Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/28/2016 z 22. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júna 2016, sp. zn. 43Cob/28/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6614203076.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/28/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6614203076.1 | 2016-06-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 262 ObZ, § 536 ods. 1 ObZ, § 547 ods. 1 ObZ, § 547 ods. 2 ObZ, § 547 ods. 3 ObZ, § 549 ods. 1 ObZ, § 43a OZ, § 44 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7257afa-c369-41fa-9d6e-b07acbb24b37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614203076.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203076
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614203076.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
obchodno-právnej veci navrhovateľa ITHAKA BB, spol. s r.o., so sídlom Národná 7, Banská Bystrica,
IČO: 36 653 152, právne zast. JUDr. Juraj Takáč, advokát so sídlom Dolná 51, 974 01 Banská Bystrica
proti odporcovi Rímskokatolícka cirkev farnosť Stará Halič, Farský úrad sv. Juraja, so sídlom Cintorínska
4/2, 985 11 Stará Halič, IČO: 31 920 004, právne zast. JUDr. Eva Borovská, advokátka so sídlom
Štefánikova 7, 814 31 Bratislava o zaplatenie 6.899 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/62/2014-221 zo dňa 23. novembra 2015 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

?
Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/62/2014-221 zo dňa 23. novembra 2015 p o t v r d
z u j e.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 245,92 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.899 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.899 Eur od 08.10.2010 do zaplatenia a zmluvnú
pokutu vo výške 689,90 Eur. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 909 Eur
a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.447,86 Eur.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 6.899 Eur
s príslušenstvom z dôvodu, že ako zhotoviteľ vykonal na základe Zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2010
archeologický výskum v rozsahu výkopových prác súvisiacich s inštaláciou podlahového kúrenia na
pozemku parc. č. X, k.ú. N. E.. V zmysle zmluvy o dielo bol zhotoviteľ povinný odovzdať jedno
paré výskumnej dokumentácie odporcovi a jedno paré bezplatne Krajskému pamiatkovému úradu
Banská Bystrica do 60 dní od ukončenia terénnych prác. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že výskumná
dokumentácia bola riadne a včas vypracovaná v súlade so zmluvou a bola odovzdaná odporcovi aj
Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica, pričom prevzatie výskumnej dokumentácie bolo z
ich strany potvrdené. Po doručení výskumnej dokumentácie Krajskému pamiatkovému úradu Banská
Bystrica bola táto dokumentácia Záväzným stanoviskom správneho orgánu zo dňa 06.10.2010, vydaným
v konaní č. BB-10/117-18/6540/DAM odsúhlasená ako dokumentácia spĺňajúca a obsahujúca všetky
zákonné požiadavky. Ohľadne ceny diela a platobných podmienok sa navrhovateľ s odporcom dohodli,
že celková cena diela predstavuje sumu 13.789,05 Eur s DPH, z ktorej bol odporca povinný uhradiť
50 % v lehote odo 10 dní od podpisu zmluvy, ktorú aj uhradil dňa 06.04.2010. Druhú časť ceny



diela bol odporca povinný uhradiť do 10 dní od ukončenia terénnych prác a odovzdaní výskumnej
dokumentácie realizovaných prác odporcovi a Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica.
K ukončeniu terénnych prác došlo dňa 13.07.2010, výskumná dokumentácia bola dňa 09.09.2010
odovzdaná odporcovi, ktorý ju dňa 13.09.2010 prevzal a dňa 13.09.2010 bola odovzdaná aj Krajskému
pamiatkovému úradu Banská Bystrica. Druhá časť ceny diela predstavujúca sumu vo výške 6.899 Eur s
DPH bola odporcovi vyúčtovaná faktúrou č. 19/2010 splatnou dňa 07.10.2010, ktorú odporca neuhradil.
Navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá bola v zmluve dohodnutá vo výške 0,01 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania, najviac však 10 % z fakturovanej ceny. Keďže omeškanie odporcu so
zaplatením dlžnej sumy presiahlo viac ako 1 200 dní, vzhľadom na vyššie uvedené zmluvné dojednanie
ohľadne maximálnej výšky zmluvnej pokuty si túto navrhovateľ vyčíslil vo výške 689,90 Eur, teda 10
% z dlžnej sumy. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle § 369 Obch.
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v prejednávanom prípade nebolo sporné, že zhotoviteľ
začal dielo vykonávať skôr, než bola zmluva o dielo medzi stranami písomne uzavretá. Na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom pôvodne došlo k
uzavretiu zmluvy konkludentným spôsobom, a to tým, že odporca ako objednávateľ akceptoval, že
zhotoviteľ započal výkon archeologického výskumu v rozsahu výkopových prác ešte pred uzavretím
písomnej zmluvy. Obsah dojednania medzi zmluvnými stranami bol konkretizovaný v písomnej podobe
v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami dňa 19.02.2010. Ako vyplynulo z dokazovania, písomne
uzavretá zmluva o dielo nie je novým zmluvným dojednaním, ktoré by vzniklo paralelne popri pôvodne
uzavretej konkludentnej zmluve o dielo a nie je ani novým dojednaním, ktoré by zmluvu nahradilo. V
písomnej podobe bola pôvodná zmluva o dielo „inštitucionalizovaná“, čo znamená, že z písomnej formy
je možné zistiť, aký bol obsah dohody strán.

