Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/60/2018 z 27. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2018, sp. zn. 11CoP/60/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1317218251.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/60/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317218251.1 | 2018-02-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2423d67e-e76a-4835-802d-30ce0f79bc4d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317218251.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/60/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218251.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: K. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom
Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, dieťa rodičov: matka - Ing. Bc. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/
XC, XXX XX K., zast. Fridrich Paľko, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, a otec - K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX, XXX XX B., zast.
JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 796 737, v
konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 06.12.2017, č.k. 37P/315/2017-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie ktorým
sa obmedzuje styk otca s maloletou K. R. nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.. Styk otca
s maloletou bude prebiehať v prítomnosti matky. Otec je oprávnený si v určenom čase maloleté dieťa
prevziať v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku aj odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa
na styk s otcom pripraviť a otcovi odovzdať.

Po dobu trvania neodkladného opatrenia sa pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, č.k. 51P/9/2015-131 zo dňa 26.06.2015 v jeho výroku o úprave styku otca s maloletou.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 06.12.2017, č.k. 37P/315/2017-40 zamietol návrh Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 veta prvá, § 329
ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), a
vecne tým, že dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
na zmenu úpravy styku otca s maloletou a uloženie výchovného opatrenia. Pokiaľ ide o návrh v
časti zmeny úpravy styku otca s maloletou, súd prvej inštancie uviedol, že otec tento styk v zmysle
rozsudku súdu prestal realizovať, na tento styk sa nedostavuje a rovnako tak vzal späť i návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou. V konaní mal súd prvej inštancie za to, že
dôvodom pravidelného nerealizovania styku otca s maloletou boli psychosomatické prejavy, ktoré sa
u maloletej objavili a hoci ich otec pripisuje diametrálne odlišným skutočnostiam, než matka maloletej,



