{"guid": "3ffaf5cf-8d46-48ef-8010-9c86c6fd1e66:3bda0d01-4289-46d5-9f28-17dbba00aefa", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8514200102.1", "spisova_znacka": "1Co/49/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/49/2015 z 22. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. marca 2015, sp. zn. 1Co/49/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8514200102.1", "identifikacne_cislo": "8514200102", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2015-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bda0d01-4289-46d5-9f28-17dbba00aefa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8514200102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 1Co/49/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8514200102\nDátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514200102.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.\nDaniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava,\nUl. Pribinova č. 25, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Grösslingova č. 4, proti\nžalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom\nBratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C 22/2014 -65 z 09.10.2014 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nPotvrdzuje rozsudok.\n\nNepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\n\nVychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu majetkovú\nškodu vo výške 125 Eur a 383,55 Eur z titulu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného\npostupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní Okresného súdu Vranov n/Topľou sp. zn. 7Er 574/2010.\n\nZo spisu Okresného súdu Vranov n/Topľou sp. zn. 7Er 574/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 12.08.2010, exekučným titulom bol\nrozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., SR 01509/10. Súd\nrozhodol o žiadosti súdneho exekútora uznesením sp. zn. 7Er 574/2010 zo 06.12.2010 tak, že žiadosť o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.01.2011.\n\nPokiaľ ide o vznik majetkovej škody, žalobca nepredložil o výške škody žiaden dôkaz, pričom nemožno\nvychádzať zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014, nakoľko zo samotného\nznaleckého posudku vyplýva, že pri jeho spracovaní vychádzala znalecká organizácie zo skutočností,\nktoré boli zistené z podkladov poskytnutých zadávateľom, pričom podklady boli kontrolované len po\nformálnej stránke a vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná\nposkytovateľom informácií. Znalecký posudok sa zaoberal iba výškou škody, avšak nezaoberal sa\nskutočnosťou, či žalobcovi táto škoda, a to majetková alebo nemajetková vznikla. Preto na takýto\nznalecký posudok nemožno prihliadať.\n\nPokiaľ ide o právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, toto vzniká iba v prípade, ak iba samotné\nkonštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Aj tu platí povinnosť preukázania\n\nnemajetkovej ujmy. Nedodržanie zákonnej lehoty na rozhodnutie nemohlo spôsobiť neistotu alebo\nvznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca nijako nepreukázal vznik\nnemajetkovej ujmy, rovnako ako vznik majetkovej škody.\n\nŽalobca nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, keď nepreukázal\nexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatňovanou\nmajetkovou a nemajetkovou škodou.\n\nŽalobca v danom období podával viacero exekučných návrhov, ktoré následne boli postupované súdu\nv podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto poverenia\nnasledovali ďalšie procesné návrhy, napr. v podobe návrhu na zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca\nmusí vychádzať z daných technických a administratívnych možností súdu, ktorý má spracovať hromadné\nžiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.\n\nVýrok o trovách konania odôvodnil ustanovením §142 ods. 1 O.s.p.\n\nProti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.\n\nPoukázal na to, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou\nobsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom\nkonaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a\nzaloženia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho\nporiadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho\nvzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného\npostupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní\njednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím\nzákona č. 412/2012 Z.z.  a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej\nretroaktivity, čo je neprípustné.\n\nSúd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do\nčasu, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru\ntolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu\nsféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska\nochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.\n\nSúdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať\nplatné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom\nnemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že\nzodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania\novplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,\nako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore\nexekučného titulu so zákonom.\n\nŽalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký\nústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto znaleckým posudkom je jednoznačne preukázané, že\nnesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku\nvo výške určenej v posudku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým\nznaleckým posudkom. Nemožno sa nevyjadriť ku skutočnosti, že žalobca predložil znalecký posudok až\npo roku a pol od podania žaloby na súde. Zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že žalobca zadal\nvypracovanie tohto posudku 01.03.2013, avšak jeho vypracovanie je dôkladné a zložité s ohľadom na\nmnožstvo spracovaných podkladov, a preto jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. Určenie výšky škody\na jej jednotlivých zložiek je zložitou odbornou otázkou, ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom\nvykonávaných dôkazov. V konaní boli takto preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na\nnáhradu škody. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu\nnávrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou\nje rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe\nústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným\n\nrozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na základe toho navrhol, aby odvolací\nsúd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\nOdvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.\n2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne\nzistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú\nvykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto\nsprávnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.\n\nPodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n\nPodľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym\núradným postupom.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntohto zákona pri výkone verejnej moci\na/ nezákonným rozhodnutím,\nb/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,\nc/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo\nd/ nesprávnym úradným postupom.\n\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá\nbola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, ak\n1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym\núradným postupom súdu,\n2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,\n3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa\nosobitného predpisu.