{"guid": "3f088450-979b-4893-9011-4383aee5c3d3:2ba99b63-8583-44e4-bb80-42e96ed4fb03", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2309221834.1", "spisova_znacka": "9Co/280/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/280/2011 z 16. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. júla 2012, sp. zn. 9Co/280/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2309221834.1", "identifikacne_cislo": "2309221834", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2012-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-182", "nazov": "§ 182 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-182"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-182"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ba99b63-8583-44e4-bb80-42e96ed4fb03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2309221834.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2309221834.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2309221834.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/280/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309221834
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309221834.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: CBA
Slovakia, s.r.o., Lučenec, Dukelských hrdinov 2, IČO: 36 620 319, zast. advokátom JUDr. Alexandrom
Filom, Lučenec, Dr. Herza 12, proti odporkyniam v 1. rade: B. X., bytom S. XXX, a v 2. rade: S. O., bytom
C. Q. XXX, obe zastúpené advokátom JUDr. Petrom Mihaldom, Bratislava, Gogoľova 18, o zaplatenie
1.294,03 eur s príslušenstvom na odvolanie odporkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta
sp. zn. 26C/190/2009-193 zo dňa 13. septembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti odporkyne v 1. rade zaplatiť
navrhovateľovi sumu 231,06 eur s úrokom z omeškania  p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie voči odporkyni v 3. rade nezastavil, odporkyni v
1. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 231,06 eur, odporkyni v 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 216,03

eur, v oboch prípadoch spolu s úrokom z omeškania vo výške   8,5 % ročne z prisúdenej sumy
od 27.04.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní. O náhrade trov konania rozhodne samostatným
uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvého stupňa zaoberal vykonaným dokazovaním
výsluchom navrhovateľa a odporkýň v 1. a 2. rade, zistenými dôkazmi: pracovnými zmluvami odporkýň,
výpisom navrhovateľa z obchodného registra, záznamami o vykonaní inventarizácie, dohodami o
skončení pracovného pomeru, dohodami o hmotnej zodpovednosti, uznaniami dlhu a dohodami o
splátkach a ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, ďalej výsluchmi svedkov. Súd prvého stupňa mal
preukázané, že odporkyne v 1. a v 2. rade boli zamestnankyňami navrhovateľa, keď uzatvorili pracovnú
zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa. Spolu s uzatvorením pracovných zmlúv podpísali i
dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Inventarizáciou
vykonanou dňa 21.01.2008 za obdobie od 22.01.2007 do 21.01.2008 bol zistený schodok na zverených
hodnotách. Hrubý schodok bol zistený vo výške 368.313,40 Sk, ktorý bol upravený o normované
straty po zaokrúhlení na celkovú sumu 175.041,- Sk, čo je 5.810,30 eur. Zákonnou charakteristikou
spoločnej hmotnej zodpovednosti je spoločná zodpovednosť všetkých a každého zamestnanca kolektívu
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou za hodnoty zverené v rámci výkonu práce do
dispozície tohto kolektívu. Ide o zodpovednosť objektívnu, nie je potrebné preukazovať v súvislosti s
pasívnou legitimáciou účastníka jeho zavinenie. Procesná obrana odporkýň spočívala poukazom na



nedostatočné personálne a technické vybavenie a zabezpečenie prevádzky, v ktorej došlo ku schodku.
Odporkyne sa vo vzťahu k problematike schodku postavili pomerne pasívne a obmedzili sa len na
ústne sťažnosti a upozornenia na nedostatky. Toto správanie nespôsobuje zbavenie sa zodpovednosti.
Všeobecne označovať nedostatky bez konkretizácie a prípadne ďalšieho zákonného postupu ako
argument na zbavenie sa zodpovednosti nepostačuje. Pre prípad zbavenia sa zodpovednosti je
nevyhnutné nielen poukázať na existenciu skutočností a okolností nasvedčujúcich tomu, že na vzniku
schodku mala pričinenie aj tretia osoba, ale uvedenú skutočnosť treba konkretizovať, preukázať jej
existenciu a príčinnú súvislosť medzi konaním osoby, resp. existenciou okolností a vznikom konkrétnej
výšky schodku. Vzhľadom na neexistenciu okolností odôvodňujúcich čo i len čiastočné zbavenie sa
zodpovednosti odporkýň v 1. a 2. rade súd prvého stupňa návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa v 1. rade.
Namietala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Dohodu o hmotnej zodpovednosti
uzatvorila odporkyňa so zamestnávateľom M-

