Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/108/2013 z 29. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. januára 2014, sp. zn. 3Cob/108/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7108219270.1 Krajský súd Košice | 3Cob/108/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7108219270.1 | 2014-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8f2b605-e9a2-451e-8473-7d6fa57e2bd2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7108219270.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108219270
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108219270.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: K. - L. a.s., O. 4, K., IČO: XX XXX XXX, zast. M.. M. P.,
advokát, W. XX, K., proti žalovanému M. A., nar. XX.X.XXXX, Y. č. XX, C. zast. B.. V. I., advokátka, O.
XX, C., o zaplatenie 10.247,39 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I č.k. 29Cb/168/2009-105 zo dňa 14.2.2013 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy prvostupňového konania vo výške 1.335,40 eur
do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanej trovy
konania vo výške 1.669,39 eur na účet JUDr. V. I., Q. kancelária O. č. XX, C., do 15 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
308.712,80 Sk titulom finančného vyrovnania predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy L.. Za konania
po vydaní platobného rozkazu, po pojednávaní podaním doručeným súdu 12.2.2013, vzal žalobca
späť žalobu v celom rozsahu a konanie navrhol zastaviť v nadväznosti na skutočnosť, že právna
zástupkyňa žalovanej vzniesla námietku premlčania. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaná žiadala priznať náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. a žalobca, keďže zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť žalovanej trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v sume 1.669,39 eur za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd 9.11.2012, účasť na pojednávaní 15.11.2012, písomné podanie z 12.2.2013 - súhlas
so späťvzatím žaloby, účasť na pojednávaní 14.2.2013) + 3x 7,63 a 2x 7,81 režijný paušál + 278,23
eur DPH.



Proti tomuto uzneseniu - výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a žalovanej priznal
iba náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva voči žalobcovi. Uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.) a
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.).

Svoje odvolanie odôvodnil tvrdením že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 10.247,39 eur
s príslušenstvom. Nakoľko žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
15.11.2012 namietala premlčanie žalovanej pohľadávky žalobcu, žalobca po zvážení všetkých okolností
zobral svoj návrh späť v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol tak, že na ich úhradu v celom
rozsahu zaviazal žalobcu, pričom poukázal na ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. S poukazom
na ust. § 142 ods. 1,2 O.s.p., žalobca namieta výšku priznanej odmeny právnemu zástupcovi žalovanej,
nakoľko súd prvého stupňa priznal žalovanej podľa názoru žalobcu náhradu trov konania vo väčšom
rozsahu, ako by jej malo patriť.

Vyčíslenie trov právneho zastúpenia za úkon - „Súhlas so späťvzatím žaloby“ považuje žalobca za
značne účelové s cieľom ich umelo navýšiť o ďalší úkon, pretože právny zástupca žalobcu informoval
právneho zástupcu žalovanej mailovým podaním z 11.2.2013, t.j. 3 dni pred pojednávaním o tom, že
odoslal konajúcemu súdu späťvzatie návrhu. Preto má žalobca za to, že aj keby právny zástupca
žalovanej ešte v ten istý deň vypracoval písomný súhlas so späťvzatím (pričom z vyčíslenia trov konania
právneho zástupcu odporcu je zrejmé, že tento súhlas bol vypracovaný až dňa 12.2.2013) a následne
ho osobne doručil do podateľne súdu, nemal by konajúci súd vzhľadom na časovú a administratívnu
vyťaženosť, možnosť sa do termínu pojednávania s týmto súhlasom oboznámiť. O vyššie uvedenom
sa žalobca presvedčil aj na pojednávaní 15.11.2012, keď ku dňu konania pojednávania, nemal súd k
dispozícii podanie právneho zástupcu žalovanej datované a osobne podané dňa 9.11.2012. Navyše
späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým,
že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Pretože späťvzatie návrhu
môže byť v rozpore so záujmom žalovanej, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu,
žalovaná má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu. Zákon
v tomto prípade výslovne uvádza slovné spojenie „nesúhlas“, preto žalobca považuje vyjadrenie súhlasu
so späťvzatím za neopodstatnené.

