Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/16/2011 z 18. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. januára 2012, sp. zn. 26S/16/2011, ECLI:SK:KSNR:2012:4011200642.2 Krajský súd Nitra | 26S/16/2011 | ECLI:SK:KSNR:2012:4011200642.2 | 2012-01-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: predpis č. 150/2001 Z. z., predpis č. 440/2000 Z. z., zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a1c9d76-9a42-4392-a65d-8b582a8c4051 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200642.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/16/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200642
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200642.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov JUDr. Romana
Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Ing. P. X., F. M. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpený:
JUDr. Petra Lukáčová, advokát so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/224/12357-62959/2011/990013-r zo dňa 14.06.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní podľa § 250j OSP zrušil rozhodnutie
žalovaného č. I/224/12357-62959/2011/990013-r zo dňa 14.06.2011 a rozhodnutia prvostupňového
orgánu Daňového úradu Topoľčany č. 642/230/11304/11/Kuc zo dňa 16.03.2011 a č. 642/230/6492/11/
Kuc zo dňa 14.02.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uvedené rozhodnutia daňových orgánov považuje žalobca za nezákonné najmä z dôvodov, že žalovaný
neaplikuje povinnú zásadu daňového konania podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, podľa ktorej má
prednosť obsah pred formou; žalovaný aplikuje daňové právo a priľahlé právo bez použitia ústavných
zásad, ku ktorým je zaviazaný podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR.

V odôvodnení žaloby žalobca uvádza, že žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí podal z
nasledujúcich procesnoprávnych dôvodov:

1. Rozhodnutie Daňového úradu Topoľčany č. 642/230/6492/11/Kuc neobsahuje v súlade s § 30
ods. 2 písm. a) zák. o správe daní správne označenie orgánu, ktorý ho vydal, pretože v ňom nie je
uvedená doručovacia adresa uvedeného daňového úradu. Ak by daňový subjekt odvolanie proti tomuto
rozhodnutiu zaslal iba takto označenému subjektu, toto by nebolo doručené a právo daňového subjektu
podať odvolanie by tým bolo zmarené. Nie je úlohou žalobcu, aby si adresu správcu dane dohľadával,
pričom spomínané pochybenie musí byť na ťarchu toho, kto rozhodnutie bez pozitívnej legitimácie vydal
a to v tej miere, že ho je potrebné považovať za nezákonné a neplatné. Navyše žalovaný pochybil aj v
opise skutkového stavu, keď uvádza, že zistil nasledovný skutkový stav - z daňovej kontroly bol údajne
vypracovaný protokol č. 642/320/832/2011/Ges zo dňa 10.01.2011. Žalobca však podpisoval a s ním bol
prerokovaný protokol č. 642/320/785/2011/Ges zo dňa 10.01.2011. Žalovaný ďalej uvádza, že údajne
bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 642/230/6592/11/Kuc zo dňa 14.02.2011. Žalobca upozorňuje,



že dodatočný platobný výmer v jeho veci je pod č. 642/230/6492/11/Kuc zo dňa 14.02.2011. Žalobca
namieta, že rozhodnutie v merite veci, ktoré je odôvodnené nesprávnym skutkovým stavom, nemôže
mať oporu v zákone.

2. Správca dane zmaril zákonný nárok žalobcu na úzku súčinnosť a spoluprácu so správcom dane
vyplývajúci z § 2 ods. 2 a 8 zák. o správe daní. Správca dane zmaril tento zákonný nárok žalobcu na
úzku súčinnosť najmä tým, že:

a) nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností alebo predloženie ďalších dôkazov podľa § 41 zákona o
správe daní, ale pritom v protokole a platobnom výmere konštatuje, že žalobca nepreukázal nemajetkovú
ujmu; ak správca dane vyvodil takýto pracovný záver, mal žalobcu vyzvať na preukázanie potrebných
skutočností tak, ako to procesne požaduje § 41 a § 29 zákona o správe daní;

b) nevyžiadal si znalecký kontra posudok, hoci ho o to žalobca výslovne žiadal vo svojom vyjadrení k
protokolu, a správca dane nemá žiadny externý dôkaz od tretej osoby, na rozdiel od daňovníka, ktorý
dôkaz od súdneho znalca predložil;

c) nevyhovel žiadosti žalobcu o preloženie termínu prerokovania protokolu, lebo sa ho chcel žalobca
osobne zúčastniť, a v termíne vytýčenom správcom dane bol v zahraničí. Správca dane, ak by bral
žalobcu ako partnera s právom úzkej súčinnosti, mohol preložiť termín prerokovania protokolu, a tým,
že ho nepreložil preukázal marenie práva žalobcu na úzku súčinnosť a spoluprácu.

Daňová kontrola preto nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej získaný nadobudol
povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (§ 29
ods. 4 prvá veta zákona o správe daní). V prípade, že použitý bol - celé daňové konanie je zaťažené
chybou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas
nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.

3. Žalobca žiadal do svojich dôkazov zahrnúť aj v spise existujúce výpovede svedkov - autenticky,
prípadne doplnením konania. Žalobca vo svojom včas doručenom vyjadrení k protokolu avizoval, že
ešte predloží preukázanie nemajetkovej ujmy aj písomnou výpoveďou tretích osôb. Pri prerokovaní
protokolu žalobca predložil písomnú výpoveď troch svedkov, preukazujúcu vznik nemajetkovej ujmy.
Ide o výpoveď svedka Doc. Ing. L. V., PhD., ktorý bol hlavným reprivatizačným poradcom v projekte
Z.. Ďalej výpoveď svedka U. T., prepustenej zamestnankyne spoločnosti Z. a svedka P. X. bývalého
zamestnanca a rodinného príslušníka (syna) žalobcu. Žalovaný sa vyjadril, že výpovede svedkov sú
irelevantné vo veci dokazovania vzniku nemajetkovej ujmy žalobcovi. Žalobca s tým nesúhlasí, lebo
je to v rozpore s obsahom spisu. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že svedkovia priamo potvrdzujú
zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti - teda nemajetkovú ujmu. Žalobca pracoval v Z. v
pozícii generálneho riaditeľa. Ľudia vnímali žalobcu ako predstaviteľa vedenia úspešného podniku, ktorý
zamestnával veľa ľudí, podporoval regionálne aktivity a šport. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že
teraz má svoje denné skúsenosti s výtkami ľudí, čo bolo jedným z dôvodov odchodu žalobcu z Z.. Tieto
skutočnosti žalobca nevie logicky preukázať inak ako svojou výpoveďou a výpoveďou svedkov, ktoré sú
v spise. Nemajetková ujma žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s prijatou zmluvnou pokutou. Príčinná
súvislosť (kauzalita), teda podmienenosť faktorov je zjavne preukázaná (úplná, totálna, jednoznačná).
Nebyť zastavenia výroby, nebola by vyplatená zmluvná pokuta, nebola by nemajetková ujma. Preto
má prijatá zmluvná pokuta svojim obsahom všetky znaky - prijatej náhrady nemajetkovej ujmy, ak sa
dôsledne aplikuje povinná zásada daňového konania o prednosti obsahu pred formou podľa § 2 ods.
6 zákona o správe daní.

