Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/51/2016 z 26. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 26. septembra 2016, sp. zn. 11CoP/51/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5716201742.1 Krajský súd Žilina | 11CoP/51/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5716201742.1 | 2016-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c43bd61-3c10-4b2c-aadf-63174ce6d8cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5716201742.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/51/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201742
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716201742.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd druhej inštancie, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, vo veci starostlivosti o
maloleté deti: Y. P., nar. XX.XX.XXXX a H. P., nar. XX.XX.XXXX, deti v striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti
rodičov; matky: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., D. S. XXXX/XX, právne zastúpenej spoločnosťou
JUDr. Silvia Tatarková, s. r. o., so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2 a otca: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom S., I. J. XXXXX/XXB, v
konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6P/7/2016-78 zo dňa 09.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti návrh otca zamietol, sa n
e d o t ý k a .

Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 25.06.2013,
č. k. 21P/240/2012-93, v časti bežného výživného tak, že výživné sa neurčuje. Vo zvyšnej časti súd
návrh otca zamietol. Súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, referát poradensko-psychologických služieb po dobu 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin predloží súdu
správu o priebehu výkonu výchovného opatrenia každé 2 mesiace. Rodičom uložil povinnosť riadiť sa
pokynmi psychológa a dodržiavať časový harmonogram stretnutí. Určil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh otca v časti zmeny rozhodnutia o bežnom výživnom
považoval za dôvodný. Maloleté deti sú zverené v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kedy
obaja rodičia zabezpečujú osobnú starostlivosť v rovnakej miere, v týždňových intervaloch. Počas
obdobia, kedy sú deti v starostlivosti toho-ktorého rodiča, všetky ich odôvodnené potreby znáša tento
rodič. Keďže od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov na strane matky,
bolo dôvodné, aby výživné nebolo počas striedavej osobnej starostlivosti určené. V čase posledného
rozhodovania o výživnom bola matka poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Žiaden
iný príjem nemala. V súčasnosti je matka zamestnaná a je aj spoločníčkou a konateľkou obchodnej
spoločnosti. Aj keď otcov príjem zo závislej činnosti je o niečo vyšší ako príjem matky zo zamestnania,
matka je okrem toho aj jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti. Sama matka uviedla,
že táto spoločnosť je v strate, nevykazuje zisk, avšak má s ňou náklady. Súd takéto konanie matky
nepovažuje v záujme maloletých detí. Ak má matka dostatok výdavkov na chod stratovej obchodnej
spoločnosti, náklady na daňovú licenciu, základné imanie a pod., musí mať aj dostatok finančných
prostriedkov na to, aby zabezpečila odôvodnené potreby maloletých detí počas doby, keď sú deti v jej