Taktiež čo sa týka úkonu - „účasť na pojednávaní konanom 14.2.2013“, žalobca má za to, že mailovým
podaním z 11.2.2013 informoval právneho zástupcu žalovanej, že zobral svoj návrh späť, a teda za účasť
na tomto pojednávaní (ak sa ho právny zástupca žalovanej zúčastnil), by mu súd prvého stupňa náhradu
priznať nemal. Navyše, v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalovanej na vyššie uvedenom
pojednávaní žalobca poukázal na to, že toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci a teda
v zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. by v prípade, že odvolací súd posúdi tento
úkon právnej služby za dôvodný, patrila právnemu zástupcovi žalovanej za účasť na tomto pojednávaní
len štvrtina odmeny, t.j. 67,63 eur bez DPH.

Žalobca ďalej uviedol, že posudzovanie účelnosti úkonov právnej služby, ako aj nárok na priznanie
náhrady trov konania vo výške vyčíslenej žalovanou je potrebné posudzovať s prihliadnutím k vzneseniu
námietky premlčania a tiež vo svetle tej skutočnosti, že žalobca sa prostredníctvom návrhu na začatie
konania domáhal svojho práva, ktoré v súvislosti so vznesením námietky premlčania nezaniklo, a teda
by nebolo spravodlivé, ak by bol žalobca povinný znášať náhradu trov konania za úkony právnej služby,
ktoré vzhľadom k existujúcemu skutkovému stavu nebolo potrebné vykonať.

Vzhľadom na vyššie uvedené (najmä vzhľadom na vznesenú námietku premlčania), je žalobca toho
názoru, že súd prvého stupňa mal priznať žalovanej náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie
práva voči žalobcovi maximálne za 3 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie
k návrhu z 9.11.2012 a účasť na pojednávaní 15.11.2012) + režijný paušál + DPH, čo spolu predstavuje
sumu 1.001,38 eur, a preto podľa žalobcu priznaná suma náhrad trov konania žalovanej vo výške



1.669,39 eur je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako aj v rozpore s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá tvrdí, že odvolanie žalobcu v časti výroku o náhrade
trov konania je nedôvodné. Čo sa týka podania súhlasu so späťvzatím žaloby zo strany žalovanej, resp.
jej právneho zástupcu, žalovaná poukázala na ust. § 96 ods. 2 a ods. 3 O.s.p., pričom má za to, že
ani z tohto ustanovenia O.s.p., ani z iného právneho predpisu nevyplýva zákonný zákaz žalovaného
dať súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania. Zákon nevymedzuje taxatívne, kedy je možné
alebo potrebné dať súhlas so späťvzatím návrhu, čo znamená, že je na zvážení odporcu (žalovaného),
či vyjadrí svoj súhlas so späťvzatím návrhu žalobcu, alebo nie. Z toho dôvodu je podanie súhlasu so
späťvzatím návrhu žalobcu úkonom právneho zastúpenia, za ktorý možno žiadať náhradu trov konania
v zmysle § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.

Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla (k úkonu účasť na pojednávaní 14.2.2013), že vyhláška č.
655/2004 Z.z. v § 14 ods. 5 písm. b) ustanovuje: „Odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri
ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci.“ Podľa vyhlášky teda patrí odmena vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny
v prípade, ak bolo pojednávanie vytýčené výlučne za účelom vyhlásenia rozhodnutia. V tomto prípade
však súd vytýčil riadne pojednávanie, nie pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia, preto má za
to, že súd prvého stupňa jej správne priznal odmenu za tento úkon vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny.

Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a
zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 106,96 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Na pojednávaní 14.2.2013, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní, prítomná zástupkyňa žalovanej
súhlasila so späťvzatím žaloby a zároveň predložila písomný súhlas so späťvzatím.

Preto jej patrí odmena za úkon - účasť na tomto pojednávaní a v tejto časti odvolanie nie je dôvodné.

Zástupkyňa žalovanej zároveň predložila aj písomný súhlas so späťvzatím žaloby a súd jej aj za tento
neúčelný a duplicitný úkon priznal odmenu.

Pretože jej odmena za tento úkon nepatrí, odvolací súd v tejto časti zmenil napadnuté uznesenie podľa
§ 220 O.s.p. a priznanú odmenu krátil o jeden úkon 270,53 eur, paušál 7,81 eur a DPH 55,64 eur, spolu
o 333,98 eur a priznal jej odmenu 1.335,40 eur (1.669,38 - 333,98 eur).

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože
obaja mali v odvolacom konaní čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.