Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/284/2014 z 13. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. apríla 2016, sp. zn. 1Cob/284/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1211222135.1 Krajský súd Bratislava | 1Cob/284/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1211222135.1 | 2016-04-13 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/44481352-2e37-400e-8c2e-e9541e030d6b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211222135.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/284/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211222135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211222135.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: BIBUS SK,
s.r.o., Trnavská 31, 949 01 Nitra, IČO: 36 534 749, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr.
Eva Segečová, s.r.o., IČO: 47 236 817, Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: DAMI
INTERNATIONAL, s. r. o., Grösslingova 59, 811 09 Bratislava, IČO: 44 683 928, zastúpený: JUDr.
Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, 850 05 Bratislava, o zaplatenie sumy 1 008,74 EUR s
prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/257/2011-117 zo dňa
03.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/257/2011-117 zo dňa
03.06.2014 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 83,34 EUR a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom sp. zn. 25Cb/257/2011-117 zo dňa 03.06.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním odporcu,
zaviazal súd prvého stupňa odporcu k zaplateniu sumy 1 008,74 EUR navrhovateľovi spolu s
príslušenstvom: 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1008,74 EUR od 21.05.2011 do zaplatenia
a súd tiež odporcu zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľa v sume 60 EUR ako súdny poplatok,
a tiež k náhrade trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľa v sume
2 079,59 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to všetko do troch dní od právoplatnosti
citovaného rozsudku.

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom v plnej miere vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že medzi ním ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim bola
ústnou formou uzatvorená kúpna zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe
kúpnej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal dodať tovar odporcovi, ktorý sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu
podľa dohody. Tovar bol odporcom objednaný písomnou objednávkou zo dňa 13.11.2009, ktorou si
u navrhovateľa záväzne objednal tovar - blokovacie pružiny typu W0N9K0E-400-1059/110N v počte
12 ks za jednotkovú cenu 33,07 EUR za kus a tovar typu W0N9K0E-400-949/110N v počte 100
ks za jednotkovú cenu 17,34 EUR za kus. Navrhovateľ uzatvorenie zmluvy a objednanie tovaru
preukazoval emailovou komunikáciou s odporcom, na základe ktorej si odporca u neho objednal
tovar uvedeného typu a množstva. Z obsahu objednávky vyplýva požiadavka odporcu že pružiny typu
W0N9K0E-400-949/110N, ktoré boli objednané v počte 100 ks, budú navrhovateľom dodané postupne
s rozložením na dva odbery, ihneď 50 ks a druhá zvyšná časť 50 ks neskôr. Navrhovateľ poukázal na
to, že objednaný tovar dodal podľa dohody a odporca uhradil kúpnu cenu len za časť objednaného a



prevzatého tovaru. Odporca uhradil kúpnu cenu za 12 ks pružín typu W0N9K0E-400-1059/110N z prvej
dodávky, následne mu navrhovateľ dodal druhú čas dodávky pružiny typu W0N9K0E-400-949/110N v
počte 52, ktoré odporca tiež uhradil a ako uviedol navrhovateľ tieto prvé dve dodávky tovaru predmetom
sporu nie sú. Predmetom sporu je posledná časť objednávky, dodanie 48 ks pružín z objednávky 100 ks
pružín ktorá bola rozdelená podľa pokynu objednávateľa do dvoch postupných dodaní. Poslednú časť
objednávky navrhovateľ riadne dodal a cenu za tento tovar vyúčtoval tak ako pri prechádzajúcich dvoch
transakciách vo faktúre č. 1112203 na sumu 1008,74 EUR s DPH splatnou 20.05.2011. Odporca kúpnu
cenu za dodávku tovaru neuhradil ani čiastočne napriek výzvam zo strany navrhovateľa. Okrem kúpnej
ceny 1 008,74 EUR si navrhovateľ uplatnil aj príslušenstvo a to zákonný úrok z omeškania vyčíslený v
súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 Nar. vlády SR č. 87/1995 z.z. a to vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy a to počnúc prvým dňom po
splatnosti faktúry 21.05.2011 až do zaplatenia. Navrhovateľ svoj nárok preukazoval jednak emailovou
komunikáciou - záväznou objednávkou tovaru odporcom, ďalej faktúrou č. 1112203 na sumu 1 008,74
EUR s prísl. a písomným potvrdením o dodaní tovaru odporcovi.

