Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/93/2013 z 9. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. decembra 2013, sp. zn. 6Co/93/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8311213555.1 Krajský súd Prešov | 6Co/93/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8311213555.1 | 2013-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP, § 150 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4aa9ee3e-0b3f-4731-87fb-9f6e1bc75ee4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8311213555.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/93/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311213555
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311213555.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala
Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu TexColor Č. Budějovice, spol. s.r.o., Vráto 87,
České Budějovice, IČ: 48201774, právne zast. JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, Štúrova 20,
040 01 Košice, proti žalovanej B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX O., právne zast.
JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Námestie slobody 12, 066 01 Humenné, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C 44/2011-123
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaná j e p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 152,95 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom na začatie konania sa domáhal, aby súd vyslovil, že právny úkon ktorý urobil jeho
dlžník, a to kúpna zmluva uzavretá dňa 6.10.2009 medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou, predmetom
ktorej bol predaj nehnuteľností - domu č. XX postaveného na pozemku číslo XXX a pozemkov č. 265
a č. 266 v kat. území obce Q. X., je voči nemu ako veriteľovi právne neúčinný.

Žalovaná navrhovala žalobu zamietnuť, a to jednak z dôvodu, že nehnuteľnosti kúpila za dohodnutú
obvyklú cenu a poprela, aby bola blízkou osobou dlžníka žalobcu.

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom u r č i l, že právny úkon
prevodu vlastníctva k domu č. XX na pozemku parcela číslo XXX a k pozemkom parcela č. 265 a parcele
č. 266 v kat. území obce Q. X., okres M. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.10.2009 je voči žalobcovi
právne neúčinný. Zaviazal žalovanú k p o v i n n osti zaplatiť žalobcovi 99,50 eur na trovách konania
a 1.092,13 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu vo výške
73,30 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd po stránke skutkovej vychádzal zo zistení, že žalovaná bola konateľkou spoločnosti
Tropul, s.r.o. so sídlom Praha 1. Táto obchodná spoločnosť bola zaviazaná spoločne a nerozdielne s C.
O. uhradiť žalobcovi sumu 2.000.000,- Kč na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu
v Českých Budějoviciach č.k. 13Cm 2242/2009. Spoločnosť Tropul, s.r.o. vystavila pre žalobcu zmenku
na rad na sumu 2.000.000,- Kč. Ďalej vychádzal zo zistení, že dňa 06. 10. 2009 bola uzavretá kúpna



zmluva, na základe ktorej predávajúci C. O. ako výlučný vlastník predal nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX, katastrálne územie Q. X. žalovanej za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 18 000 Eur. Správa
katastra Humenné povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 1606/2009.
Kúpna zmluva bola uzavretá v čase, keď dlžník žalobcu mal vo vzťahu k nemu peňažný záväzok
2.000.000,- českých korún.

Prvostupňový súd mal za preukázané, vychádzajúc z výpovede svedka C. O., C. X., zástupcu
žalobcu konateľa Q. A., že žalovaná bola družkou C. O. (predávajúceho). Ďalej mal za preukázané,
že uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovanou, ktorá je jeho družkou, došlo k
zmenšeniu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu.

Na zistený skutkový stav prijal právny záver, že právny úkon uzavretý medzi dlžníkom žalobcu a
žalovanou ktorého vyslovenia neúčinnosti sa domáha žalobca, je úkonom právne neúčinným vo vzťahu
k veriteľovi. Mal za preukázané, že boli splnené všetky podmienky potrebné na preukázanie úspešnej
žaloby na odporovateľnosť právneho úkonu. Splatná pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, včasnosť
odporovateľnosti úkonu a známy úmysel druhej strane ukrátiť veriteľa.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná a dlžník žalobcu ako predávajúci sú osoby blízke, vychádzal
z toho, že nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať úmysel týchto strán. Žalovaná ako osoba blízka
nepreukázala, že by úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho
úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Pasívny postoj nepovažoval tak za náležitú
starostlivosť.

Poukázal na ustanovenie § 42a ods. 1, § 42a ods. 2, ods. 3, § 116, § 42b ods. 1, Občianskeho zákonníka
§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1, ods. 3 ods. 4, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania a zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.092,13 Eur ako trovy
právneho zastúpenia a 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok. Zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť trovy
štátu vo výške 73,30 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a žalobu zamietol.

V odvolaní ďalej uviedla, že kúpna zmluva, ktorú uzavrela 6.10.2009 neukracovala uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Cena za nehnuteľnosti bola obvyklá a zodpovedajúca stavu v danom mieste a
čase. Súd pochybil, ak tvrdenie žalobcu uznal bez dôkazov. Podľa jej názoru neuniesol žalobca dôkazne
bremeno na preukázanie zmenšenia majetku žalobcovho dlžníka, teda predávajúceho.