\n\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci\nurobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci\npri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje\npostup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa\nčlánku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej\nrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,\no ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti\npoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4\na § 11.\n\nPodľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo\nuspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne\n\noznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať\nuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže\npoškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,\nktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj\núrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že\nneuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie\nnároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n\nPodľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie\nalebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)\nrozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.\n\nPodľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento\nnávrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu\n(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so\nzákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota\nneplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu\nalebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením\nzamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na\npodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení\nneskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na\npodklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená\nosoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici\ns vykonateľnosťou súhlasila.\n\nPodľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.\n\nPredovšetkým je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa nerozhodoval v predmetnej veci podľa\n§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v jeho znení platnom od 01.01.2013 a aplikáciu tohto zákonného\nustanovenia vo svojom rozhodnutí nepoužil.\n\nJe pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné\npoverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,\nd/ Exekučného poriadku.\n\nUstálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,\nči neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je\noprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto\nzamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.\n\nMateriálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §\n45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné\nkonanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak\nrozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný\nvo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol\nvydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom\nrozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania\nna plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou\nokolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo\nexekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona\no rozhodcovskom konaní.\n\nNaviac je potrebné poukázať na legislatívnu zmenu účinnú od 01.06.2010, na základe ktorej v zmysle\nnovelizovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.06.2010, lehota 15\ndní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky, pričom táto\nlegislatívna zmena bola zavedená do Exekučného poriadku zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorý novelizoval\n(okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky.\n\nPodporne táto okolnosť vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n606/2012 zo 14.12.2012.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí sa zaoberal analýzou exekučnej veci týkajúcej\nsa žalobcu, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to v tejto súvislosti, že aj\nniekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov. Poukázal tiež na to, že sťažovateľ (žalobca) podával žiadosti o udelenie poverenia\nhromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým\ntechnicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté\ns určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.\n\nTaktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde\nrelevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody a v tejto súvislosti sú jeho námietky\nuvedené v odvolaní, týkajúce sa možného zabezpečenia znaleckého posudku právne irelevantné, pokiaľ\ntakýto dôkaz nepredložil v konaní.\n\nTaktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie\nnemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v\npeniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto\npriznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,\nk zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že\ntáto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,\npretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia\na preukázania.\n\nTaktiež je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi\npostupom súdu prvého stupňa v predmetných exekučných veciach (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie\nje možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.\n\nPokiaľ ide o trvanie stavu právnej neistoty, je potrebné konštatovať, že tento žalobca taktiež nijakými\nrelevantnými dôkazmi nepreukázal a neobjasnil príčinnú súvislosť medzi jeho eventuálnym vznikom a\nškodou alebo nemateriálnou ujmou, ktorá mu mala takýmto spôsobom vzniknúť.\n\nPokiaľ ide o tzv. polemizovanie o vhodnosti limitácie konaní zákonnými lehotami, je potrebné\nkonštatovať, že súd prvého stupňa poukázal len na obtiažnosť problematiky, ktorá sa v exekučnom\nkonaní preskúmava, zvlášť pokiaľ ide o tzv. materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu so\n\nzákonom, avšak táto otázka je bez právneho významu, pretože rozhodujúcou okolnosťou, o ktorú sa\nsúd oprel pri zamietnutí žaloby žalobcu v predmetnej veci, je nepreukázanie základných okolností\nrozhodujúcich pre priznanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie uvedeného.\n\nV predmetnej veci sa súd zaoberal znaleckým posudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom\nEkonomickej univerzity v Bratislave, s týmto znaleckým posudkom sa oboznámil a v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa s ním vyporiadal, pričom so zreteľom na jeho obsah, nevyhodnotil tento znalecký posudok\nako dôkaz, ktorý je možné hodnotiť v prospech žalobcu, pričom s týmto hodnotením sa stotožňuje aj\nodvolací súd.\n\nV spisovom materiáli sa nenachádza žiaden návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho\nkonania o prejudiciálnej otázke, ktorou by sa mal zaoberať Ústavný súd Slovenskej republiky. Preto aj\ntieto námietky žalobcu uvedené v odôvodnení jeho odvolania nie sú dôvodné.\n\nPreto je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,\npodľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník, nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a\nžalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada\nnebola priznaná žiadnemu z účastníkov.\n\nPoučenie:\n\nProti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/22/2014", "guid": "37cf48d7-77b8-4066-84c1-de13ba6426ce:184da911-7a37-4bbc-b259-4798df7bfa62", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}], "citovane_v": []}