Odporca k návrhu navrhovateľa uviedol, že tento nárok neuznáva. Odporca zhodne s navrhovateľom
uviedol že medzi ním a navrhovateľom bola uzatvorená kúpna zmluva. Odporca vytkol navrhovateľovi,
že tovar ktorý je predmetom sporu, a ktorý mu bol dodaný je vadným plnením, ktoré reklamoval. Odporca
uviedol že tovar je nepoužiteľný a že je pripravený na vrátenie navrhovateľovi. Odporca na podporu
svojich tvrdení súdu predložil emailovú komunikáciu, o ktorej uviedol že ňou operatívne reklamoval
vady tovaru u prepravcu a uviedol tiež, že reklamáciu zaslal tiež navrhovateľovi. Odporca súdu predložil
fotokópiu emailovej komunikácie v anglickom jazyku a uviedol, že takto reklamoval jednak kvalitu tovaru
a absenciu dodacieho listu a tiež že vyzýval navrhovateľa na spätné prevzatie vadného tovaru. Odporca
vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa, vytýkal dodanie iného tovaru, absenciu dodacieho listu a taktiež
odovzdanie tovaru vrátnikovi, preto takéto plnenie nepovažoval za riadne plnenie.

K obrane odporcu sa navrhovateľ vyjadril v tom smere, že jeho obrana predstavuje účelové a nekorektné
zavádzanie a snahu o oddialenie platby za dodaný tovar. Obranu odporcu teda neuznal a uviedol, že
išlo o konkrétnu objednávku tovaru špecifického druhu, objednaného špeciálne na základe objednávky
odporcu. Pokiaľ ide o typ tovaru, ktorý je predmetom sporu, navrhovateľ súdu uviedol že nemôže ísť
o nevyhovujúcu kvalitu tovaru nakoľko sa jedná o úplne totožný tovar ako v predošlej objednávke,
ktorú si odporca riadne prevzal a zaplatil, nič nereklamoval. Išlo o totožný tovar, s tým že jeho dodanie
bolo rozdelené podľa požiadavky objednávateľa do dvoch transakcií. Voči prvej „várke“ tovaru nebola
vznesená žiadna reklamácia pričom ide o kvalitatívne aj prevedením zhodný tovar s dodaním ktoré
je predmetom sporu. Navrhovateľ súdu uviedol tiež že neuznáva reklamáciu odporcu. Navrhovateľ
považoval reklamáciu za účelové tvrdenie, pričom dodal že emaily ktorými mal odporca vytknúť vady
tovaru nie sú kvalifikovanou reklamáciou. Navrhovateľ vytýkal odporcovi, že emaily zasielal prepravcovi
a navyše nijakým spôsobom nekonkretizoval vady, len uviedol že nesúhlasí s kvalitou výrobku a vytkol
absenciu dodacieho listu. Zároveň navrhovateľ uviedol že email s reklamáciou neobdržal a o reklamácii
sa dozvedel až od kuriérskej spoločnosti ktorá komunikovala s odporcom.

Odporca zotrval na tvrdení, že sa jedná o vadný tovar, pričom dodal že zásielka bola odovzdaná
vrátnikovi, na zásielke nebol uvedený odosielateľ a k tovaru nebol pripojený dodací list. Odporca tiež
uviedol, že už po zrealizovaní skoršej objednávky 52 pružín z celkového počtu objednaných 100 pružín,
kedy došlo k osobnému odberu a uhradeniu tovaru, zrušil následnú objednávku pretože sa nemalo
jednať o tovar ktorý si objednal a vyzval navrhovateľa aby už ďalší tovar neposielal, pričom napriek tomu
navrhovateľ uskutočnil aj poslednú objednávku ktorá je predmetom sporu.