V odvolaní ďalej uviedla, že bola zaviazaná k povinnosti nahradiť žalobcovi náhradu trov konania, ako
aj trovy štátu. V súčasnosti nemá žiaden príjem a od roku 2010 sa nachádza v mimoriadne nepriaznivej
finančnej a sociálnej situácii. Nachádza sa v stave materiálnej núdze. Podľa jej názoru potvrdenie
povinnosti uhradiť žalobcovi trovy konania by malo pre žalovanú výnimočne nepriaznivé ba až likvidačné
dôsledky. V prejednávanej veci tak neboli dôsledne uplatnené ustanovenia § 150 O.s.p. Navyše v
prípade potvrdenia rozsudku následne exekučného konania jej hrozí reálne strata strechy nad hlavou.

K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v



súlade s § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené
na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§
156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu zo strany žalovanej proti rozsudku poukazuje na to, že si osvojuje
náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd dopĺňa.

Žalovaná namieta v podanom odvolaní, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 6. 10. 2009 uzavretá
medzi ňou a dlžníkom žalobcu neukrátila uspokojenie pohľadávky žalobcu. Dlžník nadobudol za
predmetný majetok, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, protihodnotu vo výške 18.000 Eur.

Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ, je
vymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných
troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca preukázal vyššie uvedené predpoklady. Vymáhateľnosť
pohľadávky voči dlžníkovi bola žalobcom preukázaná a nie je tento predpoklad medzi účastníkmi ani
sporný.

Podľa žalovanej sporným je ďalší predpoklad, a to, že konkrétny právny úkon predávajúceho
ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku
nich vzniknuté zmenšenie majetku má za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku
dlžníka uspokojiť. „K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní
napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby
sa z neho veriteľ uspokojil“ (porov. rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 21Cdo 2791/99). „Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie
veriteľ.“ (porov. rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 549/2001, sp. zn. 30Cdo 2435/2006).

K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší
majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu taký majetok, ktorý
sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil.

Žalobca ako veriteľ tvrdil a preukázal, že v čase podpísania zmenky mal dlžník ešte majetok, z ktorého
mohol uspokojiť svoju pohľadávku a v priebehu zmenkového súdneho konania došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka a k nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku dlžníka. Nebolo v konaní zistené,
aby dlžník žalobcu vlastnil taký majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Dlh v
čase konania pred prvostupňovým súdom bol rovnako vo výške 2.000.000,- Kč. Dlžník nesplnil ani časť
svojho záväzku napriek prijatej kúpnej cene. Za správny je potrebné považovať záver prvostupňového
súdu, že odporovateľným právnym úkonom došlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka a že za
nehnuteľnosti ktoré ubudli z jeho majetku nezískal plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. Kúpnu
cenu vo výške 18.000 Eur nie je možné považovať za plnenie ekvivalentné. Dlžník neuspokojil ani časť
pohľadávky žalobcu.



Závery prvostupňového súdu dotýkajúce sa preukázania predpokladov, že kúpnou zmluvou zo dňa 6.
10. 2009 uzavretou medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu ako veriteľa, sú správne. Odvolacia námietka žalovanej tak nie je opodstatnená.
Odvolací súd si osvojuje aj ostatné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.

Žalovaná v podanom odvolaní namieta nesprávnosť záveru prvostupňového súdu o priznaní trov
úspešnému žalobcovi. Poukazuje na svoju finančnú a sociálnu nepriaznivú situáciu. Základnou zásadou,
ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v
ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval
alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov
konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry
bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a
funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii § 150 O.s.p.,
ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie
náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa (porovnaj
napríklad R34/1982). Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.
Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, posudzovaný
ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná tak aj na strane účastníka ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj
zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na oprávneného účastníka
z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť ustanovenia § 150 O.s.p. môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

V prejednávanej veci však žalovaná, ktorá je konateľkou obchodnej spoločnosti, nepreukázala
dostatočným spôsobom svoje osobné a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu
výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane
výroku o trovách konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému žalobcovi sa priznala náhrada trov odvolacieho konania 152,95 Eur (vyjadrenie k odvolanie
60,07 Eur, účasť právneho zástupcu na vyhlásení rozsudku 15,01 Eur, režijný paušál 15,62 Eur, spolu
s DPH 108,84 Eur + cestovné náklady 18,09 Eur a strata času 26,02 Eur, celkom spolu 152,95 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.