Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/37/2012 z 29. 8. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. augusta 2011, sp. zn. 11Co/37/2012, ECLI:SK:KSBA:2011:1205216655.2
Krajský súd Bratislava | 11Co/37/2012 | ECLI:SK:KSBA:2011:1205216655.2 | 2011-08-29 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4739fb8b-9f16-4e6a-8fae-11b4bcea8422
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1205216655.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205216655
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1205216655.2

Uznesenie
T. súd v J. v právnej veci navrhovateľa: C. B., bytom F. XX/XX, D. L. E., zastúpeného: I.. I. V., advokátom,
AK K. rad 1, J., proti odporcovi: Z. pamäti národa, L.. slobody 6, J., o ochranu osobnosti, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku M. súdu J. II, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne
( pomerom hlasov X:X )takto

r o z h o d o l :

O. súdu prvého stupňa  sa   z r u š u j e a vec sa  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, v ktorom sa     ( po dispozitívnych úkonoch
navrhovateľa a na nich nadväzujúcich procesných úkonoch súdu)  domáhal:
- určiť, že navrhovateľ je neoprávnene evidovaný v registračných protokoloch bývalej E. bezpečnosti
ako jej tajný spolupracovník, držiteľ prepožičaného bytu,
- uložil odporcovi povinnosť zverejniť výrok rozsudku na svojej internetovej stránke,
- uložil odporcovi  povinnosť zaplatiť mu sumu XXX.XXX,-Sk titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

O. vo veci odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 16 M.. zákonníka, § 6 ods. 1, § 8 ods. X písm. h/, §
8 ods. 3, § X9 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o pamäti národa, keď po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru o tom, že  zverejnenie zväzkov bývalej E. bezpečnosti, ku ktorému došlo v súlade s ust. zá.č.
XXX/XXXX Z.z. o pamäti národa nie je možné v žiadnom prípade považovať za zásah do osobnostnej
sféry navrhovateľa, keďže táto povinnosť bola odporcovi uložená v ust. § X9 ods.1 cit. zákona . D. prvého
stupňa dospel k záveru, že subjektom zásahu je v takomto prípade ten orgán, ktorý túto neoprávnenú
evidenciu vykonal -  v danej veci týmto orgánom bolo oddelenie E., M. správa X., D. L. E.. G. a činnosť X.
upravoval zákon č. XX/XXXX Zb. o X. národnej bezpečnosti, keď ústredným orgánom štátnej správy vo
vzťahu k X. bolo V. ministerstvo vnútra V.. G. ústavného zákona č. XXX/XXXX Zb. dňom XX.XX.XXXX
zanikla V. a jej nástupníckymi štátmi sa stali D. republika a V. republika. G. V. prešla na nástupnícke
štáty,  a tým prešla na D. republiku aj zodpovednosť za prípadné neoprávnené zásahy federálnych
orgánov a ich zložiek do osobnostnej cti navrhovateľa. D. prvého stupňa na základe uvedeného dospel
k záveru, že pasívna legitimácia v tomto spore  svedčí jednoznačne D. republike, ktorá je nositeľom
zodpovednosti za neoprávnený zásah do cti navrhovateľa, jeho zaevidovaním v registroch bývalej E.
bezpečnosti, pričom konkrétna zodpovednosť za zásah do osobnostných práv navrhovateľa prešla z
bývalého V. ministerstva vnútra V. na C. vnútra D. republiky; na základe uvedených skutočností mal
súd za to, že odporca nie je subjektom, ktorý by bol zodpovedný za zásah do osobnostných práv
navrhovateľa. G. úplnosť rozhodnutia konštatoval, že podľa § X3 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o pamäti
národa má navrhovateľ ako fyzická osoba u ktorej je evidovaný osobný zväzok, možnosť odovzdať
odporcovi vlastné vyjadrenie k obsahu zväzku, alebo k faktu registrácie v evidencii v informačných
systémoch zväzkov bezpečnostných služieb - ak by navrhovateľ takéto vyjadrenie odporcovi odovzdal,
bol by odporca povinný ho zaradiť k údajom o navrhovateľovi ako neoddeliteľnú súčasť dokumentu,  a
ďalej ju sprístupňovať už iba s týmto vyjadrením. A. si týchto práv mohol navrhovateľ dostatočne účinne
zamedziť zásahu do svojich osobnostných práv.



