{"guid": "402a7851-9b2f-4cb6-b302-51318cfdf574:10d5aea4-68ee-4fff-9d54-a8d60e917ad4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6711213457.1", "spisova_znacka": "14Co/432/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/432/2014 z 18. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. októbra 2015, sp. zn. 14Co/432/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6711213457.1", "identifikacne_cislo": "6711213457", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2015-10-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-3", "nazov": "§ 151 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10d5aea4-68ee-4fff-9d54-a8d60e917ad4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6711213457.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6711213457.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6711213457.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/432/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213457
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711213457.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika,
s.r.o., so sídlom 142 21 Praha 4, Novodvorská 994, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi:
B. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., C. XXX/X, zastúpený B. Y., narodenou XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C., C. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05 Prešov, Važecká 16, IČO: 42176 778, zastúpené
splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec,
J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 924,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 05.12.2013 a
odvolaní vedľajšieho účastníka zo dňa 11.12.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania
17C/36/2012-142 zo dňa 21.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 05  Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176
778    p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu   n e d o t k n u t é .

Žiadny z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením po tom, čo vo veci rozhodol meritórne rozsudkom č.k.
17C/36/2012-129 zo dňa 12.09.2013 a zamietol návrh  v celom rozsahu ako nedôvodný, rozhodol
postupom podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. následne o  trovách konania a v zmysle ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, napriek jeho procesnému úspechu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si  trovy konania neuplatnil a súd priznal náhradu trov konania len vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu voči navrhovateľovi, ako procesne neúspešnému účastníkovi konania a uložil  mu povinnosť
nahradiť na špecifikovaný účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania v sume 216,02
eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú
z trov právneho zastúpenia - odmeny a náhrad cestovného a náhrady za stratu času za jednotlivé
úkony presne špecifikované v odôvodnení uznesenia. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi cestovné
a náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.09.2013, nakoľko si
ho právny zástupca vedľajšieho účastníka neuplatnil vo vyčíslení zo dňa 13.09.2013, doručenom súdu
dňa 16.09.2013.

Proti výroku uznesenia o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa  -
musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má
v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia



všeobecných súdov z obsahu ktorých vyplýva záver, že spotrebiteľské združenie musí byť spôsobilé
poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, pretože ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník
vyznať. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Tým, že sa dáva spotrebiteľské združenie v konaniach
pred súdmi zastupovať, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a navodzuje tak dojem,
že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Trovy vedľajšieho účastníka preto nie sú trovami účelne
vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47
ods. 2 a 3 Ústavy SR. Podobný záver prijali viaceré všeobecné súdy, tento záver vyplynul  aj z nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade bola namieste
aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 200,92 eur a ide o drobný
spor, pričom je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti  vo vzťahu k výške žalovanej
istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, zložitosti a obsahu podaní. Navrhovateľ v závere odvolania zhrnul,
že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové
a nehospodárne a navrhuje preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že
vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov konania neprizná. Pre prípad úspechu si uplatnil a
vyčíslil trovy odvolacieho konania.

Voči výroku uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka podal aj vedľajší účastník na strane odporcu
v zákonnej lehote odvolanie. Súd síce priznal vedľajšiemu účastníkovi konania trovy konania, avšak
iba v nižšej sume oproti tomu, ako si ju vedľajší účastník riadne uplatnil a vyčíslil v písomnom podaní
zo dňa 13.09.2013.  Náhradu cestovného a náhradu za stratu času na pojednávaní dňa 12.09.2013
si pritom riadne a včas uplatnil a vyčíslil. Opakovane preto vedľajší účastník zaslal súdu písomné
podanie zo dňa 13.09.2013. Okrajovo uviedol, že súdu v dôsledku nejakého technického nedopatrenia
alebo chyby v elektronickej komunikácii nedošlo úplné písomné podanie, resp. v ňom nejaká časť
zjavne absentovala a bolo preto namieste upozorniť  na to vedľajšieho účastníka a vyzvať ho na
doplnenie tohto písomného podania. V ďalších častiach odvolania sa vedľajší účastník zameral na
argumentáciu dôvodnosti nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania a na obhajobu účelnosti
aj trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorým je spotrebiteľské združenie, ktoré v súlade
so zákonom chráni a presadzuje oprávnené záujmy spotrebiteľov. Občianske združenia sú založené
prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré na základe princípu „rovnosti zbraní“ presadzuje a chráni
oprávnené záujmy spotrebiteľov. Práve za týmto účelom je vedľajší účastník zastúpený advokátom.
Vedľajšiemu účastníkovi konania vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia, na ktorých náhradu
v plnej výške má právo a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku
tak, že vedľajšiemu účastníkovi prizná právo na náhradu trov konania vo výške 328,62 eur. Pre prípad
úspechu si odvolateľ uplatnil a vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadroval vedľajší účastník na strane odporcu. Argumentuje, že združenie,
ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, do konania vstúpilo legitímne, v súlade s
ustanovením § 93 ods. 2,3 O.s.p.. Podstatnou skutočnosťou je, že spotrebiteľ bol úspešný v dôsledku
aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je
ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých vedľajší účastník požaduje, objektívne účelné.
Navrhovateľ je ekonomicky silným a odborne pripraveným podnikateľským subjektom a je to práve
navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb
a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov - spravidla nemajetných spotrebiteľov.
Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol
zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu, až k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech
spotrebiteľov. Ďalšie vyjadrenia sú obsahovo úplne zhodné s odvolaním vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník na podporu svojho stanoviska poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. V závere
vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa zhrnul, že mu vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia,
ktoré si riadne uplatnili a má na ne zákonný nárok. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie
prvostupňového súdu zmenil tak, ako to navrhuje vo svojom odvolaní a v prípade úspechu si osobitne
okrem trov odvolania uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia aj za tento úkon - vyjadrenie k
odvolaniu navrhovateľa.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril aj navrhovateľ, ktorého vyjadrenie je taktiež obsahovo
totožné s  jeho odvolaním voči výroku uznesenia o trovách vedľajšieho účastníka.



