{"guid": "40b67ec7-83ff-4502-85d5-bea21f799b1b:d043ebed-acbb-48b1-8bbe-4a77e17dfd0c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7112202321.3", "spisova_znacka": "4Cob/8/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/8/2016 z 26. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. apríla 2016, sp. zn. 4Cob/8/2016, ECLI:SK:KSKE:2016:7112202321.3", "identifikacne_cislo": "7112202321", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "nazov": "§ 373 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-373", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-381", "nazov": "§ 381 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-381"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-373", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-379", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-381"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d043ebed-acbb-48b1-8bbe-4a77e17dfd0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112202321.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7112202321.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7112202321.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112202321
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112202321.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu A.. T. E. a členov senátu Z.. Z. D.
a A.. Q. Q. v právnej veci žalobcu: Z. M. - Z., M. nad L. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Z.. Z. F.,
advokát, N. XX, D., proti žalovanému: N. N. a.s., E. XX, E., P.: XX XXX XXX, o zaplatenie XXX,XX eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 27Cb/52/2012-213
zo dňa 22.4.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania XXX,XX eur do X dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
XXX,XX eur s úrokom z omeškania z toho dôvodu, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
poskytovaní stravy pre jeho zamestnancov. V tejto zmluve sa účastníci konania dohodli na podmienkach
zabezpečenia stravy pre zamestnancov žalovaného tak, že objednanú stravu bude žalobca dodávať
na určenú adresu vo varniciach patriacich žalovanému a v zmluve dohodli jednomesačnú výpovednú
lehotu, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po dni doručenia výpovede druhej strane. Žalovaný
od XX.X.XXXX odmietol odoberať stravu a žalovaný doručil žalobcovi výpoveď z tejto zmluvy zo dňa
XX.X.XXXX, ktorú žalobca prevzal XX.X.XXXX, preto výpovedná lehota začala plynúť XX.X.XXXX a
ukončila sa XX.X.XXXX. Od  XX.X.XXXX do XX.X.XXXX žalovaný neodobral žiadnu stravu pre svojich
zamestnancov, čím porušil zmluvné dojednanie ohľadom výpovednej lehoty, počas ktorej bol povinný
naďalej plniť predmet zmluvy - odoberať stravu zabezpečovanú žalobcom. Žalobcovi tým vznikla škoda
vo forme ušlého zisku v žalovanej sume XXX,XX eur. Pri výpočte výšky ušlého zisku vychádzal z
kalkulovaného zisku v rozsahu XX % ceny fakturovanej za poskytnutú stravu, pričom priemerná hodnota
mesačného plnenia pre žalovaného bola XXX,XX eur a pri priemernom počte XX pracovných dní je
priemerné plnenie určené na deň v rozsahu XX,XX eur.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmluve nebol dohodnutý ani minimálny ani maximálny počet
obedov, ktoré mal žalovaný povinnosť odoberať od žalobcu, pretože objednávky sa realizovali vždy do
X.XX hod. v konkrétny pracovný deň. Až po uplynutí mesiaca sa vyhotovila objednávka na presný počet
odobratých obedov. Ďalej žalovaný uviedol, že nebol spokojný s kvalitou a kvantitou dodávaného jedla,
na čo žalobcu upozornil, ale k náprave nedošlo, preto bola daná žalobcovi výpoveď z predmetnej zmluvy.



Uviedol, že teoreticky mohol objednať u žalobcu jeden obed denne, avšak toto nechcel urobiť, pretože
by to bolo pre žalobcu neekonomické a stratové, preto prestal odoberať všetky obedy. Ďalej uviedol, že
výška ušlého zisku nie je vypočítaná správne, pretože vychádza z nesprávneho predpokladu o existencii
objednávok okolo XX obedov denne počas celých XX pracovných dní. Toto nepovažuje žalovaný za
správne, pretože presný počet obedov aký by si zamestnanci objednali nie je možné predpokladať,
ak zamestnanci neboli spokojní s kvalitou dodávaného jedla. Žalobca uplatnenou sumou XXX,XX eur
nevyčíslil ušlý zisk, ale išlo o cenu obeda, ako keby bola vystavená riadna faktúra. Túto faktúru však
žalovaný nemohol žalobcovi uhradiť, pretože neobsahovala ako prílohu objednávku odsúhlasenú oboma
stranami. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodol skorším rozsudkom č.k. XXCb/XX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX tak, že vyhovel čiastočne žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
XXX,XX eur s X % úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Proti tomuto skoršiemu rozsudku súdu prvého stupňa v tejto veci, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. XCob/
XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi XXX,XX eur s X % úrokom od XX.X.XXXX do zaplatenia a vo výroku o trovách konania
a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odmietol odvolanie žalovaného
proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Predmetom konania po tomto skoršom rozhodnutí súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zostala
pohľadávka žalobcu XXX,XX eur s X % úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia.

