Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/133/2012 z 22. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 22. januára 2013, sp. zn. 10Co/133/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5412200375.1 Krajský súd Žilina | 10Co/133/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5412200375.1 | 2013-01-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04a9a151-0d68-4f20-aab9-e09047439c47 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412200375.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/133/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412200375
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412200375.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
tamtiež, IČO: 36 613 843, proti odporkyni T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., T. XXX/X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova
9, IČO: 42 260 086, zastúpeného spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6,
IČO: 36 727 334, o zaplatenie 423,03 eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka
na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/16/2012-68 zo dňa 25.6.2012
takto

r o z h o d o l :

Návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu
p o t v r d z u j e .

Uznesenie okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t é vo výroku o zastavení konania, vo výroku
o náhrade trov konania odporkyne a vo výroku o súdnom poplatku, ktoré neboli odvolaním napadnuté.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa na základe späťvzatia návrhu zastavil konanie v súdenej
veci.

O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ich náhradu
nepriznal. Vychádzal z toho, že navrhovateľ späťvzatím (procesne) zavinil zastavenie konania, a
teda (vo všeobecnosti) ho zaťažuje povinnosť náhrady trov protistrane. Odporkyni však žiadne trovy
nevznikli a u vedľajšieho účastníka okresný súd konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Zdôraznil, že vedľajší účastník je združením založeným na
ochranu spotrebiteľa, ktoré sa zaoberá kolektívnou ochranou spotrebiteľa, predovšetkým zastupovaním
spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní v pozícii vedľajšieho účastníka. Prioritne sa teda predpokladá
pomoc spotrebiteľom z jeho strany a nie zo strany zvoleného (právneho) zástupcu združenia. To
neznamená, že by sa združenie na ochranu spotrebiteľa nemohlo dať zastúpiť advokátom; takto
vzniknuté trovy by však malo znášať združenie, a nie protistrana v súdnom konaní, keďže táto by nemala
„doplácať“ na to, že združenie nedokáže plniť svoje základné úlohy, resp. vyvíjať činnosť, na ktorú bolo
vytvorené, vlastnými silami.



Proti tomuto uzneseniu vo výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia
tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania voči navrhovateľovi, alternatívne zrušenia napadnutého
uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V pomerne rozsiahlom podaní poukazoval na širšie súvislosti spotrebiteľských vecí a nutnosť dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa, ku ktorej práve činnosť vedľajšieho účastníka, vrátane kvalifikovaného
zastúpenia advokátom, prispieva. Dôkazom toho je i „úspech“ odporkyne v súdenej veci, keď
navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, čiže ide o trovy účelne vynaložené. Namietal
aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., na ktorú, podľa jeho názoru, nebol dôvod, keďže súdený prípad nemá
žiadne znaky výnimočnosti; naopak, v konečnom dôsledku je nepriznanie trov pre vedľajšieho účastníka
nespravodlivé. Okresný súd totiž vychádzal z nesprávnych dohadov a predpokladov. Námietka
premlčania pritom nebola daná zo strany hlavného účastníka a nemohla byť daná ani zo strany súdu.
Bez právneho posúdenia a vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom
prípade nemohlo byť na ňu zo strany súdu prihliadané, pričom je možné, a zároveň pravdepodobné, že
hlavný účastník by bol vo veci neúspešný. Vedľajší účastník vyčítal okresnému súdu taktiež nerovnaký
prístup, pokiaľ ide o právne zastúpenie (a z neho vyplývajúce nároky na náhradu trov konania)
dodávateľských firiem a občianskych združení na ochranu spotrebiteľa. K odvolaniu pripojil rozhodnutia
viacerých súdov, ktoré mu nárok na náhradu trov konania priznali.

Odvolateľ zároveň, pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím súdu prvého stupňa, navrhol
prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a obrátenie sa na Súdny dvor Európskej únie s
prejudiciálnou otázkou ohľadom práva spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie -
vrátane práva na priznanie náhrady trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom
procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za
následok úspech vo veci.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu žiadal
napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa potvrdiť. Nevidel význam v právnom zastúpení
vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Zároveň z aktívnej činnosti vedľajšieho účastníka je zrejmé, že disponuje značným rozsahom
(právnych) informácií, a preto dokáže samostatne dostatočne brániť záujmy spotrebiteľov. Navrhovateľ
bol toho názoru, že „konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania“, na ktorú okolnosť správne okresný súd v zmysle § 150 O.s.p.
prihliadol. Takisto navrhovateľ pripojil k svojmu podaniu viaceré rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzovali
jeho vyjadrenia.

