Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/473/2012 z 19. 3. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2013, sp. zn. 2Co/473/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1611206288.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/473/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1611206288.1 | 2013-03-19 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 61 ods. 1 ZoR, § 61 ods. 2 ZoR, § 61 ods. 3 ZoR, § 61 ods. 4 ZoR, § 61 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7c0889a-2b13-4954-9814-728e77aaffd6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1611206288.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/473/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611206288
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1611206288.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: N. H.
V. F. Š. Y. Q. P. Q. I. Á. , bytom I. X., N. č. XXXX, zastúpená JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom
v Malackách, Malé námestie č. 5402/1A, proti odporcovi: D. G. F. E. Á. V. C. , bytom I. X., K. W. Č..
XXX, zastúpený Mgr. Máriou Martincovou, bytom Jakubov č. 457, o určenie otcovstva a úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu: M. S. H. V. F. Š. Y. Q. P. Q. I. Á. , narodená dňa XX.XX.XXXX,
bytom I. X., N. Č.. XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v S., L.Á. Č.. XXXX/XXA, S., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo
dňa 31. augusta 2012, č.k. 27C 236/2011-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 31. augusta 2012, č.k. 27C
236/2011-80, v odvolaním napadnutých častiach vo výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletej M. S. H. sumou 130,-- € mesačne počnúc dňom 29.11.2010 vždy k 15. dňu v mesiaci
vopred k rukám matky; vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 29.11.2010 do 31.8.2012 v sume
2.730,-- € a v spôsobe jeho zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 31.8.2012, č.k. 27C 236/2011-80, určil, že otcom maloletej M.
S. H., narodenej dňa XX.XX.XXXX, je odporca D. G., narodený dňa XX.X.XXXX; maloletú M. S. H. zveril
do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení
obaja rodičia. Otcovi D. G. uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej M. S.V. H. sumou 130,-- €
mesačne počnúc dňom 29.11.2010, a to vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky;
zročné výživné otca za obdobie od 29.11.2010 do 31.8.2012 v sume 2.730,-- € otcovi uložil povinnosť
zaplatiť k rukám navrhovateľky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravil styk otca D. G.
tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou M. S.V. H. každú sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00
hod. s tým, že si maloletú v stanovený čas vyzdvihne v mieste bydliska matky a v stanovený
čas ju v mieste bydliska matky odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť a v určenom čase maloletú otcovi odovzdať.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa
XX.XX.XXXX sa narodila navrhovateľke maloletá M. S.. V rozhodnom čase pre počatie dieťaťa s
odporcom udržiavala dôverný vzťah (počas obdobia roku 2009 do roku 2010) a intímne sa stýkali.
Znalecký posudok z odboru genetiky č. X/XXXX znalkyne S.. F. N., K.. vypracovaný na základe
vykonaného dokazovania a súčasných poznatkov genetiky, nevylúčil otcovstvo označeného muža voči
maloletému dieťaťu. Pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu 99,999 %. Tento výsledok
značí, že otcovstvo odporcu voči maloletej M. S. H. treba pokladať za prakticky dokázané, s mimoriadne



vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Konanie o určenie
otcovstva je obligatórne spojené s konaním o výchove a výžive k maloletému dieťaťu,
vo vzťahu ku ktorému o určenie otcovstva ide. Súd ďalej pokračoval vo vykonávaní dokazovania za
účelom rozhodnutia o výkone osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a zistenia majetkových možností
a schopností navrhovateľky a odporcu, ako aj preukázania odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa. V návrhu na začatie konania žiadala navrhovateľka zveriť maloletú do svojej
osobnej starostlivosti. Súd mal preukázané, že navrhovateľka sa o maloletú osobne, riadne, stará
od jej narodenia. Odporca sa o dieťa nezaujímal, a to ani po podaní návrhu na súd, s maloletou
nemá vytvorený zatiaľ žiaden vzťah. Odporca vo vyjadrení navrhol spočiatku striedavú starostlivosť,
avšak neskôr súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke, s tým, že sa mu určí
styk s maloletou v zmysle návrhu matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení
obaja rodičia, nakoľko ani jeden z rodičov nie je obmedzený, alebo pozbavený rodičovských práv a
povinností, preto právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok prináleží zo zákona obom rodičom.
Navrhovateľka žiadala v návrhu určiť výživné na maloletú sumou 160,-- € mesačne od narodenia
maloletej. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú sumou 60,-- € na stravu, 40,-- € na ošatenie
a obuv, 20,-- € na lekársku starostlivosť, 60,-- € náklady na hygienu (plienky, kozmetické prípravky).
Súd mal ďalej preukázané, že matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberá len rodičovský
príspevok v sume 328,-- € mesačne, rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 120,-- € mesačne. Býva
s maloletou u svojich rodičov, ktorí hradia náklady na bývanie. Maloletá je zdravá. Ďalšiu vyživovaciu
povinnosť matka nemá. Otec je od 1.9.2011 zamestnaný vo firme P. N. N..V..Q.., X., ako čalúnnik.
Pracovnú zmluvu má uzatvorenú na dobu určitú od 1.9.2011 do 31.8.2012. Jeho čistý mesačný príjem
je cca v sume 740,-- €. Predtým bol zamestnaný vo firme I. N..V..Q.. s čistým mesačným príjmom cca.
290,-- €. Odporca žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v staršom dome, ktorý toho času rekonštruujú,
inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zdravý; je vyučený kuchár, vlastní motorové vozidlo Volkswagen golf,
rok výroby 1996. Do práce chodí autom, na benzín minie okolo 150,-- € mesačne. Odporca je fajčiar,
denne vyfajčí aj dve krabičky cigariet, jedna krabička stojí do 3,-- €. Otec navrhol určiť výživné v sume
50,-- € mesačne. Poukázal na skutočnosť, že musí pomáhať finančne svojim rodičom. Jeho matka je
nezamestnaná a otec dlhodobo práceneschopný. Musí hradiť všetky výdavky na domácnosť a financuje
aj nevyhnutnú rekonštrukciu domu. Okrem toho pomáha bratovi s platením pôžičky.