Pokiaľ odporca odkazoval v priebehu konania na cenovú ponuku, tak cenová ponuka nemá charakter
návrhu na uzavretie zmluvy. Cenová ponuka je súborom informácii, na základe ktorých sa odporca mohol
rozhodnúť, či má uzavrieť právny úkon práve s navrhovateľom ako zhotoviteľom, alebo či mu predložená
cenová ponuka nevyhovuje, a v takom prípade mohol príslušnú zmluvu o dielo uzavrieť s iným
subjektom. Túto skutočnosť potvrdila aj výpoveď štatutárneho orgánu odporcu, ktorý na pojednávaní
výslovne uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že odporca mohol urobiť výberové konanie z viacerých
ponúk, avšak rozhodol sa akceptovať predloženú cenovú ponuku, i keď mu táto pripadala vysoká. Z
uvedenej výpovede je zrejmé, že odporca si bol vedomý charakteru cenovej ponuky ako „ponuky“, na
základe ktorej má možnosť sa rozhodnúť, či ju bude akceptovať, alebo nie.

Cenová ponuka predložená v konaní odporcom, z ktorej vyplýva rozpis predpokladaných odpracovaných
hodín teréne nemá charakter rozpočtu, z ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, ani rozpočtu,
ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný. V zmysle ust. § 546 a 547 ObZ je cenu za dielo možné
dojednať buď ako cenu fixnú, t. j. pevne dohodnutú stranami, ktorú už neskôr nie je možné bez dohody
oboch strán jednostranným spôsobom meniť, alebo ako cenu určenú podľa rozpočtu. Keďže zmluvné
strany sa v predloženej zmluve o dielo dohodli na cene, ktorá bola určená ako cena konečná vrátane
výšky DPH, nie je možné túto cenu bez dohody oboch strán následne meniť a ani upravovať. Na tom nič
nemení skutočnosť, že spôsob, akým bola výška ceny navrhnutá, vyplýval z cenovej ponuky predloženej
odporcovi. Rozsah prác vymedzený v cenovej ponuke sa nestal súčasťou zmluvy ako rozpočet, ohľadne
ktorého vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, alebo ako rozpočet, ktorý sa podľa zmluvy považuje
za nezáväzný.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si v zmluve o dielo dohodli cenu ako cenu určitú a konečnú.
Ani závery Pamiatkového úradu v Bratislave, ani výhrady, že predpokladaný rozsah prác, uvedený v
cenovej ponuke nebol vykonaný v takej výške, aká tam bola uvedená, nemôže mať vplyv na dohodnutú
výšku ceny za dielo. Obe tieto skutočnosti by boli relevantné iba za predpokladu, že by sa strany dohodli,
že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý by bol priamo v zmluve vymedzený ako neúplný alebo
ako nezáväzný a v takom prípade by bol zhotoviteľ oprávnený fakturovať iba tie položky z rozpočtu,
ktoré boli skutočne vykonané a preukázateľne naplnené.

Námietka odporcu, že Pamiatkový úrad v Bratislave vyhodnotil spôsob vykonania diela ako výskum,
ktorý nedodržal zadanie odporcu by bola relevantná iba v prípade, ak by odporca po prevzatí diela
namietol vady diela a v dôsledku toho uplatňoval nároky z vadného plnenia. Odporca prevzal výskumnú



dokumentáciu k vykonanému dielu dňa 13.09.2010 a po prevzatí diela neoznámil objednávateľovi žiadne
vady diela v zmysle § 562 Obch. zákonníka. Odporca až 24.09.2014, t. j. až 4 roky po prevzatí diela
požiadal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, aby sa vyjadril k prevzatému dielu. Z výpovedí svedkov
vyplýva, že odporca na základe diela vykonaného zhotoviteľom pokračoval v rekonštrukcii kostola Sv.
Juraja v Starej Haliči, čo bol účel, pre ktorý strany uzavreli predmetnú Zmluvu o dielo.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP) tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok
z návrhu na začatie konania a za odvolanie v sume 909 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 2.447,86 Eur.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodov
podľa § 201 OSP, v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) OSP z dôvodu, že nie je daná aktívna
legitimácia navrhovateľa domáhať sa nárokov zo zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2010, nakoľko mu
nesvedčí oprávnenie vyplývajúce z hmotného práva. Zmluva o dielo zo dňa 19.02.2010 bola uzavretá
spoločnosťou Ithaka, s.r.o., pričom nárok na zaplatenie ceny diela v tomto konaní si uplatňuje spoločnosť
ITHAKA BB, spol. s r.o.. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Ithaka, s.r.o. a spoločnosť
ITHAKA BB, spol. s r.o. sú dva samostatné právne subjekty, ktoré vykonávajú svoju podnikateľskú
činnosť pod vlastným obchodným menom. Prvý subjekt spoločnosť Ithaka, s.r.o. pod svojim obchodným
meno uzavrela Zmluvu o dielo zo dňa 19.02.2010, pričom navrhovateľ spoločnosť ITHAKA BB, spol. s
r.o. si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmluvy, ktorú pod obchodným menom uzavrela iná obchodná
spoločnosť.

