{"guid": "41dfc4a0-e041-4b47-a162-fab211637a2e:7382f1ff-dd2e-462b-a03c-14fefb97aee9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1", "spisova_znacka": "4CoE/574/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/574/2011 z 28. 6. 2012", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 28. júna 2012, sp. zn. 4CoE/574/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1", "identifikacne_cislo": "3211201445", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-06-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7382f1ff-dd2e-462b-a03c-14fefb97aee9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/574/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211201445
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36432105, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Klariská 7, IČO: 36 715 638, proti povinnej O. I., bytom I. E. I., S. XXXX/X, o
vymoženie 305,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 21. októbra 2011, č. k. 4Er/405/2011-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr.
Vladimíra Zachara, Exekútorský úrad so sídlom v Ružomberku,  ul. Poľná 23/31, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie  zo dňa 14.04.2011. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.04.2011 domáhal vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške 305,31 eur s prísl., na základe exekučného titulu,
ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35862882, Trnavská cesta 7, Bratislava, sp.zn. BB0210034
zo dňa 20.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2011 a vykonateľnosť dňa 28.02.2011.
Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) istinu vo výške 305,31 eur, úrok vo výške 23% ročne zo sumy 305,31 eur od 15.05.2009
do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 305,31 eur od 15.05.2009 do
zaplatenia istiny, sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania vo výške 129,23 eur, sumu dlžných
poplatkov vo výške 4,25 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eur, náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 76,42 eur  a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor JUDr. Mgr.
Vladimír Zachar súdu dňa 14.04.2011. Súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom  a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie.
Z predloženého exekučného titulu- vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné
skutočnosti. Právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli dňa 24.04.2007 zmluvu o úvere č.
4278743907, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo  výške 10.000,--Sk.. Súd ďalej preskúmal
Zmluvu o úvere a Obchodné podmienky Z. I. a.s. pre úver a zistil tieto skutočnosti:  Na základe zmluvy
o úvere zo dňa 24.04.2007, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a
povinnou ako dlžníkom dospel súd k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon
zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné,
že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej



činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je
\"poskytovanie úverov \". Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a
jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred
pripravené, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy,
s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver bol povinnej poskytnutý
ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinnou má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z.; predmetom zmluvy je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme pôžičky zo strany veriteľa a povinnosť dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd
dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným)
a dlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade,
a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie
uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky v článku 11 bod 11.2 obchodných podmienok, kde rozhodca bez vypočutia
povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetných obchodných podmienok, ako
neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne článku 11 bod 11.2 vzhliadol súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. V zmluvných dojednaniach
v článku 11 bod 11.2 bol upravený spôsob riešenia sporov zo zmluvy tak, že \" Zmluvné stany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Z. I. na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodných podmienok, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35862882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B
[RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu ROZHODCOVSKEJ
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.\"  Tu sa súd zaoberal aj tým, či je vôbec možné
v rámci spotrebiteľskej zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť. Podľa ustanovenia § 8 ods.
5 (predtým ods. 3) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spory o platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje súd. Na
druhej strane vzhľadom ku skutočnosti, že rozhodcovské konanie de facto reprezentuje realizáciu
právnych záruk, ktorú upravuje čl. 46 Ústavy SR ako právo na súdnu a inú právnu ochranu ako aj
s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. takéto
zmluvné dojednanie nie je možné v spotrebiteľskej zmluve úplne vylúčiť. Takouto otázkou sa zaoberal
aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32 Cdo 2282/2008 uviedol,
že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov)
bude o ich právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. Zmluvné
dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme
osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská
zmluva súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje v zmysle
ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj voľba rozhodcu resp.
postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená
jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinná vôbec pristúpil. Nekalú povahu má
aj samotné vyššie citované znenie rozhodcovskej doložky. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného
dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade
je Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojom vopred
pripravenom formulári. Ak by aj rozhodcovská doložka dávala na výber medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť
rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba
vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím
na § 106 O.s.p. (ktorý pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom), ak práva
v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými



podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v
prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver a preto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na
návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto zmluvnú
podmienku by išlo aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k
prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom
zvolia,  má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno
stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná
zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V
danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú
zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Súd vo všeobecnosti uvádza, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25).
Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorom bola riešená predbežná otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez
návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku
vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené
v rozhodcovskej doložke.  Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 - 43 tohto zákona
napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania
žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade
absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky súdny dvor vo svojom
rozsudku z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 34), uviedol, že ochrana, ktorú
smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom
alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje vyrovnávať nerovnováhu,
ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak ex offo prípadnú nekalú povahu
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta. Súd považuje   dojednanú
rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka
je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom
pred výlučne v každej situácii Veriteľom vopred určeným rozhodcovským orgánom záväzného a
právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje
pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu.  Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatíveho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia §  53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení
platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré
vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Výpočet neprijateľný podmienok môže a má
dopĺňať judikatúra. Súdny dvor v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca
dospel k záveru, že podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc



súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za
nekalú.  Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach podľa názoru súdu spĺňa všetky
podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského
práva). Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská doložka  nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu.
Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal
exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2  Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj i návrhu a žiadosti
o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v
celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia spolu vo výške 23,83 eur. Uviedol, že povinná v rozhodcovskom konaní nevyužila svoje
zákonné možnosti, nevyjadrila sa k žalobe a rozhodcovský súd tak rozhodol na základe predložených
dôkazov. Poukázal na to, že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo zavedené až
zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 a súd prvého stupňa nesprávne na právny
vzťah vzniknutý pred účinnosťou novely aplikoval nové znenie. Zdôraznil i znenie dôvodovej správy
NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého postup exekučného súdu
nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba
v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi
ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale
spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Namietal, že uvedené
ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Predmetná
rozhodcovská doložka je preto v súlade so zákonom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči
veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje
práva voči dlžníkovi na príslušnom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Mal za to, že slovenské
znenie smernice 93/13/EHS, vrátane prílohy 1 písm. q/, sa odlišuje od originálnej verzie. Originálne
znenie smeruje k tomu, že rozhodcovská doložka sa považuje za nekalú len vtedy, ak od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory, v ktorých je spotrebiteľ aktívne legitimovaný, predkladal na riešenie výlučne v
rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. V slovenskom právnom poriadku
však rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z.z., ktorý v plnej miere rešpektuje požiadavky
ochrany spotrebiteľa, najmä so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Záverom  uviedol,
že v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu, predstavuje prekážku res iudicata a je záväzný aj pre exekučný súd. Mal
za to, že súd prvého stupňa nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by mu umožňovalo ex
offo preskúmavať neprijateľnosť zmluvnej podmienky, pričom poukázal na rozhodnutie SD ES vo veci
C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, v zmysle ktorého
sú všeobecné súdy povinné rozhodnúť o nekalosti rozhodcovskej doložky v rámci žaloby o zrušenie, ak
sa jej spotrebiteľ nedomáhal v rozhodcovskom konaní, t.j. v incidenčnom spore. Exekučné konanie má
však charakter nesporového konania, a teda exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať neprijateľnosť
zmluvnej podmienky. Aj v zmysle rozhodnutia SD ES vo veci C-40/08 zo dňa 29.01.2008 Asturcom
Telecomunicaciones Sl v. Cristina Rodriguez Nogueira je exekučný súd oprávnený skúmať len súlad
exekučného titulu so zákonom, t.j. jeho formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti, a nie jednotlivé
ustanovenia zmluvy o úvere. Okresný súd Prievidza tak nie je oprávnený v exekučnom konaní skúmať
povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,



ktorý má charakter rei iudicatae a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej a zároveň vzhľadom na
nedostatok právomoci v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v nadväznosti na čl. 2 ods. 2
Ústavy SR.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti
na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa,
s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,
má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný
podľa osobitných predpisov. Súd však môže v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého môže súd exekučné konanie zastaviť (a podľa názoru
odvolacieho súdu tomu zodpovedá aj zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)
buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok trpí zmätočnosťou,
pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania (§ 1 ods. 3) alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne
rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Rovnako môže
exekučný súd postupovať, ak zistí, že  rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom
(§ 45 ods.1 písm. c/, ods.2). V tomto prípade ide protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni  prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvého stupňa, že neprijateľné podmienky sú len demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53
Občianskeho zákonníka ako inštitút a predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú
podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej
doložky až novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 568/2008 Z.z. účinným od 01.01.2008, takéto
ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi. V danom
prípade  súd prvého stupňa preto vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, ako aj ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných
zákonných ustanovení. Za správny teda považuje aj názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva
o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe



spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa správne a dostatočne odôvodnil posúdenie danej zmluvy o
úvere ako zmluvy spotrebiteľskej a dostatočne aj odôvodnil, prečo nemožno daný právny vzťah medzi
účastníkmi podriadiť pod ustanovenia Obchodného zákonníka a prečo považoval rozhodcovskú doložku
za neplatnú. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na ne poukazuje.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  ako vecne správne podľa                      §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/405/2011", "guid": "5c376da5-a274-4ad4-a69e-6b55f5405a34:001c15ec-f319-4135-b288-a14082faacea", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "41dfc4a0-e041-4b47-a162-fab211637a2e:9f13c8db-ec88-4180-a660-504a9f99d96f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1", "spisova_znacka": "4CoE/574/2011", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/574/2011 z 28. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3211201445.1"}], "citovane_v": []}