Ohľadne zrušenia objednávky ktorá je predmetom tohto konania, sa vyjadril na pojednávaní konateľ
navrhovateľa p. C.. P. B. a uviedol k veci, že prvé dve dodania boli riadne doručené a zaplatené,
problém nastal s poslednou várkou tovaru ktorá bola zasielaná prostredníctvom kuriérskej služby a tá
už uhradená nebola. Jednalo sa však o totožný tovar ako v druhej várke. Zároveň dodal že žiadna
reklamácia sa pred dodaním tretej časti tovaru neudiala, neboli vytknuté žiadne vady tovaru zo strany
odporcu, ani nebola zrušená posledná časť objednávky a preto bol tovar zaslaný odporcovi. Pokiaľ
ide o dodací list, ktorého absencia bola vytýkaná v emailovej komunikácii uviedol, že tento doklad
bol priložený k balíku, podľa bežnej praxe. Pokiaľ ide o emaily, ktoré označil odporca za reklamáciu
tovaru, konateľ navrhovateľa sa vyjadril tak, že ich za reklamáciu nepovažuje a že im boli doručené
až od kuriérskej spoločnosti, samotnému navrhovateľovi reklamácia doručená nebola. V písomnom



vyjadrení navrhovateľ uviedol tiež, že uzatvorenie kúpnej zmluvy nie je medzi účastníkmi konania
sporné a od kúpnej zmluvy odporca nikdy žiadnym úkonom nedostúpil. Nie je sporná ani skutočnosť
že tovar má v držbe odporca, čo preukazujú aj ním predložené emaily ktorými žiada spätné prijatie
tovaru. Navrhovateľ tiež súdu uviedol, že emailovú komunikáciu predloženú odporcom nie je možné
považovať za kvalifikovanú reklamáciu, neobsahuje popis konkrétnych vád, voľbu nároku ani prípadné
vady dodania alebo obalu tovaru. Žiadne vady riadne odporca nereklamoval a existenciu vád ani v
konaní nepreukázal. Vzhľadom na aplikáciu Obchodného zákonníka vzniesol navrhovateľ tiež v zmysle
§ 428 ods. 2 ObZ v platnom znení námietku neoznámenia vád tovaru a preklúziu prípadného nároku
odporcu v tomto smere v zmysle § 428 ods. 1 ObZ. Predmetné emaily nie je podľa názoru navrhovateľa
možné považovať za odstúpenie od zmluvy, ktoré nie sú splnené ani zákonné podmienky.

V písomnom stanovisku ktoré odporca označil ako záverečný návrh sa vyjadril, že bolo dohodnuté
dodanie tovaru na troch dielčich tranžiach na základe osobitného pokynu odporcu. Uviedol že napriek
nevykonaniu výzvy na poslednú dodávku tovaru zo strany objednávateľa, navrhovateľ tento tovar dodal
a preto dodanie považuje za predčasné plnenie, bez právneho dôvodu. Vytkol tiež navrhovateľovi, že
zásielku neodoslal on sám ale tretia osoba a nebola doručená dohodnutým spôsobom a nemožno ju
považovať za riadne doručenú a prevzatú. Z daných dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z predložených dôkazov (navrhovateľom predložená
objednávka, faktúra, dodací list a odporcom predložená emailová dokumentácia), ako aj z písomných
a ústnych vyjadrení navrhovateľa, konateľa navrhovateľa a odporcu, pričom dospel k záveru že
nárok navrhovateľa je skutkovo aj právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd prvého stupňa mal za
preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi, dodanie tovaru odporcovi a neuhradenie
kúpnej ceny za dodaný tovar. Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania konštatoval že odporca
tvrdené skutočnosti nepreukázal a z emailovej komunikácie nevyplýva že by tvrdené vady tovaru včas
a dôvodne reklamoval a uplatnil si jeden z nárokov vád v súlade s § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Zároveň súd prvého stupňa nemal za preukázané odstúpenie od zmluvy odporcom a teda jeho obranu
mal za účelovú a neopodstatnenú.