4. Žalobca nie je v dôkaznej núdzi. Žalobca poukazuje na § 29 ods. 1 zákona o správe daní,
podľa ktorého dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Žalobca preukazuje
skutočnosti, ktoré je povinný produkovať zo zákona a tiež na čo ho správca dane vyzve. Žalobca
znaleckým posudkom preukázal, že prijatú pokutu možno zahrnúť pod oslobodené príjmy. Ďalej
žalobca svojim vyjadrením k protokolu preukázal, že pociťuje nemajetkovú ujmu (zníženie vážnosti v
spoločnosti); pričom podporné prílohy preukazujú, že bývalé vedenie podniku (medzi nimi aj žalobca)
verejne sľubovalo zachovanie výroby a zamestnanosti. Žalobca predložil dôkazy, ktoré považoval za



dostatočné. Ak si správca dane napriek tomu vytvoril pracovný názor, ako uvádza v protokole a
platobnom výmere, že dôkazy sú nedostatočné, mal žalobcu vyzvať na predloženie konkretizovaných
ďalších dôkazov tak, ako to ukladá správcovi dane § 41 a § 29 zákona o správe daní.

Žalobca ďalej poukazuje na nasledujúce hmotnoprávne dôvody podania žaloby:

1. Oslobodený príjem - prijatá náhrada škody je preukázaný. Žalobca zastáva názor, že podľa § 9 ods. 2
písm. i) zákona o dani z príjmov je oslobodený príjem - prijatá náhrada škody - preukázaný. Žalobca svoj
názor opiera o znalecký posudok, v ktorom je analyticky podrobne tento záver odôvodnený. Žalovaný
uvádza, že zmluvná pokuta a náhrada škody sú samostatné právne inštitúty, ktoré nemožno stotožňovať.
Žalobca poukazuje na odôvodnený názor znalca, že prijatá zmluvná pokuta má všetky rozhodujúce
obsahové znaky prijatej náhrady škody, lebo:

a) došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a pre tento prípad bola dohodnutá pokuta;

b) zmluvná pokuta sa aplikuje, aj keď oprávnenému nevznikla škoda;

c) zmluvná pokuta, okrem iného, plní aj funkciu náhrady škody;

d) pre daňové účely sa uplatňuje - zásada prednosti obsahu pred formou.

Žalovaný uvádza, že zmluvná pokuta a náhrada škody sú samostatné právne inštitúty, ktoré nemožno
stotožňovať a tieto pojmy sú dôsledne rozlíšené aj v zákone o dani z príjmov, kde § 9 ods. 2 písm. i)
oslobodzuje náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy od dane z príjmov, ale § 17 ods. 19 zahŕňa
zmluvné pokuty do základu dane. Žalobca dáva súdu do pozornosti, že ustanovenie § 17 ods. 19 sa
týka podnikajúcich osôb tak, ako to vyplýva z § 6 ods. 6 zákona o dani z príjmov - len podnikajúca osoba
vyčísľuje čiastkový základ dane z použitím spoločných ustanovení § 17 až 29 zákona. Žalobca nie je
podnikajúcou osobou, a preto sa ho ustanovenie § 17 ods. 19 o zdaňovaní prijatých zmluvných pokút
netýka.

2. Oslobodený príjem - prijatá náhrada nemajetkovej ujmy je preukázaný. Žalobca svoj názor opiera
o znalecký posudok, v ktorom je analyticky podrobne tento záver odôvodnený. Žalobca poukazuje na
odôvodnený názor znalca, že prijatá zmluvná pokuta má všetky rozhodujúce obsahové znaky prijatej
náhrady nemajetkovej ujmy, lebo (strana 9 posudku):

a) ku skutku objektívne došlo, bez toho, že by sa malo skúmať zavinenie,

b) žalobca mal záujem so cťou odovzdať pivovar tak, aby ďalej fungoval (rozšírenie výrobnej kapacity),

c) negatívne ohlasy na zastavenie výroby a prepúšťanie zamestnancov žalobca dôvodne vníma ako
osobnostnú ujmu na občianskej cti a dobrom mene,

d) prijatú zmluvnú pokutu preto žalobca vníma aj ako určitú peňažnú sanáciu tejto osobnostnej
nemajetkovej ujmy,

e) pre daňové účely sa uplatňuje - zásada prednosti obsahu pred formou.

Žalovaný uvádza, že podľa § 13 Občianskeho zákonníka peňažné zadosťučinenie nemajetkovej ujmy
môže priznať len súd. Žalobca nesúhlasí s týmto tvrdením, lebo ide o reštriktívny výklad nezohľadňujúci
ústavné zásady. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie všetkých zákonov musí byť v
súlade s touto ústavou. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR platí ústavná zásada, že každý môže konať, čo
nie je zákonom zakázané. Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka nezakazuje výšku nemajetkovej
ujmy dohodnúť. Žiadny zákon nerieši všetky situácie, zákonom adresne neupravené situácie sa potom
vykladajú podľa ústavných zásad a analógie práva. Občiansky zákonník rieši len situáciu, keď sa strany
nedohodnú, a je potrebné rozhodnutie nezávislého súdu. Správca dane nijako neoveroval rozhodujúci
skutkový stav, teda či nemajetková ujma (zníženie vážnosti daňovníka v spoločnosti) vznikla. Žalobca



namieta, že žalovaný tým porušil ustanovenia § 29 zákona o správe daní, keď má zisťovať všetky
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Ďalej správca dane uvádza (strana 4 výmeru):
„Daňovník ničím nepreukázal, ako bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, ako bolo
dotknuté jeho právo na ochranu osobnosti.“ Tento záver žalovaný potvrdil. Toto konštatovanie daňových
orgánov je v príkrom rozpore s obsahom spisu, lebo:

a) žalobca preukázal znaleckým posudkom, ktorý bol prílohou dodatočného daňového priznania, že
prijatú zmluvnú pokutu možno zahrnúť pod oslobodený príjem nemajetkovej ujmy. Znalecký posudok je
štandardným dôkazným prostriedkom podľa § 29 zákona o správe daní.

b) žalobca preukázal vo svojom vyjadrení k protokolu (včítane 10 podporných príloh) ako vo svojom
dennom živote pociťuje zníženie vážnosti v spoločnosti. Podporné prílohy preukazujú, ako vedenie
podniku verejne sľubovalo zachovanie výroby a zamestnanosti, tento verejný prísľub sa však nepodarilo
dodržať a verejná mienka sa obrátila proti nim.

c) žalobca preukázal ďalšími dôkazmi v počte 10 vrátane výpovede troch svedkov, ktoré potvrdzujú
zníženie jeho vážnosti v spoločnosti. Žalobca pritom dôvodne predpokladá, ako uvádza na inom mieste
žaloby, že tieto písomné výpovede svedkov (pán V., pani T., pán P. X.), ktoré sa už nachádzajú v spise,
budú v konaní riadne zahrnuté do dôkazov predložených žalobcom.