V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.  ako vecne
správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.).
Súd meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 17C/36/2012-129 zo dňa 12.09.2013 a návrh ako
nedôvodný zamietol, pretože nárok navrhovateľa uplatnený voči odporcovi bol v čase podania návrhu už
premlčaný. Rozsudok súdu vo veci samej už nadobudol právoplatnosť. Procesne úspešným účastníkom
tak je odporca a vedľajší účastník na jeho strane, ktorým v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení §
142 ods. 1 O.s.p. prináleží právo na náhradu trov konania za predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia
§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.
Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania však je nevyhnutné dôsledne skúmať
účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v každej veci
vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne úspešného
účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva.
V konkrétnom prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v   Prešove, Važecká
16, IČO: 42176 778, ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporcu procesným podaním zo dňa
12.09.2012, s ohľadom na predmet konania  - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom
na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že
ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom jeho vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Procesným
podaním zo dňa 12.03.2013  vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, sa vyjadril k meritu veci a súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku
voči odporcovi.
Súd vo veci meritórne rozhodol a nárok voči odporcovi zamietol v dôsledku  vznesenej námietky
premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ku ktorej sa pridal aj samotný odporca a táto
skutočnosť je potom zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov konania. Procesný úspech
odporcu v konaní bol v priamej príčinnej súvislosti s aktivitou vedľajšieho účastníka, ktorý na podporu
jeho záujmov vzniesol dôvodne a úspešne námietku premlčania uplatneného nároku a preto je zrejmé,
že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne. Jeho
procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a na výsledok konania a preto mu prináleží
právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske
združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že
je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného
vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej
by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom.  Tento záver nie je
udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24,
§ 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore
so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a
zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom
ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status
fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel
založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a v
konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.).
Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne
v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v
konaní pred súdom zastúpiť advokátom. V súlade s ustanovením § 137 O.s.p. sú trovy konania, okrem
iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát.



