{"guid": "3dcd7b8f-e00e-4976-826e-885cc60fbd66:885ff8c6-3c39-4f12-8c42-225bb48dd063", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3511208445.1", "spisova_znacka": "5Co/266/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/266/2013 z 22. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. októbra 2013, sp. zn. 5Co/266/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3511208445.1", "identifikacne_cislo": "3511208445", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2013-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/885ff8c6-3c39-4f12-8c42-225bb48dd063", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511208445.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3511208445.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3511208445.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/266/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511208445
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511208445.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO 35 724 803, zast. P. T., s. r. o., so sídlom N., IČO XX XXX XXX proti odporcovi:
S. Y., bytom D. C. XXX, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov, D. X., IČO XX XXX
XXX, právne zastúpeného Y. B., s.r.o. so sídlom J., K. IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 525,50 eur s
príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 17. mája 2013, č.k. 11C/312/2012-68, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane
odporcu    m e n í    tak, že navrhovateľ    j e    p o v i n n ý    zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov prvostupňového konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 101,97 eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Y. B., s.r.o.,
č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Žiaden z účastníkov     n e m á      p r á v o     na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v prvom výroku zastavil konanie, v druhom výroku odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, v treťom výroku uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 50, 99 eur, vo štvrtom výroku nariadil vrátenie súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 24,87 eur navrhovateľovi prostredníctvom Daňového
úradu Bratislava. Svoje rozhodnutie vo výroku o  zastavení konania a vrátení súdneho poplatku
odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom splnomocneného zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia 525, 50 eur s príslušenstvom. Súčasne s podaním návrhu zaplatil
súdny poplatok vo výške 31,50 eur. V priebehu konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší účastník,
zastúpený právnym zástupcom, ktorý vo svojom všeobecne koncipovanom podaní neuvádzal žiadne
konkrétne okolnosti súdenej veci, okrem spisovej značky a mena a priezviska odporcu (dokonca ani
predmet sporu). Bez bližšej špecifikácie vzniesol tiež námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť a
priznať náhradu trov konania. Odporca náhradu trov konania nežiadal. Pojednávanie vo veci nezačalo.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a k žiadosti vedľajšieho účastníka o
priznanie náhrady trov konania uviedol, že pokiaľ tento vystupuje ako občianske združenie na ochranu
práv spotrebiteľa, mal by túto ochranu byť schopný z povahy svojho predmetu činnosti zabezpečiť sám,
bez právneho zástupcu, a preto mu náhrada trov právneho zastúpenia nepatrí. Navrhovateľ poukázal
tiež na to, že trovy vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie nie sú účelne vynaložené, čo vylučuje
ich náhradu, ako aj na rozhodovaciu prax iných súdov, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v obdobných
prípadoch náhradu trov konania nepriznali. Súd prvého stupňa konanie z dôvodu späťvzatia návrhu
pred začatím pojednávania zastavil a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok, krátený o 6,63
eur, a to prostredníctvom príslušného daňového úradu, ktorý poplatok poukáže v primeranej lehote
po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 11 ods. 3, 4 a 6 Zákona o súdnych poplatkoch). O náhrade trov
konania súd prvého stupňa rozhodol podľa 146 ods.2  veta prvá O.s.p. Z procesného hľadiska zásadne



platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť, zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
odporcovi trovy konania. Keďže navrhovateľ bližšie neuviedol, a ani inak nebol zistený dôvod späťvzatia
návrhu, možno konštatovať iba to, že navrhovateľ späťvzatím zavinil zastavenie konania, s čím citované
ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. spája povinnosť navrhovateľa uhradiť trovy konania. Odporcovi súd
náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal. Vedľajšiemu účastníkovi súd prvého stupňa priznal
náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie,
obsahujúce námietku premlčania [(odmena 42,49 eur + r.p. 7,63 eur ) + 20 % DPH]. Súd prvého stupňa
sa úplne nestotožnil s názorom navrhovateľa, že združenie, vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa, by
z povahy svojho predmetu činnosti nemalo v konaniach vystupovať prostredníctvom právneho zástupcu
a malo by byť schopné práva spotrebiteľov hájiť samo. Tak, ako nemožno vylúčiť právne zastúpenie osôb
s právnickým vzdelaním, alebo dokonca osôb, vykonávajúcich priamo právnické povolania, nemožno
právne zastúpenie odoprieť ani združeniu, i keď samo má ochranu práv ako predmet svojej činnosti.
Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci určil súd podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška)
a podľa 14 ods. 1 písm. b). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a o dani z
pridanej hodnoty rozhodol súd  podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky. Ako základ pre výpočet odmeny použil súd
iba istinu uplatneného nároku. Započítanie príslušenstva do základu odmeny by bolo v tomto prípade
nedovoleným uplatnením príslušenstva z príslušenstva. Za prevzatie zastúpenia a prvú poradu súd
prvého stupňa náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal pre ich neúčelnosť. Z obsahu spisu je zrejmé,
že k prevzatiu zastúpenia vedľajšieho účastníka (vrátane prvej porady) došlo bez akejkoľvek znalosti
predmetu konania, teda bez znalosti právnej stránky veci. Právna pomoc tak nemohla mať žiaden obsah,
preto bola pri tomto úkone úplne bezúčelná, a náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi za ňu nepatrí.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým boli vedľajšiemu účastníkovi  priznané trovy
konania, podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
vedľajší účastník na strane odporcu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zmenil tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
prvostupňové trovy konania v plnej výške, ako si ich uplatnil, ako i trovy odvolacieho konania. V odvolaní
namietal nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov
právneho zastúpenia postupoval svojvoľne, pretože mu priznal náhradu len za 1 úkon právnej služby
- podanie vyjadrenia, a nepriznal mu odmenu za úkon prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom.
Pričom právny zástupca hájil jeho práva a svojimi úkonmi jemu, ako i odporcovi privodil plný úspech v
konaní. Zároveň poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov. Bol názoru, že súd prvého stupňa o
náhrade trov konania mal rozhodnúť podľa § 10 ods. 2 AT v spojitosti s  § 10 ods. 1 AT a teda priznať
mu náhradu trov konania vo výške 142,01 eur, teda tak, ako si riadne uplatnil a špecifikoval.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie v
napadnutej časti potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Uviedol, že vedľajší účastník -
združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa majú
pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je
neúčelné a nadbytočné. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z. Z vlastných skúseností
má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,
a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania
združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Trovy konania vedľajšieho účastníka teda
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným
osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a
3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti
s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Poukázal na ustanovenia Charty
základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe
jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti
konania, a na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi priznal
náhradu trov konania v nižšej sume.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.



Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka podľa ust. § 220 O.s.p. zmeniť, a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu (ust. §
214 ods. 2 O.s.p.).

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o  zastavení konania, o náhrade trov konania odporcu a
o vrátení súdneho poplatku z návrhu odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo rozhodnutie súdu
prvého stupňa v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že navrhovateľ sa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu návrhom na začatie konania zo dňa 07.09.2011, ktorý bol doručený súdu
prvého stupňa dňa 27.09.2011, domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 525,50 eur s príslušenstvom.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka podaním zo dňa 19.04.2012, ktoré bolo doručené na súd prvého
stupňa dňa 26.04.2012, oznámil prvostupňovému súdu, že Spotrebiteľské združenie M., E. vstupuje v
zmysle ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. Súčasne
predložil plnomocenstvo pre advokátsku kanceláriu Y. B., s. r. o. so sídlom J.. Zároveň  vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku navrhovateľa a žiadal doručiť návrh na začatie konania, jeho prílohy a
uplatnil si náhradu trov konania. Súdu prvého stupňa dňa 09.05.2012 doručil vyjadrenie k návrhu, kde
vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 06.05.2012, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa
dňa 09.05.2012, vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a zároveň sa vyjadril k trovám
vedľajšieho účastníka tak, že podľa jeho názoru trovy konania  vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu vo veci samej vzniesol v prejednávanej veci
vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vstúpil z vlastnej iniciatívy do konania, námietku premlčania.
V dôsledku takto vznesenej námietky zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť, čím podľa
súdu prvého stupňa zhodne s názorom odvolacieho súdu podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zavinil
zastavenie konania. Preto súd prvého stupňa konanie v prejednávanej veci zastavil a o trovách konania
rozhodoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kedy mal za to, že je to navrhovateľ, ktorý zavinil
zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania.

Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných okolností nevznikli. Preto je súd
povinný vždy pri rozhodovaní o trovách skúmať, kto zavinil zastavenie konania. Z procesného hľadiska
platí, že účastník, ktorý zavinil zastavenie konania, je povinný znášať jeho trovy.

Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu, ktoré mu vznikli titulom právneho zastúpenia, avšak nesprávne postupoval pri
určení výšky, keď vedľajšiemu účastníkovi nepriznal odmenu za 1 úkon právnej pomoci, a to príprava
a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd dospel k záveru, že účelné trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní
pred súdom prvého stupňa predstavujú trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za 2 úkony
právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa plnomocenstva zo dňa 20.02.2012 a vyjadrenie a
vznesenie námietky premlčania zo dňa 09.05.2012 podľa    § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ citovanej Vyhlášky
v sume 2 x 34,86 eur (podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky zo žalovanej sumy 525,50 eur), 2 x príslušný
režijný paušál á 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej Vyhlášky a príslušná DPH (20 % z odmeny a náhrad,
teda zo sumy 84,98 eur) vo výške 16,99 eur podľa § 18 ods. 3 citovanej Vyhlášky, vzhľadom k tomu, že



právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH. Celkovo tak účelné trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka na strane odporcu predstavovali sumu 101,97 eur. Tieto trovy je povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi navrhovateľ podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.

K námietke vedľajšieho účastníka, že súd mal pri vyčíslení trov právneho zastúpenia do základu pre
výpočet odmeny za jeden úkon právnej pomoci, okrem istiny 525,50 eur, započítať aj úroky z omeškania,
odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov výslovne hovorí o hodnote
pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú len príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva,
musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ust. § 10 ods. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej
pohľadávky, z ktorej súd prvého stupňa, ako i odvolací súd pri výpočte úkonu právnej pomoci vychádzal.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov v zmysle ust. § 224 ods. 1 v
spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každý z účastníkov bol vo veci podľa konečného rozhodnutia
len čiastočne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/312/2012", "guid": "c8b85fb1-b294-452b-bcf0-ae0f045ecee0:ee51684f-dc10-4f53-b365-46c6f90e69ea", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}