Súd prvého stupňa vo veci konal a podľa záverov Krajského súdu v Košiciach vyslovených v zrušujúcom
uznesení mal zisťovať, či podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka došlo pri prevzatí varníc
žalovaným od žalobcu dňa XX.X.XXXX                                               k platnému odstúpeniu od zmluvy
v dôsledku porušenia zmluvy zo strany žalobcu podstatným spôsobom a následne posúdiť žalobcom
uplatnený nárok na ušlý zisk v zostávajúcej časti XXX,XX eur.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, P.. A. X., M. F., Z. S., F. M., P.. E.
C.,                                           L. D., posúdil predložené listinné dôkazy a dospel k tomuto záveru:
K. P.. A. X. uviedol, že so žalobcom dojednával podmienky uzatvorenia zmluvy na dodávku stravy pre
zamestnancov žalovaného, avšak pracovníci žalovaného neboli spokojní so stravou, s jej kvalitou a tiež
s gramážou podávanej stravy. Viackrát upozorňoval žalobcu aj X-X krát do mesiaca, že zamestnanci
sú nespokojní so stravou, nevyhovuje gramáž ani kvalita, žalobca prisľúbil nápravu, avšak k náprave
nedošlo. Uviedol, že v piatok upozornil žalobcu, že už žalovaný nebude od neho od pondelka stravu
odoberať. Ráno bola daná telefonicky výpoveď a poobede dňa XX.X.XXXX išiel pre varnice, v ktorých sa
strava od žalobcu k žalovanému dovážala a prevzal X varníc, o čom sa spísal záznam, ďalších X varníc
žalobca žalovanému odovzdal asi po jednom mesiaci. Svedok X. uviedol, že pri príchode pre varnice
určite povedal žalobcovi, že „končíme zmluvu“. Ďalší svedkovia M. F., F. M., E. C. potvrdili, že so stravou
neboli spokojní, nevyhovovala gramáž, chýbali zemiaky, jedlo nebolo chutné. Svedkyňa Z. S., ktorá u
žalobcu pracovala ako kuchárka uviedla, že ráno žalovaný zatelefonoval žalobcovi koľko obedov treba
v daný deň navariť, navarila potrebný počet obedov a žalovaný tento obed odobral. Potvrdila, že bola
reklamácia v tom, že bolo málo zemiakov k rezňom, čo sa vyriešilo tak, že sa doniesla varnica, naplnila
sa, odvážila a odniesla sa so zemiakmi pre žalovaného. Svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, aby sa
reklamovala zlá kvalita jedla, alebo nedostatočná hustota polievky a malá pestrosť jedla, neochutenosť
jedla a pod. Svedkyňa F. M., ktorá delila dovezenú stravu u žalovaného jednotlivým stravníkom uviedla,
že spočiatku bola strava X-X týždne dobrá, potom sa zhoršovala, polievky boli riedke, jedlo nebolo
ochutené, chýbali rezne a zemiaky, keď bol maďarský guláš bolo v ňom málo mäsa a pod. Svedkyňa D.
uviedla, že nebola pravidelným stravníkom, pretože je diabetička a menšie porcie jedla jej vyhovovali.



