Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/214/2015 z 1. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. februára 2017, sp. zn. 1S/214/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1115217780.3 Krajský súd Bratislava | 1S/214/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1115217780.3 | 2017-02-01 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c958ad1-c551-463a-87e8-5e8018089611 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115217780.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/214/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115217780
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115217780.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: W.. O. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, J., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2015/039956/BUS zo
dňa 08.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor
opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP1-2015/039956/BUS zo dňa 08.06.2015 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-
BA-OVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d) S. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Žalobca dňa 04.09.2014 doručil žalovanému žiadosť o prešetrenie priestupku, ktorého sa mal dopustiť
na zhromaždení delegátov dňa 19.06.2014 podpredseda predstavenstva p. E., keď žalobcu pred cca
70 delegátmi nazval zmijou v ľudskej koži. Správny orgán listom zo dňa 09.09.2014 požiadal Okresné
riaditeľstvo PZ v Bratislave, OO PZ Staré Mesto - stred o vykonanie objasňovania priestupku.

2. Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-BA-
OVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015 podľa § 76 ods. 1 písm. a)
zákona o priestupkoch konanie o priestupku proti obvinenému E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., W. č.
4, pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal podľa návrhu navrhovateľa W.. O. C. dopustiť tým, že dňa
19.06.2014 v presne nezistenom čase v Bratislave, G., v budove P. na zhromaždení delegátov SBD mal
nazvať navrhovateľa W.. O. C. „zmijou v ľudskej koži“, čím mal navrhovateľa uraziť a vydať na posmech,
zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom. Súčasne navrhovateľovi W.. O. C. uložil
povinnosť uhradiť trovy konania v sume 16,- eur.

3. Prvostupňový správny orgán pri posúdení dôkazov - výpoveď W.. O. C., W. C. a E. C. na OO PZ,
výpovede Ing. O. C., E. C., Ing. G. J., Ing. S. C., I.. M. S., C.. C. T., W. C. na ústnom pojednávaní o



prejednaní priestupku, záznamy polície, zápisnica z výročného zhromaždenia delegátov SBD Bratislava
I zo dňa 19.06.2014 zistil, že skutkový stav veci je sporný a ani ústne pojednávanie o priestupku neviedlo
k odstráneniu rozporov.

4. Správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je naďalej sporným, či dňa
19.06.2014 na zhromaždení delegátov SBD Bratislava I E. C. adresoval navrhovateľovi - žalobcovi slová
„zmija v ľudskej koži“ alebo „diabol v ľudskej koži“ alebo „pán C. podľa môjho názoru ste diabol v ľudskej
koži“. V závere odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že na zhromaždení
delegátov SBD BA I dňa 19.06.2014 žalobca bol častým diskutérom, čo vyplýva aj z doloženej zápisnice,
kde poukazoval na rôzne skutočnosti, čo nakoniec viedlo podľa obvineného až k uvedenej vyhrotenej
situácii, keďže E. C. posledné výroky žalobcu vnímal ako útok voči osobe p. E., a preto pod vplyvom
emócií adresoval uvedený výrok žalobcovi, pričom uvedený výrok podľa správneho orgánu nebol
adresovaný s cieľom ublížiť navrhovateľovi na cti a v konaní o priestupku taktiež nebolo zistené, že
zazneným výrokom obvineného došlo z objektívneho hľadiska ku škodlivému následku - k ublíženiu na
cti navrhovateľa, nakoľko tieto skutočnosti svedkovia navrhnutí účastníkmi konania nepotvrdili, a preto
správny orgán dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené všetky znaky posudzovaného
priestupku.

5. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí rozhodnutím
č. OU-BA-OOP1-2015/039956-BUS zo dňa 08.06.2015 odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej správy č. OU-
BA-OVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015 potvrdil. Odvolací správny orgán
zastával názor, že prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej a odôvodnenie je oporou
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo konanie o priestupku zastavené.

