{"guid": "3fac4a60-0e2d-4d58-8582-aae7e4cc4315:e6399d51-c86f-4fa8-8d9b-7980c3022647", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1711215940.1", "spisova_znacka": "4Co/776/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/776/2014 z 15. 12. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. decembra 2015, sp. zn. 4Co/776/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1711215940.1", "identifikacne_cislo": "1711215940", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 1442, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-1442", "datum_vydania": "2015-12-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6399d51-c86f-4fa8-8d9b-7980c3022647", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1711215940.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1711215940.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1711215940.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Co/776/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1711215940\nDátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1711215940.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky:\nA. F., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, J., zast. JUDr. Jozefom Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7,\nBratislava, proti odporkyni: X. H., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, J., zast. Mgr. Gordanou Novomestskou,\nadvokátkou, Koceľova 9, Bratislava, o vydanie hnuteľnej veci, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku\nOkresného súdu Pezinok zo dňa 8. júla 2014, č.k. 8C 301/2011-93, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  potvrdzuje.\n\nOdporkyni náhradu trov odvolacieho konania  nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala uloženia\npovinnosti odporkyni vydať jej fenku, plemennú čivavu KEEP SMILING NUEVA SORPRESA, počúvajúcu\nna meno Milinka, narodenú dňa 18.01.2007, tetovacie číslo: XXXX R. - zápis v Slovenskej plemennej\nknihe psov Slovenskej kynologickej jednoty, ktorú kúpila dňa 13.04.2007 od chovateľky H. P. (ďalej len\n„fenka“). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 676,04 eur\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr skonštatoval, že navrhovateľka v konaní argumentovala tým,\nže fenku, ktorú na základe kúpnej zmluvy kúpila dňa 13.04.2007 od chovateľky H. P., zverila v mesiaci\njúl 2010 odporkyni na základe ústnej dohody do opatery počas trvania jej letnej dovolenky, pričom\nodporkyňa jej fenku nevrátila. Uviedla, že odporkyňa bola do augusta 2009 priateľkou jej syna, a spolu\ns ním absolvovala s fenkou štyri výstavy. Tvrdila, že po návrate z dovolenky zistila, že kúpna zmluva a\npreukaz o pôvode psa, vydaný plemennou knihou Slovenskej kynologickej jednoty, očkovací preukaz,\nčlenský preukaz Klubu chovateľov čiváv a papillonov, doklady o účasti fenky na výstavách, na ktorých\nje uvedená ako majiteľka fenky ona, a tiež doklady o získaných oceneniach fenky zmizli. Poukazovala\nna to, že Slovenská kynologická spoločnosť jej vydala potvrdenie, že sa ako majiteľka fenky zúčastnila\nna medzinárodných výstavách, organizovaných pod záštitou uvedenej spoločnosti, a vyhotovila jej\nfotokópie príslušných katalógov, ktoré potvrdzujú, že sa s fenkou ako jej majiteľka zúčastnila uvedených\nvýstav, a tiež jej bol vystavený duplikát preukazu o pôvode psa. Uviedla, že ako majiteľka fenky je členkou\nKlubu chovateľov čiváv a papillonov v Poprade a platí členské príspevky. Odporkyňa s tvrdeniami\nnavrhovateľky nesúhlasila, a tvrdila, že na základe inzerátov kontaktovala chovateľku H. P., s ktorou\ndohodla kúpu fenky, ktorá sa uskutočnila dňa 13.04.2007, pričom chovateľka jej pri predaji vystavila\nkúpnu zmluvu na jej meno, odovzdala preukaz o pôvode psa, očkovací preukaz a samotnú fenku.\nOhľadom potvrdení o účasti fenky na výstavách, kde bola navrhovateľka uvádzaná ako jej majiteľka,\nuviedla, že myšlienka účasti na výstavách napadla syna navrhovateľky, ktorý mal za to, že keby mala\n\nčistokrvná fenka s rodokmeňom šteniatka, mohli by sa lepšie speňažiť, ak by mala za sebou aj výstavné\núspechy. Pretože poplatky za účasť na výstavách hradila navrhovateľka, navrhla, že sa prihlási ako\nmajiteľka fenky, pričom na výstavy chodila fenku odprezentovať ona ako jej skutočná vlastníčka.