{"guid": "3dd734d6-ced2-4fd1-a1a2-7ab59faaf21f:1442403d-87e2-4272-8551-78a59e26ab44", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6616207653.1", "spisova_znacka": "14Co/325/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/325/2017 z 16. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. októbra 2017, sp. zn. 14Co/325/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6616207653.1", "identifikacne_cislo": "6616207653", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Anna Snopčoková", "sudca_id": 1363, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-snopcokova-1363", "datum_vydania": "2017-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1442403d-87e2-4272-8551-78a59e26ab44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6616207653.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6616207653.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6616207653.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/325/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207653
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616207653.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: X. C. K., a. s., N. X, XXX
XX C., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: E. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. č. XX, XXX XX
Q., o žalobe žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 41 346,68 Eur, úroku z úveru vo výške 9 592,91 Eur,
úroku z omeškania vo výške 653,43 Eur, úroku z úveru vo výške 4,59% ročne zo sumy 41 346,68 Eur
počnúc od 02. 06. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 41 346,68 Eur
počnúc od 02. 06. 2016 do zaplatenia a poplatkov vo výške 5,- Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/162/2016-127 zo dňa 30. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/162/2016-127 zo dňa 30. 05. 2017 vo výrokoch III. a IV.
rozsudku  p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému   n e p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41 346,68
Eur, úroky vo výške 3 909,40 Eur, úrok z omeškania vo výške 653,43 Eur, úrok z omeškania vo
výške 1% ročne zo sumy 41 346,68 Eur počnúc od 02. 06. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Ďalej vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie sumy 5 683,51
Eur a o zaplatenie úrokov vo výške 4,59% ročne zo sumy 41 346,68 Eur zamietol. O trovách konania
súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 77,96%.
Osobitným výrokom súd čiastočne konanie zastavil o sumu 5,- Eur a v časti úrokov z omeškania počnúc
od 02. 06. 2016 v rozsahu 2% ročne zo sumy 41 436,68 Eur do zaplatenia. Súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami bola dňa 03. 08. 2010 uzatvorená
zmluva o X. úvere č. XXX/XXXX/XX K. (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý účelový špecifický spotrebný úver v sume 42 000,- Eur. V zmysle článku 4 bod 1 zmluvy
o úvere sa žalovaný zaviazal zaplatiť istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach,
pričom splátka č. 1 až 358 mala byť splácaná vo výške 215,34 Eur a splátka č. 359 mala byť splatená
vo výške 214,32 Eur. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 04. 10. 2010. Ďalšie anuitné splátky boli
splatné k štvrtému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Posledná anuitná splátka úveru mala byť
splatná dňa      04. 08. 2040. Žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil celkom 4 604,25 Eur. Suma použitá
na úhradu istiny bola vyčíslená sumou 653,32 Eur, suma použitá na úhradu úroku bola vyčíslená sumou
2 088,87 Eur, suma použitá na úhradu úroku z omeškania bola vyčíslená sumou 1 697,06 Eur. Žalobca
použil na úradu poplatkov sumu 165,- Eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca vyčíslil sumu istiny
poskytnutého úveru sumou 41 346,68 Eur, bežný úrok úveru vyčíslený ku dňu 01. 06. 2016 činil sumu
9 592,91 Eur, úrok z omeškania ku dňu        01. 06. 2016 žalobca vyčíslil sumou 653,43 Eur. Uplatnil si
tiež bežný úrok z úveru vo výške 4,59% zo sumy 41 346,68 Eur počnúc od 02. 06. 2016 do zaplatenia,



úrok z omeškania úveru vo výške 1% ročne zo sumy 41 346,68 Eur počnúc od 02. 06. 2016. Žalovaný
nesplácal úver riadne a včas, preto žalobca dňa 12. 09. 2012 vyzval žalovaného na zaplatenie záväzku,
pričom dlžná suma bola ku dňu 12. 09. 2012 vyčíslená sumou 2 946,48 Eur. Žalovaný mal vyčíslený
dlh zaplatiť do 27. 09. 2012. Žalobca výzvu doručoval do vlastných rúk žalovaného, ktorý ju prevzal dňa
17. 09. 2012. Následne žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný písomným podaním zo dňa 11. 06.
2013, ktoré doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu F.. Zásielka žalovaným nebola prevzatá v
odbernej lehote, ku dňu  vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli úroky žalobcom vyčíslené sumou
3 909,40 Eur.