Súd prvého stupňa uviedol, že základom pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu je to, či došlo
pri prevzatí varníc zo strany žalovaného od žalobcu dňa XX.X.XXXX k odstúpeniu od zmluvy - kúpnej
zmluvy, ktorá je upravená v §§ 409 - 470 Obchodného zákonníka a to porušením zmluvy zo strany
žalobcu podstatným spôsobom. Súd prvého stupňa uviedol, že ak zmluva neurčuje akosť, je predávajúci
povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktorá sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak účel predmetu
kúpnej zmluvy nie je v zmluve určený, má byť v akosti a vyhotovení ako je účel, na ktorý sa takýto
tovar spravidla používa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podľa § 436 Obchodného zákonníka
bol dodávaný tovar - strava nekvalitná a tým došlo k porušeniu zmluvy zo strany žalobcu podstatným
spôsobom a preto bol žalovaný ako kupujúci oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy podľa § 436 ods. 1
písm. d) Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že akosť dodávanej strany nevyplývala zo
zmluvy, ale vyplýva zo všeobecných požiadaviek na stravovanie, strava má spĺňať podmienku nasýtenia,
má byť zdravotne vhodná, pestrá, dochutená. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil spokojnosť
so stravou poskytovanou žalobcom. Túto kvalitu stravy nebolo možné posúdiť iným spôsobom ako
výsluchom svedkov, ktorí obedy konzumovali a títo potvrdili, že strava nespĺňala uvedené požiadavky na
stravovanie pracovníkov žalovaného. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané aj to, že žalovaný
vady dodávky stravy u žalobcu reklamoval telefonicky aj ústne prostredníctvom Ing. X. - vedúceho
oddelenia obchodu a logistiky, ktorý mal v náplni práce okrem iného aj zabezpečenie dodávky stravy
pre zamestnancov závodu žalovaného v D.. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že žalovaný bol
oprávnený od zmluvy odstúpiť, pretože žalobca dodával žalovanému stravu nie v požadovanej kvalite
a množstve.

Súd prvého stupňa uviedol, že zákon pre platné odstúpenie od zmluvy písomnú formu
nevyžaduje, odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon a môže byť urobený
v akejkoľvek forme, teda aj písomne, ústne, osobne, telefonicky. Svedok P.. X. potvrdil, že odstúpil za
žalovaného od zmluvy ústne, čo oznámil žalobcovi v piatok XX.X.XXXX, že končia so zmluvou a že
žalobca je povinný vrátiť žalovanému varnice, v ktorých sa dodáva strava. To, že varnice boli vrátené
svedčí o tom, že prejav odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného došiel do dispozície žalobcu dňa
XX.X.XXXX v dôsledku čoho zmluva zanikla. Súd prvého stupňa uviedol, že zo žiadneho ustanovenia
predmetnej zmluvy o dodávke stravy nevyplýva, že žalovaný mal povinnosť odoberať určitý počet
obedov a nebol určený ani minimálny počet obedov, ktoré bol žalovaný povinný od žalobcu odoberať.
Z toho dôvodu súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody a
preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor XX,XX eur a za odvolanie
XX,XX eur a elektronické podanie X,XX eur, teda v celkovej hodnote XXX,XX eur a na ich náhradu
zaviazal neúspešného žalobcu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil. Uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný dňa XX.X.XXXX
odstúpil od zmluvy ústnym oznámením, pretože z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalovaný mu oznámil
iba to, že má odovzdať varnice. Žalovanému nič nebránilo, aby prípadné odstúpenia od zmluvy realizoval
písomnou formou, alebo iným preukázateľným spôsobom, najmä keď žalovaný tvrdil, že porušovanie
zmluvy zo strany žalobcu bolo dlhodobého charakteru. Žalobca uviedol, že vypočutí svedkovia sú
zamestnancami žalovaného a je zrejmé, že proti záujmom svojho zamestnávateľa nebudú vystupovať,
preto ich výpovede nemožno považovať za objektívne. Ďalej uviedol, že pre posúdenie veci je podstatné
to, že ak žalovaný mal za to, že dňa XX.X.XXXX realizoval odstúpenie od zmluvy, nemal žiaden dôvod
následne zasielať žalobcovi písomnú výpoveď zmluvy o poskytovaní stravy pre zamestnancov a to
písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX.