striedavej osobnej starostlivosti. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Tvrdenia matky
o tom, prečo nepristúpila k zrušeniu tejto spoločnosti, teda, že nemala čas, lebo sa venuje výstavbe
rodinného domu, súd nepovažuje za dôvodné. Pri hodnotení pomerov súd nebral do úvahy výdavky
bežného charakteru, ako sú výdavky na ošatenie, stravu, voľno časové aktivity, nakoľko je nepochybné,
že obaja rodičia sa deťom venujú, snažia sa im vyplniť ich voľný čas a pokrývať ich nielen odôvodnené
potreby v rámci svojich možností. Deti majú u oboch rodičov primerané výchovné prostredie. Matka sa
ide sťahovať do rodinného domu. Otec už býva v rodinnom dome. Teda životná úroveň detí je počas
striedavej osobnej starostlivosti u oboch rodičov rovnaká. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má
súd za to, že nie je dôvod na to, aby otec počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispieval na
výživu maloletých detí. V časti, v ktorej sa otec domáhal komunikácie s deťmi počas doby, keď sú deti v
striedavej starostlivosti matky, súd návrh otca nepovažoval za dôvodný. Maloleté deti majú obaja rodičia
zverené v striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Nebolo by spravodlivé od matky
požadovať, aby bola k dispozícii na telefóne, resp. maloleté deti, v čase, ktorý si určí otec. Otec má
dostatok priestoru na komunikáciu s deťmi. Navyše ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý upravuje
právo na informácie druhého z rodičov, má na mysli, že toto právo na informácie patrí rodičovi iba v
prípade, ak dôjde k úprave výkonu rodičovských práv a povinností formou výlučnej osobnej starostlivosti
o dieťa. V takomto prípade toto právo patrí rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej, prípadne
striedavej starostlivosti. Povinnosť možno uložiť len rodičovi, ktorý je tzv. preferenčným rodičom, t. j.
tomu, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti. V prejednávanom prípade možno
oboch rodičov považovať za preferenčných, zvýhodnených. Rovnako má súd za to, že táto informačná
povinnosť sa týka predovšetkým zdravotného stavu, školy, mimoškolských aktivít, dlhšieho pobytu mimo
miesta bydliska, prípadne zmeny pobytu, teda závažnejších skutočností týkajúcich sa detí. Otec sa
však domáha komunikácie s deťmi ako takej, t. j. aby ich mohol počuť, porozprávať sa s nimi. Z
uvedených dôvodov súd návrh otca v tejto časti zamietol. Súčasne súd uložil rodičom povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu, keďže mal preukázané, najmä z tvrdení rodičov a ich prejavov na
pojednávaní, že komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená, čo nie je v záujme maloletých detí.
Vzťahy medzi rodičmi sú narušené, čím dochádza k ich nezhodám pri realizácii striedavej osobnej
starostlivosti. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že je dôvodné uložiť rodičom maloletých detí povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu po dobu 6 mesiacov, ktorej cieľom bude zlepšiť komunikáciu
medzi rodičmi. Súd túto povinnosť vymedzil na obdobie 6 mesiacov s tým, že bude vykonávať kontrolu
v dvojmesačných intervaloch. Po uplynutí stanoveného obdobia súd zhodnotí účinnosť a v závislosti od
splnenia účelu, túto povinnosť buď zruší, rozšíri, predĺži, alebo uloží iný druh výchovného opatrenia. S
takýmto psychologickým poradenstvom súhlasil aj otec maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol
v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu
trov konania, keďže konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala matka odvolanie, a to proti výroku, ktorým
súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 25.06.2013, č. k. 21P/240/2012-93 v časti
bežného výživného tak, že výživné sa neurčuje, proti výroku, ktorým súd uložil rodičom podrobiť sa
psychologickému poradenstvu. Má za to, že súd počas konania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a bol vedený nesprávnymi úvahami, predovšetkým v otázke výživného. Súd vyhovel návrhu
otca, v časti určenia výživného zmenil pôvodný rozsudok tak, že výživné sa neurčuje napriek tomu, že
neboli splnené podmienky. Je síce pravdou, že v čase rozhodovania bol príjem matky nižší v porovnaní
s aktuálnym príjmom, nakoľko bola na rodičovskej dovolenke, na druhej strane už v čase rozhodovania
súd, ktorý určoval výživné v rámci striedavej osobnej starostlivosti, zobral do úvahy fakt, že matka sa
zamestná, keďže neurčoval výživné v nepomerne vysokej výške. Jednalo sa o výživné vo výške 25,- eur
mesačne na každé z maloletých detí. Trvá na tom, že podmienky sa nezmenili, nakoľko sa zohľadňoval
príjem matky, ktorý ešte nemala, ale vedelo sa o dosahovanom plate vrátane 13. a 14. platu. Matka
však v spoločnosti Garaj dnes nepracuje. Napriek tomu, že matka je v súčasnosti zamestnaná, jej čistý
mesačný príjem je stále nižší v porovnaní s príjmom otca, a to o viac ako 70,- eur. Matka má vedomosť,
že napriek dôkaznej situácii je príjem otca vyšší, nakoľko v čase, keď starostlivosť o maloleté deti
zabezpečuje matka, otec chodí na fušky, pričom sa jedná o stavebné práce, o ktorých je známe, že sú
slušne finančne ohodnotené. Túto skutočnosť matka preukazuje fotkami. Otec neustále deklaroval, že
matka je podnikateľka, pričom je jedinou konateľkou a spoločníčkou v spoločnosti Vision Build s. r. o.
V priebehu súdneho pojednávania matka udávala, že sa jedná o spoločnosť, ktorá nevykazuje žiaden
zisk, práve naopak, vykazuje stratu. V súčasnosti je pre matku problematické zaoberať sa zrušením
spoločnosti, nakoľko je plne vyťažená v dôsledku realizácie stavby a zariaďovania rodinného domu,
kde sa chce s deťmi nasťahovať. Rušenie spoločnosti je náročný právny úkon aj z časového hľadiska.



Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd je povinný vychádzať primárne z
nákladov maloletých detí v závislosti od miery životnej úrovne a príjmov rodiča. Matka napriek tomu, že
má nižší príjem ako otec, hradí maloletej H. poplatok za materskú školu vo výške 10,- eur, obidvom deťom
hradí obedy vo výške 30,- až 40,- eur mesačne. Maloletému Y. prispieva na školský klub vo výške 7,- eur.
Z dôvodu, že maloletý má problém s nohou, kde nemá šľachu, je potrebné zakupovať mu ortopedickú
obuv. Tieto náklady hradí výhradne matka. Samozrejme deťom zabezpečuje aj voľnočasové aktivity. Je
dôvodné, aby súd zaviazal otca k plateniu výživného na obe maloleté deti. Súd nevykonal dostatočné
dokazovanie, keď je síce preukázané, že došlo k zmene pomerov, na druhej strane je nesporne dané,
že príjem otca je vyšší ako príjem matky, preto bolo povinnosťou súdu tento rozdiel zohľadniť v rámci
rozhodovania. Dňa 09.05.2016 došlo u matky k zmene práce z dôvodu, aby mala lepšie upravený
pracovný čas a mohla sa venovať deťom s tým, že má nižšiu mzdu - minimálnu mzdu vo výške 405,- eur
brutto. Poukazuje na to, že otec neplatil výživné riadne a včas. Pokiaľ jej súd uložil povinnosť podrobiť
sa psychologickému poradenstvu, považuje to za vážny zásah do Ústavou SR garantovaných práv a
oprávnených záujmov. Matka nemá problém v komunikácii so svojím bývalým manželom. Nikdy svojim
deťom nezakazovala či inak ich obmedzovala v tom, aby s otcom komunikovali v čase, keď sú v jej
osobnej starostlivosti. Toto naopak deti samé odmietajú, nakoľko otec ich neustále kontroluje v škole,
škôlke, keď sú doma. Matka si je vedomá, že komunikácia s bývalým manželom, čo sa týka starostlivosti
o deti, je dôležitá, na druhej strane nemožno nikoho nútiť chodiť na sedenia ku psychológovi z dôvodu
zlepšenia komunikácie bez náležitého dokazovania skutkového stavu. Matka sa snažila na pojednávaní
pred súdom objasniť postoj otca a jeho celkové správanie, kde aj načrtla, ako sa otec pred deťmi o
matke vyjadruje, neustále ju sleduje. Napriek tomu súd matke neposkytol priestor, aby sa v danom smere
vyjadrila. Nariadeniu psychologického poradenstva nepredchádzalo náležité dokazovanie a preukázanie
dôvodnosti daného rozhodnutia súdu. Poukazuje aj na to, že psychologické poradenstvo absolvovali
účastníci konania už v rámci rozvodového konania, pričom to nemalo žiadny zmysel. Navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že sa s dôvodmi odvolania nestotožňuje. Má za to, že
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol správne,
s jeho rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožňuje. Matka uvádza, že má v súčasnosti nižší príjem
ako otec. Opomenula však iné skutočnosti, a to, že stavia rodinný dom a je jedinou spoločníčkou a
konateľkou obchodnej spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že matka disponuje dostatočným príjmom,
resp. aj majetkom väčšej hodnoty. Podľa názoru otca sa nejedná o taký rozdiel v príjmoch, ktorý by
odôvodňoval určenie výživného. Okresný súd správne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že pokiaľ má matka
dostatok finančných prostriedkov na prevádzkovanie stratovej obchodnej spoločnosti, tak má dostatok
prostriedkov aj na starostlivosť o maloleté deti, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodiča. Otec udáva, že od 01.07.2016 bude dosahovať mesačnú mzdu vo výške 556,- eur brutto. O
uvedenom v čase konania pred okresným súdom nevedel. Matka v odvolaní poukazuje na to, aké
príspevky maloletým deťom hradí. Rovnako aj otec hradí obom maloletým deťom školské pomôcky a
potreby, záujmovú činnosť, lyžiarsku výstroj a výcvik pre maloletého Y.. Tieto výdavky otec dokladoval
súčasne s podaným návrhom. Pokiaľ sa jedná o odvolanie v II. bode, v zmysle Zákona o rodine je
súd oprávnený nariadiť výchovné opatrenie, ak je to v záujme maloletých detí. Je pravdou, že vzťahy
medzi rodičmi sú po rozvode rozvrátené, avšak mali by sa snažiť túto skutočnosť neprezentovať pred
maloletými deťmi. Už zo samotného odvolania vyplýva, že medzi rodičmi sú problémy komunikačného
charakteru. To sa prejavilo aj v rámci pojednávania. Je teda zrejmé, že výchovné opatrenie bude pôsobiť
len na prospech maloletých detí. Pokiaľ matka uvádza, že psychologické poradenstvo nedosiahlo žiadny
význam v rámci rozvodového konania, s týmto nesúhlasí. Od rozvodového konania už ubehli viac ako 3
roky. Vo väčšine prípadov sa komunikácia rodičov po rozvode a s odstupom času zlepší. V tomto prípade
takéto zlepšenie nenastalo. Pokiaľ okresný súd poradenstvo odporúča, je to vhodné pre maloleté deti,
otec s tým nemá žiadny problém. Zo strany otca je naďalej záujem na tom, aby to, že nedokázali pre
maloleté deti zachovať rodinu, maloleté deti ovplyvnilo čo najmenej. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uvádza, že zotrváva na skutočnostiach a argumentoch
uvedených v odvolaní. Vyjadrenie otca považuje za účelové. Od počiatku sa otec snaží navodiť dojem,
ako je matka finančne zabezpečená z dôvodu toho, že bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti a
stavia rodinný dom. Ku dňu podania vyjadrenia je situácia taká, že matka v spoločnosti už nefiguruje
ani ako spoločníčka, ani ako štatutárny orgán. Nie je zrejmé, prečo neustále otec zdôrazňuje, že matka
stavia rodinný dom. Sám predsa potvrdil, že si postavil rodinný dom v H. pod L., pričom rovnakú možnosť
mala aj matka. K tvrdeniam právnej zástupkyne otca, že aj otec hradí náklady pre deti, udáva, že tieto