Odporca ďalej uviedol, že konateľom spoločnosti Ithaka, s.r.o. v roku 2010, t. j. v čase podpisu zmluvy o
dielo bol S. L., pričom zmluvu za spotrebiteľa podpísal F.. Z. O., ktorý ku svojmu podpisu pripojil odtlačok
pečiatky spoločnosti ITHAKA BB, spol. s r.o., takže obchodné meno nekorešponduje so zápisom
spoločnosti ITHAKA BB, spol. s r.o. v obchodnom registri. Navrhovateľ spoločnosť ITHAKA BB, spol.
s r.o. nemohla, a ani nemôže platne uzatvárať zmluvy pod obchodným menom inej spoločnosti, ktorá
reálne existuje, nakoľko práve obchodné meno je základným identifikačným znakom spoločnosti, pod
ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Nakoľko zmluva o dielo
zo dňa 19.02.2010 nebola podpísaná štatutárnym orgánom spoločnosti Ithaka, s.r.o., ktorá zmluvu pod
týmto obchodným menom uzavrela, zmluva nespĺňa základné náležitosti, ktoré sú na ňu kladené v
zmysle § 536 Obchodného zákonníka, a preto je absolútne neplatná. Zmluvu o dielo zo dňa 19.02.2010
pripravoval samotný navrhovateľ, t. j. zrejme spoločnosť ITHAKA BB, spol. s r.o., ktorý ak nesprávne
uviedol svoje vlastné obchodné meno, musí znášať i negatívne dôsledky svojho konania. Z označenia
zmluvných strán je však zrejmé, že nejde o bežnú chybu v písaní, nakoľko zhotoviteľ bol označený ako
spoločnosť Ithaka, s.r.o., ktorá sa píše malým písmom, nemá prídavok BB, ani pred označením s. r. o.
skratku spol.. Poukázal aj na skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra nie je ani označenie
navrhovateľa v súlade so znením názvu v Obchodnom registri, keď vo výpise z obchodného registra je
zapísaný pod obchodným menom ITHAKA BB, spol. s r.o., pričom v zmluve bol zhotoviteľ označený
ako Ithaka, s.r.o.

Odporca uviedol, že vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa mal byť návrh zamietnutý
v celom rozsahu. Nad rámec toho uviedol, že súd prvého stupňa nezohľadnil a nezobral náležitý zreteľ
na okolnosti súvisiace s prejavom vôle strán a nevzal do úvahy ani ich následné správanie. Ponuku
na vypracovanie archeologického výskumu - rozpočet a rozpis dostal odporca súčasne s rozhodnutím,
ktorým bola povolená obnova kostola v časti rozšírenia kúrenia a výmeny podlahy. V rozpočte bol presný
postup a rozpis hodín nákladových položiek a rozsah prác, ktoré bude treba vykonať, pričom garantom
bola S.. E., ktorá rozpis spracovala a vykonávala na pôde kostola archeologický výskum aj pred desiatimi
rokmi, t. j. dôvodne mohla predpokladať, resp. aj vedieť, aký rozsah prác bude treba vykonať, ako
aj to, že s najväčšou pravdepodobnosťou zásadné archeologické nálezy sa nenájdu. Zo stavebného
denníka, ako aj zo zápisnice zo dňa 18.02.2010 je zrejmé, že všetky práce na archeologickom výskume
boli k tomuto dňu ukončené. Nakoľko deň pred uzavretím zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2010 boli
archeologické práce ukončené, čo bolo zrejmé navrhovateľovi aj odporcovi, nemohol mať odporca
záujem na základe zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2010 zaplatiť cenu za ich vykonanie, keď všetkým bolo
zrejmé a nepochybné, že práce boli ukončené. Preto je aj čl. II Zmluvy o dielo, kde je ako predmet
diela uvedené okrem iného i vykonanie archeologického výskumu, v tejto časti neplatný, nakoľko nie
je možné uzatvoriť zmluvu o dielo, ktoré bolo už reálne vykonané. O tom, že archeologický výskum a



práce na ňom boli ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo vykonané a ukončené vyplýva zo Zápisnice
z komisie archeologického výskumu zo dňa 18.02.2010, kde Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica
konštatoval, že výskum bol zrealizovaný na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská
Bystrica a komisia vykonala obhliadku výskumu s tam uvedenými závermi. V zápisnici zo dňa 18.02.2010
dal krajský pamiatkový úrad pokyn na spracovanie archeologického výskumu nie viac ako 40 dní, pričom
nasledujúci deň navrhovateľ predložil návrh zmluvy o dielo, resp. v nasledujúci deň bola uzavretá zmluva
o dielo, ktorá neobsahuje náležitosti podľa metodického pokynu a rozhodnutia krajského pamiatkového
úradu, t. j. v súlade s § 39 zák. č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého
osoba oprávnená podľa § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 uzatvorí pred začatím výskumu s vlastníkom
kultúrnej pamiatky, alebo s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa má výskum vykonať dohodu, v ktorej
sa určia podmienky vykonania výskumu. Zmluva o dielo nespĺňa zákonné náležitosti, považuje sa za
neuzavretú práve pre nedostatok náležitostí. Navyše je v rozpore so záväzným stanoviskom Krajského
pamiatkového úradu, ktorý stanovuje, že k spracovaniu archeologického výskumu dôjde do 40 dní
od ukončenia výskumu, k čomu nedošlo, t. j. stanovisko Krajského pamiatkového úradu vydané pred
uzavretím zmluvy o dielo, ktoré je pre navrhovateľa záväzné, nebolo dodržané. V zmysle § 39 ods. 1 zák.
č. 49/2002 Z. z. zmluva o dielo mala a musela byť uzavretá vopred, t. j. pred začatím archeologického
výskumu, a v prípade že k jej uzavretiu nedôjde, musel rozhodnúť o ďalšom postupe pamiatkový úrad.
V danom prípade zmluva pred začatím archeologického výskumu uzatvorená nebola a jej uzatvorenie
následne po realizácii archeologického výskumu je potrebné považovať za rozpor s ust. § 39 zák. č.
49/2002 Z. z. Krajský pamiatkový úrad i navrhovateľ ohlásil začatie výskumu ešte v januári a dá sa
povedať, že výskum bol zrealizovaný v teréne do 18.02.2010, a to na základe rozpočtu, inak by musel
rozhodnúť pamiatkový úrad, čo neurobil, nakoľko sa evidentne aj on stotožnil s predloženým rozpočtom
a popisom prác. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol na
základe akceptovaného rozpočtu, a nie na základe zmluvy o dielo.

Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s otázkou dobrých mravov, nakoľko
dňa 18.02.2010, keď sa uskutočnilo rokovanie za prítomnosti všetkých zúčastnených strán vrátane
Krajského pamiatkového úradu i archeologického ústavu bolo zrejmé, že navrhovateľ vedel, že ním
kalkulovaný rozsah prác vykonaný nebude, a preto navrhovateľ účelovo predložil odporcovi návrh
zmluvy o dielo, kde rozpočtovú cenu uviedol ako cenu zmluvnú. Je potrebné uviesť, že v čl. V bode
2 zmluvy o dielo je uvedené, že cena diela bola vypracovaná metodikou honorárového poriadku
Slovenskej republiky, komory architektov v znení zmien z 15.05.2003, čím navodil u odporcu situáciu, že
ide o cenu stanovenú rozpočtom, ktorý dostal k dispozícii pred začatím prác a ktorého sa počas celého
času výskumu aj pridržiaval. Poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva,
ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Navrhovateľ
v danom prípade zneužil právo a porušil tak zákonný princíp, podľa ktorého zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu. Konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku neplatné nie je,
avšak zo zákona je vylúčená jeho právna ochrana v súdnom konaní, a preto sa navrhovateľ úspešne
nemôže domáhať práva na doplatenie ceny diela súdnou cestou. Vzhľadom na uvedené odporca
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že argument ohľadne údajného nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, ktorý odporca stavia ako nosný argument údajne zakladajúci
existenciu odvolacieho dôvodu voči rozsudku prvostupňového súdu, nemá odporu v právnom poriadku.
I keď je nepochybné, že pri označení obchodného mena navrhovateľa v záhlaví zmluvy o dielo zo dňa
19.02.201 došlo k zrejmej písacej chybe, keď obchodné meno navrhovateľa nebolo na tomto mieste
správne uvedené, nie je to relevantný dôvod na prijatie záveru o tom, že do záväzkovo - právneho
vzťahu s odporcom z titulu predmetnej zmluvy o dielo nevstúpil ako zhotoviteľ navrhovateľ, ale údajne iná
obchodná spoločnosť, ktorej obchodné meno uvedené so zrejmou písacou chybou je uvedené v záhlaví
zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že zhotoviteľ bol ako obchodná spoločnosť v záhlaví predmetnej
zmluvy okrem obchodného mena so zrejmou písacou chybou identifikovaný aj prostredníctvom údajov,
a to adresa sídla spoločnosti, IČO spoločnosti, registrácie v obchodnom registri Okresného súdu Banská
Bystrica, štatutárneho zástupcu konateľa, bankového spojenia a čísla účtu a identifikačného čísla DPH,
ktoré je každý podnikateľ povinný zmysle ust. § 3a ods. 1 ObZ uvádzať na obchodných dokumentoch.
Správne obchodné meno navrhovateľa bez písacích chýb je tiež uvedené aj na odtlačku pečiatky, ktorou
je opatrená spolu s podpisom konateľa aj samotná zmluva o dielo. Následne každá ďalšia písomná
dokumentácia vypracovaná v obchodnom styku s odporcom, napr. odovzdanie výskumnej dokumentácie
z archeologického výskumu zo dňa 09.09.2010, faktúra č. 6/2010, faktúra č. 19/2010 nesie správne



uvedené obchodné meno navrhovateľa, ako aj správne uvedené ďalšie identifikačné údaje spoločnosti
tak, ako to vyžaduje ustanovenie Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu je nepochybné, že do
záväzkovo-právneho vzťahu s odporcom titulom predmetnej zmluvy o dielo vstúpil navrhovateľ ako
zhotoviteľ, s ktorým výlučne a jedine odporca ako objednávateľ konal. Je nepochybné aj to, že práva a
nároky, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania o zaplatenie nevyplatenej časti diela patria výlučne
navrhovateľovi, preto označil tvrdenia odporcu o údajnej absencií vecnej legitimácie navrhovateľa za
nesprávne a účelovo vykonštruované. K ostatným argumentom odporcu uvedeným v odvolaní sa
navrhovateľ nevyjadril s odôvodnením, že na tieto dostatočne rozsiahlo reagoval v predchádzajúcom
priebehu súdneho konania a s týmito tvrdeniami odporcu sa súd už dostatočne vysporiadal vo svojom
rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 OSP a § 156 ods. 1 OSP, čo bolo oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je právo navrhovateľa na zaplatenie
ceny diela na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 19.02.2010,
podľa ktorej v čl. V bod. 1 sa zmluvné strany dohodli na cene archeologického sondážneho výskumu
vo výške 13.798,05 Eur s DPH. V čl. V bod 2 strany uviedli, že cena diela bola vypracovaná metodikou
honorárového poriadku Slovenskej komory architektov v znení zmien zo dňa 15.05.2003. Ďalej sa strany
dohodli, že objednávateľ uhradí 50 % dohodnutej celkovej sumy, ktorá pokrýva nevyhnutné priame
prevádzkové náklady, spojené s prácou v teréne a so spracovaním výskumnej dokumentácie do 10
dní od podpisu tejto zmluvy a zvyšnú čiastku dohodnutej sumy uhradí na účet zhotoviteľa do 10 dní
od ukončenia terénnych prác a odovzdania výskumnej dokumentácie realizovaných terénnych prác
objednávateľovi a KPÚ v Banskej Bystrici.

Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal dňa 05.10.2010 vo veci „archeologický výskum rímsko-
katolíckeho kostola Sv. Juraja v Starej Haliči“ záväzné stanovisko v ktorom uviedol, že súhlasí s
predloženým materiálom a konštatoval, že výskumná dokumentácia zo záchranného archeologického
výskumu národnej pamiatky rímsko-katolíckeho kostola Sv. Juraja v Starej Haliči spĺňa a obsahuje
všetky požiadavky, ktoré vyplývajú z vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 16/2003 zo
dňa 12.11.2002, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu a archeologický výskum bol
vykonaný v súlade s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica.

