{"guid": "3f1f9912-7e91-44cb-8d37-6e8b2635c42e:89dfe316-e1d2-4fc7-8f66-da3ec8473014", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8413211319.2", "spisova_znacka": "4CoP/19/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoP/19/2014 z 9. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. septembra 2014, sp. zn. 4CoP/19/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8413211319.2", "identifikacne_cislo": "8413211319", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2014-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89dfe316-e1d2-4fc7-8f66-da3ec8473014", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8413211319.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8413211319.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8413211319.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211319
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413211319.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.. E. XXX/XX, T. a S. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom G. hájom XXXX/XX, K. nad E., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č. k. 6P/177/2013-12 zo dňa 29. 01. 2014 takto rozhodol

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti
návrh matky zamietnutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné otcovi na mal. S. I., nar. XX. XX. XXXX, ktoré
bolo určené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/2/2010-16 zo dňa 26. 02. 2010, a to zo
sumy 50 Eur na sumu 70 Eur mesačne od 01. 09. 2013 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do
20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z titulu dlžného výživného započítal otcovi ako splnené výživné
sumu 200 Eur za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 a sumu 150 Eur povolil otcovi splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 50 Eur
mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 01. 09. 2012 z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala od
poslednej úpravy výživného. Súd poukázal na stanovisko účastníkov konania, rozsudok Okresného súdu
Kežmarok č. k. 5P/2/2010-16 zo dňa 26. 02. 2010, ktorým bol mal. S. zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 50 Eur. V tom čase mal otec príjem
vo výške 700 Eur mesačne a matka bola na materskej dovolenke a jej príjem predstavoval rodičovský
príspevok vo výške 164,22 Eur.

Následne súd citoval ust. § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 veta tretia, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o
rodine a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného
sa zmenili pomery na strane mal. S., ktorý je starší, úmerne jeho veku má matka zvýšené výdavky
na jeho stravovanie, odievanie, ako aj sa zvýšili výdavky z dôvodu, že od XX. XX. XXXX mal. S.
začal navštevovať materskú školu. Na strane matky došlo k zmene pomerov z dôvodu, že toho času



nemá žiaden príjem, avšak je pravdou, že bola vyradená z evidencie úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny pre nespoluprácu. Príjem otca sa od poslednej úpravy výživného prakticky nezmenil a u oboch
rodičov sa nezmenil ani počet ich vyživovacích povinností. Súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, ale len na sumu 70 Eur
mesačne, ktoré zvýšené výživné zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov,
ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 01. 09. 2013 z dôvodu, že v
tomto mesiaci matka naposledy pracovala a od tejto doby nemá žiaden príjem. Zároveň za obdobie od
01. 09. 2013 do 31. 01. 2014 súd započítal otcovi sumu 200 Eur ako splnené výživné a za rovnakú dobu
zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné v sume 150 Eur, a to po 30 Eur mesačne v splátkach v súlade s ust.
§ 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu, že matka navrhovala výživné vo výške 100 Eur mesačne, a to od 01. 09. 2012, ktoré súd
nepovažoval za primerané, preto v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o zvýšení výživného odvolanie otec
maloletého dieťaťa. Namietal nesprávne zistený skutkový stav veci. Poukázal na to, že od 14. 02. 2014
je nezamestnaný bez akéhokoľvek príjmu, a preto podľa jeho názoru nie je v jeho schopnostiach a
možnostiach platiť zvýšené výživné. Uviedol, že k rozviazaniu pracovného pomeru došlo z dôvodu
nepriaznivého celkového stavu spoločnosti, hospodárskej krízy, a preto s ním zamestnávateľ spoločnosť
T., s. r. o., ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Ďalej poukázal na to, že okrem vyživovacej
povinnosti k mal. S. má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, ktoré sú vekovo staršie, a preto
sú náklady vyššie. Z tohto dôvodu namietal aj nesprávne právne posúdenie. Ďalej nesúhlasil so spätným
určením výživného od 01. 09. 2013. Poukázal na to, že konanie bolo začaté 15. 11. 2013 a spätne v
zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno dlžné výživné priznať len z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. V danej veci neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s odvolaním otca. Uviedla, že v súčasnosti býva
u rodičov, ktorým doposiaľ prispievala na bývanie sumou 150 Eur, ale momentálne neprispieva. Mal.
S. navštevuje materskú škôlku, za ktorú platí 37,40 Eur, je alergik, a preto má náklady na lieky. Otec
maloletého dieťaťa navyše nepravidelne prispieva maloletému, nemá uhradené výživné za mesiace
február a marec 2014.