6. Dňa 09.02.2015 žalobca doručil žalovanému sťažnosť zo dňa 09.02.2015, v ktorej poukázal na
nesprávny postup pracovníčky Okresného úradu Bratislava pri prejednávaní priestupku, v ktorom bol v
postavení účastníka konania. V odpovedi zo dňa 13.03.2015 na sťažnosť žalobcu, žalovaný konštatoval,
že na základe preštudovania spisového materiálu aj na základe vyjadrenia zamestnankyne I.. et C..
art. X. nebolo zistené žiadne pochybenie zo strany zamestnanca, a preto žalovaný považoval podanie
žalobcu za neopodstatnené.

7. Žalobca v sťažnosti zo dňa 10.04.2015, doručenej žalovanému dňa 17.04.2015 vyjadril nesúhlas s
vybavením sťažnosti zo dňa 09.02.2015, na základe ktorej Okresný úrad Bratislava dňa 17.06.2015
po prešetrení sťažnosti zo dňa 10.04.2015 uzavrel, že ten, kto prešetroval podanie žalobcu zo dňa
09.02.2015 neprešetril a nevybavil tri časti podania žalobcu, ktoré boli sťažnosťou a v dvoch častiach
z troch, ktoré neboli sťažnosťou nezdôvodnil, prečo ich neprešetril, čím konal v rozpore s § 3 ods. 3
písm. a) zákona o sťažnostiach. Sťažnosť žalobcu bola v tomto bode vyhodnotená ako opodstatnená.
Uviedol, že v častiach, ktoré označil ako č. 3, 5 a 6 sa jedná o námietky účastníka konania, ktoré mali
byť postúpené správnemu orgánu, ktorý v tom čase vo veci priestupku ešte nerozhodol, aby sa s nimi
vysporiadal v zmysle osobitného predpisu alebo zákona o správnom poriadku. V bode 3 namietal, že
pracovníčka Okresného úradu Bratislava pri prejednávaní priestupku prekrúcala výpovede svedkov v
prospech obvineného, do zápisnice o výpovedi svedkyne I.. S. neuviedla, že odmietla odpovedať na
niektoré otázky (bod 5) a bod 6, v ktorom vyslovil žalobca obavu o opodstatnené a objektívne postupy
pri prejednávaní tohto priestupku, nakoľko riaditeľ OR PZ Bratislava I v správe o výsledku objasňovania
uvádza, že p. C. svojim priznaním naplnil skutkovú podstatu priestupku.

II.
Žaloba

8. Žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.07.2015, následne
postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2015, a na základe výzvy súdu doplnenou dňa 11.11.2015,
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2015/039956/
BUS zo dňa 08.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bolo
konanie o priestupku proti obvinenému E. C. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal podľa žalobcu dopustiť



tým, že dňa 19.06.2014 v presne nezistenom čase v Bratislave, G., v budove P. na zhromaždení
delegátov SBD mal nazvať žalobcu zmijou v ľudskej koži, čím mal žalobcu uraziť, vydať na posmech,
zastavil, pretože skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom.

9. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože žalovaný
správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci.

10. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neodôvodnene tvrdí, že sa nepodarilo
preukázať, že ide o priestupok a jedine svedok Ing. C. chápal výrok obvineného ako urážku, pretože
to nie je pravda, keď uvedený výrok ako urážku chápali minimálne aj dvaja pracovníci Policajného
zboru. Ďalej ako urážku chápala aj svedkyňa W.. C.. Uvedený výrok ako urážku chápala aj manželka
navrhovateľa, rovnako svedok Mgr. T. uvedený výrok chápal ako nadávku a svedok W.. J. na otázku, či
uvedený výrok pôsobil urážlivo alebo zosmiešňujúco povedal, že je ťažko sa k tomu vyjadriť.

11. Žalobca mal za to, že správny orgán prekrútil a svojvoľne zneužil všetky vyjadrenia svedkov. Rovnako
nemohol súhlasiť žalobca s konštatovaním správneho orgánu, že mu nebolo ublížené na cti preto, lebo
svedkovia sa vyjadrili, že po uvedenom výroku na jeho adresu sa ich postoj k nemu nezmenil, pretože
rovnako možno konštatovať, že postoj svedkov sa k nemu nezmenil preto, že je slušný človek a že mu
bolo neoprávnene ublížené na cti.