sa týkajú zväčša voľnočasových aktivít. Čo sa týka nákladov na školu, škôlku, obedy a školský klub,
toto hradí výlučne matka, pričom tieto náklady je potrebné zabezpečiť pravidelne. Súd prvej inštancie
uviedol, že sa jedná o výdavky bežného charakteru napriek tomu, že tieto zabezpečuje výhradne matka.
Finančná situácia na strane matky sa podstatným spôsobom zmenila od posledného pojednávania,
nakoľko s matkou zamestnávateľ skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Momentálne si hľadá
zamestnanie a je evidovaná na úrade práce. Je jej vyplácaná dávka v nezamestnanosti v rozpätí od
200,- do 300,- eur. Na základe uvedeného sa príjmy a finančné pomery na strane matky nepomerne
znížili, napriek tomu musí naďalej zabezpečovať všetky náklady, ktoré deti potrebujú. Poukazuje na to,
že okrem preukázateľných príjmov otca si tento privyrába ako murár stavbou rodinných domov. Popri
zamestnaní postaví približne 2 - 3 domy do roka, resp. vykoná na nich potrebné murárske práce. V
súčasnosti stavia rodinný dom vo I., kde ho matka vídává, keďže tam býva aj s deťmi. Je nesporne
dané, že v súčasnej dobe sú murárske práce veľmi žiadané a slušne zaplatené. Príjem otca je vyšší
ako príjem matky, pričom bolo povinnosťou súdu tento rozdiel zohľadniť v rámci rozhodovania. Chápe,
že komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná, na druhej strane otec sa o uvedené absolútne nesnaží.
Je v rozpore so zákonom nútiť matku, aby sa podrobovala psychologickému poradenstvu, keď si je
sama vedomá zo svojej predchádzajúcej skúsenosti, že toto nemá žiaden význam. Matka otcovi v ničom
nebráni, striedavá starostlivosť prebieha podľa určenia súdu a nie je dôvod umelo nútiť dvoch ľudí spolu
komunikovať, keď to nie je možné. Matka vidí problém v celkovej komunikácii v prístupe otca, ktorý
neakceptuje matku ani záujmy detí. Keď sú deti u matky, napíše im aj 48 SMS a niekoľko desiatok
hovorov. Samé deti sú z toho vystresované. Otec musí pochopiť, že aj deti majú právo na svoj vlastný
priestor a nie je v poriadku, aby bol zo strany otca vyvíjaný nátlak, pričom matka považuje správanie
otca za hraničiace s prenasledovaním. Napriek tomu, že komunikácia medzi rodičmi je problematická,
nútené stretávanie sa u psychológa danú situáciu by mohlo ešte viac vyhrotiť.