Rozsudok zo dňa 03.06.2014 napadol odvolaním odporca, dôvodiac tým, že súd I. stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, ďalej že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca v
odvolaní žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a prizná odporcovi
náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, alternatívne žiadal rozsudok v celosti zrušiť a
vrátiť späť na ďalšie konanie s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 221 ods. 2 OSP.
Odporca svoje odvolanie argumentoval opätovným zdôraznením skutočnosti, že k dodaniu jednotlivých
tranží tovaru bola potrebná výzva objednávateľa - odporcu a s tým súvisiaci argument, že nakoľko po
zistení že tovar nevyhovuje dojednaným parametrom, odporca už ďalší tovar neobjednával a nevykonal
výzvu na poslednú tretiu transakciu tovaru. Opäť zdôraznil že dodávku mu odoslala tretia osoba a nie
navrhovateľ a tiež že zásielku neprevzal sám odporca ale iná osoba. Taktiež poukázal opäť vykonanú
reklamáciu. Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia nároku z vád, odporca v odvolaní odkázal na aplikáciu
§ 599 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom považoval včasnosť uplatnenia nárokov z vád
v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci za naplnenú, pričom iné podmienky na platnú reklamáciu toto
ustanovenie Občianskeho zákonníka nevyžaduje. Odvolateľ tiež súdu prvého stupňa vytkol že sa súd
vôbec nezaoberal otázkou samotných vád tovaru, teda že neskúmal či tovar skutočne trpel a trpí vadami,
taktiež nepovažoval za dostatočné vysvetlenie súdu z akého dôvodu neakceptoval emaily odporcu za
platnú reklamáciu, nezaoberal sa otázkou doručenia a absencie dodacieho listu a tiež vytkol že súd
nepredvolal ako svedka syna konateľky odporcu p. Z., ktorý celý obchod obstarával v mene konateľky
odporcu a preto považoval rozsudok aj za nedostatočne odôvodnený.

Navrhovateľ sa písomným podaním vyjadril k odvolaniu odporcu tak, že rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za vecne a právne správny ako aj dostatočne odôvodnený. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., navrhovateľ uviedol že účastníci majú povinnosť navrhovať dôkazy na
podporu svojich tvrdení, pričom je na rozhodnutí súdu ktoré dôkazy zhodnotí ako relevantné k veci, nemá
povinnosť vykonať všetky navrhnuté, zároveň poukázal navrhovateľ na to, že v konaní na prvom stupni
odporcovi nebola odňatá možnosť navrhovať dôkazy, teda mal možnosť preukazovať svoje tvrdenia.
Po ukončení dokazovania nie je v súlade s O.s.p., aby v podanom odvolaní boli uvádzané skutočnosti



a návrhy na dokazovanie, ktoré nemajú vplyv na dôkaznú situáciu vykonanú v rámci prvostupňového
konania. Navrhovateľ opakovanie súdu vo vyjadrení tiež uviedol že účastníci si nedohodli dodanie
jednotlivých častí tovaru na základe osobitných výziev navrhovateľa. Ohľadne dodania tovaru neznámou
osobou uviedol, že tovar dodal zamestnanec navrhovateľa a pri dodaní tovaru nebolo pochýb o tom, že
sa jedná o dodanie zo strany navrhovateľa a nie zamestnanca ako fyzickej osoby. Pokiaľ ide o spôsob
reklamovania tovaru, navrhovateľ sa opäť odvolal na dikciu § 428 ObZ a teda, že v súlade s touto
úpravou, nakoľko ani neboli adresované priamo navrhovateľovi a neboli uplatnené včasne s voľbou
príslušného nároku z vád, nedodržal odporca zákonný postup pre uplatnenie nároku z vád. Navrhovateľ
žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť v súlade s § 219 O.s.p. a uplatnil si
trovy odvolacieho konania v súlade s § 10 vyhl.č. MSSR 655/2004 Z.z. v rozsahu jedného úkonu právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 83,34 EUR (ako úkon v hodnote 61,41 EUR + 8,04 EUR režijný
paušál a 13,89 EUR DPH), tieto trovy žiadal priznať voči odporcovi.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu a
dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania
navrhovateľovi ako účastníkovi ktorý mal vo veci plný úspech. Odvolací súd priznal navrhovateľovi trovy
konania voči odporcovi v rozsahu v akom si ich navrhovateľ uplatnil, teda v rozsahu jedného úkonu
právnej služby - vyjadrenie sa k odvolaniu vo výške 83,34 EUR, vyčíslené navrhovateľom v súlade s §
10 vyhl.č. MSSR 655/2004 Z.z.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite,
podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom
súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