Faktúrou zo dňa 24.03.2010 fakturoval navrhovateľ odporcovi sumu 6.899 Eur s dátumom splatnosti
dňa 07.04.2010, ktorú odporca previedol na účet navrhovateľa dňa 06.04.2010 vo výške 6.899 Eur.

Cenová ponuka na vykonanie archeologického sondážneho výskumu lokality Stará Halič - kostol Sv.
Juraja parc. č. X zo dňa 11.11.2009 obsahovala rozpis priamych nákladov, vedľajších nákladov v celkovej
výške 13.798,05 Eur s DPH. Je v nej uvedené, že tento rozpočet je platný pre výskum v rozsahu stavby,
ako je uvedené v záväznom stanovisku KPÚ Banská Bystrica. V prípade mimoriadnych nálezov, resp.
rozšírenia výskumu na žiadosť KPÚ Banská Bystrica bude ďalší postup riešený dodatkom k zmluve.

Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2014 štatutárny zástupca odporcu ohľadom zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom uviedol, že „napriek tomu, že sme mohli urobiť aj nejaké výberové
konanie z viacerých ponúk, nechceli sme sa nijako priečiť a túto obchodnú spoločnosť sme akceptovali.
Niekedy v mesiaci november 2009 nám bola zaslaná zo strany spoločnosti ITHAKA BB cenová ponuka,
kde bola rozpísaná hodinová odmena za vykonávanie takéhoto prieskumu. Ekonomickej rade, ako aj
mne sa to zdalo veľa, ale povedali sme si, že keď je potrebné prieskum vykonať, tak za podmienok,
ktoré boli v cenovej ponuke uvedené, toto dovolíme.“

Dňa 11.10.2010 bol spísaný záznam z rokovania, ktorý spísali prítomní - konateľ navrhovateľa F.. Z. O.,
odborný garant archeologického výskumu S.. D. E. a kaplán farnosti kostola Sv. Juraja v Starej Haliči K.
X., v ktorom je uvedené, že zástupca farnosti má pripomienky k výskumnej dokumentácii. V zázname je
uvedené, že farnosť nie je ochotná vyplatiť ďalšiu finančnú pohľadávku a spoločnosť ITHAKA BB s.r.o.
nie je ochotná akceptovať pripomienky k výskumnej dokumentácii, okrem strán č. 20 a 21.



Podľa § 43a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie
zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný
v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) strany si môžu
dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa spravuje týmto
zákonom.

Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa
zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 546 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo
určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek
tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné
dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 547 ods. 1 ObZ na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je
súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.

Podľa § 547 ods. 2 ObZ, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy
vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak
sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli
predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 547 ods. 3 ObZ, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje
za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne
prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.

Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve.
Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Odporca v odvolaní namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa domáhať sa nárokov zo
zmluvy o dielo z dôvodu, že písomná zmluva o dielo zo dňa 19.02.2010 predložená v konaní obsahuje v
označení zhotoviteľa obchodné meno iného subjektu, než navrhovateľa. Namietol tiež, že zmluva o dielo
nemôže byť platná z dôvodu, že štatutárnym orgánom spoločnosti uvedenej v označení navrhovateľa na
zmluve bola iná osoba, než osoba konateľa, ktorá zmluvu podpísala. Odvolací súd vyhodnotil uvedenú
námietku odporcu ako nedôvodnú. Odhliadnuc od skutočnosti, že odporca doposiaľ v konaní na prvom
stupni, ani v predchádzajúcom odvolacom konaní nenamietal, že zhotoviteľom prác pri vykonávaní diela
„archeologický výskum v rozsahu výkopových prác súvisiacich s inštaláciou podlahového kúrenia“ bol
navrhovateľ, aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní vyplýva z hmotnoprávneho nároku, ktorý
vznikol navrhovateľovi z právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. V uvedenom prípade bolo
v konaní preukázané, že navrhovateľ a odporca dohodli vykonanie diela ústne, na základe čoho začal
navrhovateľ podľa vyjadrenia odporcu k svedeckej výpovedi K.. S. N. zo dňa 07.01.2015 vykonávať dielo
už dňa 20.01.2010. Ako v predchádzajúcom konaní okresný súd správne zistil, medzi navrhovateľom
a odporcom pôvodne došlo k uzavretiu zmluvy konkludentným spôsobom, a to tým, že odporca ako
objednávateľ akceptoval, že navrhovateľ ako zhotoviteľ započal výkon archeologického výskumu v
rozsahu výkopových prác ešte pred uzavretím písomnej zmluvy. Obsah dojednania medzi zmluvnými
stranami by sa v prípade konkludentne uzavretej zmluvy musel preukazovať svedeckými výpoveďami,
prípadne inými formami dôkazu. V prejednávanom prípade bol však obsah dojednania medzi zmluvnými
stranami jednoznačne konkretizovaný v písomnej podobe, a to v zmluve o dielo, ktorú strany písomne
podpísali dňa 19.02.2010, z ktorej vyplýva rozsah práv a povinností, na ktoré sa strany v ústne uzavretej
zmluve zaviazali. Identita navrhovateľa pritom bola už v čase začatie výkopových prác známa, pričom
výkopové práce vykonávala spoločnosť navrhovateľa, teda ITHAKA BB, spol. s r.o.. Aj keď na písomnom
zachytení obsahu zmluvy o dielo došlo k nesprávnemu označeniu obchodného mena navrhovateľa, bol



navrhovateľ v tej istej písomnej zmluve správne identifikovaný svojim identifikačným číslom, označením
výpisu z obchodného registra, údajmi IČ DPH, číslom účtu a bankovým spojením, ktoré potvrdzujú,
že k nesprávnemu uvedeniu obchodného mena zhotoviteľa došlo v dôsledku chyby v písaní. Písomnú
verziu zmluvy, z ktorej je možné vyvodiť obsah práv a povinností dohodnutých konkludentným spôsobom
podpísal štatutárny orgán navrhovateľa F.. Z. O., ktorý podľa výpisu z obchodného registra v čase
uzavretia konkludentnej zmluvy o dielo, aj v čase podpísania písomnej zmluvy bol štatutárnym orgánom
navrhovateľa.