MARKET, a.s. Keďže došlo k predaju podniku mal pôvodný i nový zamestnávateľ povinnosť informovať
zamestnancov o tomto prevode, čo nebolo preukázané. Podľa názoru odporkyne      v 1. rade z
výsluchu svedkov vyplynula existencia dôvodov preukazujúcich skutočnosť, že schodok vznikol bez
zavinenia odporkyne v 1. rade a teda sú splnené podmienky pre zbavenie sa zodpovednosti za škodu.
Odporkyňa v 1. rade využila všetky dostupné prostriedky na vykonanie nápravy existujúceho stavu. Ak
si odporkyňa v 1. rade chcela udržať prácu, mohla upozorniť navrhovateľa na existujúce nedostatky a
požadovať ich odstránenie, nemohla však odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti. Poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na R12/1976, podľa ktorej okolnosť, že organizácia nevytvorila
hmotne zodpovedným pracovníkom riadne pracovné podmienky, súdy považujú za dôvod úplného
alebo čiastočného zbavenia zodpovednosti pracovníka v zmysle § 176 ods. 3 zákonníka práce (§ 182).
Ďalej poukazuje na vetu z tohto judikátu, podľa ktorej skutočnosť, že manko vzniklo aj v dôsledku
nedostatku obsadenia predajne pracovnými silami, treba hodnotiť podľa okolností konkrétneho prípadu
ako spoluzavinenie podniku, ak je dané zavinenie na strane podniku alebo ako objektívne príčiny, ktoré
idú na vrub podniku. Navrhovateľ vedel a musel vedieť o nedostatočnom technickom zabezpečení
predajne, bol na to opakovane zamestnancami upozorňovaný. Tieto skutkové zistenia prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil, keď rozhodol o povinnosti odporkyne v 1. rade a v plnom rozsahu jej pričítal
zodpovednosť za vzniknutý schodok. Odporkyňa v 1. rade navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa voči nej zamietol s tým, že navrhovateľ je povinný zaplatiť
náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporkyne v 1. rade.

K odvolaniu odporkyne v 1. rade sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na to, že v prípade prevodu
časti podniku prechádzajú pracovno-právne vzťahy z dohody o hmotnej spoločnej zodpovednosti bez
ďalšieho na zamestnávateľa - nadobúdateľa prevádzanej časti podniku. Do všetkých práv aj povinností
z týchto vzťahov vstupuje nadobúdateľ ako nový zamestnávateľský subjekt. K takémuto zákonnému
prechodu pracovno-právnych vzťahov došlo v tomto prípade, nie je preto potrebné dodatočne uzatvárať
medzi zamestnancom a novým zamestnávateľom osobitnú písomnú dohodu. Do údajov a dát v
počítači, nachádzajúcom sa v predajni, nemohol nik, teda ani zamestnávateľ, bez vedomia a súhlasu
zamestnancov predajne, zasahovať. Z vykonaných dôkazov ani z okolností, na ktoré sa odporkyňa v 1.
rade odvoláva, nevyplýva, že by bolo preukázané, že schodok vznikol tak, že chýbajúci tovar odcudzili
zákazníci. Podľa výšky brutto schodku na chýbajúcom

tovare nie je reálne, aby každodenne potencionálni zlodeji ukradli tovar v sume viac ako 1.000,- Sk.
Poukazuje i na to, že žiadne podnety na policajný orgán z tohto dôvodu neboli dané. Pridržiava sa
vyjadrení na pojednávaniach a navrhuje, aby odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok v časti
odporkyne v 1. rade bol ako vecne správny potvrdený s tým, že odporkyne budú zaviazané na náhradu
trov konania spojených s odvolacím konaním.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou,
proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan.
§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez
nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa v odvolaním napadnutej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd
prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z
obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že skutočnosti, ktoré
boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané najavo neopomenul, vec je i správne právne
posúdená.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom  v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu sú existencia pracovnoprávneho vzťahu,
vznik škody vo forme schodku, uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a zavinenie
zamestnanca.

Základným predpokladom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je uzavretie platnej
dohody o hmotnej zodpovednosti za tieto hodnoty.

Schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, ako jeden z predpokladov
zodpovednosti zamestnanca, predstavuje rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší
než účtovný stav, nevynímajúc ani schodky na finančných prostriedkoch. Za schodok sa teda považuje
objektívne zistený rozdiel na hodnotách zverených na vyúčtovanie, ktorý sa najčastejšie zisťuje fyzickou
inventúrou.

Zamestnanec sa môže svojej zodpovednosti za schodok zbaviť, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôvody zbavenia sa zodpovednosti za schodok môžu byť rôzne. V praxi
najčastejším takýmto dôvodom býva skutočnosť, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi vhodné
pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali riadne sa starať o zverené predmety, resp. hodnoty.



Odporkyne v konaní nepreukázali relevantným spôsobom, že schodok vznikol čiastočne alebo celkom
bez ich zavinenia. Zo znenia zákona - konkrétne ustan. § 183 ods. 1 zákonníka práce - možno vyvodiť, že
vyvinenie by mohlo prichádzať do úvahy napr. vtedy, ak by zamestnávateľovi - navrhovateľovi oznámili
písomne nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými
hodnotami, bránia ich plnej zodpovednosti na základe uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti, a
zamestnávateľ by tieto nedostatky neodstránil.

Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd ako vecne správny
podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa
samostatným uznesením, keďže s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania
na súde prvého stupňa napadnutým rozhodnutím nerozhodol.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/190/2009", "guid": "2e4fce72-e2b3-4627-8432-be82ebcb81f9:ba8b6668-ada6-4f9a-8509-d351d46697a4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}