 14. 12. 2002 sa uvádzalo, že nesplatený zostatok
istiny je 1 300 000,- Sk, pričom v tomto dodatku sa dlžník zaviazal aj uhradiť úrok o výške 39 000,- Sk.
Odvtedy bolo evidovaných len 8 platieb v celkovej sume 368 387,- Sk, čo podľa odvolateľa zjavne nestačí
na úhradu dohodnutých úrokov a istiny. Ďalej odvolateľ citoval ustanovenia § 330 ods. 1 Obchodného
zákonníka, kde zdôraznil, že ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a
to najskôr jeho príslušenstvo. Odvolateľ ešte poukázal , že nesprávne sú aj skutkové zistenia týkajúce
sa potvrdenia veriteľa IQ LEAS s.r.o. zo dňa 06. 12. 2005, ktorým malo byť údajne potvrdené, že nemá
voči povinnej žiadnu pohľadávku. Povinná sama uviedla, že takéto tvrdenie jej bolo doručené len e-
mailom , pričom v zmysle výpisu z elektronickej komunikácie je evidentné, že priložený súbor obsahujúci
takéto tvrdenie je vo formáte doc., to znamená že sa jedná o textový súbor, bez podpisu .Povinná si na
toto potvrdenie zabezpečila podpis a pečiatku z iného dokumentu, nakoľko v danom čase spoločnosť
IQ LEAS s.r.o. už používala inú pečiatku než je v dokumentoch, ktoré predtým podpísala pre povinnú.
Z uvedených skutočností, a najmä z toho, že nikdy nebol doložený originál tejto písomnosti, ktorý
by mohol byť podrobený grafologickej analýze, ako to predpokladalo uznesenie odvolacieho súdu, je
podľa odvolateľa evidentné, že sa jednalo o falzifikát, t.j. na vytlačený textový dokument bez podpisu
bol prefotený podpis pochádzajúci z iného dokumentu. Odvolateľ ešte podotkol, že vo vzťahu k sume 6
638,78,- eur, ktorá bola predmetom súdneho vymáhania manželom povinnej v rámci konania vedeného
na Okresnom súde Košice I pod č.k. 11C 142/2009 bola žaloba voči oprávnenému v celom rozsahu
zamietnutá. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa bolo zrušené a aby mu bola vec vrátená na ďalšie konanie.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom prvostupňovému súdu dňa 6.5.2015
uviedol, že k odvolaniu oprávneného sa nebude vyjadrovať a rozhodnutie v predmetnej veci ponecháva
na zvážení súdu.

Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Exekučným titulom v prejednávanej veci bola Notárska zápisnica č. N 158/98, Nz 156/98 zo dňa
25.6.1998 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej Okresného súdu Košice II č.k. 53Rob
857/2003 -36 zo dňa 28. 05. 2003.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. (ďalej
len EP) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu
iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný
nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a
na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania
exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa sú správne, výstižné a presvedčivé. Súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav veci, vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k správnemu právnemu
posúdeniu veci.



Na zistenia uvedené v odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa
odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje, preto podľa § 219 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku, že námietkam povinného proti
exekúcii vyhovel potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.