na základe vlastného uváženia upustil od realizácie styku s maloletou, čo potvrdil i samotný Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok (ďalej len „ÚPSVaR“). Uviedol, že otec tvrdenia o jeho osobe
kategoricky odmietal, nestotožnil sa ani s prístupom a postupom ÚPSVaR Pezinok, čo podrobnejšie
uviedol nielen na ostatnom pojednávaní súdu vo veci samej, ktoré sa konalo dňa 12.10.2017, ale aj
vo svojom vyjadrení k tomuto návrhu, kde okrem iného opakovane poukazoval na to, že ho súčasný
kolízny opatrovník maloletej ignoroval a spolupracoval výlučne s matkou. Súd prvej inštancie nevzhliadol
dôvod k tomu, aby obmedzoval styk otca s maloletou v zmysle návrhu, keďže styk otca s maloletou
sa od novembra roku 2016 reálne nerealizuje, maloletá sa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti
matky a za súčasnej situácie, kedy otec dobrovoľne upustil od snahy pravidelne realizovať styk s
maloletou. Pokiaľ ide o návrh v časti nariadenia výchovného opatrenia súd prvej inštancie uviedol,
že k uloženiu výchovného opatrenia rodičom maloletej už došlo, a to v konaní vedenom pod sp.
zn. 38P/388/2015, kedy uznesením zo dňa 08.11.2016, č.k. 38P/355/2015-58 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.03.2017, č.k. 11CoP/32/2017-108 súd uložil obom rodičom
maloletej výchovné opatrenie, na základe ktorého boli povinní podrobiť sa podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec,
Referát poradensko-psychologických služieb, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, za účelom zlepšenia
vzájomnej komunikácie ohľadom výchovy maloletej s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča
vo výchove. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetné výchovné opatrenie neviedlo k "pozitívnemu
a efektívnemu posunu v ďalšej spolupráci". Tieto informácie sú uvedené v úradnom zázname spísanom
ÚPSVaR Pezinok dňa 10.08.2017, kde je okrem iného v odporúčaniach samotného Úradu uvedené, že
rodičom bola odporučená spolupráca s psychoterapeutom, s ktorým návrhom obaja rodičia maloletej
súhlasili a na základe spoločnej dohody mal byť zástupcami Úradu navrhnutý psychoterapeut, ktorý
bude po odsúhlasení jeho osoby oslovený s cieľom začatia procesu. Taktiež bol dohodnutý i postup
oslovovania vhodných osôb v prípade nesúhlasu niektorého z rodičov (druhá strana úradného záznamu
zo dňa 10.08.2017). Následne boli rodičia kontaktovaní dňa 23.08.2017 a bola im ponúknutá spolupráca
s Mgr. V. B. V., s ktorou otec maloletej nesúhlasil. Otec na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie
dňa 12.10.2017 uviedol, že on sám kontaktoval vhodné akreditované subjekty za účelom spolupráce
a matka opakovane v rámci konania deklarovala, že je pre ňu riešenie situácie maloletej K. prvoradé
a je v tejto súvislosti ochotná spolupracovať s odborníkom, resp. vhodným subjektom. Rodičia počas
konania dobrovoľne spolupracovali s odborným tímom bez toho, že by im to bolo nariadené súdom a aj v
prípade psychoterapeutickej intervencie obaja súhlasili s jej absolvovaním, a to už v auguste tohto roku.
V kontexte uvedeného súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa doposiaľ táto intervencia
nezačala realizovať a predovšetkým, čo napokon viedlo Úrad v novembri 2017 k podaniu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti, keďže z postojov oboch rodičov, ktoré prezentovali
počas prebiehajúcich konaní možno dôvodiť, že sú ochotní sa podrobiť odbornej intervencii dobrovoľne
bez toho, že by im bolo potrebné túto povinnosť ukladať súdnym rozhodnutím.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel
jeho návrhu. Súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázal, že už v liste zo dňa 05.10.2017 adresovanom
Okresnému sudu Bratislava III (vyjadrenie k č.k. 37P/126/2016) sa snažil súdu prvej inštancie
podrobne popísať problém stretávania sa maloletej s otcom. Uviedol, že v správaní maloletej a v jej
prežívaní sú jasné neurotické prejavy, spôsobené dlhodobým stresom a traumatizáciou. Vyslovil, že
nespracované nepríjemne zážitky maloletej s otcom jej bránia nadviazať a udržať vzťah s ním, pričom
na pravdepodobnosť vzniku psychosomatických a neurotických ťažkosti ako následok nevhodného
správania otca k maloletej upozorňovala v závere svojej správy už rok a pol psychologička Mgr. V.
B. V.. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že od júna 2017 uskutočňoval opakovane
návštevy v rodine maloletej, niekoľko spoločných stretnutí s rodičmi maloletej na úrade, kde bola
pozornosť venovaná najmä správaniu sa maloletej k otcovi počas súdom určeného styku. Uviedol, že
úrad sa opakovane pokúšal maloletú motivovať k styku s otcom, na strane druhej však otec dostatočne
nespolupracoval s úradom a snahy úradu o stretnutia rodiny na úrade označil za divadlo. Opísal svoju
prvú návštevu v domácnosti matky maloletej dňa 01.08.2017, kedy maloletá reagovala na prítomnosť
otca pred dverami domu tak, že boli u nej zjavné pocity úzkosti až strachu a neurotizácia dieťaťa
vyústila až do pomočenia sa dieťaťa. Tvrdenie otca, že sa o uvedenej skutočnosti dozvedel priamo na
pojednávaní súdu od matky maloletej dňa 12.10.2017, označil za nepravdivé, keďže o tejto skutočnosti
ho formovala aj predsedníčka Občianskeho združenia Deti patria rodičom pani B. H. už dňa 09.05.2017,
následne bol otec o tejto skutočnosti informovaný aj z ich strany dňa 01.08.2017 a aj na ďalších



stretnutiach. Poukázal i na priebeh styku zo dňa 02.11.2017, ktorého účastníkom bol úrad na základe
žiadosti otca o jeho intervenciu a ktorým výsledkom bolo opäť pomočenie maloletej. Mal za to, že
v napádanom uznesení súdu prvej inštancie v bode 12 sú uvedené viaceré skutočnosti, ktoré sa
nezakladajú na pravde, ako to, že by otec upustil od realizovania styku s maloletou. Matka oznámila
e-mailom úradu že styk otec od 30.01.2017 opäť realizuje (od 19.10.2017 do 29.11.2017 otec styk s
maloletou nerealizoval). Uviedol, že po prehodnotení a zisťovaní možnosti komplexného odborného
poradenstva - psychoterapie, navrhli V., o.z. dôvodu, že ho nenavrhol ani jeden z rodičov a s uvedeným
akreditovaným subjektom majú dobrú spoluprácu. Zdôraznil, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia o zúžení styku otca s maloletou komunikoval rodičom na spoločnom stretnutí obidvoch rodičov
dňa 28.11.2017, ktorý (návrh) otec, na rozdiel od matky, odmietol a nechcel sa s ním oboznámiť. Uviedol,
že matka s nimi intenzívne spolupracovala aj v oblasti motivovania maloletej a jej stretávania sa s otcom,
nikdy otcovi nebránil v styku s maloletou.

4. Otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyni vo svojom vyjadrení k odvolaniu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok poukázal na to, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa zúžil jeho styk s maloletou na 2 hodiny
raz za dva týždne je účelový, nelogicky, neprimeraný a nedôvodný. Pokiaľ ide o návrh Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie výchovného opatrenia, uviedol, že s týmto návrhom
súhlasí. V tomto smere žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletou ako vecne správne potvrdil,
a v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia výchovného opatrenia zmenil,
tak, že uloží maloletej a rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu realizovaného v
rozsahu 90 hodín, ktorý bude vykonávať V., o.z. so sídlom Z. 4, Senec. J. na skutočnosť, že od
12.10.2017 sa nedostavuje na styk s maloletou v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Bratislava III ktorým bol upravený styk otca s maloletou, čo dňa 19.10.2017 oznámil
kolíznemu opatrovníkovi. Mal za to, že kolízny opatrovník nesvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov konania zúžením jeho styku s maloletou a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.04.2017, č.k. 11CoP/147/2017-339 v obdobnej veci o závažnom
zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností v prípade redukcie doterajšej súdnej úpravy styku
otca s maloletým dieťaťom. Poukázal na skutočnosť, že má záujem na riešení aktuálnej situácie, preto
aktívne vyhľadáva najrôznejšie subjekty, za pomoci ktorých by bolo možné naštartovať obnovenie jeho
vzťahu s maloletou. Opísal činnosť kolízneho opatrovníka v danej veci a jeho spoluprácu s ním a
matkou maloletej. Bol toho názoru, že kolízny opatrovník nekoná v najlepšom záujme maloletej, ale koná
účelovo a tendenčne, aby došlo k vytesneniu otca zo života maloletej. Namietal skutočnosť, že kolízny
opatrovník mu dňa 23.08.2017 zaslal email, v ktorom navrhol rodičom spoluprácu s pani psychologičkou
Mgr. V. B. V. a to aj napriek jeho výslovnému nesúhlasu. K skutočnosti, že kolízny opatrovník dňa
05.02.2018 zaslal rodičom maloletej email, v ktorom ich pozval na stretnutie týkajúce sa výchovného
opatrenia v občianskom združení V. o.z. a zápisu maloletej do školy, uviedol, že nenamieta žiadne
výchovné opatrenia. Vyjadril porozumenie, že jeho aktuálny styk s maloletou nie je možný vzhľadom na
jej správanie, avšak možnosť stretávania sa 2 hodiny raz za dva týždne považuje za absolútne nevhodný.
Vyslovil pochybenia nad činnosťou kolízneho opatrovníka a jeho odbornosťou. Tvrdil, že H.. V. ku dňu
03.01.2018 nebola zapísaná v zozname psychológov registrovaných komorou. Z uvedeného dôvodu
nie je držiteľkou žiadnej z typov licencií, ktoré by ju oprávňovali k vykoná zdravotníckeho povolania
psychológ v sektore zdravotníctva a poskytovaniu zdravotnej starostlivosti.

5. Matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s návrhom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s podaným odvolaním.
Vo vzťahu k vyjadreniu otca k odvolaniu uviedla, že obsahuje množstvo nepravdivých a skresľujúcich
údajov. Poukázala na skutočnosť, že od 30.11.2017 sa otec opätovne začal dostavovať na styk s
maloletou, s tým, že na tento styk sa začal dostavovať za prítomnosti svojich rodičov alebo tretích
osôb a to A. F. z Rady pre práva dieťaťa. Bola toho názoru, že otec bezdôvodne útočí na pracovníčky
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, nakoľko tieto prejavujú záujem o maloletú, akceptujú
jej názor a komunikácia sa s úradom zlepšila po prevzatí veci pani H.. E. a H.. B.. Činnosť kolízneho
optrovníka označila za vysoko profesionálnu a citlivú k potrebám maloletej. Na strane druhej tvrdila,
že s otcom nie je možné sa dohodnúť, pretože s každého stretnutia odchádza v zlosti, odmieta
pristúpiť k riešeniu problému, pričom do dnešného dňa sa maloletej neospravedlnil za facku, ktorú jej
dal. V súvislosti so spochybňovaním oprávnenia psychologičky Mgr. V. uviedla, že za poskytovanie



zdravotnej starostlivosti sa považuje len činnosť klinického psychológa, menovaná psychologička je
však poradenským psychológom bez toho, aby vykonávala klinické úkony ako je napr. diagnostikovanie
pacienta a pod.