Medzi zmluvnými stranami nebolo sporné, že uzatvorili ústnou formou kúpnu zmluvu v súlade s § 409
a nasl. Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu kúpnej zmluvy v ust.
§ 409 a nasl. ObZ. Pokiaľ ide o právny režim úpravy zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, ako dvoma
obchodnými spoločnosťami, tento režim nebol predmetom sporu a preto súd prvého stupňa ako aj
odvolací súd posudzoval nároky z kúpnej zmluvy v súlade s právnou úpravou Obchodného zákonníka.
V prípade takejto komplexnej úpravy, akú má kúpna zmluva a nároky z nej vyplývajúce v Obchodnom
zákonníku, nie je dôvod odvolávať sa v určitých otázkach, akými je aj uplatňovanie nárokov z vád tovaru,
na občianskoprávnu úpravu. Z daného dôvodu odkaz odporcu na aplikáciu ustanovenia § 599 ods. 1
a ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je správny a úprava občianskoprávneho režimu nárokov z vád
a systému ich uplatňovania nie je použiteľná. Odvolací súd navyše dodáva, že aj v prípade že by sa
dal režim občianskeho zákonníka v § 599 aplikovať, postavenie odporcu by sa tým nezmenilo, nakoľko
citované ustanovenie tiež od kupujúceho požaduje bezodkladné uplatnenie nároku z vád, respektíve
maximálne v lehote 24 mesiacov. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd nepovažujú emailovú
komunikáciu, ktorú predložil odporca na preukázanie svojich tvrdení a riadnej reklamácii tovaru, za
riadne uplatnenie nárokov z vád, či už by sa tieto nároky posudzovali v intenciách obchodného alebo
občianskeho zákonníka. Emailová komunikácia neprebehla medzi správnymi subjektmi, odporca mal
tovar reklamovať u subjektu s ktorým má uzatvorenú kúpnu zmluvu a nie s prepravcom alebo výrobcom.
Vady tovaru a nároky z nich vyplývajú kupujúcemu len voči predávajúcemu, ktorý dodaním vadného
tovaru porušil povinnosti z kúpnej zmluvy. Bez ohľadu na tvrdenie odporcu, že reklamácia tovaru u
prepravcu bola operatívna, odporca nepreukázal že uplatnenie nárokov z vád sa dostalo k povinnému
subjektu a to k predávajúcemu. Ďalším nemenej dôležitým nedostatkom v spôsobe uplatnenia nárokov z
vád bola skutočnosť, že z emailovej komunikácie vôbec nevyplýva aké konkrétne vady vytýka odporca,
nedefinuje akým spôsobom je tovar nevyhovujúci pokiaľ ide o kvalitu tovaru. Čo sa týka kvality tovaru,
odporca ani počas konania na súde prvého stupňa tieto vady nedefinoval a nekonkretizoval. Odporca
vytkol v emailovej komunikácii ako aj v konaní na súde prvého stupňa absenciu dodacieho listu a neskôr
vo vyjadrení sa vyslovil, že absenciu dodacieho listu tiež považuje za vadu tovaru. Odvolací súd k



tomuto názoru uvádza, že dodací list nie je podľa jeho názoru typ dokladu, ktorého absencia spôsobuje
dodanie tovaru s vadou. Predávajúci má viacero povinností voči kupujúcemu, avšak nie každé porušenie
povinností má za následok vadné plnenie.