Z uvedeného vyplýva, že aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v tomto konaní je daná už tým, že
konkludentne uzavrel zmluvu o dielo s odporcom, vykonal práce na diele ako zhotoviteľ, kompletné
dielo odporcovi odovzdal, preto mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Skutočnosť, že totožnosť
navrhovateľa ako osoby, ktorá bola zhotoviteľom vykonávaného diela nebola v priebehu konania
sporná, potvrdzujú aj výpovede účastníkov konania a svedkov, zachytené v zápisniciach z pojednávaní,
konkrétne výpoveď štatutárneho orgánu odporcu na pojednávaní dňa 06.11.2014, ktorý vo výpovedi
popisoval spôsob, akým bol nadviazaný kontakt so spoločnosťou ITHAKA BB, spol. s r.o., pri ktorej
uviedol, že pred tým o nej ani nepočul. Uviedol tiež, že napriek tomu, že odporca mohol urobiť aj nejaké
výberové konania z viacerých ponúk, nechcel sa nijako priečiť a obchodnú spoločnosť ITHAKA BB
akceptoval. Niekedy v mesiaci november 2009 mu bola zaslaná zo strany spoločnosti ITHAKA BB, s.r.o.
cenová ponuka, kde bola rozpísaná hodinová odmeny za vykonanie takéhoto prieskumu. Aj z vyjadrenia
štatutárneho orgánu odporcu je tak zrejmé, že od začiatku vedel, že koná so spoločnosťou ITHAKA
spol. s r.o., teda s navrhovateľom, ktorý si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie ceny za dielo. V konaní
nepoprel, že dielo naozaj vykonával navrhovateľ, a nie iná spoločnosť, ktorá má ako obchodné meno
zameniteľné označenie Ithaka s.r.o. Navrhovateľ mal preto v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, a keďže
preukázal nárok na zaplatenie druhej časti ceny za dielo, okresný súd mu ju v napadnutom rozhodnutí
správne priznal.

Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že odporca pôvodne právny vzťah medzi navrhovateľom a
odporcom klasifikoval ako iný právny vzťah podľa § 261 ods. 2, keďže nespĺňa náležitosti zmluvy o dielo,
takže nepoprel aktívnu legitimáciu navrhovateľa ani vznik zmluvy, namietol iba jej právne posúdenie
a obsah. Následne v priebehu konania uviedol, že sa nejedná o zmluvu o dielo, ale o zabezpečenie
verejného záujmu, a to sa nemôže riadiť zmluvou o dielo. Neskôr vo vyjadrení zo dňa 05.11.2014
uviedol, že z ponuky zo dňa 11.11.2009, ako aj z denníka výskumu a prírastkového katalógu vyplýva,
že väčšina prác bola vykonaná ešte pred podpisom zmluvy zo dňa 19.02.2010, z čoho je zrejmé, že
ku vzniku zmluvného vzťahu došlo na základe ústnej dohody, a nie na základe zmluvy o dielo, ktorú
sporové strany podpísali dňa 19.02.2010. Tento záver si osvojil aj okresný a krajský súd, takže ďalšie
námietky odporcu, že k uzavretiu zmluvy nedošlo v dôsledku nesprávneho označenia obchodného mena
odporcu na písomnom vyhotovení zmluvy o dielo sú rozporné s predchádzajúcimi stanoviskami odporcu.
Napokon v podaní zo dňa 27.11.2014 odporca uviedol, že navrhovateľ nevykonal práce v dohodnutom
rozsahu, čím porušil zmluvu bez ohľadu na to, či išlo o zmluvu o dielo alebo o nepomenovanú zmluvu
dohodnutú ústne, a teda odporcovi vznikol nárok na zľavu z ceny, ktorú si aj odporca v citovanom podaní
uplatnil v rozsahu 50%. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nenamietal, že by k uzavretiu zmluvného
vzťahu nedošlo, alebo že by bol zmluvný vzťah uzavretý s iným subjektom, než je navrhovateľ.

Zmluva predložená v tomto konaní ako písomná zmluva o dielo zo dňa 19.02.2010 slúži ako dôkaz
o zachytení obsahu dohody, ktorú strany konkludentne uzavreli ešte pred jej spísaním. Skutočnosť,
že sa strany dohodli v takom znení, aké bolo uvedené v písomnom vyhotovení zmluvy, potvrdili aj
vyjadrenia štatutárneho orgánu odporcu, ktorý sám uviedol, že napriek tomu, že sa domnieval, že cena
je vysoká, rozhodli sa túto cenu akceptovať. Akceptovaním návrhu dochádza k uzavretiu zmluvy a
zo zmluvy vyplýva odporcovi ako objednávateľovi diela povinnosť zaplatiť cenu za dielo. Výška ceny
diela je tak isto zachytená v písomnom vyhotovení zmluvy, pričom motivácia, ktorá viedla odporcu k
uzavretiu zmluvy s takto určenou cenou je v tomto prípade irelevantná. Pokiaľ motiváciou bola cenová
ponuka, na ktorú poukazoval odporca v priebehu konania v tom zmysle, že k uzavretiu zmluvy s
uvedenou cenou za dielo pristúpil preto, že sa domnieval, že je nevyhnutné vykonať taký rozsah prác,
aký bol uvedený v cenovej ponuke a neskôr zistil, že v skutočnosti bol potrebný menší rozsah prác, táto
skutočnosť nemôže ovplyvniť platnosť dojednania o výške ceny za dielo. Odporca mal možnosť vykonať
si prieskum cenových ponúk, a ako sám uviedol, vedome k takémuto prieskumu nepristúpil, pretože
si chcel zachovať dobré vzťahy s Krajským pamiatkovým úradom, predstaviteľ ktorého s odporcom
komunikoval a ktorý mu odporučil, aby zmluvu o dielo vykonal navrhovateľ. Pokiaľ s touto motiváciou