12. Bol názoru, že pracovníčka okresného úradu svojimi sugestívnymi otázkami priamo navádzala
obvineného na „správne odpovede“ v jeho prospech. Vyjadril názor, že je nepochopiteľné, že žalovaný
i napriek vyjadreniam piatich svedkov uveril, že obvinený nevedel, že je urážkou označiť pred 70
delegátmi žalobcu zmijou, či diablom v ľudskej koži s tým, že diabol je v ponímaní stelesnením všetkého
zla, nenávisti a zákernosti.

13. Poukázal na tú skutočnosť, že dňa 09.02.2015 podal sťažnosť na pracovníčku žalovaného
správneho orgánu pre prekrúcanie výpovedí svedkov, bagatelizovania jeho podania podania a
neakceptovania jeho písomných výhrad zaznamenaných vo výpovediach svedkov, na základe čoho
žiadal o prešetrenie uvedených postupov, pričom žalovaný sa sťažnosťou nezaoberal, dňa 27.02.2015
vydal rozhodnutie a až 25.03.2015 vyhodnotil jeho sťažnosť ako neopodstatnenú. Následne podanú
sťažnosť dňa 10.04.2015 na Ministerstve vnútra, ktoré ju postúpilo prednostovi okresného úradu
dňa 17.06.2015, tento konštatoval, že došlo k pochybeniu a vyhodnotil sčasti sťažnosť žalobcu ako
opodstatnenú. Žalobca bol názoru, že správny orgán postupoval nezákonne s tým, že má za to, že
predmetný skutok je priestupkom.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

14. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.04.2016 tak, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádzalo zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je vecne správne a bolo vydané v súlade so zákonom o
priestupkoch, Správnym poriadkom, ako aj ostatnými všeobecne záväznými predpismi a preto navrhol,
aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.

15. Vo vzťahu k sťažnosti žalobcu uviedol, že sťažnosťou žalobcu zo dňa 10.04.2015 sa Okresný úrad
Bratislava zaoberal a vybavil ju listom zo dňa 17.06.2015. Uviedol, že tak ako sa to uvádza v odpovedi
v bode 1, zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach neukladá orgánu verejnej správy prešetriť alebo vybaviť
sťažnosť do rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej, prípadne výsledok prešetrenia sťažnosti
oznámiť správnemu orgánu pred vydaním takéhoto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu teda spôsob
vybavenia sťažnosti žalobcu nemá a nemal vplyv na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu.

16. Poukázal na to, že aby mohol správny orgán uznať páchateľa vinného zo spáchania priestupku,
musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku. Podľa názoru
žalovaného žalobca počas pojednávania priestupku neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla viesť



k záveru, že v príčinnej súvislosti s vyjadrením obvineného na zhromaždení delegátov SBD došlo k
ublíženiu na cti žalobcu v objektívnom zmysle, to znamená, že došlo k zníženiu vážnosti osoby žalobcu
v predstave iných ľudí a presne ktorých, a teda, že došlo k zníženiu hodnotenia jeho spoločensko-
morálneho stavu v spoločnosti.

17. Žalovaný konštatoval, že sám žalobca na ústnom pojednávaní priestupku na otázku, ako sa prejavilo
ublíženie na cti uviedol iba to, že jeho žena odmietla chodiť na schôdzu družstva, lebo sa hanbí.
Svedkovia vypočutí v rámci ústneho pojednávania priestupku taktiež nepotvrdili ani neuviedli žiadnu
skutočnosť, ktorá by mohla viesť k záveru, že v príčinnej súvislosti s výrokom obvineného došlo k zmene
vnímania osoby žalobcu, či už ich samotných, prípadne iných osôb. Pretože v konaní o priestupku sa
nepreukázalo, že zavineným konaním obvineného došlo k spôsobeniu škodlivého následku v podobe
zníženia hodnotenia spoločensko-morálneho stavu žalobcu v spoločnosti a tým k naplneniu objektívnej
stránky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch,
narušením občianskeho spolunažívania, ublížením na cti, urážkou alebo vydaním na posmech, bolo
vecne správne a zákonné preto konanie o priestupku zastaviť, že skutok, o ktorom sa koná, nie je
priestupkom.