2. Zmluva o úvere má všetky náležitosti, ktoré sú upravené v ust. § 2 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy. Žalobca poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako
fyzická osoba úver nesplácal v dohodnutých lehotách splatnosti, napriek tomu, že boli presne v zmluve
dohodnuté. Z výpisu z účtu, ktorý žalobca pripojil, bolo preukázané, že výška istiny bola bankou správne
vyčíslená sumou 41 346,68 Eur. V tejto časti bola žaloba dôvodná, a preto súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 41 346,68 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Úroky z omeškania za obdobie do 01. 06. 2016 boli vyčíslené správne vo výške 653,43 Eur
a súčasne súd priznal žalobcovi úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil vo výške 1% ročne zo sumy
41 346,68 Eur počnúc od 02. 06. 2016 do zaplatenia.

3. Súd priznal žalobcovi zmluvné úroky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 3
909,40 Eur. Žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru písomným podaním zo dňa 11. 06. 2013.
Predčasné zosplatnenie úveru je jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou
záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. V prípade spotrebiteľskej
zmluvy je žalobca pri zosplatnení úveru povinný dodržiavať ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ k zosplatneniu došlo, žalobca ako veriteľ môže oprávnene od dlžníka požadovať zmluvné  úroky
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, ktoré boli vyčíslené sumou 3 909,40 Eur. Pokiaľ žalobca
zmluvné úroky aj po tomto dátume požadoval, súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za
používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Pokiaľ teda žiadal
žalobca priznať zmluvné úroky aj po dátume predčasnej splatnosti úveru, bola jeho žaloba nedôvodná a
súd ju v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a s
poukazom na § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v pomernej časti, v písomnej žalobe si
uplatňoval celkom sumu vo výške 51 598,- Eur, pričom táto suma predstavovala 100% úspech vo veci.
Žalobca mal úspech celkom po výšku 45 909,51 Eur, t. j. jeho úspech činí 88,98%. Žalovaný mal úspech
po výšku 5 683,51 Eur, teda jeho úspech činil 11,02%. Čistý úspech žalobcu v spore činí 77,96% a v
tomto rozsahu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca s
odôvodnením, že nesúhlasí  s nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti. Mal
za to, že žaloba a žalobcom uplatnený nárok nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a  postup
súdu nepovažoval za súladný s ustálenou judikatúrou. Namietal,  že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym záverom a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 261 a § 497, § 502, § 369
ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje
záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je
pojmovo vylúčená. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť,
že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Vo vzťahu k úroku z úveru a úrokov z
omeškania tieto  inštitúty treba dôsledne rozlišovať. Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré
poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver príjma na dohodnutú dobu, úrok z omeškania je
sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Keďže ide o dva rozdielne inštitúty,
ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri
omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok
z omeškania. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve,
úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. V ďalšom
poukázal na  ust. § 658 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,  s poukazom na to, že od úrokov
dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2.



5. Poukázal tiež na ust. § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru, okrem
citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka, vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v zmluve
o úvere. Nakoľko zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti nezanikla (vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a odstúpenie od zmluvy predstavujú rozličné inštitúty, ako sa aj uvádza v zmluve o
úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným), veriteľov nárok voči dlžníkovi na zaplatenie zmluvného
úroku tiež nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky (resp. do zániku zmluvy o
úvere). Dohodnutý úrok z ekonomického hľadiska predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré veriteľ
poskytol dlžníkovi a ktoré dlžník veriteľovi nevrátil. Odvolateľ podporne vo svojom odvolaní poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/146/2013 zo dňa 24. 01. 2004 a tiež na rozsudok
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/140/2013 zo dňa 16. 10. 2013, v ktorom uvedený súd konštatoval,
že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto
má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t. j. do doby skutočného vrátenia
úveru veriteľovi, pričom rozhodujúce je dojednanie v úverovej zmluve. Odvolateľ uviedol, že úročenie
spotrebiteľského úveru bežnými úrokmi až do doby vrátenia poskytnutých prostriedkov priamo upravoval
aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nepriamo ho predpokladá aj zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis pre oblasť spotrebiteľských úverov (vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku ako lex generalis). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ust. § 6 ods. 2 uvádzal, že:
„Spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia.“ Zákon č. 129/2010 Z. z. zasa v ustanoveniach týkajúcich sa odstúpenia spotrebiteľa
od zmluvy (§ 13 ods. 3) uvádza, že dlžník (spotrebiteľ) je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z
tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať až do dňa splatenia istiny. S poukazom
na uvedené skutočnosti má odvolateľ za to, že právne posúdenie súdu v tom, že žalobca má nárok na
zaplatenie zmluvného úroku len do doby splatnosti istiny úverovej pohľadávky, predstavuje nesprávne
právne posúdenie veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a
IV. tak, že žalovanému uloží povinnosť, aby žalobcovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti zaplatil zvyšok
vyčísleného úroku vo výške 5 683,51 Eur a úroky vo výške 4,59% ročne zo sumy 41 346,68 Eur od 02.
06. 2016 do zaplatenia a aby súd uložil žalovanému povinnosť náhrady trov konania vo výške 100%.

6. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust.        § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1, 2 CSP v napadnutých výrokoch z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza,
že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, pričom rozsudok napadol vo výroku III.
a IV.,  žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal.

8. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd  v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle     § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.      § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.
S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní,
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané
odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací



súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom
hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky
žalobcu vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a predmetný vzťah
založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzhľadom k tej skutočnosti, že pri
uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaný bol nepochybne v postavení
spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalobca v konaní dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v
prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok v termínoch dohodnutých v
zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, odvolací súd uvádza, že
tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená
omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím
práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním
veriteľa, pričom predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na
strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca, a teda
vracia veriteľovi, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru však
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru teda veriteľ predčasným zosplatnením
navodzuje stav, v ktorom veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal (po zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, niet dôvodu na to, aby
veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká
nárok veriteľovi na úroky z omeškania, a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

11. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012,      sp. zn. IV.ÚS
479/2012, v ktorom rozhodnutí Ústavný súd SR vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad
rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
nie už úrokov z úveru; teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je ústavne komfortné.

12. K odvolacej námietke žalobcu, že zmluva o úvere je uzatvorená medzi stranami sporu dňa 03.
08. 2010 podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
absolútnym obchodom, podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka a § 497 Obchodného
zákonníka vzhľadom na ust. § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a
to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle
Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s potrebou aplikácie predmetného zákonného
ustanovenia aj na súdenú vec, poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to na
závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, sp.
zn. 8Cdo/13/2014 zo dňa 28. 05. 2015, v ktorých NS SR vyslovil, že ustanovenia § 52 ods. 2, tretej vety



Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia.
Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo
účinnosť dňom 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce
sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti
tohto zákonného ustanovenia.

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o trovách
konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP. V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatňoval žalobou
sumu 51 598,62 Eur, pričom súd mu rozsudkom priznal 45 909,51 Eur. Úspech žalobcu tak predstavuje
88,98%. Žalovaný mal úspech po výšku 5 683,51 Eur, teda jeho úspech činil 11,02%. Čistý úspech
žalobcu v spore činí 77,96%. Nakoľko súd prvej inštancie (S.P.I.) rozhodol vo veci samej správne,
správny bol aj jeho záver o povinnosti náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci samej        (§
255 ods. 2 CSP).

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust.
§ 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu
a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však
odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli, žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/162/2016", "guid": "8f3e63c4-4319-49fd-badb-ea29ed107a5f:364297b6-5083-43ad-a431-a7ed53820f59", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:25dcb102-6a03-4300-92cc-f35a8116941a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25dcb102-6a03-4300-92cc-f35a8116941a"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "b5257d59-76c0-480d-aa06-be55dd3b5a85:2f56a29c-14ff-4183-a56a-07194cf0e0df", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7812211775.1", "spisova_znacka": "4Cob/146/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/146/2013 z 23. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7812211775.1"}, {"guid": "4483f35a-3f1c-4379-a5a6-fa6269201fd7:98400d4a-cf8c-4f9e-b70d-a953e35c978f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4612210416.1", "spisova_znacka": "25Co/140/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/140/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4612210416.1"}], "citovane_v": []}