Podľa § 417 ObZ, predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie
a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

Podľa § 419 ods. 1 ObZ. doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie prepravovaného tovaru alebo na voľné
nakladanie s tovarom alebo pri dovoze na jeho preclenie, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu
v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu má dôjsť pri tomto platení, inak v sídle alebo mieste
podnikania, prípadne v bydlisku kupujúceho.

Ustanovenie § 420 ObZ. upravuje akým spôsobom čo do množstva, akosti, vyhotovenia a obalu, má
byť predávajúcim dodaný tovar, aby sa dodanie dalo považovať za riadne. Pri porušení niektorého z
ustanovení uvedených v § 420 ObZ. pôjde o dodanie tovaru s vadami.

V súlade s § 422 ods. 1 ObZ. ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za
vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných
na užívanie tovaru. Dikcia ustanovenia § 422 ods. 1 ObZ síce uvádza, že za vadu považuje aj absenciu
dokladov potrebných k užívaniu, avšak podľa názoru odvolacieho súdu pôjde o doklady uvedené v
predchádzajúcich ustanoveniach § 417 a § 419 ObZ, teda pôjde o doklady bez ktorých sa s tovarom
nedá nakladať. Podľa názoru odvolacieho súdu dodací list nespadá pod kategóriu dokladov, ktorých
absencia spôsobuje vadné dodanie. Navyše ako z emailovej komunikácie vyplynulo, prepravca ktorý
komunikoval s odporcom ho opakovane informoval, že dodací list sa nachádza vo vnútri balíku. Odporca
teda nepreukázal absenciu tohto dokladu.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa a súdu prvého stupňa, že odporca nereklamoval vady
riadne a spôsobom akým to predpisuje § 428 ObZ a navrhovateľ zároveň správne namietol nesplnenie
tejto povinnosti v súlade s § 428 ods. 2 ObZ.

Odporca súdu prvého stupňa tiež vytkol, že sa tento nezaoberal vadami tovaru, teda že neskúmal či tovar
trpí alebo netrpí vadami a preto považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený. K tomuto
odvolací súd uvádza toľko, že v konaní nebolo navrhované skúmanie tovaru ani zo strany navrhovateľa
ani zo strany odporcu a odporca ani len nekonkretizoval tieto vady. Súd nemal povinnosť iniciatívne
postupovať a sám nariaďovať znalecké skúmanie kvality tovaru, keďže sa nejedná o typ konania v
ktorom súd koná tzv. vyšetrovacou metódou a sám iniciuje dokazovanie k zisteniu skutkového stavu,
avšak ide o typ konania, pri ktorom je jeho výsledok a zistenie stupňa skutkového stavu veci závislé od
procesných úkonov sporových strán. Rovnaký názor zastáva odvolací súd k vytknutiu postupu kedy súd
prvého stupňa nepredvolal svedka p. U.. Z., ktorý podľa názoru odporcu mal o veci prehľad. Odvolací súd
zdôrazňuje, že obe sporové strany mali počas konania súdu prvého stupňa možnosť sa k veci vyjadriť,
predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odporca predložil len fotokópiu emailovej komunikácie,
ktorá nesvedčí jeho tvrdeniam. Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa nezamietol žiaden
dôkaz navrhovaný odporcom, ale naopak odporca žiaden dôkaz nenavrhoval. Odporca teda neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení a návrh navrhovateľa bol posúdený ako dôvodný.

Krajský súd považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd priznal v plnej
výške nárok navrhovateľovi za správne, a preto v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho
konania priznal a to vo výške, v ktorej boli tieto trovy uplatnené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.