\n\nSúd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníčok konania, svedkov H. P., E. H., H. F.,\nR. F., E. Š., predloženými listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o vystavenie duplikátu PP, listom zo\nSlovenskej kynologickej jednoty zo dňa 05.04.2011, preukazom o pôvode psa, Toplistom výstav, Kúpno-\npredajnou zmluvou zo dňa 13.04.2007, čestnými prehláseniami „psíčkarov“, spisom ORPZ-704/OJP-\nPK-2010/, a po vyhodnotení dôkazov posúdiac vec podľa ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. dospel k záveru, že\nnavrhovateľka v konaní nepreukázala, že je vlastníčkou fenky, ktorú žiada vydať. Uviedol, že pri žalobe\no vydanie veci musí navrhovateľka preukázať, že je vlastníčkou veci, a že odporkyňa jej ju napriek\npovinnosti nevrátila. Poukázal na to, že navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo k fenke zo\nskutočnosti, že bola uvedená ako jej majiteľka na výstavách, čo mal aj vykonaným dokazovaním za\npreukázané. Zo svedeckej výpovede svedka E. Š. z Únie kynologických klubov mal však za dokázané,\nže psa má právo na výstavu prihlásiť majiteľ, vlastník, alebo ním poverená osoba, pričom usporiadateľ\nvýstav neskúma, či je vlastníkom psa osoba, ktorá ho prihlasovala, pretože prihlásením psa potvrdzuje,\nže má vlastnícke právo k tomuto psovi. Ak navrhovateľka odvodzuje svoje vlastnícke právo aj z\ninternetovej stránky \"Toplistu výstav\", kde je uvedená ako majiteľka psa, vyhodnotil, že z tohto toplistu\nnemal taktiež za preukázané, že je majiteľkou psa, pretože na tomto topliste výstav je uvedené jej meno\nz dôvodu, že vychádza z údajov z prihlášky. Zo Slovenskej kynologickej jednoty mal za preukázané, že\norganizátori nie sú povinní a ani oprávnení skúmať vlastníctvo psa, a že pre organizátora konkrétnej\nvýstavy je majiteľom ten, kto je uvedený na prihláške, pričom vystavovateľom psa môže byť ktokoľvek.\nZ uvedeného vyvodil, že na výstavách sa vlastnícke právo nepreukazuje, a ani neskúma. Z fotokópie\nkúpno-predajnej zmluvy zo dňa 13.04.2007, predloženej odporkyňou, mal za jednoznačne preukázané,\nže vlastníčkou fenky je odporkyňa, keď poznamenal, že predmetná kúpno-predajná zmluva je tá istá,\nakú predložila chovateľka čiváv do spisu na polícii. Zo svedeckej výpovede chovateľky H. P.  mal taktiež\nza preukázané, že predmetnú kúpno-predajnú zmluvu podpisovala s odporkyňou, s ktorou po odovzdaní\nfenky zostala v kontakte, a poskytovala jej rady ohľadom starostlivosti o ňu. Poukázal tiež na to, že i táto\nsvedkyňa uviedla, že v propozíciách výstav je možné, aby bola uvedená iná osoba, ktorá nie je majiteľom\npsa. Vyhodnotil, že z navrhovateľkou predložených z čestných prehlásení mal za preukázané iba to, že\nprehlasujúci sa s navrhovateľkou stretávali pri venčení psa a vedeli o kúpe psa. Zdôraznil, že vlastnícke\nprávo musí byť jednoznačne preukázané, a keďže ho navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala, jej\nžalobu zamietol.\n\nO trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnej odporkyni priznal\nproti navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 676,04 eur, spočívajúcu v trovách právneho\nzastúpenia, vyčíslených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., za sedem úkonov právnej služby, a to prevzatie\na príprava zastúpenia v základnej sadzbe tarifnej odmeny 60,07 eur s režijným paušálom 7,81 eur,\nvyjadrenie k návrhu v základnej sadzbe tarifnej odmeny 60,07 eur s režijným paušálom 7,81 eur, účasť\nna pojednávaní dňa 14.03.2013 a dňa 05.11.2013 v základnej sadzbe tarifnej odmeny dvakrát po 60,07\neur s režijným paušálom 2x po 7,81 eur, a účasť na pojednávaní dňa 04.03.2014, dňa 10.06.2014 a\ndňa 08.07.2014 v základnej sadzbe tarifnej odmeny trikrát po 61,87 eur s režijným paušálom 3x po\n8,04 eur, teda odmena s režijným paušálom spolu 481,25 eur, v náhrade cestovných výdavkov podľa\nopatr. č. 632/2008 Z.z. za päťkrát cestu vykonanú z Bratislavy (sídla právnej zástupkyne odporkyne) na\npojednávania na Okresnom súde Pezinok a späť v celkovej výške 62,35 eur a v náhrade za stratu času\nv celkovej výške 132,44 eur podľa ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 10 začatých polhodín (pri\nsadzbe 13,40 eur za začatú polhodinu).