Nemajetková ujma žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s prijatou zmluvnou pokutou. Príčinná
súvislosť (kauzalita), teda podmienenosť faktorov je zjavne preukázaná (úplná, totálna, jednoznačná).
Nebyť zastavenia výroby, nebola by vyplatená zmluvná pokuta, nebola by nemajetková ujma. Preto
má prijatá zmluvná pokuta svojim obsahom všetky znaky - prijatej náhrady nemajetkovej ujmy, ak sa
dôsledne aplikuje povinná zásada daňového konania o prednosti obsahu pred formou podľa § 2 ods.
6 zákona o správe daní.

Z uvedených dôvodov teda žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol v úvode uvedeným spôsobom.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
2009, z ktorej vypracoval protokol č. 642/320/785/2011/Ges zo dňa 10.01.2011 a dodatok č. 1 zo
dňa 02.02.2011. Na základe výsledku kontroly vydal správca dane dodatočný platobný výmer č.
642/230/6492/11/Kuc zo dňa 14.02.2011, ktorým dorubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume
36.225,63 eura. Rozdiel dane vznikol z dôvodu porušenia § 2 písm. h), § 3 ods. 1 písm. d) a §
8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobca podal proti
rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom okrem iných skutočností namietal, že rozhodnutie
neobsahuje presné označenie správcu dane a preto ide o nulitný právny akt. Správca dane na základe
odvolania vydal rozhodnutie o odvolaní č. 642/230/11304/11/Kuc zo dňa 09.03.2011, ktorým odvolaniu
daňového subjektu čiastočne vyhovel a opravil označenie správcu dane. Pri ostatných bodoch odvolania
správca dane potvrdil svoje závery vyplývajúce z vykonanej kontroly, ktoré sú uvedené v rozhodnutí
č. 642/230/6492/11/Kuc zo dňa 14.02.2011. Žalobca podal proti rozhodnutiu o odvolaní odvolanie,
odvolací orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu a skutočností uvedených v odvolaní
skonštatoval, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov a rozhodnutím č.
I/224/12357-62959/2011/990013-r zo dňa 14.06.2011 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobca, ktorý v kontrolovanom zdaňovacom období nevykonával podnikateľskú činnosť podal dňa
19.03.2010 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, v ktorom
si okrem príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov v celkovej výške 26.067,63 eura uviedol aj príjmy dosiahnuté v zmysle § 8 zákona
citovaného zákona vo výške 360.846,26 eura, z toho boli príjmy z prevodu cenných papierov (§ 8 ods.
1 písm. e/ ) vo výške 170.185,05 eura a iné príjmy (§ 8 ods. 1 písm. a/) vo výške 190.661,21 eura.
Vypočítanú daňovú povinnosť daňový subjekt v termíne uhradil.



Dňa 23.07.2010 podal žalobca dodatočné daňové priznanie, v ktorom si znížil príjmy dosiahnuté v
zmysle § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o sumu 190.661,21
eur, vyčíslil si daňovú povinnosť v sume 4.877,16 eura a zároveň požiadal o vrátenie daňového preplatku
vo výške 32.417,86 eura. Súčasťou dodatočného daňového priznania bol Znalecký posudok č. 27/2010,
ktorý bol podkladom pre podanie dodatočného daňového priznania.

Správca dane na základe oznámenia č. 642/320/40652/2010 zo dňa 16.08.2010 zahájil dňa 26.08.2010
u žalobcu kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 a zároveň vydal
Rozhodnutie o prerušení konania vo veci vrátenia preplatku na dani z príjmov fyzickej osoby č.
642/230/40458/10/Gerh zo dňa 16.08.2010.

Správca dane pri kontrole zistil, že dodatočným daňovým priznaním, podaným dňa 23.07.2010 si
žalobca znížil príjmy dosiahnuté v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
o sumu 190.661,21 eura. Jedná sa o príjem vo forme zmluvnej pokuty, ktorú obdržal daňový subjekt
v zmysle Dohody akcionárov, uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti Z., a.s..
Predaj akcií spoločnosti Z., a.s. Z. bol uskutočnený na základe Zmluvy o predaji a kúpe akcií, uzatvorenej
medzi žalobcom, ako jedným z predávajúcich a spoločnosťou F. W. B.V. ako kupujúcim dňa 06.05.2006,
Dohody meniacej a dopĺňajúcej Zmluvu o predaji a kúpe akcií zo dňa 06.05.2006 a Dohody akcionárov
o spolupráci zo dňa 06.05.2006.

V Dohode akcionárov o spolupráci uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti Z.,
a.s. sa v článku 3 - Záväzky kupujúceho v bode 3.1. - Výrobné zariadenie v Z. sa kupujúci zaviazal
zrealizovať investičný plán, ktorý posilní výrobné zariadenia v Z. tak, aby umožňovali výrobu až jedného
milióna hektolitrov piva ročne, využijúc pri tom modernú technológiu a to nie neskôr, ako v deň pripadajúci
na tretie výročie Dňa Druhej uzávierky. V prípade, ak kupujúci nezrealizuje posilnenie v lehote a uvedenej
výške, zaväzuje sa zaplatiť predávajúcim pokutu vo výške 1.000.000 USD. Zaplatením pokuty sa
bude považovať povinnosť kupujúceho za splnenú. Uvedený záväzok mal byť splnený najneskôr dňa
31.08.2009.

Kupujúcemu sa uvedený zmluvný záväzok nepodarilo zrealizovať a dňa 04.09.2009 oznámil listom
predávajúcim, že nakoľko nebol záväzok na posilnenie výrobného zariadenia z dôvodu klesania
objemov piva na slovenskom trhu počas posledných troch rokov včas splnený, želá si splniť povinnosť
vyplývajúcu z Dohody akcionárov prostredníctvom zaplatenia pokuty. Kupujúci preto poukázal dňa
29.09.2009 bankovým prevodom na účet žalobcu príslušnú časť pokuty vo výške 190.661,21 eura.
Žalobca si uvedenú sumu zahrnul v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov do zdaniteľných príjmov za rok 2009 a zaplatil z nej daň. Následne požiadal dňa
15.07.2010 Znalecký ústav HZ, s.r.o. Bratislava o vypracovanie znaleckého posudku a na základe
vysloveného znaleckého názoru si podal dňa 23.07.2010 dodatočné daňové priznanie, v ktorom si o
sumu 190.661,21 eura znížil príjmy uvedené v § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov a požiadal správcu dane o vrátenie dane v sume 32.417,86 eura.

Vypracovaný znalecký posudok s prílohami, ktorý predložil žalobca a ktorý mal byť v zmysle §
29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dôkazom pre objasnenie skutočnosti
rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti, sa mal zaoberať otázkou, či je možné príjem z
pokuty podľa Akcionárskej dohody zaradiť medzi príjmy oslobodené od dane v zmysle § 9 ods. 2 písm.
i) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného ustanovenia je od dane
oslobodená náhrada škody alebo prijatá náhrada nemajetkovej ujmy.