Odporkyňa zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods.
1 O.s.p. (z toho titulu zostal nedotknutý nenapadnutý výrok o zastavení konania, o trovách konania
odporkyne a o súdnom poplatku) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej
časti napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p., hoci čiastočne z iných
dôvodov.

Odvolací súd prioritne vychádzal z kritéria účelnosti vynaložených trov (§ 142 v spojení s § 146
O.s.p.), ktoré kritérium je rozhodujúce pri priznávaní náhrady trov konania jednotlivým - v konaní
zainteresovaným - subjektom. Posúdenie uplatňovaných trov prostredníctvom tohto základného kritéria
musí predchádzať eventuálne posúdenie ich (ne)priznania v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. z hľadiska
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Účelnosť vynaložených trov je pritom potrebné posudzovať vo
svetle okolností každého jednotlivého súdeného prípadu.

Krajský súd konštatuje, že odmenu za úkony právnej služby poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu jeho právnym zástupcom v súdenej veci nemožno kvalifikovať ako účelne vynaložené
trovy. Je nepochybné, že takmer absolútne totožné vyjadrenie vo veci samej vedľajší účastník predložil/



predkladá v ďalších niekoľkých tisíckach súdnych sporov. Nadväzne je plne dôvodným záver, že vo
svojej podstate ide len o „vpísanie“ údajov napr. o označení veci, účastníka, termínoch pojednávania,
a pod. do vopred pripraveného textu. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne
náročnú, ktorá by bola vyžadovala úplné právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej
advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré vedľajší účastník - ako občianske
združenie kreované práve na ochranu práv spotrebiteľa - je spôsobilý vykonať samostatne a bez
akýchkoľvek zásadnejších problémov.

Odvolací súd nepovažoval za významné, či navrhovateľ vzal späť návrh kvôli námietke premlčania, ktorú
vo svojom podaní uviedol vedľajší účastník na strane odporcu, alebo z iného dôvodu. Prioritne totiž
za dôvod nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
odvolací súd považoval neúčelnosť ich vynaloženia z hľadiska právnej nenáročnosti a „formulárovitosti“
právnych podaní.

Vo vzťahu k širším súvislostiam, na ktoré v podstate poukazujú tak odvolateľ, ako i navrhovateľ,
krajský súd dodáva, že hľadisko účelnosti trov právneho zastúpenia v prípade zastupovania vo
väčšom množstve totožných prípadov (relevantným je už počet dosahujúci niekoľko desiatok) uplatňuje
štandardne vo svojej rozhodovacej činnosti. To znamená, že rovnako posudzuje účelnosť trov právneho
zastúpenia (okrem iného) u dodávateľov i u spotrebiteľov, pričom základom je vedomosť, predovšetkým
z vlastnej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p), o početnosti argumentačne totožných úkonov právnej
služby, v rámci ktorých sa iba obmieňajú údaje o jednotlivých účastníkoch, o spisových značkách
súdneho konania, o označení zmlúv, o časových údajoch a pod.

Odvolací súd nevyhovel návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p., keďže ním vymedzená prejudiciálna otázka nebola vôbec významná z hľadiska rozhodnutia
o posudzovanom výroku a ani jej eventuálne kladné zodpovedanie by nebolo spôsobilé podmieniť iné
rozhodnutie odvolacieho súdu; je zároveň založená na hypotézach, ktoré na súdenú vec nemožno
aplikovať (úspech spotrebiteľa v konaní ako následok úkonov spotrebiteľského združenia). Formulácia
otázky je zavádzajúca, sugestívna a zamlčiavajúca podstatu individuálneho posúdenia prejednávaného
prípadu.

Súčasne je žiaduce uviesť, že odvolací súd „nerozporuje“ oprávnenie vedľajšieho účastníka na strane
odporcu na náhradu trov konania (samozrejme, účelne vynaložených), ani oprávnenie dať sa zastupovať
v spore advokátom. Inými slovami, o náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhoduje odvolací súd na
základe tých istých východísk a záverov, ako o náhrade trov (samotných) účastníkov konania.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - vedľajší účastník na strane odporcu - nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa
§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu odvolacích trov. Odporkyňa si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a v súvislosti s týmto konaním jej
žiadne trovy ani nevznikli.

Navrhovateľ mal síce v odvolacom konaní úspech, ale krajský súd ním uplatňované trovy tohto štádia
konania (spočívajúce v odmene za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k nemeritórnemu odvolaniu)
nepovažoval za účelne vynaložené. Vo vzťahu k dotknutému úkonu totiž v plnom rozsahu platí vyššie
rozoberaná argumentácia o neúčelnosti trov právneho zastúpenia pri vykonaní úkonu účastníka, ktorý
je takmer identický v tisíckach vecí a menené sú len údaje o konajúcom súde, o spisových značkách
súdneho konania, o protistrane a pod.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.