\n\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie,\na žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na\nto, že do Topoľčian, kde sa dňa 13.04.2007 uskutočnila kúpa fenky, išla spolu so synom, odporkyňou\na matkou odporkyne svojím autom, na čo by nemala dôvod, ak by nešlo o jej fenku. Uviedla tiež, že\nv konaní nebolo preukázané, či kúpnu cenu za fenku vo výške 15.000,- Sk odovzdala predávajúcej\nona alebo odporkyňa, nakoľko predávajúca nevystavila žiaden účtovný doklad, hoci bola živnostníčkou.\nS poukazom na ust. § 588 Obč. zák. spochybnila, že by odporkyňa ako študentka mala peniaze na\nzaplatenie kúpnej ceny za fenku. Argumentovala, že predávajúca pani Hanesová vypovedala, že pri\npredaji psa odovzdáva kúpno-predajnú zmluvu, preukaz o pôvode psa, očkovací preukaz a PET pas,\npričom odporkyňa sa v konaní preukazovala len kúpno-predajnou zmluvou, údajne uzatvorenou dňa\n\n13.04.2007, a ostatné listiny, ktoré mala obdržať nepredložila. Tvrdila, že ich odporkyňa nepredložila\npreto, lebo bola na nich ona (navrhovateľka) uvedená ako majiteľka. Mala za to, že v preukaze o pôvode\npsa bola uvedená ako majiteľka fenky ona, na základe čoho aj prihlasovala fenku na výstavy. Uviedla,\nže ak je odporkyňa majiteľkou fenky, a bol jej pri kúpe odovzdaný preukaz o pôvode psa, ako tvrdí aj\nchovateľka, nevie, prečo sa ním odporkyňa nevie preukázať. Za jediné reálne vysvetlenie považovala\nto, že na zadnej strane tohto preukazu, ktorá chýba, je uvedená ako majiteľka fenky ona, nakoľko sa ním\npreukazovala na výstavách. Uvedená skutočnosť podľa jej názoru spochybňuje vlastníctvo odporkyne.\nZa nelogické považovala aj tvrdenie, že fenku prihlasovala na výstavy, a chcela platiť poplatky, nakoľko\nby nevynaložila finančné prostriedky na psa, ktorý nie je v jej vlastníctve. Za významnú považovala\nskutočnosť, že odporkyňa fenku za účelom platenia dane prihlásila až 14.10.2009, pričom ona ju mala\nod počiatku prihlásenú v obci Slovenský Grob. Súdu prvého stupňa vytkla, že nebral do úvahy čestné\nvyhlásenia psíčkárov, a že v rozsudku neuviedol, koľkí boli, a čo tvrdili vo svojich prehláseniach. Mala\nza to, že ide o dôkaz svedčiaci v jej prospech, lebo ide o komunitu ľudí, ktorí sa stretávajú a vedeli o\nkúpe fenky, a o tom, že patrí jej. Mala potom za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, a\nnevykonal navrhnuté dôkazy, čím jej odňal možnosť konať pred súdom. Namietala tiež, že súd prvého\nstupňa nezobral pri rozhodnutí o trovách konania do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust.\n§ 150 ods. 1 O.s.p., ktoré videla v tom, že odporkyňa neuviedla rozhodné skutočnosti a dôkazy pri prvom\núkone, a nevedela predložiť všetky doklady, ktoré mala nadobudnúť pri kúpe psa od chovateľky, čím by\njednoznačne preukázala svoje vlastníctvo k fenke, a preto jej nemali byť priznané trovy konania.\n\nOdporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas\núčastníčka konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky podľa ust. § 212 ods. 1\nO.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením\nrozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.\nNapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v\ncelom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nPodľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\nPo oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo\nveci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľkou uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite\nv súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, keď riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods.\n1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla v konaní\ndôkazné bremeno na svoje tvrdenia o tom, že je vlastníčkou fenky, ktorú žiadala od odporkyne vydať.\nSvoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..