Žalobca ďalej uviedol, že zásadnou úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci súdu prvého stupňa
odvolacím súdom, bolo náležite zistiť skutkový stav veci a posúdiť, či došlo k odstúpeniu od zmluvy zo
strany žalovaného v dôsledku vadnosti plnenia dodávok stravy zo strany žalobcu. Ak žalovaný namietal



málo pestrú stravu, k tomu žalobca uviedol, že podľa zmluvy bola požiadavka stanovená na dodávku
dvoch druhov jedál s polievkou denne.                                                                                                       V skutočnosti žalobca
dodával stabilne ďalšie tri druhy jedla a to palacinky, vyprážaný syr a pirohy. Ak žalovaný namietal
nekvalitnú stravu, žalobca uviedol, že prevádzkuje naďalej svoju reštauráciu a ohlas zákazníkov svedčí
o opaku a sú s kvalitou stravy spokojní. Poukázal na to, že výdaj stravy pre pracovníkov žalovaného
realizoval sám žalovaný a bolo jeho základnou povinnosťou zabezpečiť v jedálni soľničky, koreničky. Ak
v minulosti žalovaný realizoval anketu o spokojnosti stravníkov s predmetnou stravou, žalobca uviedol,
že ani jeden účastník ankety sa nevyjadril v tom zmysle, že strava je nekvalitná, nechutná, naopak
na pojednávaní v konaní na súde prvého stupňa už títo pracovníci ako svedkovia jednohlasne hovorili
o nekvalite stravy. Žalobca ďalej uviedol, že k otázke zvýšenia gramáže stravnej jednotky prebiehali
rokovania medzi žalobcom a žalovaným, avšak žalovaný chcel zvýšiť stravnú jednotku z X,XX eur len o
X,XX eur avšak žiadal zvýšiť gramáž až o XX %. S týmto návrhom žalovaného žalobca nemohol súhlasiť.
Preto hodnotiť dodávanú stravu ako nekvalitnú nie je možné, pretože ak by pracovníci žalovaného neboli
spokojní s kvalitou stravy, neboli by žiadali o zvýšenie stravnej jednotky a ďalšie dodávanie stravy vo
väčšom množstve. S týmto sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal.

Žalobca k tvrdeniu žalovaného o tom, že boli malé porcie stravy uviedol, že od samého začiatku dodával
vždy viac polievky, než bolo normované na počet objednaných porcií, bola normovaná dodávka polievky
X,XX l na jednu porciu, avšak žalovaný vydával polievku naberačkou, ktorej obsah bol X,X l. Na toto
žalovaného upozornil žalobca a potom už nebolo namietané množstvo dodávanej polievky. Taktiež
žalovaný pri vydávaní stravy nemal na začiatku váhu a preto pracovníčka žalovaného, ktorá stravu
vydávala, nedokázala správne rozvážiť stravu na príslušný počet porcii a potom bolo samozrejmé, že
prvé porcie boli väčšie a na posledných stravníkov zostali porcie menšie. Toto rozdeľovanie stravy bolo
výlučne                                                                                                                                     v dispozícii
žalovaného. Svedkyňa B. C. v konaní na súde prvého stupňa uviedla, že váhu na váženie jednotlivých
porcií si kúpili až následne a porcie potom vážili. Svedkyňa F. M., ktorá ako zamestnankyňa žalovaného
priamo vydávala stravu, nevedela na pojednávaní uviesť aká gramáž stravy mala byť vydávaná, pretože
v jedálnom lístku je uvedená gramáž v surovom stave a strava sa vydáva po spracovaní. Žalobca
uviedol, že žalovaný nepreukázal porušenie zmluvy zo strany žalobcu podstatným spôsobom, ktorý by
bol dôvodom pre výpoveď, navyše žalovaný vo výpovedi nerešpektoval dohodnutú výpovednú lehotu.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie a žalovaného
zaviaže na náhradu trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav, vykonal rozsiahle dokazovanie a vec správne právne posúdil, preto považuje odvolanie žalobcu
za účelové. Uviedol, že v uzatvorenej zmluve o dodávke stravy nebolo žiadne ustanovenie, z ktorého
by vyplývala povinnosť žalovaného odoberať určitý počet obedov a to ani minimálny a preto žalobcovi
nevznikol nárok na náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia                                                   §
212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a to na nariadenom pojednávaní podľa §
214 ods. 1 O.s.p., pretože súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, avšak z nesprávnych právnych
dôvodov.

Predmetom tohto konania je uplatnený ušlý zisk žalobcu, ktorý mal žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný
bez dodržania výpovednej lehoty jeden mesiac, dohodnutej v čl. III/1 Zmluvy o poskytovaní stravy pre
zamestnancov zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 11 spisu), prestal od žalobcu odoberať stravu od XX.X.XXXX.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.



Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré                                                        v uvedenom čase povinná
strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 381 Obchodného zákonníka namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana
požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Podstatnou zákonnou podmienkou pre priznanie ušlého zisku podľa citovaného ustanovenia § 379
Obchodného zákonníka je posúdenie, či žalovaný porušil vo vzťahu                                              k žalobcovi
svoju povinnosť z predmetnej zmluvy o poskytovaní stravy. Len porušenie zmluvy zakladá právo na ušlý
zisk, alebo na náhradu škody.

Súd prvého stupňa svoje dokazovanie zameral iba na posúdenie toho, či žalobca porušil svoju povinnosť
zo zmluvy o poskytovaní stravy podstatným spôsobom v tom, že nedodával kvalitnú stravu a v
požadovanom množstve. Za tým účelom súd prvého stupňa vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie
a dospel k záveru, že dodávaná strava nebola dostatočne kvalitná a v dostatočnom množstve, preto
žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy                                    o poskytovaní stravy aj ústnou formou ku
dňu XX.X.XXXX prostredníctvom pracovníka žalovaného Ing. A. X..

Toto zistenie o platnom odstúpení od zmluvy o poskytovaní stravy k XX.X.XXXX však
nepovažoval odvolací súd za správny záver, pretože tak ako to uviedol aj sám žalobca
v odvolaní, aj na pojednávaní v konaní na odvolacom súde dňa XX.X.XXXX, nepovažoval ani sám
žalovaný za právne významné, keď následne žalovaný písomným podaním zo XX.X.XXXX (č.l. 13 spisu)
vypovedá predmetnú zmluvu o poskytovaní stravy pre zamestnancov. V tejto výpovedi uvádza: „Podľa
č. III ods. 1 zmluvy vypovedáme predmetnú zmluvu. Výpovedná lehota je jednomesačná a začína plynúť
prvým dňom nasledujúcim po doručení tejto výpovede druhej zmluvnej strane“. Tento list za žalovaného
podpísal P.. K. D. predseda predstavenstva žalovaného a P.. Q. E. člen predstavenstva žalovaného.
Teda túto výpoveď podpísali za žalovaného tie isté osoby ako samotnú zmluvu o poskytovaní stravy
pre zamestnancov žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd zistil z výpisu z obchodného registra
z oddielu SA vložka č. XXXX/V, že za žalovaného ako akciovú spoločnosť vo všetkých veciach sú
oprávnení podpisovať najmenej dvaja členovia predstavenstva. Ďalej z výpisu z obchodného registra
vyplýva, že predsedom predstavenstva žalovaného je P.. K. D. a jedným z členov predstavenstva
žalovaného je P.. Q. E..

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nemohol dospieť k záveru, že žalovaný prostredníctvom
pracovníka žalovaného P.. A. X. účinne odstúpil od zmluvy o poskytovaní stravy pre zamestnancov
spoločnosti ústnou formou k XX.X.XXXX podľa § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka pre
podstatné porušenie zmluvy zo strany žalobcu v dôsledku nedostatočnej kvality stravy a nedostatočných
veľkostí porcií podávanej stravy.

Toto právne hodnotenie súdom prvého stupňa o odstúpení od zmluvy však podľa názoru odvolacieho
súdu nemá podstatný význam pre posúdenie samotného uplatneného nároku žalobcu na náhradu
ušlého zisku. Je treba uviesť, že žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu
škody vo formu ušlého zisku za obdobie od XX.X.XXXX do uplynutia výpovednej lehoty jeden mesiac
k XX.X.XXXX, ktorá začala plynúť od doručenia písomnej výpovede žalovaného podanej a podpísanej
predsedom a podpredsedom predstavenstva žalovaného zo dňa XX.X.XXXX.  Odvolací súd udáva, že
samotné odstúpenie od zmluvy na základe zákona, alebo dohody v zmluve, nie je porušením zmluvných
povinností a nemôže mať za následok vznik nároku na náhradu škody alebo ušlého zisku. Nedodržanie