Predložený znalecký posudok sa zaoberá iba právnymi otázkami, neobsahuje posúdenie skutkových
otázok súvisiacich s daňovo právnymi predpismi a zákonom o účtovníctve. Obsahom znaleckého
posudku je analýza pojmov zmluvná pokuta, prijatá



náhrada škody a prijatá náhrada nemajetkovej ujmy, ktoré sú obsahom príslušných ustanovení zákona
č. 513/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník) a zákona č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov (Občiansky zákonník).

Znalci v predloženom vypracovanom znaleckom posudku skonštatovali, že zmluvná pokuta plní
aj funkciu náhrady škody. Správca dane k vyslovenému názoru do protokolu z daňovej kontroly
uviedol, že nepopiera, že zmluvná pokuta má svoje opodstatnenie v náhrade plynúcej z nesplneného
záväzku dohodnutého medzi zmluvnými stranami, ale pojem náhrada škody a zmluvná pokuta nemôže
stotožňovať, nakoľko na to nenachádza oporu v zákone o dani z príjmov ani v Obchodnom a
Občianskom zákonníku. Tým, že sa pojem pokuty, resp. zmluvnej pokuty vyčlenil v oboch právnych
normách osobitne, nemožno ho stotožňovať s pojmom náhrada škody. Predpokladom na uplatnenie
nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti s následkom. Poškodený musí
preukázať, že mu vznikla škoda spôsobená druhou stranou a táto za škodu zodpovedá. Žalobca
však kupujúcemu nepreukázal vznik škody, výšku škody nevyčíslil a preto nie je možné stotožňovať
dohodnutú pokutu so škodou.

Predložený znalecký posudok, ktorého podkladom boli priložené články z denníkov konštatuje, že
zmluvná pokuta má z pohľadu zadávateľov všetky obsahové známky prijatej náhrady nemajetkovej
ujmy. Z priložených novinových článkov vyplynulo iba zhodnotenie situácie, ktorá vznikla v súvislosti s
pivovarom, hovorí sa v nich o tom, že po roku 2003 nastal prudký pokles predaja piva a v Z. sa predaj
piva dostal pod hranicu výrobnej kapacity pivovaru pri rovnakých nákladoch na jeho výrobu a preto
sa vedenie spoločnosti rozhodlo predať pivovar silnej nadnárodnej skupine. Z uvedeného vyplýva, že
rozhodnutie vedenia spoločnosti odpredať pivovar bolo dobrovoľné a súviselo s poklesom predaja piva
a preto nemožno hovoriť o nemajetkovej ujme u predávajúceho. Priložené články z novín nehovoria o
tom, že bývalým manažérom spoločnosti vznikla nemajetková ujma a nič nenasvedčuje tomu, že by bola
znížená ich ľudská dôstojnosť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, čím a ako mu bola znížená
jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a ako bolo dotknuté jeho právo na ochranu osobnosti.

Spôsobenie nemajetkovej ujmy sa nedá dopredu predpokladať a výška náhrady sa nedá dohodnúť. V
Akcionárskej dohode, ktorú podpísali predávajúci s kupujúcim je za nesplnenie podmienok dohodnutá
zmluvná pokuta s určením termínu plnenia ako aj jej výšky a nie náhrada škody alebo nemajetkovej
ujmy.

Znalecký posudok tiež poukazuje na Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V93/2004, ktorý je záväzný pre
konkrétny riešený prípad. Záväznosť nemožno aplikovať vo všeobecnosti na nové prípady, vzhľadom
na špecifiká, ktoré treba zohľadniť.

Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že zmluvná pokuta vo výške 190.661,21
eura nie je oslobodeným príjmom v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov, ale v zmysle § 17 ods. 19 citovaného zákona je zdaniteľným príjmom.

Žalovaný sa ďalej vyjadril k jednotlivým procesnoprávnym dôvodom podania žaloby uvádzaným
žalobcom.

K dôvodu uvedenému vyššie pod bodom 1., žalovaný uviedol, že správca dane sám na odvolanie
žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru č. 642/230/7139/11/Gerh zo dňa 15.02.2011 vyhovel
námietke týkajúcej sa neúplného označenia správcu dane tak, že rozhodnutím o odvolaní č.
642/230/10183/11/Gerh toto opravil. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca napriek vytýkanému
nedostatku označenia správcu dane, odvolanie zaslal na jemu známu adresu jediného daňového úradu
v Z., ktorá bola uvedená na všetkých listinách, ktoré mu boli od správcu dane doručené.



Ostatným námietkam uvedeným v odvolaní nevyhovel a po prijatí doplneného odvolania zo dňa
28.03.2011 postúpil v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov odvolanie
spolu s úplným spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

K nesprávne uvedenému číslu rozhodnutia a protokolu v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní žalovaný
uvádza, že vo výroku rozhodnutia je uvedené správne číslo rozhodnutia vydaného správcom dane,
teda z rozhodnutia žalovaného je zrejmé o ktorom rozhodnutí správcu dane rozhodoval a v odôvodnení
rozhodnutia, v ktorom žalovaný popisoval postup správcu dane pri kontrole nemuselo byť vôbec
uvedené. K nesprávne uvedenému číslu

protokolu v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, aké skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké skutočnosti ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe
ktorých sa rozhodovalo. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného žalovaným tieto zákonom stanovené
náležitosti spĺňalo, bol v ňom uvedený zistený skutkový stav, všetky doklady a dôkazy na základe
ktorých sa rozhodovalo ako aj použité právne predpisy na základe ktorých sa rozhodovalo. Skutočnosť,
že v odôvodnení rozhodnutia došlo pri písaní čísla protokolu k chybe nemožno považovať za
odôvodnenie nesprávne zisteným skutkovým stavom a uvedená skutočnosť nemá tiež vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.

K dôvodu uvedenému vyššie pod bodom 2., žalovaný uviedol nasledovné:

Žalobca namieta, že správca dane mu zmaril zákonný nárok v zmysle § 41 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov tým, že ho nevyzval aby odstránil pochybnosti a predložil ďalšie dôkazy,
ktorými by preukázal nemajetkovú ujmu. Žalobca si podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby na základe vypracovaného znaleckého posudku, ktorý použil ako dôkazný prostriedok
na preukázanie, že prijatá zmluvná pokuta je v skutočnosti náhrada škody, resp. náhrada nemajetkovej
ujmy. Podkladom k vypracovaniu znaleckého posudku boli novinové články a dohoda akcionárov, ktoré
tvorili tiež prílohu znaleckého posudku. Nakoľko sa jednalo zo strany žalobcu o dôkazný prostriedok,
správca dane nemal dôvod na začatie vytýkacieho konania v zmysle § 41 citovaného zákona. K
požiadavke žalobcu, aby si správca dane dal vypracovať kontra znalecký posudok, žalovaný uvádza,
zákon o správe daní neukladá správcovi dane povinnosť dať si vypracovávať znalecký posudok na
základe žiadosti daňového subjektu. Správca dane o vypracovanie znaleckého posudku požiada v
prípade, ak si to kontrolované skutočnosti vyžadujú. V prípade žalobcu vypracovanie kontra znaleckého
posudku nebolo potrebné, pretože skutočnosť, ktorá bola predmetom kontroly rieši zákon o dani z
príjmov. Čo sa týka nevyhoveniu žiadosti žalobcu o určenie iného termínu na prerokovanie protokolu
žalovaný uvádza, že žalobca bol o termíne prerokovania protokolu informovaný dňa 14.01.2011 a
keďže sa nemohol v danom termíne prerokovania zúčastniť, bol povinný určiť si na tento účel v zmysle
§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zástupcu. Z uvedeného dôvodu zo
strany správcu dane nedošlo k porušeniu platných právnych predpisov.

Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov neukladá správcovi dane začať vytýkacie konanie
v zmysle § 41 vždy, keď dorubuje daň, ale v prípade ak potrebuje predložené doklady doplniť. V danom
prípade to nebolo potrebné, nakoľko správca dane riešil v priebehu kontroly zahrnutie zmluvnej pokuty
v zmysle uzatvorenej dohody akcionárov do zdaniteľných príjmov. Doklady k tomu potrebné a to dohoda
akcionárova a doklady o vyplatení zmluvnej pokuty mal správca dane k dispozícii.

Žalovaný uvádza, že žalobca si ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov vysvetľuje nesprávne. Protokol vypracovaný z kontroly žalobcu nie je dôkazným
prostriedkom. V zmysle citovaného ustanovenia môže správca dane použiť ako dôkazný prostriedok
protokoly o daňových kontrolách iných daňových subjektov.



K dôvodu uvedenému vyššie pod bodom 3., žalovaný uviedol, že výpovede svedkov T., V. a X.
nepreukazujú, ako bola znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu, v akom peňažnom vyjadrení a preto
nemajú pre daňové konanie vypovedaciu schopnosť. Pokiaľ by si žalobca uplatnil náhradu podľa neho
„vzniknutej nemajetkovej ujmy“ v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka na súde, a súd by mu náhradu
nemajetkovej ujmy priznal s určením jej výšky, rozhodnutie súdu by bolo pre správcu dane rozhodnutím
o predbežnej otázke a náhrada nemajetkovej ujmy by bol príjem od dane oslobodený. Žalobca si však
dohodol zmluvnú pokutu, ktorá je v zmysle zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom.

K dôvodu uvedenému vyššie pod bodom 4., žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu vo vyjadrení k
protokolu, že má skúsenosti s výčitkami ľudí a to u lekára, v meste, všade ako napríklad prečo nové
vedenie pivovaru nedodržalo bývalým manažmentom prezentované záväzky, prečo bola výroba piva
zastavená a ľudia prišli o prácu nie je pre daňové účely dostatočným dôkazom na to, aby správca
dane preklasifikoval dohodnutú zmluvnú pokutu na náhradu nemajetkovej ujmy. Čo sa týka podporných
dôkazov, ako tlačová správa, vnútropodnikový mail, memorandum a novinové články, v ktorých sa hovorí
o úspechoch

spoločnosti, o tom, že SR môže prísť o hlavné mesto piva, že pivovar sa sťahuje, tieto nemajú pre
daňové účely vypovedaciu schopnosť. Nakoľko v dohode akcionárov uzatvorenej medzi žalobcom
ako jedným z predávajúcich a kupujúcim bola jednoznačne dohodnutá zmluvná pokuta, nemal správca
dane dôvod vyzývať žalobcu k predloženiu ďalších dôkazov.

Znalec sa v znaleckom posudku zaoberal analýzou jednotlivých pojmov, pričom výsledkom jeho analýz
bolo, že zmluvná pokuta môže byť aj náhradou škody aj nemajetkovou ujmou. Znalec vo svojom
posudku neuviedol, čím, resp. akým spôsobom vznikla žalobcovi škoda a pri náhrade nemajetkovej
ujmy vychádzal iba z novinových článkov, kde sa písalo o spoločnosti Z.. Čo sa týka skúmania,
či nemajetková ujma nastala, logickú úvahu ako takú nemôže správca dane použiť ako dôkazný
prostriedok pre daňové účely. K výpovediam svedkov žalovaný uvádza, že to, že žalobcu slovne
napádali spoluobčania, resp. bývalí zamestnanci, ktorí by to potvrdili vo svojich výpovediach nie je
dôkazom, na základe ktorého by bolo možné preklasifikovať dohodnutú zmluvnú pokutu na náhradu
nemajetkovej ujmy. Pokiaľ žalobca pociťoval zníženie svojej osobnej vážnosti a cti, mal sa zo žiadosťou
o jej ochranu obrátiť na súd. Správcovi dane nie je umožnené zo zákona rozhodnúť, či nastala alebo
nenastala nemajetková ujma a rozhodnutie o vzniku nemajetkovej ujmy neprináleží ani znalcovi v
znaleckom posudku, nakoľko to je v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka v kompetencii súdu.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia k žalobe, žalovaný uvádza svoje stanovisko k jednotlivým
procesnoprávnym dôvodom podania žaloby uvádzaným žalobcom.

K dôvodu uvedenému vyššie pod bodom 1., žalovaný uviedol najmä nasledovné: Z dojednania medzi
žalobcom a kupujúcim vyplýva, že žalobca sa snažil o zachovanie výroby v pivovare tým, že zaviazal
kupujúceho v prípade, že nerozšíri výrobu vyplatiť hlavným akcionárom spoločnosti zmluvnú pokutu.
To, že kupujúci, teda nový vlastník spoločnosti nedodržal zmluvnú dohodu tým, že nezvýšil výrobu za
čo vyplatil bývalým vlastníkom spoločnosti sankciu je skutočnosť vyplývajúca z dohody. Aká škoda
však vznikla žalobcovi tým, že nový majiteľ spoločnosti nerozšíril výrobu nie je zrejmé a žalobca to ani
žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca žiaden majetok nevlastnil a preto mu ani žiadna škoda na
majetku resp. v súvislosti s majetkom vzniknúť nemohla. Žalobca v priebehu kontroly nepreukázal, akým
spôsobom mu vznikla škoda z porušenia zabezpečenej zmluvnej povinnosti.