\nV odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Odôvodnil, z akého\ndôvodu návrhu navrhovateľky nevyhovel, keď podrobne vysvetlil závery dokazovania, z ktorých vyvodil,\nže navrhovateľka svoje tvrdenia o jej vlastníckom práve k fenke nepreukázala, čo malo za následok\nzamietnutie jej návrhu na vydanie fenky. Zároveň logicky zdôvodnil, prečo nepovažoval za dôkaz o\nnadobudnutí vlastníctva fenky navrhovateľkou skutočnosť, že bola ako majiteľka uvedená na výstavách\na v topliste výstav (stiahnutého z internetu), ani čestné prehlásenia psíčkarov, keď vyvodil správny záver,\nže i keď bola navrhovateľka uvedená ako majiteľka fenky na výstavách a v topliste výstav, ktorý vychádza\nz údajov z prihlášky, vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že usporiadateľ výstav vlastnícke\nprávo k vystavovanému psovi neskúma, a na výstavách sa taktiež vlastnícke právo k nemu nepreukazuje\nani neskúma. Z čestných prehlásení psíčkarov mal preukázanú len skutočnosť, že sa s navrhovateľkou\nstretávali pri venčení fenky, a že o jej kúpe vedeli. Správne tiež vyhodnotil, že odporkyňou predloženou\nkúpno-predajnou zmluvou zo dňa 13.04.2007, uzatvorenou medzi chovateľkou H. P. ako predávajúcou\na odporkyňou ako kupujúcou, bolo v konaní preukázané, že odporkyňa je vlastníčkou fenky, čo napokon\nvyplynulo i výpovede samotnej chovateľky H. P.R., ktorá fenku odporkyni predala a podpísala s ňou\nuvedenú zmluvu. Všetky svoje závery, ako i právne posúdenie veci súd prvého stupňa aj dostatočným\nspôsobom odôvodnil.\n\nSo všetkými závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel, sa odvolací súd stotožnil,\na osobitne so záverom, ktorý viedol k zamietnutiu návrhu, že navrhovateľka v konaní svoje tvrdenia o\ntom, že je vlastníčkou fenky, ktorú žiadala od odporkyne vydať, nepreukázala. Podľa ust. § 153 O.s.p. súd\nrozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré\nneboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd teda\nrozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov, a\nnásledne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotí a dospeje k rozhodnutiu, čím sa súd\nprvého stupňa aj riadil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého\nsú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie\nprocesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že\nz toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom\nurčitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé\nprávne dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.\n\nAk teda navrhovateľka tvrdila, že je vlastníčkou fenky, ktorú jej odporkyňa bez právneho dôvodu\nzadržiava, a ktorú žiadala žalobou vydať (ust. § 126 ods. 1 Obč. zák.), bolo jej povinnosťou označiť\na predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie vlastníckeho práva k fenke, v opačnom prípade\nnemohla byť v konaní úspešná. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa\npovažuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obč. zák. možno vlastníctvo veci nadobudnúť\nkúpnou zmluvou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu,\nalebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, pričom navrhovateľka v prejednávanej veci\ntvrdila, že vlastníctvo k fenke nadobudla písomnou kúpnou zmluvou zo dňa 13.04.2007, uzatvorenou s\nchovateľkou fenky, H. P.. Kúpnu zmluvu však v konaní nepredložila (odporkyňa kúpnu zmluvu predložila),\na chovateľka fenky jej tvrdenie poprela, keď vypovedala, že kúpnu zmluvu uzatvorila s odporkyňou,\nktorej aj fenku odovzdala, čo napokon v konaní, už v prvom vyjadrení k návrhu, tvrdila aj odporkyňa.\nPodľa ust. § 133 ods. 1 Obč. zák. platí, že ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda\nsa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté\ninak. Aj všeobecné vymedzenie v ust. § 588 Obč. zák. ustanovuje, že z kúpnej zmluvy vznikne\npredávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy\nprevziať. Nadobudnutiu vlastníckeho práva ku kúpenej veci tak predchádzajú dve fázy, na prvom\nmieste je to titul nadobudnutia, ktorým je uzavretá kúpna zmluva, a na mieste druhom právny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým je prevzatie veci kupujúcim. Je obvyklé, že po uzavretí kúpnej\nzmluvy zároveň dôjde aj k prevzatiu predmetu kúpy. Z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný\nzáver, prezentovaný súdom prvého stupňa, že navrhovateľka ňou tvrdenú kúpnu zmluvu nepredložila,\na jej tvrdenie o jej uzatvorení poprela samotná chovateľka fenky, a naopak, odporkyňa predložila kúpnu\nzmluvu, uzatvorenú s chovateľkou fenky, pričom chovateľka fenky potvrdila, že fenku predala odporkyni.