odporca akceptoval návrh na uzavretie zmluvy, ktorú tým platne uzavrel, nie je teraz dôvod, aby odmietol
splniť svoju povinnosť s poukazom na to, že jeho motivácia bola mylná. Keďže z dokazovania vyplynulo,
že konkludentne uzavretá zmluva o dielo archeologického výskumu bola uzavretá medzi odporcom a
navrhovateľom, je uvedenie F.. Z. O. ako štatutárneho orgánu navrhovateľa na písomnom vyhotovení
zmluvy o dielo v súlade s výpisom z obchodného registra, v zmysle ktorého bol F.. Z. O. v čase uzavretia
konkludentnej zmluvy o dielo štatutárnym orgánom spoločnosti, rovnako ako bol štatutárnym orgánom
spoločnosti v čase, keď sa takto uzavretá zmluva o dielo zachytila v písomnej podobe. Preto tvrdenie
odporcu, že zmluva nebola podpísaná štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti Ithaka, s.r.o., a
preto je neplatná, nie je správny. Zmluvu ako zhotoviteľ uzavrela spoločnosť ITHAKA BB spol. s r.o.
prostredníctvom svojho konateľa F.. O..

S ostatnými argumentmi, ktoré odporca uvádza v odvolaní, sa už vysporiadal okresný aj krajský súd
v predchádzajúcich rozhodnutiach, od ktorých nemá odvolací súd dôvod sa odkloniť. Nad rámec
toho odvolací súd uvádza, že pokiaľ odporca tvrdí, že zo stavebného denníka, ako aj zo zápisnice
zo dňa 18.02.2010 je zrejmé, že všetky práce na archeologickom výskume boli ukončené ku dňu
18.02.2010, a preto zmluva o dielo nemohla byť uzavretá dňa 19.02.2010, keďže dielo už bolo vykonané
treba upozorniť, že z Denníka výskumu, ktorý je súčasťou výskumnej dokumentácie archeologického
výskumu RK kostol sv. Juraja vyplýva, že práce začali dňa 25.01.2010 a pokračovali do dňa 13.07.2010.
Neboli teda ukončené ku dňu 18.02.2010, ako uvádza odporca. Zápisnica z komisie archeologického
výskumu zo dňa 18.02.2010, ktorá je súčasťou výskumnej dokumentácie archeologického výskumu
nie je dokumentom, ktorý by potvrdzoval ukončenie všetkých prác a jeho obsah sa vzťahuje iba na tie
práce, ktoré boli vykonané pred zasadnutím komisie archeologického výskumu. Zároveň súd opätovne
pripomína, že zmluva o dielo medzi navrhovateľom a odporcom nebola uzavretá až 19.02.2010, ale
konkludentne už začatím výskumných prác dňa 25.01.2010. Inak by odporca neumožnil navrhovateľovi
výkon týchto prác v rímskokatolíckom kostole sv. Juraja. Treba tiež zdôrazniť, že Obchodný zákonník
pre zmluvu o dielo povinnú písomnú formu nestanovuje.

K námietke odporcu, že zmluva o dielo uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom neobsahuje
náležitosti podľa metodického pokynu a rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu, zrejme v súvislosti
so zápisnicou zo dňa 18.02.2010 s poukazom na skutočnosť, že podľa § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2
zák. č. 46/2002 Z. z. je oprávnená osoba povinná uzavrieť zmluvu o začatí výskumu s vlastníkom
kultúrnej pamiatky pred začatím výskumu, pričom v dohode sa určia podmienky vykonania výskumu
odvolací súd uvádza, že dohoda medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá konkludentne ešte
pred začatím výskumných prác. Pokiaľ odporca uvádza, že zmluvy o dielo nespĺňala zákonné náležitosti
a že sa považuje za neuzavretú práve pre nedostatok náležitostí, je nutné poukázať na skutočnosť, že
náležitosti zmluvy o dielo sú vymedzené v ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, a keďže zo zmluvy
o dielo konkludentne uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom vyplývala identifikácia zhotoviteľa
a objednávateľa, vyplýval z nej aký predmet diela sa navrhovateľ zaväzuje vykonať (archeologický
výskum v rozsahu výkopových prác súvisiacich s inštaláciou podlahového kúrenia) a bola zrejmá aj
výška dohodnutej ceny za vykonanie týchto prác, zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy
o dielo, z ktorej si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela. Skutočnosť, že zmluva o dielo by
nespĺňala náležitosti podľa metodického pokynu Krajského pamiatkového úradu by mohlo mať dopad na
konanie o vydanie povolenia na rekonštrukciu RK kostola, ale nie na platnosť samotnej zmluvy o dielo.

