{"guid": "3dc35ba0-b969-46cb-bbce-1c2130b527bd:132ff3a6-af3b-41d8-a3eb-9fdd1a877949", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5915010390.1", "spisova_znacka": "3Tdo/59/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/59/2018 z 18. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2018, sp. zn. 3Tdo/59/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5915010390.1", "identifikacne_cislo": "5915010390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2018-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/132ff3a6-af3b-41d8-a3eb-9fdd1a877949", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5915010390.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5915010390.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:5915010390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/59/2018\n5915010390\n18. 12. 2018\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2018:5915010390.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nAleny Šiškovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2018 v\nBratislave, v trestnej veci obvineného G. T., pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.\n2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 127 ods.\n12 Trestného zákona, o dovolaní obvineného G. T., proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.\n1To/72/2016 z 20. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. T. odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/88/2015 z18. mája 2016 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/72/2016 z 20. decembra 2016 bol obvinený G. T. uznaný za vinného\nz pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 127 ods. 12 Trestného zákona na tom skutkovom\nzáklade, že\n- v úmysle vylákať finančné prostriedky v presne nezistených dňoch v rokoch 2013 a 2014 uverejnil na\ninternetovom portály www.bazos.sk inzeráty na predaj mobilného telefónu Apple IPhone 5S, na ktoré\npočas mesiaca jún reagoval E. T., v mesiaci júl K. C., v auguste 2013 I. T., G. Y., v mesiaci december\n2013 C. J., C. C., D. B., v mesiaci január 2014 G. Y., S. V., v mesiaci február 2014 G. C. a Ing. C. O.,\nv mesiaci marec 2014 E. I. a P. K., v mesiaci apríl 2014 Mgr. J. T., C. T., G. N., I. I., P. Y., MUDr. W.\nO.-W., v mesiaci máj 2014 C. N., P. G., G. J., G. N., K. E., Y. T. a v mesiaci jún 2014 C. O., I. I. a K.\nE., ktorým pri telefonickom rozhovore predstieral, že disponuje predmetným mobilným telefónom, ktorý\nobratom zašle na adresu záujemcu po uhradení finančnej zálohy a na uvedený účel vylákal od celkovo\n28 záujemcov zálohy, a to od osôb:\n- E. T., nar. X.X.XXXX, trvale T. XX, B. C., vo výške 408,- eur,\n- K. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, L. C. L. E., vo výške 405,- eur,\n- I. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, vo výške 202,50,- eur,\n- G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, okres J., vo výške 420,-eur,\n- C. J., nar. X.X.XXXX., trvale bytom D. XXXX/XX, D., vo výške 480,- eur,\n- C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, B., vo výške 510,- eur,\n- D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, okres D. vo výške 1.600,- eur,\n- G. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, Y., vo výške 360,- eur,\n- S. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, P., vo výške 705,- eur\n- G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, E., vo výške 400,- eur\n- Ing. C. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, J., vo výške 480,- eur\n- E. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S.. J. XXXX/XX, O., vo výške 420,- eur\n- P. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, G., vo výške 420,- eur,\n\n- Mgr. J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, vo výške 470,- eur,\n- C. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XX/XX, J., vo výške 380,- eur\n- G. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. Q. XXX/XX, L., okres D., vo výške 330,- eur,\n- I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X/X, J., vo výške 420 eur,\n- P. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, B. D., vo výške 100,- eur\n- C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX/XX, L. G. vo výške 1.000,- eur,\n- P. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. C. XXX/X/XX, G., vo výške 450,- eur,\n- G. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, E., vo výške 450,- eur,\n- G. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, G., vo výške 430,- eur,\n- K. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XX, B., vo výške 400,- eur,\n- Y. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, T., vo výške 400,- eur,\n- C. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, G., vo výške 400,- eur,\n- I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, T., vo výške 200,- eur\n- K. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. E. XXX, okres D., vo výške 850,- eur,\npričom konal v úmysle obohatiť sa na úkor poškodených osôb, ktorým ponúkaný tovar nemienil\nzabezpečiť a do dnešného dňa im objednané mobilné telefóny nedodal, čím spôsobil celkovú škodu vo\nvýške 13.510,50 eur,\n- v úmysle vylákať finančné prostriedky v presne nezistený deň v mesiaci január 2014 ponúkol pri\nosobnom stretnutí J. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, C., zaobstaranie mobilného telefónu\nzn. Apple IPhone 5S za výhodnú cenu 420 eur, s čím poškodený súhlasil a dňa 15.1.2014 uhradil na\núčet č. XXXXXXXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. majiteľa G. T. sumu 370,- eur a následne\nosobne odovzdal obvinenému 50 eur s tým, že po uhradení uvedenej sumy mu objednaný telefón dodá\ndo jedného týždňa, pričom obvinený konal s úmyslom obohatiť sa na úkor poškodeného J. T., ktorému\nponúkaný tovar nemienil zabezpečiť a do dnešného dňa mu objednaný mobilný telefón nedodal, čím\nmu spôsobil škodu vo výške 420,- eur.\nZa to bol obvinenému podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného\nzákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 6 (šesť) rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu\nzaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nSúčasne súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného\nsúdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T/24/2015 z 11. septembra 2015, právoplatný 29. októbra 2015, ako\naj uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku spôsobenú\npoškodeným.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku, a teda z dôvodu,\nže bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu a rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia.\nV odôvodnení dovolania obvinený namietal, že dňa 20.6.2016 mu bol doručený prvostupňový rozsudok.\nPočas plynutia lehoty na podanie odvolania, obvinený nastúpil 29.6.2016 na výkon trestu odňatia\nslobody, a teda mu vznikol dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\nNapriek tomu, že bol daný dôvod povinnej obhajoby, bol obvinenému Krajským súdom v Žiline dňa\n14.9.2016 ustanovený obhajca podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku tzv. majetkový obhajca JUDr.\nAndrea Vladárová. Okresný súd aj krajský súd pochybili, keď ex offo neskúmali, či nie sú dané\ndôvody povinnej obhajoby, ale namiesto toho krajský súd ustanovil obvinenému majetkového obhajcu. K\nporušeniu práva na obhajobu došlo už v prvostupňovom konaní, keď okresný súd nezobral na vedomie\nžiadosť obvineného a neustanovil mu obhajcu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ale naproti tomu\npojednával a rozhodol vo veci bez prítomnosti obvineného. Opatrením zo 4.11.2016 sp. zn. 1To/72/2016\npredseda senátu Krajského súdu v Žiline zrušil podľa § 40 ods. 6 Trestného poriadku ustanoveného\nobhajcu JUDr. Andreu Vladárovú, pretože obvinený nepreukázal nárok na bezplatnú obhajobu podľa §\n34 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skonštatoval, že nie je daný žiaden iný dôvod povinnej obhajoby\nv zmysle § 37 Trestného poriadku bez toho, aby túto skutočnosť overil. Po doručení opatrenia o zrušení\nustanovenia obhajcu, obhajkyňa dala do pozornosti súdu, že obvinený sa nachádza vo výkone trestu\n\nod júna 2016. Dňa 8.11.2016 bezprostredne pred konaním verejného zasadnutia, krajský súd prvýkrát\nvykonal lustráciu v ZVJS, kedy zistil, že obvinený je vo výkone trestu a verejné zasadnutie odročil na\n29.11.2016. Dňa 9.11.2016 krajský súd vyzval obvineného na zvolenie si obhajcu v lehote do 3 dní od\ndoručenia výzvy, čo sa tak nestalo. Na vytýčený termín dňa 29.11.2016 sa obvinený nemohol dostaviť z\ndôvodu účasti na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Trenčín, preto krajský súd vytýčil nový termín\nzasadnutia na 20.12.2016. Opatrením z 9.12.2016 predseda senátu Krajského súdu v Žiline ustanovil\nobvinenému obhajcu JUDr. Andreu Vladárovú podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku pričom správne\nmalo ísť o ustanovenie § 40 ods. 1 Trestného poriadku. Odo dňa 29.6.2016, kedy nastal dôvod povinnej\nobhajoby, bol obvinenému ustanovený obhajca z dôvodu povinnej obhajoby až 9.12.2016. Opatrenie\no ustanovení obhajcu z dôvodu povinnej obhajoby bolo obhajkyni doručené 14.12.2016 a obvinenému\ndoručené až po hlavnom pojednávaní 20.12.2016, na ktorom krajský súd rozhodol vo veci. Poukázal na\nskutočnosť, že hlavné pojednávanie, na ktorom rozhodol krajský súd vo veci sa konalo ešte predtým,\nako uplynulo 15 dní od oznámenia rozsudku ustanovenému obhajcovi. Vzhľadom na krátkosť času,\nobvinený nemal možnosť poradiť sa so svojím obhajcom o dôvodoch odvolania a o ďalšom postupe\nv odvolacom konaní, čiže mu nebola poskytnutá efektívna právna pomoc. V odvolacom konaní boli\nobhajkyňou predložené dôkazy, ktorými sa krajský súd mal zaoberať pred meritórnym rozhodnutím a\nbuď im vyhovieť alebo ich zamietnuť alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy nebudú vykonávať. Odvolací\nsúd sa s týmito dôkazmi ani v meritórnom rozhodnutí nevysporiadal.