O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § X42 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
odporcovi priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcu z odporcom zaplateného preddavku na
trovy znaleckého dokazovania v sume XXX,XX euro ( X.XXX,-Sk ). O povinnosti navrhovateľa uhradiť na
účet konajúceho súdu trovy štátu v sume X.XXX,XX euro, rozhodol súd podľa § X48 ods. 1 O.s.p., keď
trovy štátu v tomto konaní pozostávali z vyplateného znalečného zo štátnych finančných prostriedkov
vo výške X.XXX,XX euro ( XX.XXX,-Sk ), znalečného vyplateného súdnemu znalcovi C.. C. T. v sume
XXX,XX euro        ( X.XXX,-Sk ), svedočného vyplateného svedkovi I.. T. N. v sume XX,XX euro ( X.XXX,-
Sk ) a svedočného vyplateného svedkovi W.. M. T. v sume XX,XX euro.

G. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že návrh podal v
dôsledku toho, že odporca uverejnil na svojej internetovej stránke registračné protokoly bývalej E.
bezpečnosti  v ktorých je uvedený ako jej spolupracovník -  držiteľ prepožičaného bytu. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že jeho údajný podpis  na K. zo dňa XX.XX.XXXX v ktorej sa mal zaviazať  k
prepožičaniu miestnosti C. výboru socialistického zväzu mládeže v D. L. E. bývalej E. bol sfalšovaný.
X. posudok č. XXX/XXXX vo svojich záveroch jednoznačne vylúčil navrhovateľa ako pisateľa sporného
podpisu a textových zápisov na K. zo dňa XX.XX.XXXX. G. súd v rozhodnutí považuje jeho evidenciu
v registračných zväzkoch bývalej E. bezpečnosti za neoprávnenú z dôvodu, že v konaní nebolo
preukázané, že by podpísal dohodu o poskytovaní prepožičaného bytu. Za pasívne legitimovaného však
považuje D. republiku zastúpenú C. vnútra SR, keď tento právny názor prvostupňového súdu vonkoncom
nezodpovedá zákonu a publikovanej judikatúre. G. rozhodnutia L. súdu D. republiky sp.zn. XCo XX/
XX D. republika nemá právnu subjektivitu v konaní o neoprávnenosť evidencie v materiáloch bývalej
E. bezpečnosti, ale právnu subjektivitu má ten štátny orgán, alebo organizácia, ktorá v súčasnej dobe
spravuje archívny materiál bývalej E. bezpečnosti; rovnako v rozhodnutiach T. súdu J. vynesených vo
viacerých konaniach proti Z. pamäti národa súd zaujal právny názor, že pasívne legitimovaný v týchto
konaniach je žalovaný Z. pamäti národa a nie D. republika zastúpená C. vnútra. L. nemajetkovej ujmy sa
domáha v konaní z dôvodu, že samotné uverejnenie neoprávnenej evidencie v materiáloch bývalej E.
bezpečnosti spôsobilo veľkú ujmu nielen jemu, ale  aj celej jeho rodine. G. na to, že v priebehu konania
založil do spisu kópie letáčikov, ktoré sa objavili v D. L. E. po zverejnení materiálov bývalej E. bezpečnosti
na internetovej stránke odporcu, ktoré ho osočujú ako agenta E. bezpečnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
prvostupňový súd síce správne zistil skutkový stav veci, ale odvodil z neho nesprávne právne posúdenie.
M. navrhol, aby odvolací súd pochybenie prvostupňového súdu napravil a jeho návrhu vyhovel.

M. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne právny potvrdil. G. na to, že nie je právnym nástupcom E. bezpečnosti a nezodpovedá
za správnosť, alebo nesprávnosť, resp. oprávnenosť, alebo neoprávnenosť evidencií vedených E.
bezpečnosťou. M. nie je štátny orgán, ale verejnoprávna ustanovizeň, ktorá v otázkach evidencie v
materiáloch E. bezpečnosti nerozhoduje o právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch
fyzických, alebo právnických osôb; z tohto dôvodu je v odvolaní citované rozhodnutie NS SR sp.zn.
XCo XX/XX nepoužiteľné. A. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mal za neopodstatnenú, pričom
poukázal nielen na absenciu zákonných podmienok na jej priznanie, ale aj na zákonný príkaz,  z ktorého
pri svojom konaní odporca vychádzal.

M. súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania             ( § 2X2 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania  podľa  § X14 ods. 2 O.s.p.  a dospel k záveru, že v danej veci nie
sú splnené podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia.

