{"guid": "3e0dadac-5ca1-42e5-b0a5-60439a93942a:b373cef0-c76e-42d0-8b1a-e29a30fb4f17", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8314214313.1", "spisova_znacka": "21Co/257/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/257/2015 z 22. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. júna 2016, sp. zn. 21Co/257/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8314214313.1", "identifikacne_cislo": "8314214313", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2016-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b373cef0-c76e-42d0-8b1a-e29a30fb4f17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8314214313.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314214313.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8314214313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/257/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314214313
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314214313.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: S. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/316/2014-65 zo dňa 12.05.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa  účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvého stupňa“)  zrušil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 22.10.2014, sp. zn. SR 06232/14 a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Súd prvého stupňa citoval ustanovenie ust. § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) a 5,  § 54 ods. 1  Občianskeho
zákonníka (ďalej len ,,OZ“), ust. § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako
aj čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V danom prípade mal súd prvého stupňa za nesporne, a to vzhľadom na povahu účastníkov, že
predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom  a žalovanou  je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaná
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrela predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Zároveň z
predmetnej úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že finančné prostriedky boli žalobcovi  poskytnuté na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe vykonaného dokazovania
mal za to, že žalobca podal včas žalobný návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v lehote
30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu prvého stupňa je návrh žalobcu
dôvodný, pretože rozhodcovská zmluva je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvorenia zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve je teda neprijateľnou podmienkou,
ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej
podmienky uvedenej v §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v čase uzavretia zmluvy. Na základe
uvedeného preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.



O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.), keď úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne skutkové
zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie vecí, teda svoje odvolanie zdôvodnil ust. § 205 ods.
2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ zdôraznila, že neprijateľnou
podmienkou je dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Medzi žalobcom a žalovanou však išlo o
dojednanie tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, keďže takéto dojednanie umožňovalo každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania, teda rozhodcovská zmluva nevyžadovala od žalobca, aby spory so žalovanou riešila
výlučne v rozhodcovskom konaní. Namietala, že súd prvého stupňa aplikoval priamo Smernicu Rady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom smernica nemá v zásade
priamy účinok na území členského štátu a je záväzná len pre členské štáty a nie aj pre jednotlivcov. V
spore medzi osobami súkromného práva nie je možné účinne domáhať sa ustanovení smernice. Mala
za to, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy nebolo dotknuté právne postavenie spotrebiteľa, keďže tento
má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu jeho práv alebo má
možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. V prípade, ak by bola prijatá argumentácia súdu prvého
stupňa, tak by to úplne znemožňovalo využitie rozhodcovského konania pre žalovanú, čo však nebolo
úmyslom zákonodarcu. Zdôraznil, že rozhodcovské konanie má oporu v zákone o rozhodcovskom
konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov, konkrétne ustanovenie § 4
ods. 2 písm. r/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj aktuálneho § 9 ods. 2
písm. v/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.. Namietala, že rozhodcovská zmluva
bola dojednaná medzi žalobcom a žalovanou na samostatnom liste papiera, teda oddelene od samotnej
zmluvy o úvere, čo znamená, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy a jedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Trvala na
to, že v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.  o
rozhodcovskom konaní, teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Navrhla napadnutý rozsudkom
zmeniť a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú alebo rozsudok zrušiť.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s dôvodmi odvolania uvádzanými žalovanou.
Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam  a vec správne právne posúdil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní  preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli
súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva:

Odvolateľ namieta nesprávny skutkový a právny záver  súdu prvého stupňa  o tom, že rozhodcovská
zmluva resp. doložka nebola individuálne dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu.

Spornou otázkou sa stala otázka, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol
a ktorá je upravená v čl. II. zmluvy (čl. 42), podľa ktorej všetky spory zo zmluvy o úvere budú riešené v
rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou a ak nie, či zakladá hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka).



V posudzovanej právnej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách  vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 OZ upravil
postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm.
k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 01.2008, kým
hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01. 04. 2004).

Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú  smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň
sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných
podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 Smernice).

Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ). To znamená, že súdu nič nebráni
judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ,  a teda  nad rámec  zoznamu podmienok  uvedených v   prílohe smernice alebo
okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné
zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 Smernice) posúdi rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú bez ohľadu
na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude
len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy zo strany spotrebiteľa.

Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ
považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ  môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle  dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle  navrhovaného ustanovenia považovaná
za  neprijateľnú“.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 OZ účinného
od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej
podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená v rovnaký deň
ako zmluva o úvere (13.04.2012)sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským
súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu
rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.



Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej žalovanou pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 OZ). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

Nemožno tak súhlasiť s názorom žalovanej prezentovaným v priebehu konania pred prvostupňovým
súdom, ako aj v odvolaní, že tým, že vyhotovil samostatné - osobitné zmluvné dojednania,  ktoré  v čl.
II. formuluje vôľu účastníkov v prípade sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu je individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky. Ako správne konštatoval
prvostupňový súd, ani takto formulovaná rozhodcovská zmluva nemá charakter individuálne dojednanej
zmluvnej podmienky.

Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy. Mohol ju len pri podpise úverovej zmluvy
prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol  dodávateľom vopred pripravený
a na jej obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Už len tento samotný fakt spochybňuje
tvrdenie žalovanej, že ide o individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.

Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 OZ  sankciu
neplatnosti.

Keďže ust. § 53 OZ  nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) išlo o
neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený
nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže
totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s
ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská
zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej
zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný
predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná medzi
žalobcom a žalovanou. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. je tiež
zrejmé, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote tridsiatich dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkmi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobca v súlade s týmto zákonným ustanovením a v zákone
stanovenej lehote podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny bol preto postup súdu prvého stupňa pokiaľ žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovel. Preto postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania.

Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov
odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Záverom odvolací súd upozorňuje na skutočnosť, že úspešným popretím platnosti rozhodcovskej zmluvy
dochádza k pokračovaniu v konaní na všeobecnom súde vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, čo vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. v znení neskorších predpisov.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/316/2014", "guid": "a13485aa-c099-4e1c-8f81-a83b33526100:829048c4-ad60-4e2a-89b5-3313576d1c7b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}