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku vidí obvinený v tom, že bol uznaný\nza vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu, pričom ho odsúdil aj za čiastkové skutky, kde\nvznikla škoda menšia ako je škoda malá v zmysle § 125 Trestného zákona. Poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Urto/5/2015, z ktorého vyplýva, že za pokračovací\ntrestný čin môže byť posúdené len také konanie páchateľa, pri ktorom boli každým čiastkovým útokom\nnaplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z uvedeného teda vyplýva, že nie všetky\nskutky, za ktoré bol odsúdený, mali byť posudzované ako trestný čin podvodu. Obvinený taktiež považuje\nza prejav duplicity, keď jeho samotné konanie bolo posúdené ako pokračovací trestný čin a zároveň súd\naplikoval aj kvalifikovanú skutkovú podstatu podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. c) Trestného s poukazom\nna § 138 písm. j) Trestného zákona, a teda, že čin bol spáchaný na viacerých osobách. Na záver navrhol,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 386 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku\nvyslovil porušenie zákona a zrušil napadnuté rozsudky oboch súdov a vec prikázal na nové prerokovanie\na rozhodnutie.\nK dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok, ktorá uviedla, že obvinený\nmal od začiatku konania možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu,\nk dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky a zúčastňovať sa procesných\núkonov. Zo zápisnice o hlavnom konaní konanom dňa 18. mája 2016 na Okresnom súde Ružomberok je\njasné, že obvinený bol poučený podľa § 34 ods. 3 Trestného poriadku o nároku na bezplatnú obhajobu,\nobvinený vyhlásil, že vypovedať bude až po porade so svojím obhajcom, ktorého si však nezvolil.\nNepožiadal o ustanovenie obhajcu, dôvody povinnej obhajoby u obvineného v tom čase neexistovali,\npreto súd v súlade so zákonom na základe žiadosti obvineného, aby sa konalo v jeho neprítomnosti,\nvykonal hlavné pojednávanie. Dňa 14.9.2016 odvolací súd ustanovil obvinenému pravdepodobne z\nopatrnosti obhajkyňu podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku, ktorá dňa 11.10.2016 odôvodnila odvolanie\nobvineného. Hoci je pravdou, že u obvineného nastali dôvody povinnej obhajoby dňom 29.6.2016,\nkedy nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, pričom táto skutočnosť unikla pozornosti odvolacieho\nsúdu, nedošlo v danom prípade k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Odvolanie obvineného\nbolo doplnené kvalifikovaným podaním ustanovenou obhajkyňou, pričom skutočnosť, že táto bola\nustanovená podľa § 40 ods. 2 Trestného poriadku a nie podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku, sa\nneprejavila na postavení obvineného negatívnym spôsobom. Hoci v období od 4.11.2016 do 9.12.2016\nobvinený obhajcu nemal, v tomto čase nebol vykonaný žiadny úkon ani rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ ide o námietky obvineného, že nespáchal skutok na viacerých osobách, poukázala na stanovisko\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj/69/2014 a pokiaľ ide o námietku obvineného týkajúcu\nsa pokračovacieho trestného činu, tu poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. Tpj/57/2017. Na záver navrhla, aby Najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku ako nedôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie\n\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané\nprostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm.\nb) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v\nprvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti\ndovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje\nprávo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného G. T. nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené\npodmienky a poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími\ndôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku a nie\nprávnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska\nich hodnotenia (R 120/2012-I).\nZ uvedeného je preto potrebné vyvodiť a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako\nnávrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti,\ngenerálny prokurátor, obhajca, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom\ndo takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam\nšpecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Trestného poriadku), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodrobil prieskumu vecné argumenty dovolateľa zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa § 371 ods.\n1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú.\nV úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných\nprostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti\nprávoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou\npochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v\nsúdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z\nnajvyššieho súdu tretí stupeň\ns plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov.\nV dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu\nvytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371\nods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nZásada „právo na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv\na záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného\nvýkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne\nzabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo\nsvojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné\nkonanie, le v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale\naj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje\nako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane\nzákladných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu\nmedzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany.\nZásada „právo na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného :\n- právo obhajovať sa osobne, alebo\n- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\n- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú\nto záujmy spravodlivosti.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného\na jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie\nkaždého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania.\n\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení\nobvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na\nobhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o\nzásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v\njeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nPorušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v zmysle\n§ 37 Trestného poriadku. Ide obzvlášť o situáciu, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal\nobhajcu napriek tomu, že ho mal mať a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tom\nčase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia,\nprípadne ak ide o iné pochybenie príslušného súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku\nktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho uplatnenia procesných práv obvineného. Intenzita\ntakého porušenia musí dosiahnuť stupeň zásadnosti, teda takéto porušenia musí kľúčovým spôsobom\nzasiahnuť do možnosti obvineného realizovať svoje právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.\nTakéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať\nstanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvineného G. T. zásadným spôsobom, a teda ku\ntakej skutočnosti, ktorá už sama o sebe znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Napriek tomu sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré\nv rámci tohto dovolacieho dôvodu uviedol v písomných dôvodoch dovolania obvinený G. T..\nNa námietku obvineného, že oba súdy pochybili, nakoľko nemal obhajcu v čase, keď vznikol dôvod\npovinnej obhajoby najvyšší súd poznamenáva, že u obvineného skutočne vznikol dôvod povinnej\nobhajoby dňom 29. júna 2016, teda dňom nástupu na výkon trestu odňatia slobody. Je síce pravdou, že\nsúdy mali skúmať dôvody povinnej obhajoby, avšak Krajský súd v Žiline konal na žiadosť obvineného\no ustanovenie obhajcu, čo aj v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku učinil. Keďže ustanovená\nobhajkyňa podala kvalifikované odvolanie v mene obvineného v tomto štádiu nemožno konštatovať\nžiadne porušenie práva obvineného na obhajobu. Následným zrušením ustanoveného obhajcu v zmysle\n§ 40 ods. 6 Trestného poriadku 4. novembra 2016 až do 9. decembra 2016 nemal obvinený žiadneho\nobhajcu hoci bol u neho daný dôvod povinnej obhajoby, by bolo možné vysloviť porušenie práva na\nobhajobu za podmienky, že by boli zo strany krajského súdu vykonávané nejaké úkony, čo sa však v\ndanom prípade nestalo, a preto táto námietka obvineného nenapĺňa dovolací dôvod v zmysle § 371 ods.\n1 písm. c) Trestného poriadku. Opatrením predsedu Krajského súdu v Žiline z 9. decembra 2016 bola\nobvinenému ustanovená v zmysle § 40 ods. 2 Trestného poriadku (v opatrení prišlo k pisárskej chybe,\nnakoľko správne malo byť opatrenie vydané v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku) obhajkyňa JUDr.\nAndrea Vladárová, ktorá v mene obvineného podávala v predmetnej veci aj odvolanie, čiže táto dôverne\nspis poznala, čo aj sama vyhlásila na hlavnom pojednávaní konanom 20. decembra 2016 a súhlasila\ns jeho vykonaním, preto neobstojí ani námietka obvineného, že odvolací súd rozhodol v lehote kratšej\nako 15 dní od oznámenia rozsudku obhajcovi.\nK námietke obvineného, že sa krajský súd nevysporiadal s predloženými dôkazmi v odvolaní, že na ne\nneprihliadol a toto svoje konanie neodôvodnil a nevysvetlil, najvyšší súd poznamenáva, že krajský súd\nvzal do úvahy aj tieto dôkazy avšak ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, pre krajský\nsúd bolo dostačujúce vykonané dokazovanie, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na základe ktorého\nbola ustálená vina obvineného. Krajský súd riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v zmysle ustanovení\nTrestného poriadku, pričom v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu (ktoré rozhodnutia tvoria\njednotu), považuje najvyšší súd odôvodnenie konečného rozhodnutia v merite veci za presvedčivé,\nzrozumiteľné a vyčerpávajúce, preto ani táto námietka obvineného nenaplnila dovolací dôvod v zmysle\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nTaktiež je potrebné dodať, že v predmetnej veci nemožno prehliadnuť, že nedošlo k dôkaznej núdzi v tom\nzmysle, že by už zabezpečené a vykonané dôkazy nepostačovali na objasnenie veci (viď odôvodnenia\nrozhodnutí súdov nižších stupňov). Najvyšší súd dopĺňa, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo\nstrany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov.\nPrávo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd\nneporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\n\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nK tomuto dovolaciemu dôvodu najvyšší súd uvádza, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie\ntohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci\nurobili súdy nižšieho stupňa a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z\ndikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolací súd skutkové zistenia urobené\nsúdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť ani dopĺňať.\nVo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete\nvýroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky\nskutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam\nsúdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej\ninštancie.\nDovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený\nbez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám\nvykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže\ndopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je odvolacou\ninštanciou zameranou na preskúmavanie rozhodnutí súdov nižšieho stupňa.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v\npôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom\nzákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nNa námietku obvineného, že pri pokračovacom trestnom čine musí byť naplnená skutková podstata\ntrestného činu pri každom čiastkovom útoku, najvyšší súd poukazuje na svoje stanovisko S 26/2018,\nv ktorom bol zjednotený výklad § 122 ods. 10 Trestného zákona a teda formulácia „trestnosť všetkých\nčiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin“ uvedená v druhej vete § 122 ods. 10 Trestného\nzákona znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného prospechu pri jednotlivých\nčiastkových útokoch na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava. Trestnosť čiastkových útokov, ak\nje daná kvalifikačná rovnorodosť (pokračovanie v páchaní toho istého trestného činu) a ak sú splnené\nkritériá uvedené v druhej časti druhej vety § 122 ods. 10 Trestného zákona (objektívna súvislosť v\nčase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer\npáchateľa spáchať uvedený trestný čin), sa v zmysle prvej časti naposledy citovanej vety posudzuje ako\njeden trestný čin. Posúdenie „ako jeden trestný čin“ znamená aj posúdenie „ako jeden následok“. To\nznamená, že jednotne (v súhrne) sa posudzuje nielen konanie, ale aj následok pokračovacieho trestného\nčinu. Až v súčte súm, zodpovedajúcich pri jednotlivých čiastkových útokoch výške škody alebo rozsahu\nčinu, sa teda posudzuje trestnosť celého skutku kvalifikovaného ako pokračovací trestný čin. Nie je v\ndôsledku uvedeného kvalifikačne relevantné, aká je výška škody alebo rozsahu činu pri ktoromkoľvek\nčiastkovom útoku, ale až pri ich finálnom súčte. Od tejto okolnosti závisí, či vôbec pôjde o (pokračovací)\ntrestný čin, a ak áno, či pôjde o jeho posúdenie v rámci len základnej alebo kvalifikovanej skutkovej\npodstaty, resp. v ktorom jej odseku - podľa výšky škody alebo rozsahu činu (§ 125 ods. 1 Trestného\nzákona). Na základe vyššie uvedeného, ani táto námietka obvineného nie je relevantná.\nZa dôvodnú nemožno považovať ani námietku obvineného, že jeho konanie bolo posúdené ako\npokračovací trestný čin a zároveň súd aplikoval aj kvalifikovanú skutkovú podstatu podvodu a to\nzávažnejším spôsobom konania na viacerých osobách. Objektom trestného činu podvodu je cudzí\nmajetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné\nmajetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne\njemu. Majetok má konkrétneho vlastníka - poškodeného a chráneným objektom je teda niečí majetok\n- majetok fyzickej alebo právnickej osoby. Samotný majetok je potom predmetom takto zákonom\nchráneného vlastníckeho práva určitého vlastníka, resp. vlastníkov, pričom toto právo je objektom\ntrestného činu. Osoba - vlastník majetku, je poškodeným v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku teda\ntým, koho vlastnícke právo bolo trestným činom porušené (následok na objekte), čím mu zároveň bola\n\nspôsobená majetková škoda (účinok na predmete). Ak je poškodených viacero (aspoň traja), čin bol\nspáchaný na viacerých osobách a to aj v prípade pokračovacieho trestného činu.\nS ohľadom na vyššie uvedené najvyšší súd nezistil naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu a preto\nrozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1To/72/2016", "guid": "5f725379-74aa-49ce-8f31-d5e7292239c2:c777022a-6731-4207-9962-5ea6a2b4a48f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}], "citovane_v": []}