{"guid": "3f5fa5ff-988a-41bd-b673-107f378666a6:65bc147b-e000-4e0b-a910-bf4be8321d1b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3806212874.1", "spisova_znacka": "19CoE/17/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/17/2017 z 30. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2017, sp. zn. 19CoE/17/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3806212874.1", "identifikacne_cislo": "3806212874", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65bc147b-e000-4e0b-a910-bf4be8321d1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3806212874.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3806212874.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3806212874.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806212874
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3806212874.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného F. proti
povinnému: U., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 2.956,05 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/2554/2006-14 zo dňa 20.
septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného     o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a priznal súdnej  exekútorke JUDr.
V. V. Q.,  Exekútorský úrad so sídlom L., náhradníčke L.. L. M., nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1                  písm.
h) Exekučného poriadku a § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods.
1, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom, doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 26.10.2006, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
istiny vo výške 2.956,05 Eur, na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie F.,
pobočky                     v P., č.k XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 27.07.2006. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi L.. L. M. dňa 22.11.2006. Súdny exekútor
dňa 28.05.2014 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku z dôvodu
že povinný bol dňa 28.06.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie mal z výpisu
z obchodného registra  preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 29CbR/95/2013-19 zo
dňa 30.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2014, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť U.,
s.r.o., so sídlom B. XX, P., IČO XX XXX XXX, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v
oddieli Sro, vložke číslo 11434/R a povinný bol dňa 28.06.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený                     bez likvidácie, súd prvej inštancie
mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť             z dôvodu, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1                písm. h) Exekučného poriadku). Ďalej
z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo
rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z
dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu
zastavil v zmysle             § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zastavil konanie,
v zmysle           ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, a preto
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. F.
uviedla, že ako oprávnená ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla mať pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného
výmazom z obchodného registra. Ďalej mal za to, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa



§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie
je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008.
Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van
der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. V predmetných konaniach bolo
zdôraznené, že s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie
zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie.

3. Súdny exekútor sa nevyjadril k podanému odvolaniu.

4. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané                      v zákonom
stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku,
a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

5.  Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016                           do 31.03.2017,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.
125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že                  od 01.07.2016
je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP,
ak to povaha veci nevylučuje.

7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016                    do 31.03.2017,
ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku  znení účinnom od 01.07.2016                           do 31.03.2017,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo               na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Odvolací súd v tejto časti (čo do
dôvodov výroku o zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že
odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za
situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12.  Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok                    o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania,
účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho



poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355
ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania,
t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto
zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým              do 30.06.2016
mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od
01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení
s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

13. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len
vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP                            (ako lex generalis)
je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis)
nemá vlastné ustanovenia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu                     k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených
dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“
podľa                § 357 písm. m) CSP.

15. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky                         zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

16. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

17.      Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/2554/2006", "guid": "8ee8a7dd-47e1-48c7-8d4f-ee6c71767bbb:7b25dc71-5c18-48ea-8aa2-1ccd0c69ff32", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f4e08896-9102-4b14-9e7d-c7e45625f77b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 377/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e08896-9102-4b14-9e7d-c7e45625f77b"}, {"guid": "ussr:a635ce99-f641-4279-83f7-0e3e0c6f1290", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/08 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 319, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a635ce99-f641-4279-83f7-0e3e0c6f1290"}], "citovane_v": []}