6. Následne po doručení vyjadrenia matka súdu zaslala výmer Sociálnej poisťovne o priznaní nároku
na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, t. j. vo výške 21,0713
eur od 09.08.2016 na obdobie 6 mesiacov.

7. Krajský súd, ako súd druhej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania
matkou v rozsahu danom ust. § 65 C. m. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. a vrátil vec
okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Dôvodom zrušenia rozsudku v rozsahu uvedenom vo výroku je nedostatočne zistený skutkový stav
veci a predčasné právne posúdenie.

9. V zmysle ust. § 35 C. m. p., súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. V zmysle ust. § 36 C. m. p., súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to
potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

11. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa riadi ustanoveniami Civilného mimosporového
poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.). Ide o nesporové konanie, kde súd je povinný z úradnej povinnosti
zistiť skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia. Za týmto účelom súd musí
vykonať aj nenavrhnuté dôkazy, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12. Súd musí konať v záujme najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa (čl. 4 C. m. p.). Touto zásadou sa
musí riadiť aj pri zisťovaní skutkového stavu veci. V zmysle uvedeného súd musí zistiť skutkový stav do
takej miery, aby mohol prijať rozhodnutie v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

13. Jednou z otázok, o ktorej súd rozhodoval, bola zmena úpravy vyživovacej povinnosti otca, ktorá mu
bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 25.06.2013, č. k. 21P/240/2012-93.

14. Hmotnoprávnou podmienkou takejto zmeny je zmena pomerov, ktorá nastala na strane účastníkov
konania, či už osôb výživou oprávnených (maloleté deti) alebo osôb výživou povinných (matka a otec).
Aby súd mohol ustáliť, či k takejto zmene pomerov došlo, je potrebné, aby na jednej strane prešetril
potreby maloletých detí, na strane druhej majetkové a osobné pomery rodičov. Za účelom zistenia
skutočných osobných a majetkových pomerov rodičov je potrebné zohľadniť celý komplex skutočností,



ktoré vytvárajú skutočnú životnú úroveň toho-ktorého rodiča a neobstojí iba formálne zohľadnenie príjmu
zo zamestnania, prípadne účasti v obchodnej spoločnosti.