Z uvedeného dôvodu potom súd 1. stupňa správne podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p., po
konštatovaní plného procesného úspechu odporcu, uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy
vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže si trovy konania uplatnil a vyčíslil. Okresný súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej
služby a to za prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k meritu veci (12.03.2013), zastupovanie na
meritórnom pojednávaní dňa 12.09.2013 a zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní 1 odmeny dňa
30.05.2013, ku ktorým úkonom súd priznal aj režijné paušály. Súd ďalej priznal vedľajšiemu účastníkovi
aj cestovné na pojednávanie konané dňa 30.05.2013 (bližšie špecifikované v odôvodnení uznesenia),
ako aj náhradu za stratu času na tomto pojednávaní. Vedľajší účastník namietal v odvolaní nepriznanie
cestovných náhrad a náhrady za stratu času aj za účasť na pojednávaní dňa 12.09.2013, pričom
súd zdôvodnil tento svoj postup skutočnosťou, že si právny zástupca vedľajšieho účastníka vyúčtoval
cestovné náhrady a náhradu za stratu času výlučne len za pojednávanie konané dňa 30.05.2013.
Odvolací súd dôsledným oboznámením sa s obsahom spisu konštatuje, že právny zástupca vedľajšieho
účastníka si trovy konania písomne uplatnil a vyčíslil podaním datovaným dňa 13.09.2013, doručeným
Okresnému súdu Zvolen dňa 16.09.2013 (č. l. 113-116 spisu), pričom vzhľadom na odvolaciu námietku
vedľajšieho účastníka, odvolací súd konštatuje, že písomné vyčíslenie trov vedľajšieho účastníka
datované dňa 13.09.2013, zaslané ako listinný dôkaz k odvolaniu vedľajšieho účastníka, nie je obsahovo
totožné s písomným vyčíslením trov konania vedľajšieho účastníka datovaného dňa 13.09.2013
doručeným okresnému súdu dňa 16.09.2013. Obsah spisu nezodpovedá tvrdeniu vedľajšieho účastníka,
že si vyčíslil aj cestovné náhrady a náhradu za stratu času aj za účasť na pojednávaní konanom dňa
12.09.2013.  Zásadné pre rozhodovanie súdu o trovách konania po právoplatnom skončení veci bolo
vyčíslenie trov účastníkov konania, ktoré bolo obsahom spisu a ktoré boli uplatnené a vyčíslené v
súlade s ustanovením § 151 ods. 1 a 3 O.s.p. (v lehote do troch pracovných dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo  veci samej). V písomnom podaní datovanom dňa 13.09.2013, doručeným okresnému
súdu dňa 16.09.2013 (právoplatnosť rozsudku nastala dňa 12.10.2013)  je len jedinou vetou obsiahnuté
„Vyčíslenie náhrady cestovného a straty času zo dňa 12.09.2013“, avšak bez akejkoľvek následnej
konkretizácie a vyčíslenia. Následne potom je obsiahnutá ďalšia veta „Vyčíslenie trov advokáta -
substitúta B.. M. L. (zo dňa 30.05.2013)“, pričom následne je presne, detailne a podrobne špecifikované
o aké konkrétne trovy sa jedná (odmena za  účasť na pojednávaní dňa 30.05.2013, špecifikované
náhrady cestovného za účasť na tomto pojednávaní dňa 30.05.2013 a náhrady za stratu času dňa
30.05.2013). Konštatovania okresného súdu obsiahnuté v odôvodnení uznesenia preto zodpovedajú
obsahu podania - vyúčtovaniu trov vedľajšieho účastníka datovaného dňa 13.09.2013, doručeného
súdu  dňa 16.09.2013 (č.l. 113 - 116 spisu). Pokiaľ si vedľajší účastník v opravenom a doplnenom
podaní datovanom dňa 13.09.2013, avšak doručenom súdu len v rámci odvolacieho konania až dňa
12.12.2013 písomne vyčíslil  náhradu cestovného a náhradu za stratu času aj za účasť na pojednávaní
dňa 12.09.2013, takéto dodatočné vyčíslenie a uplatnenie trov už nemá právnu relevanciu (§ 151
ods. 3 veta posledná O.s.p.). Odvolací súd opätovne zdôrazňuje že obsahovo podanie datované dňa
13.09.2013, doručené okresnému súdu dňa 16.09.2013 nie je totožné s obsahom podania datovaným
dňa 13.09.2013 a doručeným súdu dňa 12.12.2013 (č.l. 152-153 spisu) a nie je dôveryhodný ani
argument  odvolateľa - vedľajšieho účastníka, že došlo zrejme k technickej poruche na strane súdu,
alebo k chybe v elektronickej komunikácii, keď sa nezobrazil časť textu ktorý mal údajne obsahovať
aj vyčíslenie cestovného a náhrad za stratu času aj za pojednávanie dňa 16.09.2013 a to vzhľadom
na to, že veta „Vyčíslenie náhrady cestovného a straty času zo dňa 12.09.2013“ nie je v závere alebo
na spodnej časti písomného podania, ale je obsiahnutá v strete dokumentu s tým, že obsah podania
zaslaného elektronicky bol vytlačený a prijatý súdom, spolu s prílohami, v celom jeho rozsahu. Je málo
technicky pravdepodobné, že by sa v dôsledku technickej chyby „stratila“ obsahová časť písomnosti
nachádzajúca sa v strede dokumentu. Nejednalo sa preto o neúplný dokument a taktiež súdu zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vyzývať advokáta na doplnenie vyčíslených trov
a náhrad, ktoré si neuplatnil. Naopak, advokát má povinnosť uplatnené trovy právneho zastúpenia si
riadne a včas vyčísliť a aj preskúmateľne a detailne súdu špecifikovať. Okresný súd preto postupoval
správne a zákonne, keď priznal v rámci náhrad trov konania len tie trovy právneho zastúpenia, ktoré boli
riadne a včas uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom 080 05  Prešov, Námestie legionárov 5, potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vecne správny.



Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení a
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho
konania právo, pretože odvolanie navrhovateľa, ani odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
dôvodné neboli, preto procesný úspech jedného účastníka v odvolacom konaní zodpovedá súčasne
aj jeho procesnému neúspechu v odvolacom konaní.  Odvolací súd nepriznal v rámci náhrad trov
druhostupňového konania, ani trovy uplatnené vedľajším účastníkom za vyjadrenie sa k odvolaniu
navrhovateľa. Odvolací súd striktne vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu
skúmať účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu za nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu navrhovateľa
ohľadom trov konania, ktorých skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej
úpravy. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa preto nebolo potrebné a trovy spojené s týmto vyjadrením
odvolací súd neuznal ako účelne vynaložené.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/36/2012", "guid": "41b5877d-660a-4863-993d-157ed418904b:c2042e6b-e07a-437d-905d-c9c55503b819", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}