IV.
Právna úprava

18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
Správneho súdneho poriadku (S. s. p.) preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie
a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2
Ústavy SR).

22. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

24. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zák. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti
tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.

25. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či:

a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,



c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

26. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

V.
Závery správneho súdu

27. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OOP1-2015/039956/BUS zo dňa 08.06.2015, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a
potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-
OVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015, ktorým konanie o priestupku proti
obvinenému E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., W. č. 4, pre podozrenie zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, zastavil.

28. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto
zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších
ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je
povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité
pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

29. Vychádzajúc zo súdneho a z administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a
postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej
veci nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem.

30. Je nesporné, že sám správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí v jeho odôvodnení konštatoval,
že správny orgán pri posúdení dôkazov zistil, že skutkový stav veci je sporný a ani ústne pojednávanie
o priestupku neviedlo k odstráneniu rozporov. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že je ďalej sporným, či dňa 19.06.2014 na zhromaždení delegátov SBD Bratislava I E. C.
adresoval navrhovateľovi - žalobcovi slová „zmija v ľudskej koži“ alebo „diabol v ľudskej koži“ alebo
„pán C. podľa môjho názoru ste diabol v ľudskej koži“. Napriek tomuto konštatovaniu žalovaný ďalšie
dokazovanie nevykonal, pričom sám žalobca žiadal o zabezpečenie zvukového záznamu od SBD
Bratislava I zo dňa 19.06.2014, keď uviedol, že predstavenstvo tvrdí, že zvukové záznamy archivuje len
pre potreby súdu nie pre potreby delegátov, pričom Obvodné oddelenie PZ v úradnom zázname zo dňa
01.10.2014 konštatovalo, že záznam uvedený nebol na základe vyjadrenia predsedu predstavenstva,
pričom v zápisnici bolo uvedené, že sa zvukový záznam vyhotovoval z predmetného zhromaždenia
delegátov SBD I dňa 19.06.2014.

31. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt,
subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť
obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty
nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku.

32. Česť človeka predstavuje významnú hodnotu, ktorá sa posudzuje na základe mravných kritérií
spoločnosti. Česť v objektívnom zmysle predstavuje vážnosť, ktorú človek požíva v predstave iných ľudí
a v subjektívnom zmysle predstavuje vedomie vlastnej hodnoty človeka. Priestupok urážky na cti možno



spáchať slovným alebo písomným výrokom alebo prejavom, ale aj napr. posunkom, vyobrazením, či
iným posmešným a ponižujúcim konaním.

33. Hlavnou podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty tohto priestupku, je skutočnosť, že inému bolo
ublížené na cti. Vždy však záleží na posúdení, či sa konaním, v danom prípade uskutočnené ústnym
výrokom, postihnutá osoba sa cíti urazená, a či je daný výrok spôsobilý ju uraziť a vydať na posmech
(zosmiešniť).

34. Podľa názoru súdu, aby konanie obvineného mohlo byť kvalifikované ako protiprávne, nestačí, aby
sa žalobca subjektívne cítil byť dotknutý na cti. Podstatné je, aby konanie obvineného bolo objektívne,
t. j. podľa všeobecnej verejnej mienky spôsobilé vyvolať zákonom predpokladaný následok - urážku na
cti. To znamená, že musí ísť o také konanie, výrok, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti
dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť hanlivo. Nie je rozhodujúce, či
skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu.

35. Skutočnosť, či konaním páchateľa boli súčasne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty, t. j.
materiálne a formálne preukazuje v konaní o priestupku prejednávajúci správny orgán.

36. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorý zastavil konanie o priestupku
proti obvinenému E. z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom, pretože nebolo
zistené, že zazneným výrokom došlo z objektívneho hľadiska ku škodlivému následku, k ublíženiu na
cti navrhovateľa.

