Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/46/2016 z 6. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. júna 2017, sp. zn. 13S/46/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:1016201687.4
Krajský súd Trenčín | 13S/46/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:1016201687.4 | 2017-06-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b7cb970-0a88-41f7-817a-c8ed997d11dc
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:1016201687.4

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/46/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201687
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1016201687.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.,
M.R. M. XXX proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 12,
IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 9278/2016-PO-ZB, ev.č.:
41098/2016 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.6.2016, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie  a súčasne bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie centra, kancelária Žiar nad Hronom, sp. zn. 3N 8673/2016-KaZH,
č. RZ 33 743/2016 zo dňa 19.5.2016 o zastavení konania o jej  nároku na poskytnutie právnej pomoci.
2. Uvedené rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa správnou žalobou, v ktorej uviedla, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, skutkový stav, ktorý vzal
žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich
oporu. Poukázala na znenie ust. § 3 ods. 1,    § 5 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov, § 2 a § 3 ods. 2,  zák. č. 153/2001 Z.z.
3.  Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.  Zdôraznil, že z
predložených materiálov bolo zistené, že žalobkyňa podala dňa 7.9.2015 trestné oznámenie pre trestný
čin, ktorého sa mali dopustiť Doc. J.. Q. Q., W.., Dr.h.c. W.. J.. W. A., W.. a W.. Q.. P. A. W.. tým, že
rozhodli o vylúčení žalobkyne zo štúdia z dôvodu neúspešného absolvovania opakovane zapísaného
povinného predmetu. T., ktoré mienila žalobkyňa napadnúť, vydala Okresná prokuratúra Nitra v súvislosti
s týmto trestným oznámením v trestnom konaní. Poukázal na znenie § 3 ods. 1 zák.č. 327/2005 Z.z. a
uviedol, že centrum (kancelária Žiar nad Hronom) uzavrela, že nie je daná pôsobnosť centra, nakoľko
ide o trestnoprávnu vec. Na odvolanie žalobkyne bolo toto rozhodnutie potvrdené.
4. Zdôraznil, že zastáva názor, že v uvedenom prípade sa žalobkyňa nemôže domáhať zmeny
rozhodnutia prokuratúry ako orgánu činného v trestnom konaní prostredníctvom správneho súdnictva.
Predmetné rozhodnutie prokuratúry nespĺňa základnú charakteristiku rozhodnutí, ktoré sa preskúmavajú
v rámci správneho súdnictva. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/32/2010 zo dňa
4.8.2011 uviedol, že pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj
charakter napadnutého rozhodnutia teda, či ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v správnom konaní,
ktoré zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo
dotýka ich práv a právom chránených záujmov alebo povinností  a po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. V danom prípade bolo predmetom trestné konanie a Okresná
prokuratúra v Nitre vystupovala v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, ktorý



rozhodoval o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin oznámený žalobkyňou, čo je podoprené
skutočnosťou, že rozhodnutie bolo vydané  na základe ust. § 193 ods. 1 v spojení s § 197 ods. 1
písm.  d) a ods. 3 zák. č. 301/2005 Z.z. teda Trestného poriadku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
závery, ktoré Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/67/2013 a judikát 35/1997. Záverom
pre úplnosť doplnil, že žalobkyni bola poskytnutá právna pomoc v zmysle zák.č. 327/2005 Z.z. v konaní o
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - rektora SPU, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie dekanky
fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja SPU o vylúčení žalobkyne zo štúdia.
5. Správny súd rozhodol na základe žiadosti žalobkyne o jej oslobodení od platenia súdnych poplatkov.
Uznesením č.k. 13S/46/2016-97 zo dňa 6.2.2017 správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný
účinok. Uvedené právoplatné uznesenie napadla žalobkyňa žalobou o obnovu konania, ktorá je
prejednávaná v samostatnom konaní. Uvedené konanie o obnovu konania, ktorej predmetom je zrušenie
rozhodnutia správneho súdu o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe, nie je
prekážkou rozhodovania o merite veci.
6. V nadväzujúcich podaniach žalobkyňa opakovane poukazovala a zdôrazňovala okolnosti jej vylúčenia
z vysokoškolského štúdia, pričom vymenovala aj osoby, na ktoré v tejto súvislosti podala trestné
oznámenie. Z obsahu jej podania vyplynulo, že v súvislosti s rozhodovaním o jej návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe mala podať trestné oznámenie aj na sudcov konajúcich v predmetnej
právnej veci. Námietku zaujatosti voči týmto sudcom však nepodala.
7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a
postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola
podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom
súdneho prieskumu, súd po oboznámení  sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
administratívnych spisov na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobkyňu a
dospel jednohlasne k záveru,  že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
8.  Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného sp. zn. 9278/2016-PO-ZB, ev.č.:
41098/2016 zo dňa 23.6.2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie  a súčasne bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie centra, kancelária Žiar nad Hronom, sp. zn. 3N 8673/2016-KaZH, č. RZ 33
743/2016 zo dňa 19.5.2016 o zastavení konania o jej nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu,
že nie je daná pôsobnosť centra na poskytnutie právnej pomoci vo veci trestnoprávneho charakteru.
9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a)  zák. č. 153/2001 Z.z. pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori trestným
stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad zachovávaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona a v prípravnom konaní.
10. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len "vnútroštátne spory"),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,
c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka
tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a
e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11.  Z administratívneho spisu bolo zistené, že administratívne konanie začalo na základe žiadosti
žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci, v ktorej uviedla, že ide o vec správneho súdnictva, pričom
predmetom súdneho prieskumu malo byť rozhodnutie Okresnej prokuratúry Nitra vo veci oznamovateľky,
žalobkyne vo veci podozrenia zo spáchania zločinu v súvislosti s jej vylúčením zo Slovenskej
poľnohospodárskej univerzity v Nitre a v súvislosti s konaním, ktoré bolo vedené o súdny prieskum
rozhodnutia o jej vylúčení pred správnymi súdmi. Žalobkyňa k žiadosti doložila uznesenie Okresnej
prokuratúry Nitra zo dňa 28.4.2016, ktorým bola podľa § 193  ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
zamietnutá jej sťažnosť  proti uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 15.3.2016, ktorým bola vec odmietnutá
podľa § 197 ods.1 písm. d) Trestného poriadku, odpoveď Generálnej prokuratúry zo dňa 18.4.2016,
uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 21.3.2016, ktorým bolo podľa § 194 ods.1 písm. b)
Trestného poriadku zrušené uznesenie vyšetrovateľky o odmietnutí veci, upovedomenie o vybavení



