Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/325/2011 z 24. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. januára 2012, sp. zn. 2CoE/325/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6110214556.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/325/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6110214556.1 | 2012-01-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 EP, § 45 ods. 2 EP, § 35 EP, § 53 ods. 1 OZ, § 52 OZ, § 54 OZ, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/76cdfea7-804e-4bc5-aba0-e000b9272fac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6110214556.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/325/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110214556
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6110214556.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
L., I. X, A.: XX XXX XXX, zast. Mgr. Tomáš Kušnír R. I. X, XXX XX L., proti povinnému: H. L., X..
XX.XX.XXXX, L. R. XXXX/XX, XXX XX L. L. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 76,12 Eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX XXXXX/I., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1250/2010 - 11 zo dňa 03. januára 2011 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1250/2010 - 11 zo dňa 03. januára 2011 p o t
v r d z u j e.

Odvolateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) uznesením č. k. 4Er/1250/2010 - 11 zo dňa
03. januára 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný JUDr. Jozefom Adamovským, rozhodcom
rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom H. X, XXX
XX F. (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. EP XXXXX/XX zo dňa XX. O. XXXX bol vydaný v
rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval
zmluvu Žiadosť o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa XX. C. XXXX medzi povinným a právnym
predchodcom oprávneného za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ako taká nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1, 2 OZ). Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do
úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská
doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ
je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto
skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech
spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétne mená rozhodcov, ktorí by výlučne spory
rozhodovali. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl.
7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky
v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v



spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá
zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník,
vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na
spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej
veci sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 druhej vety zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v
odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, pričom poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1, 2 ZRK a na
§ 159 O.s.p.. Podľa názoru oprávneného, pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či je plnenie,
na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o
opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, t.j. ako súd tretej inštancie. Takýto
výklad považuje odvolateľ za neprípustný. Právny poriadok Slovenskej republiky podľa neho nepriznáva
ani súdu konajúcemu o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku právo na prieskum z hľadiska
jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Ust. § 45 ZRK podľa oprávneného neumožňuje
teda exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, t.j. hodnotiť skutkovú
a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci
samej. Rovnako predmetné ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného
postupu rozhodcovského súdu. Ďalej podľa odvolateľa nemožno z európskeho práva vyvodzovať za
súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si
ich. Rovnako z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu
exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Odvolateľ ďalej poukázal na
skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy, t. j. XX. C. XXXX, sa ustanovenia §52 až § 54 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj len „OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené
v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ, a preto sa právne vzťahy z predmetnej zmluvy o
pôžičke spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ vyslovil názor,
že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného
práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného
exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odvolateľ tiež
poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r), pričom podľa oprávneného z nej vyplýva, že
toto ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zároveň si
oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Povinný k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že v záujme zachovania právnej
istoty dotknutých osôb, vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorá je aj
podľa európskeho práva základnou zásadou právneho štátu, sa plne prikláňa k názoru oprávneného
vyjadreného v odvolaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.



Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný u súdneho exekútora dňa 17. júna
2010 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 76,12 Eur, úrokov z omeškania vo
výške 0,05 % denne z dlžnej sumy 76,12 Eur od 27. novembra 2005 do zaplatenia, zmluvnej pokuty
07,61 Eur, trov predchádzajúceho konania 103,64 Eur, prevzatie a prípravu právneho zastúpenia
18,46 Eur, predexekučnú upomienku 18,46 Eur, návrh na exekúciu 18,46 Eur a súdny poplatok za
vydanie poverenia 16,50 Eur na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. pod sp. zn. EP XXXXX/XX
zo dňa XX. O. XXXX, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 15. marca
2010 a vykonateľnosti dňa 19. marca 2010. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku pohľadávka
vznikla zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným dňa XX. C. XXXX. Oprávnený a povinný sa podľa bodu VIII. písm. p) Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o pôžičke, dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade,
ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom všeobecného
súdu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným
rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť
rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú
na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, a to v lehotách
v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom
rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Podpisom
tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených v
odvolaní. Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne právne
posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o úverovú
zmluvu, ktorá sa riadi výlučne Obchodným zákonníkom a nemôžu sa na ňu vzťahovať ustanovenia § 52
až 54 OZ. Odvolateľ sa nepochybne mýli, keď sa domnieva, že právne vzťahy vzniknuté z predmetnej
zmluvy o poskytnutí pôžičky sa budú spravovať výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom



úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu.
Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci
svojho podnikania a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba
nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď
na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba je v zmysle
§ 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. nepochybne spotrebiteľským úverom. Podľa
§ 2 písm. a/ cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Odvolateľ nespochybňuje, že by v predmetnej zmluve nebolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli splnené podmienky podľa § 3 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v
rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver, teda peňažné
prostriedky na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon č. 258/2001 Z. z.
výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená
vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Úverová
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods.
2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z.. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa cit. zákon o
spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3 zákona
č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) riadia Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník neobsahuje
žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, teta zákon o spotrebiteľských úveroch,
ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinnou,
ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44
Exekučného poriadku a § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V § 6 ods. 3 tohto
predpisu bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná
zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom.
Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov
zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie, ktoré je svojim
obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich
sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez
toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa
priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia
Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS XX./2011-19 kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke
právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu
(rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval
svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-XX/XX a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“



Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného
poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na
základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým
exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorým a v prospech ktorých sa
má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule, prípadne skúma, či došlo
k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného
titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka,
podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť
exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov
účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom
v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie
priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v
rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný
titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve.
Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a
pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou,
nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku
koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu VIII. písm. p) zmluvy o pôžičke, exekučný súd správne
právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania
napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom
- už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v
takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá
zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle §
53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú
podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v
tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako
doložka zapracovaná do všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy.
Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal
inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť výber rozhodcov uvedených v predtlači
zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany
sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak
dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak ako to vyplýva z formulára
predtlače predmetnej úverovej zmluvy svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Nie je ani zanedbateľná skutočnosť,
že takýmto spôsobom prenáša spory z nezávislých súdov k určitému rozhodcovi (súdu), ktorému tým
dlhodobo poskytuje zdroj príjmov a to v konaniach, v ktorých nie je povinnosť ústneho prejednania.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Odvolateľ si tiež uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, avšak vzhľadom na jeho
neúspech vo veci mu súd v súlade s § 142 O.s.p. v súvislosti s § 224 ods. 1 O.s.p. náhradu týchto trov
nepriznal.



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).