{"guid": "3eff0e55-e404-4ba0-9c6e-e2ddc06f73f8:9c5e3029-046e-47b8-844b-0ce0470cf2b0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8113206787.1", "spisova_znacka": "17Co/185/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/185/2013 z 12. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. februára 2014, sp. zn. 17Co/185/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8113206787.1", "identifikacne_cislo": "8113206787", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c5e3029-046e-47b8-844b-0ce0470cf2b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113206787.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8113206787.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8113206787.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 17Co/185/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8113206787\nDátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113206787.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň\nJUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne O. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom L. XX, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom Hlavná 29, Prešov,\nproti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690\n904, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice, o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.\nk. 28C/33/2013-67 zo dňa 03.07.2013 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nP o t v r d z u j e  rozsudok.\n\nNáhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a .\n\nNávrh na prerušenie konania zamieta.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na\nAlžbetinej 41, Košice, sp zn. 2C/387/2012 zo dňa 19.01.2012 a odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť\nzaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) trovy konania vo výške 244,36 eur na účet jej právneho zástupcu v\nlehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\n\nRozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods.\n4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; § 42 ods. 1 písm. c) a ods. 2, § 41 ods. 1 a § 43\nods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“) s poukazom na odôvodnenie\nrozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012.\n\nKonštatoval, že v predmetnej veci došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu poistnej zmluvy,\nktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti a navrhovateľka nie. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský\nsúd rozhodol, bola formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach (článku XV) a je súčasťou\nneprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami.\nPodľa rozhodcovskej doložky budú všetky spory a sporné nároky rozhodnuté v rozhodcovskom\nkonaní, čím rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia\nprípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu je odobratá možnosť\nbrániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súd konštatoval, že v tomto prípade rozhodcovská\ndoložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných práv v neprospech\nspotrebiteľa, pričom poukázal na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q)  bodu 1. Je\nneprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov\n\nakejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom\nrozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným\nrozhodcom, považuje súd v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany,\nza priečiacu sa dobrým mravom a tým za absolútne neplatnú. Preto rozhodcovský rozsudok súlade s\n§ 40 ods. 1 písm. c) ZoRK zrušil.\n\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov\nprávneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia; písomné podanie na\nsúd a účasť na pojednávaní 03.07.2013) 3x 60,07 eur + 3x 7,81 eur režijný paušál + 20% DPH.\n\nProti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa\nnevyporiadal s listinným dôkazom označeným ako záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách\na potrebách klienta, ktoré nevyhodnotil. Okolnosť, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť\nv predmetnej veci a okolnosť, či žalobca využil opravný prostriedok v rozhodcovskom konaní, súd vo\nsvojom rozhodnutí nekomentoval. Súd sa nezaoberal ani ďalšou predbežnou otázkou, a to otázkou\nprávnej nárokovateľnosti osobitnej pohľadávky vo výške 92,61 Eur podľa článku XVII. bod 7a. Totiž\nžaloba žalovaného z 02.01.2012 podaná rozhodcovskému súdu je naďalej aktuálna a v merite o nej\nokrem vydaného rozhodcovského rozsudku doteraz nebolo rozhodnuté. Napadnutým rozhodnutím súdu\nprvého stupňa bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní konania v merite sporu, by bol žalovanému\ns konečnou platnosťou upretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej\npoistenej zmluvy od žalobcu. Súd neposkytol žalovanému žiadnu možnosť na ďalší prístup k súdu\ntak, ako to predpokladá § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré súd prvého stupňa konštatuje v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, neriešia vecnú stránku namietanej problematiky.\n\nV odvolaní namieta žalovaný aj to, že v inej judikatúre Krajského súdu v Prešove (10CoE 51/2011)\ntento krajský súd konštatoval, že dohoda o rozhodcovskej doložke bola uzavretá samostatne, mimo\nspotrebiteľskej zmluvy. Poukázal taktiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného súdu Slovenskej republiky a vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v\nPrešove JUDr. Y. T..\n\nNa základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\n\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny\na uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.\n\nOdvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212\nO.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo  je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci\nbolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia, kedy čas a miesto verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbolo na úradnej tabuli súdu oznámené dňa 04.02.2014 a zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní\nv prejednávanej veci postupoval správne. Správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne\npredpisy a správne vo veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania žalovaným nebolo zistené, že by\nprvostupňový súd vo svojom konaní a rozhodovaní pochybil. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými\na správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods.\n2 O.s.p.).\n\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd\ndopĺňa:\n\nPodľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej poistnej\nzmluvy (27.09.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné\nzmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na\njednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah\ndodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní\na plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\n\nčinnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci\npredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n\nPoistná zmluva je zmluva upravená v ôsmej časti Občianskeho zákonníka (15 hlava 8. časti - § 788 a\nnasl. Občianskeho zákonníka).\n\nPodľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej\npoistnej zmluvy (27.09.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n\"neprijateľná podmienka\"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\nPodľa § 40 ods. 1 ZoRK v znení účinnom k 19.01.2012 (dňu vydania rozhodcovského rozsudku),\núčastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia\ntuzemského rozhodcovského rozsudku len ak\na) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania\n(§ 1 ods. 3),\nb) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o\nnej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,\nc) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,\nd) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského\nkonania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,\ne) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto\nzastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to\nsplnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,\nf) na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9\nvylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním\nrozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,\ng) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),\nh) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo\ni) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,\nza ktorý bol právoplatne odsúdený,\nj) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.\n\nPodľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie.\nKaždému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho\npráv a na ich ochranu.\n\nV predmetnej veci bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu pod č. 4034190501\nz 27.09.2007, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol\nspotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah.\n\nPredmetná zmluva by preto mala rešpektovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 ods. 1 a\nnasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53\nObčianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve.\n\nOdvolací súd nevidí dôvod na odklon  od  spoločného stanoviska  občianskoprávneho a\nobchodnoprávneho kolégia  KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka\nv štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných\npodmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom  individuálne dojednaná a\nktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni\ntomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným\ntitulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntakejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh  dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť\nsa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému\nkonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu,  že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom\n2008.“\n\nPrávna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné,\nči riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná\nklauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti\nmožnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus\nspotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (Štandardné zmluvy, str. 214,Vydavateľ\nAleš Čeněk).\n\nK tejto situácii došlo aj v predmetnej právnej veci, nakoľko v zmysle článku XV. Všeobecných poistných\npodmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky\nvzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským\nsúdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\nv znení neskorších predpisov.\n\nJe pravdou, že súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou\nčesko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich\nosobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode II. formulujú vôľu účastníkov v prípade\nakéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV.\ntýchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú\ndoložku.\n\nV tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu tohto konania a\npredovšetkým v odvolaní, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej\nrozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v\nspotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.\n\nOsobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z\nurčitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.\n\nSpôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predkladaní\nzmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej\nkontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8\nods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.\n\nV čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si\nžalobkyňa vymieňovala rozhodcovské konanie.