15. Okresný súd nedostatočne zistil skutočnosti, ktoré vytvárajú životnú úroveň toho-ktorého z rodičov
a zistený skutkový stav nevytvára obraz o skutočných pomeroch rodičov.

16. Dôležitým údajom o životnej úrovni rodičov je príjem zo zamestnania, ktorý bol u obidvoch rodičov
nesporne zistený (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa). Počas odvolacieho konania obidvaja
rodičia deklarovali zmenu svojho príjmu zo zamestnania, keď otec uviedol zníženie mzdy, matka zmenu
zamestnania s dosahovaním nižšieho príjmu a napokon skončenie pracovného pomeru a evidenciu na
úrade práce s poberaním dávok v nezamestnanosti. Tieto skutočnosti súd musí preveriť z hľadiska, či
zo strany rodičov nejde o účelové konanie v snahe ovplyvniť rozhodnutie o výživnom v prospech toho-
ktorého rodiča. Tieto skutočnosti vyvstali až po rozhodnutí súdu prvého stupňa a samé osebe nie sú
dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku, aj keď bude povinnosťou súdu prvého stupňa v naznačenom
zmysle ich preveriť.

17. Životná úroveň rodičov, a to matky aj otca, nezodpovedá však príjmu z ich zamestnania. Hoci obaja
rodičia deklarujú príjem sotva postačujúci na zabezpečenie základných a nevyhnutných potrieb, otec
dostaval rodinný dom, matka v súčasnosti rodinný dom stavia. Preto je nevyhnutné, aby okresný súd
zistil zdroj príjmov obidvoch rodičov na takéto investičné výdavky, ktoré nezodpovedajú deklarovanému
príjmu. Za týmto účelom treba rodičov predovšetkým vypočuť a následne vykonať dôkazy na zistenie
skutočnej životnej úrovne rodičov.

18. Na strane matky okresný súd zohľadnil jej účasť v obchodnej spoločnosti. Takýto prístup zo strany
okresného súdu bol však formálny bez zistenia, ako účasť matky v obchodnej spoločnosti skutočne
ovplyvňuje jej životnú úroveň. Bolo nevyhnutné zistiť, akú podnikateľskú činnosť daná obchodná
spoločnosť vykazuje. Samostatná účtovná strata, ktorú deklaruje matka, nemusí byť z hľadiska životnej
úrovne matky rozhodujúca, je potrebné však preveriť, či takáto obchodná spoločnosť vyvíja obchodnú
činnosť, aký je jej obrat, obchodný majetok a podobne. Matka už v súčasnom štádiu konania deklaruje
zánik jej účasti v obchodnej spoločnosti, preto bude potrebné preveriť, ako k tomu došlo, či došlo k
odplatnému prevodu obchodného podielu a ako to ovplyvnilo životnú úroveň matky.

19. Pokiaľ ide o určenie výživného pri zverení detí do striedavej starostlivosti, zákon nechápe ako
pravidlo, že sa výživné neurčí. Dôležité je určenie - vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa. Až potom,
čo si súd ustáli, aká čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa, môže súd rozhodnúť o tom, v akom
pomere medzi rodičov plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí, vychádzajúc však z ich skutočnej
životnej úrovne. Iba výnimočne môže súd rozhodnúť tak, že výživné sa neurčuje.

20. Je potrebné, aby sa okresný súd zaoberal aj tým, ako rodičia uhrádzajú potreby dieťaťa tretím
osobám (školné, stravné v škole, odplata za školský klub, krúžky a pod.). Inak sa môže stať, že jeden
z rodičov bude striedavú starostlivosť zneužívať na neplnenie si vyživovacej povinnosti. Při určení
výživného sa musí prejaviť, ak jeden z rodičov pravidelne uhrádza náklady dieťaťa voči tretím osobám.
Rovnako sa súd musí zaoberať aj skutočnosťou, ktorý z rodičov poberá rodičovské dávky (prídavky na
dieťa) a v akej výške.