podnetu z Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 16.12.2015, Uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa
13.11.2015 o zamietnutí sťažnosti oznamovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľky zo dňa 7.10.2015,
správnu žalobu, ktorou sa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutí Okresnej prokuratúry.
12. Dňa 19.5.2016 rozhodlo centrum o zastavení konania, keď uzavrelo, že aj keď žalobkyňa vo svojej
žiadosti uviedla, že žiada o právnu pomoc vo veci správneho súdnictva, v skutočnosti z  dokladov,
ktoré predložila, vyplynulo, že ide o trestnoprávnu vec, pri ktorej nie je daná pôsobnosť centra.  Na
odvolanie žalobkyne sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý dospel k záveru, že žalobkyňa žiada preskúmať
rozhodnutie prokuratúry konajúcej ako orgán činný v trestnom konaní a teda nejde o rozhodnutie
vydané pri výkone právomoci orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené nejde o vec správneho
súdnictva (tak ako bolo uvedené v žiadosti žalobkyne), ale o vec trestnoprávnu, keď rozhodnutie, ktorého
správnosť žalobkyňa mieni napadnúť bolo vydané podľa § 197 ods. 1 písm. d) a ods. 3  zákona č.
301/2005 Z.z.  V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžo/67/2013, v zmysle ktorého ak je prokurátor v postavení orgánu činného v trestnom konaní, a jeho
procesný postup sa spravuje trestným poriadkom, je možné jeho postup preskúmať len podľa trestného
poriadku a nie v správnom súdnictve.
13. Správny súd konštatuje, že pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám
materiálne znevýhodneným sa realizuje prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z., keď z ustanovenia §
1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť
jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej
materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a
prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za
poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme stanovil
podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. Konkrétne v ust.
§ 3 bolo stanovené, že tento zákon sa vzťahuje na poskytnutie právnej pomoci vo vnútroštátnych
sporoch a to v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach,
v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v
týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ako aj v cezhraničných sporoch
v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych a v rodinnoprávnych veciach. Ďalej v
azylových veciach v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka
tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred
súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, oznamovateľovi
protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a
konania o správnom delikte a osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu
podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, že zákon nedopadá na trestnoprávne veci. V  prípade právnych vecí
trestnoprávneho charakteru zabezpečuje štát zabezpečenie právneho zastúpenia  spôsobom a osobám
stanoveným v Trestnom poriadku.
14. V predmetnej veci zostalo medzi účastníkmi sporné, či právna vec, v ktorej mal by žalobkyni
ustanovený advokát na jej zastupovanie, je vecou správneho súdnictva a vzťahuje sa potom na
poskytovanie právnej pomoci  zákon č. 327/2005 Z.z. alebo vec trestnoprávna, na ktorú tento zákon
nedopadá.
15. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí zo dňa 21.8.2013, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2014
pod číslom 70. Najvyšší súd v tomto judikáte konštatoval, že  v  rámci trojdelenia štátnej moci na
zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania
štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej
republiky, ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru
považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť
upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že
prokuratúru nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 1
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s tým
záverom, že rozhodnutie žalovaného vydávané v trestnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie
vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd uzavrel, že prokuratúra v zmysle zákona č. 153/2001 Z.z.