\n\nOdvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných\npodmienok len kvôli nadpisu „osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“, ktorý ani nekorešponduje s\npresným označením inštitútu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že posledná veta bodu 2 osobitného\nzmluvného dojednania znie „Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Aj\nkeď je pravdou, že na všeobecných poistných podmienkach sa nachádzajú 2 podpisy žalobkyne a\nto jednak pod textom 12-tich strán zmluvných podmienok a následne aj pod textom označeným ako\n„osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“, ide o takmer súvislý 12 stranový text vyhotovený drobným\npísmom (ktorý je rozdelený len označením miesta, dňa a podpisu povinného), pričom znenie osobitných\ndojednaní je vyhotovené rovnakým písmom ako zvyšných takmer 12 strán všeobecných podmienok. Je\npreto možné konštatovať, že aj rozhodcovská doložka v tomto prípade splynula s všeobecnými poistnými\npodmienkami.\n\nPre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak\nvehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.\n\nKonečne odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v\nsúlade s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa\nktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ\npreto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou\nzmluvou (čl. 3 ods. 2). V tomto prípade bola rozhodcovská doložka navrhnutá dodávateľom vopred na\npredpísanom tlačive o čom svedčí aj to, že jedinými údajmi, ktoré boli do všeobecných obchodných\n\npodmienok dopisované rukou, boli údaje o osobe poistníka, osobe konajúcej za poisťovňu, číslo poistnej\nzmluvy a dátum a miesto podpisu zmluvy.\n\nSpotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce\nniečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej\nzmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované\ndocielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,\nčo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých\nobchodných praktikách“, články 5 a nasl.\n\nJaví sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu si spotrebitelia osobitne vyjednávajú rozhodcu, o pravidlách\npostupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia.\n\nAko správne naznačuje súd prvého stupňa, judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Cdo\n1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013) sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa\nosobitného zmluvného dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou\nspotrebiteľskej zmluvy a konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných\npodmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.\n\nK tomu navyše odvolací súd poukazuje na znenie predmetnej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého je\ndôvodom jej uzavretia „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania“. Takéto znenie vytvára pre spotrebiteľa\nklamlivý dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym konaním len samé výhody a\nže je v záujme samotného spotrebiteľa. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že v rozhodcovskom\nkonaní mu (ako žalovanému) nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie procesných práv na\nobranu proti uplatnenému nároku, ako mu poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom.\nNapr. už zo samotného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že odporcovi (spotrebiteľovi) bola uložená\npovinnosť zaplatiť žalovanú sumu v lehote 5 dní od jeho doručenia, alebo v rovnakej lehote podať\nodpor. V porovnaní s konaním pred súdom (v prípade vydania platobného rozkazu) bol teda žalovaný v\nrozhodcovskom konaní ukrátený o možnosť podania odporu v rozsahu 10 dní, t.j. až o 2/3 času, ktorý mu\nposkytuje Občiansky súdny poriadok. Navyše, z poučenia rozhodcovského rozsudku (v spise na č.l. 12)\nvyplýva, že podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku vo výške 72,- eur. Už len samotná\ntáto skutočnosť zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože v\nprípade súdneho konania by bol žalovaný ako spotrebiteľ v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch od súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu oslobodený. Navyše,\nani keby nešlo o osobu oslobodenú od súdnych poplatkov, Občiansky súdny poplatok nepodmieňuje\nprihliadanie na podaný odpor zaplatením súdneho poplatku. Z poučenia rozhodcovského rozsudku ďalej\nvyplýva, že poplatok za prípadný odpor proti rozhodcovskému rozsudku je splatný spolu s podaním\nodporu (teda taktiež do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku) a jeho výška ďaleko prevyšuje\nsúdny poplatok, ktorý by bol (za predpokladu, že by išlo o poplatníka, ktorý nie je oslobodený od súdneho\npoplatku) žalovaný povinný platiť v prípade súdneho konania. Stanovený poplatok 72,- eur dokonca\npredstavuje takmer plnú výšku uplatnenej istiny (92,61 eur). V poučení rozhodcovského rozsudku\npritom nie je ani zmienka o tom, že by žalovaný mal možnosť požiadať o oslobodenie od poplatku.\nPodmieňovať uplatnenie práva spotrebiteľa na obranu proti uplatnenému nároku podaním odporu proti\nrozhodcovskému rozsudku vydanému len na základe tvrdení žalobcu (teda de facto vykonanie vôbec\nprvého úkonu žalovaného spotrebiteľa v konaní) tým, že spotrebiteľ musí zaplatiť poplatok, pretože inak\nsa na jeho odpor neprihliadne, je hrubým porušením práv spotrebiteľa a vážnym spôsobom obmedzuje\njeho možnosti účinne sa brániť proti uplatnenému nároku. Takýto postup úplne ignoruje princípy, na\nktorých je založené občianske súdne konanie (rovnosť účastníkov, zákaz diskriminácie), obmedzuje\nprávo účastníka brániť sa proti podanej žalobe, resp. toto právo podmieňuje rýchlym zaplatením poplatku\nviacnásobne presahujúceho hodnotu uplatneného nároku a to bez ohľadu na majetkové možnosti tohto\núčastníka, čo je diskriminujúce. Ústava Slovenskej republiky v článku 12 ods. 2 zaručuje základné práva\na slobody na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Oprávnenie podať odpor proti rozhodcovskému\nrozsudku (tak ako je naformulované v jeho poučení) však v konečnom dôsledku patrí len žalovaným,\nktorí sú schopní a ochotní zaplatiť poplatok 72,- eur v lehote 5 dní od doručenia rozsudku a žalovaní,\nktorí takúto možnosť nemajú, sú vystavení správoplatneniu rozhodcovského rozsudku bez toho, aby\nsa k uplatnenému nároku vôbec mali možnosť vyjadriť.  