6. Odvolací súd požiadal Úrad komisára pre deti, ktorý je účastníkom konania vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/126/2017 o písomné vyjadrenie. Úradu komisára pre
deti vo svojom stanovisku uviedol, že vzhľadom k správaniu a vyjadrovaniu sa maloletej o vzťahu k
otcovi, ktorú traumatizujú rodičovské nezhody je zrejmé, že vzťah otca s maloletou je v súčasnosti vážne
narušený. Opierajúc sa aj o ustanovenie článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a návrhu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok na nariadenie neodkladného opatrenia o zmene úpravy styku
maloletej s otcom, mal za to, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere je potrebné
vyhovieť, pričom vzhľadom na súčasný psychicky stav maloletej jej v jej záujme, aby pri realizácii styku
otca s maloletou mohla byť prítomná matka.

7. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky a
Komisárky pre deti vyslovil nesúhlas s vyjadreniami matky o obnovení pravidelného výkonu rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.06.2015, sp.zn. 51P/9/2015. Zotrval na svojom vyjadrení k
odvolaniu kolízneho opatrovníka. Uviedol, že maloletú navštívil naposledy dňa 13.02.2018. Mal za to,
že matka všetky jeho stretnutia s maloletou marí a tvrdí, že maloletá nechce s ním ísť, resp. že sa
ho maloletá bojí. Poukázal, že sa dňa 28.02.2018 zúčastnil polygrafického vyšetrenia (detektor lži)
výsledkom ktorého bolo jednoznačne, že neklame, hovorí pravdu o tom, že maloletú nikdy neudrel.
Tvrdil, že matka sa odmieta zúčastniť výchovného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 14.03.2017, č.k. 11CoP/32/2017. Namietal, že matka a kolízny opatrovník ignorujú
jeho snahu o výkon, realizáciu odborného poradenstva. Rovnako namietal aj vyjadrenie Komisárky pre
deti, nakoľko v tomto konaní nie je účastníkom a jej vyjadrenia označil za účelové a za neobjektívne,
nakoľko bolo poskytnuté výlučne len na základe informácii zo strany matky.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že
odvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok je dôvodné.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Odvolací súd pripomína, že každé
neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania.
Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného
zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111
C.m.p.) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého
dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých
je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho
rodičov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať
prednosť pred záujmom rodiča.

13. Odvolací súd sa v danej prejednávanej veci po vyhodnotení dôvodov odvolania Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, vyjadrení rodičov, Úradu komisára pre deti a pripojených listín, s
poukazom na ďalší postup súdu prvej inštancie, ktorý vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie,
s názorom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu v časti dočasného obmedzenia styku otca s
maloletou nestotožnil. Odvolací súd po zvážení všetkých skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu,