V súvislosti s hodnotením  pasívnej legitimácie odporcu prvostupňovým súdom v predmetnom konaní,
považuje odvolací súd za potrebné  uviesť, že i keď zákon o pamäti národa ( zák.č. XXX/XXXX Z.z.)
nemá výslovné ustanovenie o pasívnej legitimácii, teda o zodpovednosti  odporcu za neoprávnený
zásah do osobnostných práv, ku ktorému môže dôjsť v súvislosti s plnením povinností podľa tohto
zákona, možno túto zodpovednosť z jeho jednotlivých ustanovení vyvodiť. P., že uvedený právny
predpis v § 27 ods. X uložil vymenovaným štátnym  orgánom - C. vnútra D. republiky, C. obrany
D. republiky, C. spravodlivosti D. republiky a D. informačnej službe odovzdať odporcovi dokumenty o
činnosti bezpečnostných zložiek, ktoré majú vo vlastníctve, držbe alebo správe, a že uložil odporcovi
okrem iného povinnosť sprístupňovať tieto dokumenty, zverejňovať údaje z nich a poskytovať potrebné
informácie orgánom verejnej moci, určil ho zároveň za subjekt zodpovedný za riziko spojené s plnením



týchto úloh, ak údaje  v týchto materiáloch, resp. evidencia v nich je neoprávnená. S možnosťou
prípadných sporov o pravosť dokumentov alebo sporov na ochranu osobnosti zákon o pamäti  národa
výslovne počíta napr. v ust. § 17 ods. X a 3. K. s týmito dokumentmi dáva zároveň odporcovi možnosť
efektívnej obrany v súdnom konaní proti prípadným neopodstatneným návrhom v tomto smere.

G. povinností vyplývajúcich z § 19 zákona o pamäti národa nevylučuje zodpovednosť odporcu za zásah
do osobnostných práv v prípadoch neoprávnenej evidencie v materiáloch E.. G. na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena,  ako aj právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe je základným ľudským
právom výslovne chráneným okrem medzinárodných dokumentov aj čl.XX Z. SR.  A. ustanovenie ako
aj celý zákon musí byť interpretovaný v zmysle čl. XXX ods. X Z. D. republiky ústavne súladným
spôsobom. To znamená, že jeho výklad i aplikácia má rešpektovať jednak jeho účel, a jednak ústavné
imperatívy vyplývajúce z čl. XX ods. X Z. D. republiky, v zmysle ktorého  základné práva a slobody sú
neodňateľné, a z čl. XX ods. X tohto základného zákona, podľa ktorého pri obmedzovaní základných
práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. To znamená, že odporca ako vlastník, prípadne
správca  dokumentov bývalých bezpečnostných zložiek zodpovedá za zásah do osobnostných práv,
ktorý je daný už samotnou neoprávnenou evidenciou fyzickej  osoby v týchto materiáloch, aj keď túto
skutočnosť nezavinil a ani zaviniť nemohol, a ku ktorému v takomto prípade dochádza aj v prípade
plnenia  povinnosti vyplývajúcej z § 19 zákona o pamäti národa.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa, ktorý svoje zamietajúce rozhodnutie založil na úvahe o
nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu        ( bez posúdenia skutkového stavu vyplývajúceho
z vykonaného dokazovania vo vzťahu k nárokom uplatneným navrhovateľom v konaní ) v ďalšom
konaní posúdi  oprávnenosť, resp. neoprávnenosť evidencie navrhovateľa v registračných protokoloch
bývalej E. bezpečnosti  ako jej tajný spolupracovník - držiteľ prepožičaného bytu  ( ako základnej
otázky ), a v nadväznosti na svoje rozhodnutie v tejto otázke  posúdi opodstatnenosť ostatných v konaní
navrhovateľom uplatnených nárokov ( na uloženie povinnosti odporcovi zverejniť výrok rozsudku na
svojej internetovej stránke  a zaplatiť navrhovateľovi sumu   X.XXX,XX euro, resp. XXX.XXX,-Sk  titulom
náhrady nemajetkovej ujmy).  Vo vzťahu k posúdeniu otázky pasívnej legitimácie odporcu v tomto konaní
je prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O.s.p.).

M. súd pre úplnosť poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry je už samotná neoprávnená evidencia
fyzickej osoby v materiáloch bývalej E. bezpečnosti neoprávneným zásahom podľa § 13 M.. zákonníka
objektívne spôsobilým privodiť ujmu na osobnostných právach dotknutej osoby ( R XX/XXXX), pri ktorom
má každá fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie ( § X3 ods.1 M.. zákonníka).  G. by sa nezdalo postačujúce takéto zadosťučinenie najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby  alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods.X M.. zákonníka ).

M. súd na základe uvedeného  rozsudok súdu prvého stupňa   podľa § 22X ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil
a podľa § X21 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa  na ďalšie konanie. Z. súdu prvého stupňa
bude vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom
zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. X
O.s.p.., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a ako vec právne posúdil;  v  novom rozhodnutí o veci
súd prvého stupňa rozhodne  o náhrade trov  konania  ( § 224 ods.X O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.