Súd prvého stupňa dôvodil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a
trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia
prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný
telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako
aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné. Schopnosti
a možnosti rodičov je nutné zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie a podobne. Pri určení doby, od kedy je odporca povinný platiť
výživné na maloletú súd zobral do úvahy, že odporca sa od narodenia maloletej až do rozhodnutia súdu
na výžive maloletej žiadnym spôsobom nepodieľal. Na výživu maloletej neprispieval ani nikto iný za
odporcu. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť od narodenia maloletej. Pri určovaní výšky vyživovacej
povinnosti súd zohľadnil vek maloletej, jej odôvodnené potreby a vychádzal aj z vyčíslených nákladov
na maloletú. Odôvodnenými nákladmi na maloletú, ktoré musí matka vynaložiť sú náklady na stravu,
ošatenie, hygienu, lekársku starostlivosť v prípade choroby maloletej. Ďalej bral súd do
úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke,
z objektívnych dôvodov nie je možné od nej požadovať, aby bola zamestnaná. Súd prihliadol aj k
tomu, že navrhovateľka plní vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloletú. Odporca
je zdravý a v produktívnom veku. Toho času dosahuje príjem cca. 740,--
€ mesačne. Skutočnosť, že pracovnú zmluvu má odporca uzatvorenú na dobu určitú, nemá vplyv
na posúdenie jeho možností a schopností. Tieto sa neposudzujú vzhľadom na aktuálne dosahovaný
príjem, ale najmä vzhľadom k tomu, či je odporca objektívne schopný pracovať, mať príjem. Na strane
odporcu nezistil súd žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili pracovať. Súd zdôraznil, že výživné
k maloletému dieťaťu je prednostnou pohľadávkou a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Súd neprihliadol na výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Nemôže pri
určovaní výšky výživného prihliadať k tomu, že odporca živí svojich rodičov, nakoľko v prvom rade má
odporca vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Aj finančné vypomáhanie bratovi je irelevantné.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu plniť
si vyživovaciu povinnosť v rozsahu 130,-- € mesačne od narodenia dieťaťa. Túto sumu súd považuje



vzhľadom na vek maloletej a jej odôvodnené potreby za postačujúcu na uspokojenie jej základných
potrieb, ako je strava, zabezpečenie hygieny, ošatenie a lieky. V neposlednom rade zohľadnil aj to,
že odporca je silný fajčiar. Ide o výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť. Zameškané výživné súd
vypočítal od narodenia dieťaťa, do dňa vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 2.730,-- €. Nezistil dôvody
pre platenie zročného výživného v splátkach. Určenie takejto možnosti je výnimočné a pripadá
do úvahy len v opodstatnených prípadoch. Vzhľadom k schopnostiam na strane odporcu, ktorý je riadne
zamestnaný a nemá inú vyživovaciu povinnosť súd nevzhliadol dôvod, aby určil, že sa peňažné plnenie
vykoná v splátkach. S ohľadom na výšku zročného výživného súd vzhliadol ako dôvodné určiť na
splnenie povinnosti zaplatiť zročné výživné o niečo dlhšiu lehotu ako tri dni od právoplatnosti rozsudku.
Súd určil lehotu 15 dní, ktorú považuje za postačujúcu k tomu, aby odporca takúto sumu zadovážil a
poukázal navrhovateľke.

Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd vyhovel návrhu matky, so súhlasom otca, a styk
otca určil na každú sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. Otec maloleté dieťa od jeho narodenia
nevidel a nemá k nemu zatiaľ vybudovaný žiaden vzťah. Takýto rozsah je postačujúci k nadviazaniu
kontaktu odporcu s maloletou a budovanie vzťahu. Časom bude nepochybne v záujme maloletej styk
otca s ňou rozširovať, čo sa môže diať na základe vzájomnej dohody rodičov. V prípade, ak sa do
budúcna nedohodnú, o zmene úpravy styku rozhodne súd. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 94 ods.
l, 2, 24 ods. 4, 5, § 25 ods. l, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. l, § 76 ods. l Zákona o rodine, § 113 ods.
2 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 66,--
€, zaplateného preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 200,-- €.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletej M. S. H. sumou 130,-- € mesačne počnúc dňom 29.11.2010 vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám matky; vo výroku o zročnom výživnom za obdobie od 29.11.2010 do 31.8.2012 v sume 2.730,--
€ a v spôsobe jeho zaplatenia, podal včas odvolanie otec dôvodiac len tým, že žije u rodičov, mama
je nezamestnaná, pracovala do konca minulého roka, v súčasnosti si hľadá prácu, otec je od januára
práceneschopný, bol operovaný na koleno, do dnešného dňa má zdravotné problémy. Snaží sa pomáhať
rodičom, keďže ich spoločný príjem je cca 400,-- € mesačne. Auto potrebuje na dochádzanie do práce,
pracuje v 3-zmennej prevádzke s čistým zárobkom 740,-- € mesačne. Rodičom prispieva mesačne
sumou 200,-- € na stravu, 150,-- € mesačne na benzín, finančne rodičom pomáha pri prerábaní ich
rodinného domu, na nájom im prispieva sumou 100,-- € mesačne. Uvedomuje si povinnosť k maloletej
M. S., ale na základe jej veku, zdravotného stavu má za to, že suma 100,-- € mesačne bude dostačujúca
na jej výživu. Skôr výživné platiť nemohol, keďže o tom, že je otcom nevedel a tiež sa matka s dieťaťom
odsťahovala na jemu neznámu adresu. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmeniť a uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,--
€ mesačne, zročné výživné v sume 2.100,-- € za čas od 29.11.2010 do 31.8.2012 povoliť mu splácať
v mesačných splátkach po 100,-- € spolu s bežným výživným. Nenamietal spôsob výpočtu zročného
výživného súdom pri výživnom v sume 130,-- € mesačne, neuvádzal, žeby do rozhodnutia súdu prispel
na výživu dieťaťa, resp. žeby nejakým spôsobom prispel aspoň na výbavičku dieťaťa.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdiť. Dôvodila, že dôvody uvádzané v odvolaní otec uvádzal už aj v konaní pred súdom prvého
stupňa, ktoré súd prvého stupňa zobral do úvahy. Súdom určené výživné považuje za primerané k
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, tiež opodstatnené, keďže výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. V záujme maloletej nie je možné poskytnúť úľavu otcovi vo
forme splátok zročného výživného.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
V podrobnostiach sa pridržiaval svojich vyjadrení pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. l, ods. 2 písm. a/ O.s.p. v znení
účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.),
keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214



ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. marca 2013 (§ 211 ods. 2,
§ 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca, kolízny
opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej M. S. H. sumou 130,-- € mesačne počnúc dňom
29.11.2010 vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky; vo výroku o zročnom výživnom za obdobie
od 29.11.2010 do 31.8.2012 v sume 2.730,-- € a v spôsobe jeho zaplatenia) potvrdil, pretože je vo výroku
vecne správny a keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi,
rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce
povolanie a podobne.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným
schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí
zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové, také,



ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež
súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j.
od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne
odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu
a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na
vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, zásadami. Vykonal
dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec rozhodol
právne správne. Rozsudok je podrobne odôvodnený. Súd uviedol aké dôkazy vykonal, zaoberal sa
všetkými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami, uviedol, aké skutkové závery z nich vyvodil a napokon
aj vec rozhodol správne po právnej stránke; obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia §
157 O.s.p. Otec ani vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody,
ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Dôvodil skutočnosťami, ktorými dôvodil už v konaní
pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vyporiadal. Výška
výživného zo strany otca v sume 130,-- € mesačne je primeraná veku a potrebám dieťaťa, možnostiam
a schopnostiam jeho rodičov. Maloletá M. S. je vo veľmi útlom veku, je v osobnej starostlivosti matky,
ktorej sa z tohto dôvodu priznáva potreba vysokej miery osobnej starostlivosti o dieťa a nízka miera
finančnej účasti na vyživovacej povinnosti maloletej M. S.. Napokon súd prvého stupňa správne vyrátal
aj zročné výživné, jeho spôsob zaplatenia je primeraný. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť spotrebný
charakter výživného, tiež to, že neboli zistené žiadne rozhodujúce okolnosti, sám otec ich ani netvrdil,
ktoré by odôvodňovali zaplatenie nedoplatku na výživnom v splátkach. Nebolo možné zohľadniť tvrdenie
otca v tom, že má povinnosti vo vzťahu ku svojim rodičom vzhľadom na ich nízky príjem, pretože
jeho vyživovacia povinnosť k maloletej M. S. predchádza vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičom.
Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť ešte nasledovné, hoci to ani sama matka nenamietala. Otec
nepreukázal, ani len netvrdil, žeby do rozhodnutia súdu na výživu dieťaťa prispel niečím, žeby sa čo i
len z nepatrnej časti podieľal na obstaraní potrieb M. S. v súvislosti s jej narodením (detská výbavička,
postieľka, kočík a pod.), a teda pri určení výživného bolo treba mať na pamäti aj túto skutočnosť.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolacie konanie sa
týka konania, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.