Správca dane sa pri kontrole riadil ustanovením § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Žalobca ako predávajúci si dohodol s kupujúcim v dohode akcionárov o spolupráci
zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade, že nesplní podmienky v nej uvedené, nakoľko zmluvná pokuta
je sankcia, postih za nesplnenie, resp. porušenie zmluvných povinností. K náhrade škody žalovaný
uvádza, že v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je ten, kto poruší povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Žalobca v priebehu kontroly
nepreukázal, aká škoda jemu osobne vznikla tým, že kupujúci nedodržal záväzok a nezvýšil výrobu piva



v pivovare, ktorého už žalobca nebol „vlastníkom“. Čo sa týka spôsobenej nemajetkovej ujmy, na ktorú
si žalobca preklasifikoval prijatú zmluvnú pokutu, jej vznik nebol v priebehu kontroly taktiež preukázaný.
Výpovede svedkov, že žalovaný „mal úmysel“, že žalovanému „bolo ľúto“ a novinové články o tom, čo
sa dialo v Z. Z. nie sú pre daňové účely dôkazným materiálom, na základe ktorého by mala byť náhrada
nemajetkovej ujmy posúdená ako oslobodený príjem. Čo sa týka zásady daňového konania, že obsah
má prednosť pred formou, na ktorú opakovane upozorňuje žalobca, v predloženej dohode akcionárov je
jednoznačne dohodnutá zmluvná pokuta (ktorú si pôvodne žalobca zaradil medzi zdaniteľné príjmy) a jej
preklasifikovanie na náhradu nemajetkovej ujmy resp. náhradu škody na základe znaleckého posudku
považuje žalovaný za snahu žalobcu vyhnúť sa zdaneniu prijatej sumy. To, že správca dane resp.
žalovaný nevyhovel „žiadosti žalobcu“ preklasifikovať prijatý príjem z príjmu zdaniteľného na príjem od
dane oslobodený, nie je vyhýbaním sa s vysporiadaním s § 2 ods. 6 zákona o správe daní, ale postupom
v zmysle ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.

Žalovaný zdôraznil, že zmluvná pokuta prijatá žalobcom nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zák. č.
595/2003 Z. z. od dane oslobodeným príjmom.

K dôvodu uvedenému vyššie pod bodom 2., žalovaný uviedol nasledovné:

Znalecký posudok môže byť v zmysle § 29 ods. 4 zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
použitý ako jeden z dôkazných prostriedkov. To, že znalec v znaleckom posudku skonštatoval, že
zmluvná pokuta môže byť aj náhradou škody alebo náhradou nemajetkovej ujmy neznamená, že
správca dane resp. žalovaný sa musí s názorom znalca stotožniť. Čo sa týka výšky nemajetkovej
ujmy, o ktorej žalobca tvrdí, že jej výšku neurčuje súd, ale ju možno dohodnúť, žalovaný uvádza, že
Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 umožňuje za určitých podmienok požadovať namiesto nepeňažného
zadosťučinenia peňažnú náhradu (peňažné zadosťučinenie), ktoré môže priznať len súd svojim
rozhodnutím. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia súdom určuje zákona dve kritériá a to
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti človeka došlo. Z uvedeného vyplýva zrejmý rozdiel medzi náhradou nemajetkovej ujmy a
zmluvnou pokutou, ktorú si dohodol žalobca s novým majiteľom spoločnosti.

V zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dôkazná povinnosť je na daňovom
subjekte, teda na žalobcovi. Žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom si mal správca dane overovať
jeho tvrdenie, že sa stretáva s výčitkami ľudí ako napr. u lekára, v meste, všade. Správca dane
si uvedené skutočnosti mohol overiť iba formou ankety medzi obyvateľmi mesta Z., resp. bývalými
zamestnancami. Takýto spôsob overovania si skutočností zistených pri daňovej kontrole nie je v súlade
so spôsobmi preverovania si zistených skutočností v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Žalobca predložil ku kontrole znalecký posudok, v ktorom znalec pri charakteristike pojmu - prijatá
náhrada nemajetkovej ujmy na strane 8 cituje z novinového článku, v ktorom je uvedené, ako
žalobca povedal, citujem: Tak ako smútia všetci Z., tak smútim aj ja. Keby bola v zmluve čo i len
zmienka o takomto postupe, určite by sme ju nepodpísali. Naopak boli tam záväzky investovať. V
ďalšom článku, z ktorého citoval znalec je vyjadrenie bývalého GR Ing. X., v ktorom povedal, že mal
informácie že v Z. sa bude investovať do technológií. Uvedené úryvky z novinových článkov žiadnym
spôsobom nepreukazujú, že bola znížená vážnosť žalobcu v spoločnosti. Obsah novinových článkov
nemá ako dôkazný prostriedok pri daňovej kontrole žiadnu vypovedaciu schopnosť. Správca dane
nemôže posudzovať príjem daňového subjektu, resp. oslobodenie tohto príjmu od zdane na základe
novinových článkov. Z výpovede svedkyne, p. T., ako bývalej zamestnankyne Z. vyplynulo, že medzi
sklamanými zamestnancami sa hovorí a ona sa k tomu pridáva, že za vzniknutú situáciu - prepúšťanie
môže bývalý manažment, ktorý mal väčšinový podiel a malí akcionári ich nemohli prehlasovať. Ďalej
uviedla, že za predaj akcií Z. dostali veľké peniaze a osud zamestnancov ich nezaujímal. Dnes im
nikto neverí, že nemohli predvídať, ako to s pivovarom dopadne (hlavne keď klesala spotreba piva). Z
výpovede p. V. vyplynulo, že bývalý manažment sa snažil zabezpečiť zvýšenie produkcie, ale investor
dohodu o zvýšení výroby nedodržal. V očiach verejnosti sa znížila ich dôstojnosť a vážnosť, lebo ich
pôvodné tvrdenia sa teraz javia ako vierolomné. Uvedené výpovede svedkov taktiež nepreukazujú, ako



bola znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu, a preto nemajú pre daňové konanie vypovedaciu schopnosť.
Čo sa týka vyjadrenia žalobcu, ten vo svojom vyjadrení uviedol, že má skúsenosti s výčitkami ľudí a
to u lekára, v meste, všade. Zo zistených skutočností je zrejmé, že žalobca sa ako jeden z členov
manažmentu snažil v dobe zníženej spotreby piva o zvýšenie výroby tým, že si dohodol s investorom v
prípade nesplnenia dohody vyplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.000.000 UDS členom manažmentu. Z
konania žalobcu je zrejmé, že počítal s možnosťou, že dohoda s novým majiteľom spoločnosti ohľadne
zvýšenej výroby piva nebude naplnená.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 244 ods. 2 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup
správneho orgánu“).

Podľa § 247 ods. 2 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu, vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd ako vecne a miestne príslušný súd na konanie o žalobe (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP)
preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Daňový úrad Z. dodatočným platobným výmerom č. 642/230/6492/11/Kuc podľa § 44 ods. 6 písm. b)
bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
2009 v sume 36.225,63 eura. Vyrúbeniu uvedeného rozdielu dane predchádzalo vykonanie daňovej
kontroly na dani z príjmov žalobcu za zdaňovacie obdobie 2009 a ďalší postup uvedeného správcu dane
podrobne popísaný vo vyjadrení žalovaného k žalobe.

Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane - dodatočnému platobného výmeru podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodlo ako odvolací orgán Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky pod č.
I/224/12357-62959/2011/990013-r zo dňa 14.06.2011 tak, že rozhodnutie prvostupňového daňového
úradu potvrdilo.