Uznesením odvolacieho súdu č. k. 4CoP/11/2014-31 zo dňa 30. 04. 2014 bola vec vrátená súdu prvého
stupňa na opravu podľa  § 164 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu chyby v záhlaví napadnutého
rozhodnutia. Následne opravným uznesením č. k. 6P/177/2013-32 zo dňa 04. 06. 2014 súd prvého
stupňa opravil dátum narodenia otca maloletého dieťaťa uvedený v záhlaví napadnutého rozhodnutia
postupom podľa ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku, lebo sa jedná o chybu v písaní.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením
termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj
internetovej stránke od 20. 08.2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.



Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. Omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania  odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené z dôvodu,
že súd správne posudzoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov,
ktorá mala za následok dôvodnosť návrhu na zvýšenie výživného. Je nesporné, že od poslednej úpravy
pomerov vykonanej v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5P/2/2010 došlo k
zmene pomerov, a to k zmene na strane maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho pribúdajúcim vekom,
nákladmi spojenými s návštevou materskej školy, ako aj nepriaznivým zdravotným stavom spojeným s
nákupom liekov z dôvodu alergie. Za ďalšiu zmenu pomerov súd prvého stupňa považoval nepriaznivé
majetkové pomery na strane matky, ktorá v súčasnosti nepoberá rodičovský príspevok a je momentálne
bez príjmu. Súd správne zohľadnil, že nedošlo k zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa,
lebo v čase rozhodovanie súdu, t. j. 29. 01. 2014 bol otec maloletého dieťaťa zamestnaný v Spoločnosti
T., s. r. o., C. XXXX/XX, K. nad E.. Súd prvého stupňa správne poukázal, že nedošlo k zmene počtu
vyživovací povinností u rodičov maloletého dieťaťa.

Tieto skutkové zistenia, ktoré vyplynuli zo záverov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa boli
dôvodné na zmenu určeného výživného. Suma 70 Eur zodpovedá majetkovým pomerom, možnostiam a
schopnostiam oboch rodičov, je primeraná veku maloletého dieťaťa s prihliadnutím aj počet vyživovacích
povinností na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý sa nezmenil oproti predchádzajúcej úpravy. K
tvrdeniu otca, že od 14. 02. 2014 je bez príjmu z dôvodu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa na túto skutočnosť nemohol prihliadať, lebo vo veci
rozhodol skôr ako došlo k skončeniu pracovného pomeru. Nie je možné však považovať tvrdenie o tom,
že je bez príjmu za opodstatnené z dôvodu, že zaevidovaním sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie
bude poberateľom dávky v nezamestnanosti, a preto otec príjem bude mať. Navyše otec maloletého
dieťaťa nepreukázal, že by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si vhodné zamestnanie a
zabezpečiť príjem na plnenie vyživovacej povinnosti. Aj osoba, ktorá je poberateľom sociálnych dávok,
čo v danom prípade u otca doposiaľ nebolo preukázané, je povinná prispievať na výživu maloletých detí,
lebo vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona a trvá, až kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa
živiť (§  62 ods. 1 Zákona o rodine).

Namietané nesprávne právne posúdenie taktiež nebolo opodstatnené, lebo súd vychádzal z ust. § 78
Zákona o rodine v spojení s ust. § 75 a § 77 Zákona o rodine, čo je dôvodná aplikácia pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného.

Vo vzťahu k určeniu výživného od 01. 09. 2013, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa
zvýšil výživné od uvedeného dátumu z dôvodu, že odvtedy matka prestala mať príjem, a preto svoju
vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. S. plní len svojou osobnou starostlivosťou. Tvrdenie otca, že
prídavok na dieťa a určené výživné 50 Eur je postačujúce na zabezpečenie starostlivosti o maloleté
dieťa, t. j. nielen ošatenie a stravy, ale aj zabezpečenia potrieb bývania. V danom prípade sa nejedná o
prvé rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ale o zmenu predchádzajúcej
právnej úpravy z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, ktorá bola rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti
návrhu.  Ani táto namietaná skutočnosť preto nebola opodstatnená.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom
výživnom, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa  § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho výsledku, lebo sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez
návrhu (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa  § 88 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.).



Rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6P/177/2013", "guid": "9ddcb52d-e877-4fc5-adab-cd03f5ec28e7:5f1f8a4a-96e6-48f3-9644-fbabf4168dc5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "4b0d2d84-ac84-43ee-8534-3241e6c0be08:cdf21883-cf5c-4e4f-9e36-7bfefccb1601", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3113213190.1", "spisova_znacka": "4CoP/11/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/11/2014 z 14. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113213190.1"}], "citovane_v": []}