Aj keď oprávnený v odvolaní poukázal na\n\nto, že žalovaný mohol žiadať o oslobodenie od poplatkov, takáto skutočnosť nevyplýva z poučenia\nrozhodcovského rozsudku - naopak, poučenie je v tejto otázke jasne formulované v tom zmysle, že\npodmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie odporu, ktorý je 72,- eur a ktorý je\nsplatný spolu s podaním odporu. Takáto formulácia nepochybne odrádza  žalovaného spotrebiteľa od\nuplatnenia svojho procesného práva podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu a to najmä za stavu,\nkeď poplatok, ktorý má zaplatiť za podaný odpor (čo v konečnom dôsledku ani nezaručuje jeho úspech\nv spore a ani to, že mu tento poplatok bude nahradený vo forme náhrady trov), tvorí vyše polovicu\nuplatnenej istiny. Takto stanovená poplatková povinnosť môže viesť k rezignovaniu spotrebiteľa a jeho\nnásledného upustenia od bránenia sa proti uplatnenému nároku.\n\nSprávne preto konštatuje súd prvého stupňa, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40\nods. 1 písm. g/, j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej\ndoložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to,\nže táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa\nz možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac, v zmysle písm. j/ citovaného\nzákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a\nto § 53 Občianskeho zákonníka.\n\nSo zreteľom na to, priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného v tomto konaní a iný právny záver týkajúci\nsa charakteristiky právneho vzťahu medzi účastníkmi a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, nemôže\nprivodiť ani záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta. Opätovne ide o\npredtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie sprostredkovania poistenia\nsprostredkovateľom poistenia a v jej rámci informáciu, že na mimosúdne vyrovnanie možno využiť inštitút\nrozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných\npoistných podmienok platných od 01.01.2007 (časť XV.).\n\nTáto informácia je dokonca zavádzajúca, nakoľko odkazuje na Všeobecné poistné podmienky\nžalovaného (najmä na časť XV.), kde je dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie\nsporov medzi účastníkmi predmetného poistného vzťahu. Tento záznam o požiadavkách a potrebách\nklienta nemá charakter individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky v zmysle vyššie uvedeného.\n\nZa týchto okolností súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ žalobe na zrušenie rozhodcovského\nrozsudku vyhovel.\n\nRozhodnutím súdu prvého stupňa v tejto veci nedošlo k upretiu prístupu ku spravodlivosti na uplatnenie\nzmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu.\n\nPreto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v\nzmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach poukazuje na správne a presvedčivé dôvody rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa, na ktoré odkazuje.\n\nOdvolací súd námietku zaujatosti vznesenú žalovaným v odvolaní proti sudcovi Krajského súdu v\nPrešove JUDr. Y. T. pre pomer k veci považuje za irelevantnú, pretože JUDr. Y. T. nie je zákonným\nsudcom v senáte, ktorý odvolanie žalovaného prejednával, čo vyplýva z Rozvrhu práce Krajského súdu\nv Prešove na rok 2013 a 2014.\n\nŽalovaný žiadal, aby v prípade, pokiaľ vec nezruší a nevráti na opätovné prejednanie odvolaciemu súdu,\nkonanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu SR pod č. k. II. ÚS 382/2012, pretože v tomto konaní\nsa po prijatí ústavnej sťažnosti žalovaného rozhoduje o porušení jeho ústavných práv v konaniach\nvedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 6Cdo 1/2012 a 5Cdo 112/2012 a právna argumentácia\nsúdu prvého stupňa nemusí obstáť, pretože uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo 5/2012 v obdobnej veci, ako\nje prejednávaná vec, bolo rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 499/2013 zrušené pre porušenie práv sťažovateľa.\nAj obe uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a 5Cdo 112/2012 sa týkajú identických rozhodcovských\ndoložiek a obe sťažnosti boli spojené do jedného konania pod sp. zn. II. ÚS 382/2012 a prijaté na ďalšie\nkonanie.\n\nOdvolací súd v tejto veci však konštatuje, že skutočnosť, že uzneseniami NS SR sp. zn. 6Cdo 1/2012\na 5Cdo 112/2012 sa zaoberá Ústavný súd SR nie je dôvodom na prerušenie konania o prejednávanom\nodvolaní žalovaného podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Preto návrh na prerušenie konania zamietol.\n\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods.\n1 a 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorá si vo vyjadrení k odvolaniu uplatnila\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyhlásil rozsudok, ktorým jej priznáva\nnáhradu trov odvolacieho konania. Avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa si v lehote 3 pracovných dní\nod vyhlásenia rozsudku trovy odvolacieho konania nevyčíslila a iné trovy odvolacieho konania ako trovy\nprávneho zastúpenia žalobkyne zo spisu nevyplývajú, odvolací súd nebol viazaný vyhláseným znením\nrozhodnutia o trovách odvolacieho konania (§ 151 ods. 2 O.s.p.), a preto náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal žiadnemu z účastníkov.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/33/2013", "guid": "55c07961-2180-40bd-91a7-528dda104cee:51825b94-9899-4625-9bfd-d6d12c2a550b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d7ef63d-901e-4ebb-b591-c6120f8721c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2013 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d7ef63d-901e-4ebb-b591-c6120f8721c7"}, {"guid": "ussr:6bdd7f42-02b0-41ce-ace9-f0c9d04a4c7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 382/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bdd7f42-02b0-41ce-ace9-f0c9d04a4c7e"}, {"guid": "93b529b5-9c9f-4d38-ae71-88ca5f7b7438:7307c211-e8d8-4fe7-aadb-57f9bb2f2e76", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1", "spisova_znacka": "10CoE/51/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoE/51/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8111204512.1"}], "citovane_v": []}