Odvolanie žalobcu prvostupňového daňového orgánu bolo odôvodnené obsahovo zhodne ako žaloba
v prejednávanej veci a rozhodnutie o odvolaní je odôvodnené argumentačne zhodne, ako citované
písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Súd zdôrazňuje, že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia prejednávanej veci je v danom prípadne
rozhodujúce, či žalobcom namietaný príjem vo forme pokuty, ktorá bola žalobcovi vyplatená v zmysle
Dohody akcionárov o spolupráci uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti Z. a.s.
dňa 06.05.2005 je príjmom oslobodeným od dane z príjmov fyzických osôb.

Žalobca, ktorý v zdaňovacom období roku 2009 nevykonával podnikateľskú činnosť podal dňa
19.03.2010 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, v ktorom
si okrem príjmov podľa § 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v



celkovej výške 26.067,63 eura uviedol aj príjmy dosiahnuté v zmysle § 8 zákona citovaného zákona vo
výške 360.846,26 eura, z toho boli príjmy z prevodu cenných papierov (§ 8 ods. 1 písm. e/) vo výške
170.185,05 eura a iné príjmy z príležitostných činností (§ 8 ods. 1 písm. a/) vo výške 190.661,21 eura.
Vypočítanú daňovú povinnosť daňový subjekt v termíne uhradil.

Dňa 23.07.2010 podal daňový subjekt dodatočné daňové priznanie, v ktorom si znížil príjmy dosiahnuté
v zmysle § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o sumu 190.661,21
eura, vyčíslil si daňovú povinnosť v sume 4.877,16 eura a zároveň požiadal o vrátenie daňového
preplatku vo výške 35.501,13 eura. Súčasťou dodatočného daňového priznania bol znalecký posudok
č. 27/2010, ktorý bol podkladom pre podanie dodatočného daňového priznania.

Správca dane na základe oznámenia č. 642/320/40675/2010/Ges zo dňa 16.08.2010 zahájil dňa
26.08.2010 u daňového subjektu kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009
a zároveň vydal Rozhodnutie o prerušení konania vo veci vrátenia preplatku na dani z príjmov fyzickej
osoby č. 642/230/40514/10/Kuc zo dňa 16.08.2010.

Daňový subjekt si dodatočným daňovým priznaním podaným dňa 23.07.2010 znížil príjmy dosiahnuté v
zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov o sumu 190.661,21 eura. Malo ísť o
príjem vo forme zmluvnej pokuty, ktorá bola daňovému subjektu vyplatená v zmysle Dohody akcionárov,
uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti Z., a.s. Predaj akcií spoločnosti Z., a.s. Z.
bol uskutočnený na základe Zmluvy o predaji a kúpe akcií, uzatvorenej medzi daňovým subjektom ako
predávajúcim a spoločnosťou F. W. B.V. ako kupujúcim dňa 06.05.2006, Dohody meniacej a dopĺňajúcej
Zmluvu o predaji a kúpe akcií zo dňa 06.05.2006 a Dohody akcionárov o spolupráci zo dňa 06.05.2006.

V liste zo dňa 04.09.2009 adresovanom spoločnosťou P. Z. a.s. okrem iných i žalobcovi sa uvádza, že
podľa článku X.X. vyššie vedenej akcionárskej dohody sa kupujúci (právny predchodca spoločnosti P.
Z. a.s.) zaviazal zrealizovať investičný plán, ktorý posilní výrobné zariadenia v Z. tak, aby umožňovali
výrobu až jedného milióna hektolitrov piva ročne, využijúc pri tom modernú technológiu, a to nie neskôr,
ako v deň pripadajúci na tretie výročie Dňa Druhej uzávierky. V prípade, ak kupujúci nezrealizuje
posilnenie výroby v lehote uvedenej v dohode, zaväzuje sa zaplatiť pokutu vo výške 1.000.000 USD
predávajúcim a tým sa bude považovať povinnosť kupujúceho za splnenú. Uvedený záväzok mal byť
splnený najneskôr dňa 31.08.2009. Spomínaným listom

P. Z. a.s. žalobcovi (a ostatným predávajúcim) oznámil zámer splniť si povinnosť zaplatiť predmetnú
pokutu a za týmto účelom žiadal o poskytnutie údajov umožňujúcich realizáciu platby pokuty.

Podľa zistení správcu dane a žalovaného kupujúci poukázal dňa 29.09.2009 bankovým prevodom
na účet kontrolovaného daňového subjektu príslušnú časť pokuty vo výške 190.661,21 eura. Daňový
subjekt si uvedenú sumu zahrnul v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov do zdaniteľných príjmov za rok 2009 a zaplatil z nej daň. Následne požiadal
dňa 15.07.2010 Znalecký ústav HZ, s.r.o. Bratislava o vypracovanie znaleckého posudku a na základe
vysloveného znaleckého názoru si podal dňa 23.07.2010 dodatočné daňové priznanie, v ktorom si o
sumu 190.661,21 eura znížil príjmy uvedené v § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov a požiadal správcu
dane o vrátenie dane v sume 35.501,13 eura.

Vo vzťahu k práve uvedenému súd poznamenáva, že žalobca v prvostupňovom konaní pred správcom
dane a ani v odvolacom konaní pred žalovaným nepredložil samotnú Dohodu akcionárov o spolupráci
uzatvorenej v súvislosti s kúpou a predajom akcií spoločnosti Z. a.s., ktorá mala byť uzavretá dňa
06.05.2005 a na základe ktorej mala byť žalobcovi vyplatená pokuta vo výške 190.661,21 eura, pričom
žalobca túto pokutu v zhode so znaleckým posudkom, ktorý predložil, prezentuje ako zmluvnú pokutu.

Súd vo vzťahu k vyššie uvedenému zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností
majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní



a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných, znáša daňový subjekt, čiže v danom
prípade žalobca. Tento však v daňovom konaní správcovi dane nepredložil ani len vyššie uvedenú
Dohodu akcionárov o spolupráci zo dňa 06.05.2005, na základe ktorej mu mala byť vyplatená pokuta,
o ktorej tvrdí, že je príjmom oslobodeným od dane z príjmu. Sám žalobca tým znemožnil právne
posúdenie charakteru zmluvného dojednania, na základe ktorého mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
190.661,21 eura zo strany spoločnosti P. Z. a.s. Súd rovnako, ako daňové orgány považuje žalobcom
predložený znalecký posudok vypracovaný pre žalobcu Znaleckým ústavom HZ, s.r.o. pod č. 27/2010
zo dňa 20.07.2010 za irelevantný a to nie len z dôvodov uvádzaných žalovaným v napadnutom
rozhodnutí. Úlohou znalca zadanou žalobcom bolo zodpovedať otázku, či „je možné príjem pokuty
podľa akcionárskej dohody zaradiť pod oslobodené príjmy - prijatá náhrada škody alebo prijatá náhrada
nemajetkovej ujmy, ktoré sú ako oslobodené príjmy uvedené v § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.“ Zo znaleckého posudku je zrejmé, že posudzoval
výsostne právnu otázku, či konkrétny príjem v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z .z. podlieha
oslobodeniu od dani z príjmov. Znalec si túto otázku dovolil dokonca právne posudzovať bez toho, že
by bol mal k dispozícii autentický text „Akcionárskej dohody“, na základe ktorej žalobca uvedený príjem
obdržal. Napriek tomu znalec vykonal právnu analýzu právnej povahy dojednania o predmetnej pokute
(pričom dospel k záveru, že je zmluvnou pokutou) a to bez toho, že by mal text dohody o nej k dispozícii.
Vychádzal pritom nepochopiteľne len z listu zo dňa 04.09.2009, ktorý adresovala spoločnosť P. Z. a.s.
okrem iných i žalobcovi.