najmä tých, ktoré sa týkajú aktuálneho psychického stavu maloletej, dospel k záveru o potrebe ochrany
maloletej súdnym rozhodnutím. Takáto dočasná úprava pomerov maloletej, ktorá sa ocitla v závažnom
a dlhotrvajúcom rodičovskom konflikte, dočasným obmedzením jej styku s otcom ( upraveného
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/9/2015-131 zo dňa 26.06.2015 ) a to
bez ohľadu na príčiny vzniknutého stavu, je v jej záujme. Za súčasného stavu konania vo veci samej,
bez doplnenia dokazovania a vyhodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania, odvolací súd nemá
dôvod spochybňovať závažné skutočnosti týkajúce sa priebehu styku otca s maloletou, uvedené v
návrhu a odvolaní Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, ktorého pracovníci dlhodobo s rodinou
spolupracujú, poznajú rodinnú situáciu a boli osobne prítomní pri realizácii styku otca s maloletou.
Pokiaľ súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto smere vyhodnotil ako
nedôvodný iba pre to, že otec styk s maloletou na základe vlastného rozhodnutia nerealizuje a vzal
späť aj svoj návrh na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia sa odvolací súd stotožniť nemohol,
keď aj v priebehu odvolacieho konania vyplynulo, že otec svoje právo na styk uplatňuje, naposledy
ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia dňa 13.02.2018. Odvolací súd vyslovuje názor, že aj keď
sa pôvodný rozsah upraveného styku otca s maloletou pre jej odmietavý postoj dlhodobo nerealizuje,
dieťa je naďalej vystavené neustálemu tlaku z povinnosti sa s otcom stretnúť, ktorý sa vzhľadom na jej
psychosomatické prejavy stáva pre ňu zjavne až neúnosným. Rozporné tvrdenia rodičov, psychický stav
maloletej, jeho príčiny, rodičovské kompetencie rodičov a ich výchovné prostredie, jej odmietavý postoj
k otcovi a možnosti nápravy, ako aj hodnovernosť postupov a správ spolupracujúcich psychológov, bude
súd prvej inštancie vyhodnocovať vo veci samej. Vzhľadom na v konaní doposiaľ zistený psychický stav
maloletej, postoje rodičov, spôsob výkonu styku otca s maloletou ( prítomnosť tretích osôb, nahrávanie
a pod. ), odvolací súd zastáva názor, že ponechanie doterajšej úpravy styku otca s maloletou by viedlo
iba k eskalovaniu napätia medzi rodičmi a medzi maloletou a otcom, čo riešeniu situácie maloletej
nenapomáha. Odvolací súd vzhľadom na vzniknutú situáciu v rodine, odmietavý postoj maloletej
realizovať styk s otcom a neschopnosť rodičov dohodnúť sa na ďalšom postupe, považuje za veľmi
dôležité, aby sa maloletá upokojila, ale aby úplne kontakt s otcom nestratila. Poukazujúc na uvedenú
rodinnú situáciu, keď prežívanie maloletej a jej psychický stav nie je možné zľahčovať, odvolací súd
pri styku otca s maloletou považuje matkinu prítomnosť za potrebnú. Odvolací súd má za to, že takáto
dočasná úprava styku otca s maloletou sleduje v prvom rade obnovenie vzťahu maloletej k otcovi v
časových, pre maloletú bezpečných intervaloch, čo však môže mať úspech iba za súčasnej korekcie
správania sa rodičov, zo strany otca rešpektovanie pocitov maloletej, bez akéhokoľvek spochybňovania
či vyvolávania pocitu viny a súčasne za povzbudzujúceho prístupu matky k obnoveniu vzájomného
kontaktu a komunikácie medzi maloletou a otcom. Je nepochybne dôležité, aby došlo k náprave
narušeného vzťahu medzi maloletou a otcom, v záujme ktorého by mali obaja rodičia zapracovať na
posilnení svojich rodičovských kompetencií. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby pre to urobili
všetko potrebné, prípadne vyhľadali pomoc odborníkov a najmä dodržiavali ich pokyny, pretože ak
nezmenia svoje výchovné postupy a prístup k maloletej, nebude existovať také súdne rozhodnutie, ktoré
maloletej prinavráti pocit bezpečia a dôvery vo vlastných rodičov a bude schopné vrátiť ju do prežívania
šťastného detstva, bez strachu a obáv a bez ďalších psychologických či psychiatrických vyšetrení.
Nariadené neodkladné opatrenie však neznamená, že po dohode rodičov, by sa styk otca s maloletou
nemohol realizovať aj v širšom rozsahu, prípadne bez prítomnosti matky.

14. Pokiaľ ide o výrok uznesenia, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie výchovného opatrenia formou
inštitútu neodkladného opatrenia sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody
súdu prvej inštancie uvedené v jeho rozhodnutí a dopĺňa, že pre takýto Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Pezinok navrhovaný postup neboli splnené okrem skutkových ani zákonné podmienky. Odvolací
súd poukazuje na charakter a účel neodkladných opatrení a na ust. § 325 ods. 1 C.s.p. a zdôrazňuje,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to
z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté
deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu
právnych vzťahov a potreba ich úpravy musí byť vždy bezodkladná, to znamená naliehaná a nevyhnutná.
Pokiaľ ide o podmienku ohrozenej exekúcie, táto sa na dané konanie nevzťahuje, keďže ohrozenie
exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Odvolací
súd zastáva názor, že neodkladným opatrením nemožno nariadiť výchovné opatrenie, ktorého účelom v
danom prípade je povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, nakoľko
tu absentuje podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov z dôvodu ohrozenia záujmov maloletého dieťa.



Výchovné opatrenie je samostatným konaním upraveným hmotným právom ust. § 37 Zákona o rodine,
vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci samej, s prijatím rozhodnutia vo veci samej ( uznesením ), s
následnou povinnosťou súdu vyhodnotiť jeho účinnosť.

15. S poukazom na uvedené, odvolací súd napádané uznesenie v časti navrhovaného obmedzenia
styku otca s maloletou podľa § 388 C.s.p. zmenil, v časti ktorým súd návrh na nariadenie výchovného
opatrenia neodkladným opatrením zamietol, podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).