\nKeďže navrhovateľka svoje tvrdenia nepreukázala žiadnymi hodnovernými dôkazmi, je potom namieste\nzáver, že v konaní neuniesla na svoje tvrdenia dôkazné bremeno, ako správne vyhodnotil súd prvého\nstupňa.\n\nZ týchto dôvodov neobstojí ani argumentácia navrhovateľky v odvolaní, týkajúca sa jej tvrdení, že by\npre fenku nešla svojím autom, ak by nebola jej, že nebolo preukázané, kto zaplatil kúpnu cenu, alebo že\nodporkyňa v konaní nepredložila všetky doklady, ktoré jej mali byť odovzdané pri kúpe fenky, čo by malo\npodľa jej názoru spochybňovať vlastníctvo odporkyne k fenke. Navrhovateľka si totiž úplne nesprávne\nvyložila, akým spôsobom sa v konaní posudzuje unesenie dôkazného bremena a jeho prenášanie.\nPokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že je vlastníčkou fenky, ktorú je jej odporkyňa povinná vydať,\ndôkazné bremeno tohto tvrdenia zaťažovalo práve navrhovateľku, a pokiaľ chcela byť v konaní úspešná,\nmusela bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutočne, tak ako tvrdila, nadobudla vlastnícke\nprávo k fenke na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.04.2007, uzatvorenej s chovateľkou fenky, H. P..\nIba v prípade preukázania vlastníckeho práva navrhovateľky k fenke, by navrhovateľka mohla byť s\nuplatnením práva  v danej veci úspešná, a v dôsledku toho by sa dôkazné bremeno presunulo na\nodporkyňu, ktorá by musela preukázať skutočnosti, ktoré by existenciu práva navrhovateľky na vydanie\nfenky vylučovali. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností teda leží na navrhovateľke,\na nie na odporkyni, ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka. Ak navrhovateľka svoje tvrdenia\nhodnoverne nepreukáže, nie je povinnosťou odporkyne preukazovať tvrdenia, ktoré uviedla na svoju\nobranu. Taktiež nie je úlohou ani povinnosťou odvolacieho súdu rozptýliť pochybnosti navrhovateľky o\nvlastníctve odporkyne k fenke, uvedené v odvolaní. K odvolacej námietke navrhovateľky, že odporkyňa\n\nfenku za účelom platenia miestnej dane za psa prihlásila až 14.10.2009, hoci ona mala fenku od\npočiatku prihlásenú, odvolací súd uvádza, že žiadne z týchto tvrdení navrhovateľky nebolo predmetom\ndokazovania pred súdom prvého stupňa, a navrhovateľka dôkazy na preukázanie tejto ňou tvrdenej\nskutočnosti nepriložila ani k odvolaniu, preto ich nie je možné akokoľvek hodnotiť. V súvislosti s\nodvolacou námietkou navrhovateľky, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz čestnými vyhláseniami\npsíčkarov, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie navrhovateľky je účelové, nakoľko zo zápisnice z\npojednávania zo dňa 10.06.2014 jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa čítaním všetky listinné\ndôkazy vykonal, čo je zrejmé i z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom navrhovateľkou uvedené\nčestné vyhlásenia psíčkarov aj vyhodnotil. Okolnosti namietané navrhovateľkou v odvolaní vo vzťahu\nk spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by\nnebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti\nodvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby\nsa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Z uvedených\ndôvodov nezistil odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa žiadne pochybenia.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že ak súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na vydanie\nfenky zamietol, rozhodol správne.\n\nPo preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľke uložil\npovinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 676,04 eur, dospel odvolací súd\nk záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142\nods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu odporkyne v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval\naj správne zákonné ustanovenie, pričom výška priznaných trov je v súlade s výškou odporkyňou účelne\nvynaložených trov na jej právne zastúpenie.