plní úlohy stanovené v § 4 tohto zákona a v tomto prípade nie je na preskúmanie zákonnosti jej postupu
a rozhodnutí daná právomoc súdu, ale právomoc prokuratúry.
16.  Správny súd dodáva, že v predmetnej právnej veci žiadala žalobkyňa právnu pomoc ohľadne
preskúmania rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, ktoré bolo  vydané vo veci podaného trestného
oznámenia žalobkyne o oznámení jej podozrenia, že v súvislosti s jej vylúčením z vysokoškolského
štúdia  bol spáchaný trestný čin.  Prokuratúra v tejto veci rozhodovala podľa Trestného poriadku, pričom
konala ako orgán činný v trestnom konaní. Vykonávala teda úlohy v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a)
zákona č. 153/2001 Z.z.. V takomto prípade (ako bolo uvedené vyššie)  nie je daná právomoc súdu na
prieskum jej postupu a vydaného rozhodnutia. Ide o uplatnenie jej pôsobnosti v trestnom konaní a v
tomto zmysle je právna vec, v ktorej žalobkyňa žiadala poskytnúť právnu pomoc trestnou vecou,  tak
ako správne uzavrel žalovaný. Ak potom žalovaný ako aj centrum, kancelária Žiar nad Hronom dospeli
k záveru, že vzhľadom na trestnoprávny charakter veci nie je daná ich pôsobnosť, tak vec správne
právne posúdili a o veci rozhodli v súlade so zákonom.  Závery žalovaného ohľadne trestnoprávneho
charakteru veci pritom vychádzajú z obsahu administratívneho spisu, keď sama žalobkyňa predložila
ku svojej žiadosti práve rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, ktoré boli vydané podľa Trestného
poriadku a z nich je možné bez pochybností urobiť záver o tom, že konajúca prokuratúra bola pri
tomto rozhodovaní v postavení orgánu činného v trestnom konaní a nie orgánu verejnej správy, ktorý
by rozhodoval v administratívnom konaní. Vzhľadom na uvedené správny súd, žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
17. Správny súd ďalej uvádza, že niektoré rozhodnutia a postup prokuratúry podliehajú súdnemu
prieskumu v rámci správneho súdnictva. Ide napríklad o rozhodnutia, ktoré prokuratúra vydáva ako
povinná osoba v prípadoch, keď postupuje podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám alebo tiež rozhodnutia, ktoré vydáva ako služobný úrad vo veciach služobného pomeru
prokurátorov. V týchto prípadoch však nejde o rozhodnutia vydávané pri plnení úloh podľa § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. tak ako je tomu v prejednávanej veci. Je však už súdnou praxou
vyriešené, že v prípade, že prokuratúra koná ako orgán činný v trestnom konaní, nie je daná právomoc
súdu na preskúmavanie jej postupu a rozhodovania. V takomto prípade prokuratúra nevystupuje ako
orgán verejnej správy, ktorý koná v rámci administratívneho konania, ale (ako bolo uvedené vyššie) ako
orgán činný v trestnom konaní podľa Trestného poriadku.
18. Žalobkyňa na pojednávaní, ktoré bolo vo veci vytýčené, namietala, že správny súd sa mal z
úradnej povinnosti zaoberať tým, či nie je rozhodnutie, ktoré učinila predmetom súdneho prieskumu,
ničotné. Poukázala pritom na skutočnosť, že podľa jej názoru je prvostupňové  rozhodnutie vydané v
tejto veci opatrené sfalšovaným podpisom. K uvedenému záveru došla prostým porovnaním podpisov
Mgr. Valenta na rôznych rozhodnutiach. Správny súd k uvedenému uvádza, že rozhodnutie, ktoré
je predmetom súdneho prieskumu vydali zákonom stanovené orgány, v rámci svojej právomoci a
pôsobnosti na základe účinného právneho predpisu. K otázke podpisu na prvostupňovom rozhodnutí,
ktoré samo o sebe nie je predmetom súdneho prieskumu, správny súd uvádza, že je zrejmé, že
pred podpisom osoby, ktorá toto rozhodnutie podpísala, je skratka „vz., ktorá znamená v zastúpení.
Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie podpísala osoba zastupujúca Mgr. Jána Valenta. Z označenia
osoby zodpovednej za správnosť správny súd dôvodil, že išlo o V.. N. W., ktorá ako vyplynulo z
administratívneho spisu ( napr. z listiny „ predloženie odvolania“),  je jeho zástupkyňou. Správny
súd nemá pochybnosť o oprávnení tejto osoby konať za riaditeľa centra Žiar nad Hronom. Námietku
žalobkyne ohľadne ničotnosti rozhodnutia z týchto dôvodov súd považoval za nedôvodnú.
19. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané



advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa                § 57 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka,  čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).