21. Iba výnimočne, ak je životná úroveň rodičov rovnaká, rovnaké je aj obdobie, keď je dieťa zverené
do osobnej striedavej starostlivosti toho-ktorého z rodičov a obidvaja rodičia sa v rovnakom rozsahu
podieľajú na pravidelných aj nepravidelných výdavkoch dieťaťa, môže sa súd výživné neurčiť.

22. Aby okresný súd správne mohol stanoviť vyživovaciu povinnosť voči deťom každému z rodičov,
prípadne rozhodnúť, že výživné neurčuje, je potrebné, aby si zadovážil tomu zodpovedajúci skutkový
podklad, ktorý doposiaľ okresný súd nezabezpečil.

23. Pokiaľ okresný súd uložil rodičom podrobiť sa psychologickému poradenstvu, v tomto smere odvolací
súd rovnako konštatuje nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.



24. Odvolací súd nespochybňuje možnosť využitia odborného poradenstva v špecializovaných
zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom. Spravidla súd určí časový úsek, po ktorý sa rodičia
poradenstvu musia podrobiť a zároveň aj ciele, ktoré má poradenstvo sledovať.

25. Aby okresný súd mohol stanoviť cieľ poradenstva (okresný súd ho stanovil za účelom zlepšenia
komunikácie rodičov), je potrebné, aby zistil skutkový stav veci, aby súd mohol ustáliť, čo je príčinou
komunikačných problémov medzi rodičmi a či samotná táto príčina je odstrániteľná psychologickým
poradenstvom.

26. V tomto smere odvolací súd dáva za pravdu matke, že ide o určitý zásah do autonómie osobnosti
rodiča. Tento zásah je však zákonom pripustený v záujme výchovy maloletého dieťaťa. Na druhej strane
však je potrebné vziať do úvahy, že rodičia sa už v minulosti psychologickému poradenstvu podrobili,
dlhší čas spolu nežijú, napriek tomu komunikačné problémy pretrvávajú. Je preto potrebné zistiť, čo je
príčinou týchto komunikačných problémov, až potom súd môže posúdiť, či možno od psychologického
poradenstva očakávať zlepšenie komunikácie medzi rodičmi.

27. Za týmto účelom musí prvostupňový súd predovšetkým rodičov podrobne ako účastníkov konania
vypočuť, v čom spočívajú ich komunikačné problémy a následne zvážiť, či je možné tieto odstrániť
psychologickým poradenstvom, aby súd zbytočne bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci
nezaťažoval samotných rodičov a špecializované inštitúcie.

28. Je predovšetkým na rodičoch, aby si uvedomili, že predpokladom nielen nariadenia, ale aj trvania
striedavej osobnej starostlivosti je normálna a slušná komunikácia medzi rodičmi. V opačnom prípade
môže situácia negatívne vplývať na zdravý vývoj maloletých detí. Je predovšetkým na rodičoch, aby
sa správali tak, aby striedavá osobná starostlivosť v čo najmenšom rozsahu negatívne zaťažovala
maloleté deti a snažili sa o spoluprácu. Pokiaľ samotní rodičia nevyvinú dostatočné úsilie na zlepšenie
komunikácie, táto skutočnosť sa môže stať aj prekážkou pre trvanie striedavej osobnej starostlivosti.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd zmenil
rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 25.06.2013, č. k. 21P/240/2012-93 v časti bežného výživného
tak, že výživné neurčil, vo výroku, ktorým súd uložil rodičom povinnosť podrobiť sa psychologickému
poradenstvu a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil v zrušenom rozsahu okresnému súdu na ďalšie
konanie.

30. Povinnosťou okresného súdu bude v naznačenom rozsahu riadne zistiť skutkový stav veci so
zameraním na reálnu životnú úroveň obidvoch rodičov maloletých detí a so zameraním sa na príčiny
zhoršenej komunikácie medzi rodičmi. Za týmto účelom okresný súd predovšetkým podrobne vykoná
účastnícke výsluchy matky a otca, ako aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba z týchto výsluchov vyvstane.
Až následne po doplnení dokazovania okresný súd opätovne vo veci rozhodne.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)