37. Súd s týmto záverom žalovaného sa nemohol vzhľadom na obsah administratívneho spisu, a to
výsledky vykonaného dokazovania, stotožniť. Z výsluchu svedkov vyplynulo, konkrétne z výpovede
svedka W.. C., že uvedený výrok predsedu predstavenstva chápal ako urážku na cti, bol zarazený,
rovnako aj svedok C.. T. uvedený výrok chápal ako nadávku, keď uviedol, že deti si nadávajú aj
horšie. Taktiež svedkyňa W.. C. v otázke, či uvedený výrok na ňu pôsobiť urážlivo, či zosmiešňujúco
odpovedala: „Nebola som ani prekvapená, vzhľadom na tie spory...“, z čoho možno logicky vyvodiť, že
výrok obvineného pôsobil urážlivo, resp. zosmiešňujúco.

38. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným
dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti, pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich
pravdivosti. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné.
Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len
potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.

39. Podľa názoru krajského súdu, ak správny orgán sa bez relevantného zdôvodnenia priklonil v podstate
k výpovedi obvineného z priestupku, ktorým odôvodnil skutkové zistenia, tak ako tomu bolo v prípade
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, keď nevyhodnotil dôkazy, z ktorých
vyplýva opak, keď v prípade právnej veci žalobcu v rozhodnutiach nebolo zdôvodnené z akých dôvodov
neprihliadol na výpovede svedkov, ktorí uvedený výrok podpredsedu predstavenstva chápali ako urážku
na cti, potom je hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

40. Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné,
nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rovnakou vadou trpí aj druhostupňové
rozhodnutie správneho orgánu, ktorého právny záver je založený zhodne s názorom prvostupňového
orgánu na konštatovaní, že zazneným výrokom podpredsedu predstavenstva nedošlo z objektívneho
hľadiska k ublíženiu na cti žalobcu. Takto vyhodnotený zistený skutkový stav v odôvodnení rozhodnutia,
ktoré bolo dôvodom pre vydanie rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového
rozhodnutia nekorešponduje s výsledkom vykonaného dokazovania, keď viacerí svedkovia vnímali
napadnutý výrok ako urážku na cti, možno uzavrieť, že z objektívneho hľadiska, t. j. podľa všeobecnej
verejnej mienky, bol spôsobilý vyvolať zákonom predpokladaný následok - urážku na cti žalobcu, a teda
v zmysle zákonného rámca nedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre preskúmanie správnosti
rozhodnutia.

41. Krajský súd taktiež zastáva názor, že tým, že bolo konanie o priestupku zastavené, napriek
skutočnosti, že na vyššie zistený skutkový stav, ktorý ako aj sám správny orgán konštatoval napriek



dokazovaniu zostal sporným, aplikoval citované ustanovenia zákona o priestupkoch, vec nesprávne
právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie správneho orgánu vyplýva aj z jeho konštatácie, že nebolo
zistené, že zazneným výrokom obvineného došlo z objektívneho hľadiska ku škodlivému následku -
ublíženiu na cti, pretože ako už bolo súdom uvedené, nie je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme,
postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu, to znamená, že musí ísť o
také konanie, ústny výrok, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach
ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť hanlivo, urážlivo.

42. V neposlednom rade súd potrebuje poukázať aj na vybavenie sťažnosti žalobcu - oznámenie
žalovaného o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 17.06.2015, v ktorej sám okresný úrad konštatoval,
že na základe zistených skutočností vyhodnotil sťažnosť žalobcu ako opodstatnenú a konštatoval, že
sťažnosť obsahovala aj námietky žalobcu, ktoré mali byť postúpené správnemu orgánu, ktorý v tom
čase vo veci priestupku ešte nerozhodol, aby sa s nimi vysporiadal v zmysle osobitného predpisu alebo
zákona o správnom poriadku.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou
napadnutých rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj pre nepreskúmateľnosť
rozhodnutia správnych orgánov pre nedostatok dôvodov a preto rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d) S. s. p. tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

44. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom
krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle §
191 ods. 6 S. s. p. v ďalšom konaní viazaný.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S. s. p., tak, že žalobcovi priznal
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd samostatným uznesením v súlade s ust. § 175 S. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní
od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.