\n\nZáverom odvolací súd už len uvádza, že sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá\npoukazovala v odvolaní na to, že vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa by odporkyni\nnemala byť priznaná náhrada trov konania. Dospel totiž k záveru, že ak navrhovateľka za dôvod\nhodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov právneho zastúpenia odporkyni považovala ňou tvrdenú\nskutočnosť, že odporkyňa údajne neuviedla rozhodné skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, čo sa\nnezakladá na pravde, keďže odporkyňa v prvom vyjadrení argumentovala tým, že je vlastníčkou fenky,\na že nevedela predložiť všetky doklady, ktoré mala nadobudnúť pri kúpe psa od chovateľky, čím by\njednoznačne preukázala svoje vlastníctvo k fenke, nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré\nby mal pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť. Keďže navrhovateľka žiadny iný dôvod pre\npoužitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. netvrdila, ani odvolací súd žiadny výnimočný dôvod pre aplikáciu\ntohto ustanovenia nezistil, rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. V tejto súvislosti považuje za potrebné\npoukázať na znenie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,\nnemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na\nokolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom\núkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.\nÚčelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu\ntrov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti,\nže tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára\nsa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v\nzákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania,\nnež by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu\ntohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody\nhodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak ide o prípad\ncharakteristický sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže\nuhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými\nťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch\núčastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru\no úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve\ns ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Možno však konštatovať,\nže takáto situácia v posudzovanom prípade nenastala, nakoľko majetkové pomery navrhovateľky neboli\n\nv konaní s akcentom na sociálny aspekt ani preukazované, a navrhovateľka ani týmto smerom v\nodvolaní neargumentovala, pričom odporkyňa bránila svoje práva v konaní bez toho, aby spôsobovala\nneodôvodnené trovy konania. Naviac, navrhovateľka, ako už bolo uvedené vyššie, žiadne relevantné\ndôvody pre použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., neuviedla, keď ňou tvrdená skutočnosť, že odporkyňa\nnepreukázala všetkými, podľa navrhovateľky relevantnými dôkazmi, svoje vlastníctvo k fenke, nie\nje dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov odporkyni, ale nepochopením inštitútu\ndôkazného bremena navrhovateľkou, ktorá bola v konaní povinná preukázať svoje tvrdenia dôkazmi.\nDôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania odporkyni nemôže byť nepredloženie\nnavrhovateľkou požadovaných dôkazov odporkyňou za stavu, keď ona sama svoje tvrdenia v konaní\nnebola schopná preukázať.\n\nMožno potom uzavrieť, že výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania odporkyne tak,\nže navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 676,04 eur, je\nsprávny. Keďže navrhovateľka v odvolaní nenamietala nesprávnosť výpočtu výšky odporcovi priznaných\ntrov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto\nčasti, keď výška priznaných trov je v súlade s počtom vykonaných úkonov právnej služby, a trovami\nvynaloženými advokátom a v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z..\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a v\nodvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko absentoval návrh na jej priznanie\n(§ 151 ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/301/2011", "guid": "a9902889-889f-4833-b668-07e1f10bf883:df3c4a25-2e68-449f-b104-edb908035626", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}