Odporca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s otázkou dobrých mravov,
nakoľko dňa 18.02.2010 už bolo zrejmé, že navrhovateľ vedel, že ním kalkulovaný rozsah prác vykonaný
nebude, a preto navrhovateľ účelovo predložil odporcovi návrh zmluvy o dielo, kde rozpočtovú cenu
uviedol ako cenu zmluvnú, pričom cena diela bola vypracovaná metodikou honorárového poriadku
Slovenskej republiky Komory architektov v znení zmien z 15.05.2003, čím navodil u odporcu situáciu,
že ide o cenu stanovenú rozpočtom. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že k
uzavretiu zmluvy o dielo došlo konkludentne, práce začali 25.01.2010, kedy nemohlo byť zrejmé či bude
kalkulovaný rozsah prác nevyhnutné vykonať. Okrem toho z výpovede štatutárneho orgánu odporcu
vyplynulo, že si bol vedomý skutočnosti, aká cena bola medzi navrhovateľom a odporcom dojednaná,
a to napriek tomu, že už v čase akceptácie návrhu mu pripadala vysoká. Z formulácie zmluvy o dielo
jednoznačne vyplýva, že ide o cenu fixnú a nejde o cenu určenú na základe rozpočtu, pričom uzavretie
takejto zmluvy nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca nebol v postavení slabšej strany zmluvného
vzťahu, pretože ako právnická osoba mal opakované skúsenosti s archeologickým výskumom, čo
vyplynulo z výpovedí svedkov, ktorí potvrdili, že archeologický výskum bol v uvedenom kostole robený už



dvakrát predtým a bol aj riadne zaplatený, takže odporca nevstupoval do právneho vzťahu objednávateľa
archeologického výskumu po prvýkrát. Naopak, postup odporcu, ktorý si zmluvou o dielo objednal
vykonanie diela, navrhovateľ mu riadne a včas odovzdal dokumentáciu, na základe ktorej Krajský
pamiatkový úrad povolil odporcovi vykonanie rekonštrukcie podlahy tak, ako to bolo jeho úmyslom,
pričom finančné prostriedky na uhradenie ceny diela boli zabezpečené z Ministerstva kultúry SR, ako
to uviedla právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 20.10.2014 a napriek tejto skutočnosti
odporca cenu diela navrhovateľovi nezaplatil, sa javí ako konanie, ktoré nenapĺňa znaky poctivého
obchodného styku. Zároveň odporca profitoval z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Banskej
Bystrici zo dňa 06.10.2010, ktorý vydal záväzné stanovisko, že súhlasí s predloženým materiálom
vypracovaným navrhovateľom, ktorým bola výskumná dokumentácia zo záchranného archeologického
výskumu národnej pamiatky a odporca žiadne vady diela neuviedol ani nekonkretizoval, až kým
navrhovateľ nepodal voči nemu žalobu o zaplatenie.

Ohľadom prípadnej notifikácie vád diela odporca na pojednávaní konanom dňa 15.01.2015 poprel, že
by si neuplatnil voči navrhovateľovi právo zodpovednosti za vady, pretože už v októbri 2010 tieto vady
boli vytýkané a bolo aj stretnutie za účasti F.. O., kde toto bolo namietané. Odvolací súd sa oboznámil
so záznamom z rokovania, konaného dňa 11.10.2010 v Banskej Bystrici, kde je uvedená veta „Zástupca
farnosti má pripomienky k výskumnej dokumentácii. Farnosť nie je ochotná vyplatiť ďalšiu finančnú
pohľadávku.“ Žiadna konkrétna informácia, z akého dôvodu má odporca pripomienky k výskumnej
dokumentácii, čo konkrétne nebolo vo výskumnej dokumentácii uvedené správne, resp. akú vadu si
v konaní uplatňuje voči navrhovateľovi z uvedeného záznamu nie je možné zistiť. Žiaden iný spôsob
uplatnenia nárokov z vád zmluvy o dielo v konaní predložený ani preukázaný nebol. Napriek tomu
odporca v podaní zo dňa 27.11.2014 uviedol, že navrhovateľ nevykonal práce v dohodnutom rozsahu,
čím porušil zmluvu bez ohľadu na to, či išlo o zmluvu o dielo, alebo nepomenovanú zmluvu dohodnutú
ústne, a teda odporcovi vznikol nárok na zľavu z ceny, ktorú uplatňuje v rozsahu 50 % z dohodnutej
ceny. V citovanom podaní za vadu považoval skutočnosť, že nebolo dodržané zadanie výskumu, čo
vyvodil zo stanoviska Pamiatkového úradu Bratislava. Pamiatkový úrad Bratislava však nebol orgánom
oprávneným revidovať rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Navyše vykonanie
archeologického výskumu si odporca objednal z dôvodu, aby mohol pokračovať v rekonštrukcii dlažby v
rímskokatolíckom kostole sv. Juraja v Starej Haliči, čo mu na základe vykonaného diela navrhovateľom
reálne bolo povolené, ako to aj vyplýva zo záveru Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici zo
dňa 06.10.2010.

Odporca sa v odvolaní domáha tiež aplikácie ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Navrhovateľ svoju časť povinností, ktoré mu vyplývali z platne uzavretej zmluvy o dielo splnil riadne
a včas. Pokiaľ odporca porušil základný princíp súkromného zmluvného práva „pacta sunt servanda“,
nerešpektoval zmluvu, ktorú sám uzavrel a nesplnil svoju povinnosť zaplatiť cenu za dielo, ktoré mu bolo
riadne odovzdané v podobe výskumnej dokumentácie, je takéto jeho správanie možné charakterizovať
ako správanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, aj v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nie je
možné priznať právnu ochranu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a §
224 ods. 1 OSP. Keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal mu v
zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. g) a § 16 ods. 3 trovy právneho
zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu, pričom pri hodnote sporu 6.899 Eur je základná sadzba za jeden
úkon právnej služby 237,34 Eur a nárok na náhradu paušálnych nákladov za rok 2016 je 8,58 Eur.
Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
245,92 Eur, ktoré je odporca podľa § 149 ods. 1 OSP povinný uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.