Na základe uvedeného i súd považuje uvedený znalecký posudok pre účely daňového konania za
nepoužiteľný. Posúdenie právnej otázky, či príjem tvrdený žalobcom ako daňovým subjektom spĺňa
kritériá pre oslobodenie od príslušnej dane podľa niektorého z ustanovení § 9 zák. č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov, prináleží výlučne daňovým orgánom a v prípade preskúmavania ich rozhodnutí súdu.
Posúdenie tejto právnej otázky nemôže byť za žiadnych okolností predmetom znaleckého dokazovania
už zo svojej povahy, pretože toto môže slúžiť výlučne na objasnenie skutkových okolností vyžadujúcich
také odborné znalosti, ktorými vo veci rozhodujúci orgán nedisponuje a ktoré sú pre právne posúdenie
veci nevyhnutné výlučne ako súčasť skutkového stavu veci.

Žalobca v prvostupňovom ani odvolacom daňovom konaní neprodukoval žiaden taký dôkaz, ktorý by
nasvedčoval, že jeho príjem v rozhodnom zdaňovacom období roku 2009 vo výške 190.661,21 eura
by mali daňové orgány dôvod subsumovať pod akýkoľvek príjem fyzickej osoby od dane z príjmu
oslobodenej podľa ktoréhokoľvek z ustanovení § 9 zák. č. 595/2003 Z. z.

Ak by aj platilo, čo tvrdí žalobca, že v danom prípade ide o príjem z titulu vyplatenej zmluvnej pokuty,
platí to, čo už bolo uvedené žalovaným v rozhodnutí o odvolaní žalobcu a s čím sa súd plne stotožňuje.

Žalobca sa snaží inštitút zmluvnej pokuty prezentovať tak, že dojednaná zmluvná pokuta v každom
konkrétnom prípade reálne plní v prípade jej vyplatenia aj funkciu paušalizovanej náhrady škody.

Povinnosť zmluvnej strany zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu pri porušení zmluvnej
povinnosti, na ktorú bola dojednaním viazaná, totiž vzniká zásadne bez ohľadu na tú skutočnosť,
či porušením predmetnej zmluvnej povinnosti bola strane zo zmluvnej pokuty oprávnenej spôsobná
akákoľvek škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Funkciu paušalizovanej náhrady škody
vyplývajúcu z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka bude zmluvná pokuta plniť výlučne v prípade,
ak porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje bola druhej zmluvnej strane navyše
spôsobená i škoda. Žalobca ničím nepreukázal, že porušením zmluvnej povinnosti zo strany spoločnosti
P. Z. a.s., na ktorú mala byť viazaná jej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, bola žalobcovi zo
strany uvedenej spoločnosti spôsobená i akákoľvek škoda. Takúto skutočnosť dokonca ani nikdy netvrdil.
Súd preto nevidí dôvod, prečo by vyplatenie uvedenej zmluvnej pokuty malo byť vnímané ako náhrada
škody a teda príjem od dani z príjmov oslobodený v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z.

Prezentovanie dohodnutej zmluvnej pokuty žalobcom, ako akejsi paušalizovanej náhrady nemajetkovej
ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá by mala plniť funkciu náhrady nemajetkovej



ujmy spôsobenej údajným neoprávneným zásahom do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti zo strany
spoločnosti P. Z. a.s. Súd podotýka, že spájanie zmluvnej pokuty s funkciou náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej údajným zásahom do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti postráda akékoľvek právne
racio. Ide o dva rôzne a samostatné hmotnoprávne nároky, medzi ktorými z predpisov hmotného práva
(Občianskeho zákonníka, ale ani žiadneho iného hmotnoprávneho predpisu) neexistuje žiaden súvis.
Tvrdenie žalobcu, že právo na zaplatenie zmluvnej pokuty viazanej na porušenie konkrétnej zmluvnej
povinnosti môže konzumovať i nárok na náhradu nemajetkovej v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a teda plniť i jeho funkciu, postráda v predpisoch hmotného práva akúkoľvek oporu. Súd
rovnako ako žalovaný zdôrazňuje, že určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13. Ods. 3
Občianskeho zákonníka zákon ponecháva v kompetencii súdu. Žalobca ničím nepreukázal, že by si bol
nárok na jej náhradu uplatnil v súdnom konaní a ani to, že by mu sporné peňažné plnenie bolo poskytnuté
zo strany spoločnosti P. Z. a.s. na základe právneho titulu vyplývajúceho z § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

Súd preto konštatuje, že žalobca nepreukázal ani to, že by jeho príslušný príjem vo výške 190.661,21
eura mal charakter plnenia prijatého z titulu náhrady takejto nemajetkovej ujmy a teda, že by v zmysle §
9 ods. 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. mal byť vyhodnotený ako príjem oslobodený od dane z príjmov.

Keďže žalobca nepreukázal, že tento jeho príjem spadá do ktorejkoľvek kategórie taxatívne
vymenovaných príjmov oslobodených od dane v zmysle § 9 či akýchkoľvek iných ustanovení zák. č.
595/2003 Z. z. (napr. § 5 ods. 7), daňové orgány postupovali správne, ak za zdaňovacie obdobie roka
2009 do základu dane žalobcu zahrnuli i jeho vyššie uvedený sporný príjem a vyrúbili mu z neho
príslušnú daň z príjmu.

V prípade, ak v danom prípade ide o príjem z titulu zmluvnej pokuty, tento u nepodnikajúceho žalobcu
tvorí základ dane ako ostatný príjem v zmysle § 8 zák. č. 595/2003 Z. z. Výpočet príjmov tvoriacich
túto kategóriu zdaňovaných príjmov síce v § 8 cit. zákona explicitne nie je menovaný, do tejto kategórie
však v zmysle ich iba demonštratívneho výpočtu (viď § 8 ods. 1 cit. zákona) spadajú všetky ostatné
príjmy nemenované v § 5 až 7 cit. zákona, ktoré logicky zároveň nie sú v iných ustanoveniach zákona
definované ako príjmy od dane oslobodené.

Ohľadne námietok žalobcu o porušení procesných predpisov zo strany daňových orgánov, o ktorých
žalobca tvrdí, že mali vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí, súd uvádza, že sa plne stotožňuje s
argumentáciou žalovaného takéto tvrdenie vyvracajúcu a plne na ňu poukazuje. Táto argumentácia je
napokon v podstatnej a rozhodujúcej miere citovaná i v skorších častiach odôvodnenia tohto súdneho
rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v medziach žaloby
dospel v zmysle § 250j ods. 1 OSP k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol.

Súd neúspešnému žalobcovi v zmysle § 250k ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).