výpovednej lehoty, či už zákonnej alebo zmluvne dohodnutej, však môže mať za následok vznik nároku
na náhradu škody a ušlého zisku za splnenia ďalších podmienok.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný počas plynutia jednomesačnej dohodnutej výpovednej
lehoty, neobjednával u žalobcu žiadne obedy ani ich od žalobcu neodoberal. Toto neobjednanie a
neodobranie stravy však nemožno považovať za porušenie zmluvy zo strany žalovaného, pretože v
predmetnej zmluve o poskytovaní stravy si zmluvné strany nedohodli, aký aspoň minimálny počet
obedov má žalovaný od žalobcu denne odoberať. Účastníci konania aj vypočutí svedkovia, napr. Z. S.,
ktorá u žalobcu pracovala ako kuchárka na pojednávaní v konaní na súde prvého stupňa dňa XX.X.XXXX
uviedla, že „ráno mi zavolali od žalovaného koľko obedov treba, to sa navarilo, pripravilo a odovzdalo“. Z
toho vyplýva, že žalovaný bol od žalobcu povinný odobrať každý pracovný deň také množstvo obedov,
aké množstvo obedov ráno telefonicky u žalobcu objednal. Takúto prax si zmluvné strany medzi sebou
zaviedli, pretože samotný počet obedov ani minimálny počet odobraných obedov, prípadne maximálny
počet odobraných obedov denne, si v písomnej zmluve účastníci konania nedohodli. Nemožno preto
považovať za protiprávne konanie žalovaného, ktoré je základom pre povinnosť nahradiť škodu alebo
ušlý zisk to, ak žalovaný neobjednal od žalobcu ani jeden obed.

Navyše žalobca nepreukázal, že aj ten minimálny počet obedov, ktoré ak by si žalovaný objednal u
žalobcu a žalobca by mu ich dodal, že žalobca nebol schopný odpredať pre svojich iných stravníkov,
aby mu nevznikla škoda - ušlý zisk za cca 18 obedov denne, keď sám  žalobca na odvolacom
pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že okrem obedov pre žalovaného denne cca XX, varil okolo XXX-
XXX ďalších obedov pre ďalších odberateľov a pre svoju reštauráciu. Žalobca v konaní nepreukázal
ani výšku skutočného ušlého zisku alebo zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku
za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká podľa
§ 381 Obchodného zákonníka, pretože žalobca túto výšku ušlého zisku v konaní menil. V samotnej
žalobe uvádza, že ušlý zisk je v rozsahu XX % z celkovej ceny obedov. Vo svojom písomnom podaní z
XX.X.XXXX už uvádza, že výška ušlého zisku je XX % z ceny obedov.

Odvolací súd po doplnení dokazovania na nariadenom pojednávaní dňa XX.X.XXXX a po právnom
posúdení veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal to, že žalovaný tým, že počas plynutia
jednomesačnej výpovednej lehoty neodoberal od žalobcu žiadne obedy pre svojich zamestnancov, že
tým porušil ustanovenia zmluvy o poskytovaní stravy tak, že spôsobil tým škodu vo forme ušlého zisku
pre žalobcu.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu
zamietol, aj keď z iných dôvodov, ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku o náhrade trov
konania úspešného žalovaného v konaní na súde prvého stupňa.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1                                                      v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože žalobca nebol v tomto odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli. Žalovaný napriek tomu vyčíslil trovy tohto odvolacieho konania svojím
písomným podaním z XX.X.XXXX na XXX,XX eur. Uviedol, že tieto uplatnené trovy pozostávajú zo
súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu a za elektronické podanie vo výške
XX,XX eur a za súdny poplatok za podané odvolanie a elektronické podanie, ktoré podal ešte proti
skoršiemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa, taktiež vo výške XX,XX eur. Odvolací súd udáva, že o
týchto doterajších trovách konania úspešného žalovaného rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku z XX.X.XXXX tak, že úspešnému žalovanému priznal tieto trovy XXX,XX eur za súdny poplatok
za odpor aj za skoršie odvolanie a uplatnené jedno elektronické podanie X,XX eur a odvolací súd
týmto rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade týchto trov konania pre úspešného
žalovaného. Preto odvolací súd opätovne nemôže týmto svojím rozsudkom rozhodnúť o náhrade trov
konania pre úspešného žalovaného, keďže ide o tie isté trovy konania, avšak nie v tomto odvolacom
konaní.



Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Cb/52/2012", "guid": "42d64abf-32eb-4a08-a0e3-b775a5dd719f:d71b5c47-23dc-47bf-92e3-fc0de39a32cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}