{"guid": "3dbfaba2-dde0-4aed-a30c-88c97f3fd7d1:0938f89d-1d36-4e69-97f4-bf6e45049fc6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3113011792.1", "spisova_znacka": "3Tos/7/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/7/2014 z 12. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. februára 2014, sp. zn. 3Tos/7/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3113011792.1", "identifikacne_cislo": "3113011792", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2014-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0938f89d-1d36-4e69-97f4-bf6e45049fc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113011792.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3113011792.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3113011792.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011792
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113011792.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci odsúdeného W. N., pre trestný čin lúpeže podľa § 234
ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné na neverejnom zasadnutí dňa 13.
februára 2014 prejednal sťažnosť odsúdeného W., podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 28.novembra 2013, sp.zn. 4Nt /102/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného W. N.                    z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 28. novembra 2013,  sp.zn. 4Nt/102/2013 v spojení s opravným
uznesením z 13.decembra 2013, sp. zn. 4Nt/102/2013 (ďalej len napadnuté uznesenie), podľa § 399
ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného W. N. na povolenie obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste
a súvisiacom výroku o zaradení odsúdeného na výkon trestu z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 10.októbra 2007, sp. zn. 2T/45/2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 7.januára
2008, sp. zn. 3To/126/2007  pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného
do 31.12.2005 a iné ako nedôvodný.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy
konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o  treste odsúdeného. Nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS
106/2011, ktorý bol vyhlásený dňa 21. decembra 2012 v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 a ktorým v
§ 41 ods. 2 Tr.zák. č. 300/2005 v znení neskorších zmien a doplnkov  časť prvej vety za bodkočiarkou
(„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“) bola
vyhlásená za protiústavnú, nepovažoval totiž za obligatórnu podmienku obnovy konania. Okresný súd
v odôvodnení tohto uznesenia konštatoval, že aj keď trest nebol odsúdenému ukladaný za použitia
ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 1.1.2006, nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011
zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť tohto ustanovenia, možno pravdepodobne aplikovať
aj na prípady použitia ustanovenia § 35 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, ale vzhľadom na to, že odsúdenému bol trest odňatia slobody
uložený v primeranej a zákonu zodpovedajúcej výmere jedenásť rokov a to v rámci trestnej sadzby §
234 ods.2 Tr. zák., zvýšenej po použití § 35 ods. 2 Tr. zák. (po zvýšení hornej hranice o jednu tretinu
vychádzal z rozpätia trestnej sadzby od 5 rokov do 16 rokov), nie je tento trest uložený v pôvodnom
konaní v  zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, ani v zrejmom rozpore s účelom
trestu a z toho dôvodu nie je návrh odsúdeného W. N. na povolenie obnovy konania dôvodný.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený W. N.. V jej písomnom
odôvodnení (viaceré písomné podania) namietal správnosť napadnutého uznesenia, ktoré nepovažoval



za správne a zákonné z dôvodu, že nielen podľa jeho názoru, ale aj podľa názoru viacerých autorít v
oblasti trestného práva sú aj v jeho trestnej veci dané podmienky pre povolenie obnovy konania, pretože
nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. PL ÚS 106/2011 je novou skutočnosťou v zmysle
§ 394 ods. 1 Tr. por., pričom strata účinnosti časti ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. mala podľa neho za
následok uloženie pôvodného trestu, ktorý je v  zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom jeho
ako páchateľa a v zrejmom rozpore s účelom trestu. Na základe uvedených dôvodov sa domáhal, aby
krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolí
navrhovanú obnovu konania v predmetnej trestnej veci vo výroku o treste.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená  dňa
21.januára 2014, preskúmal na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného W. N. nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy
konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v zmysle
§ 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku vo výroku o treste. V
napadnutom uznesení podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nie je trest
uložený odsúdenému W. N. v pôvodnom konaní v  zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom
páchateľa ani v zrejmom rozpore s účelom trestu a pre ktoré preto nepovažoval odsúdeným podaný
návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval.

Krajský súd sa však nestotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení vo vzťahu k aplikácii
nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012. Pokiaľ totiž okresný súd
dospel k záveru, že nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým
vyslovil protiústavnosť časti § 41 ods. 2 Tr. zák. je aplikovateľný aj na prípady tých odsúdených,
ktorým bol trest ukladaný za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., nemal v ďalšom dôvod
skúmať splnenie podmienok uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por. Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.
upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby
páchateľa, ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti
rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu
a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie
nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle §
394 ods. 1 Tr. por. a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z toho dôvodu podaný
návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t. j. na základe § 41b ods. 1 zákona č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá
skončila právoplatným rozhodnutím a ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ustanovení
§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, je splnenie podmienok obnovy
konania konštatované už v tomto ustanovení. Súd preto už nemôže skúmať splnenie iných podmienok
uvedených v § 394 ods. 1 Tr. por., ale obnovu konania je potrebné povoliť podľa § 394 ods. 1 Tr. por.
per analógiám z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov
(zhodne Stanovisko trestno-právneho kolégia NS SR Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013 - bod I. a II.).

Krajský súd však na rozdiel od názoru okresného súdu dospel k záveru, že predmetný nález Ústavného
súdu SR, sp.zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorým vyslovil protiústavnosť časti § 41 ods. 2
Tr. zák. nie je možné aplikovať aj na prípady tých odsúdených, ktorým bol trest ukladaný za použitia §
35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. V zmysle § 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. v platnom znení platí,
že ak súd vydal v trestnom konaní právoplatný rozsudok na základe právneho predpisu, ktorý neskôr
stratil účinnosť a rozsudok ešte nebol vykonaný, strata účinnosti  takéhoto právneho predpisu alebo jeho
časti je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Ústavný súd nálezom PL ÚS
106/2011 zo dňa 28.11.2012 konštatoval, že ustanovenie § 41 ods. 2 prvá veta časť za bodkočiarkou
Tr. zák. nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade bol však odsúdenému uložený trest
odňatia slobody v zmysle § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31. 12. 2005. Na toto
ustanovenie sa však podľa názoru krajského súdu predmetný nález Ústavného súdu SR nevzťahuje,
keďže sa naň nevzťahoval ani podaný návrh, ktorým bolo konanie pred Ústavným súdom SR iniciované.



Podľa čl. 125 Ústavy SR len Ústavný súd môže rozhodnúť o nesúlade zákonov s ústavou a ústavnými
zákonmi. Pre výklad predmetného nálezu ústavného súdu je podstatným jeho princíp - rozpor s ústavou
konkrétneho ustanovenia konkrétneho zákona. Krajský súd preto zastáva názor, že nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 nie je aplikovateľný aj vo vzťahu
k rozsudkom všeobecných súdov, v ktorých pri ukladaní trestu bolo použité ustanovenie § 35 ods.
2, veta prvá za bodkočiarkou Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2005. Všeobecný súd nemôže tento
konkrétny nález ústavného súdu, týkajúci sa konkrétneho ustanovenia konkrétneho zákona aplikovať
pri rozhodovaní o obnove konania aj na iné ustanovenie iného zákona a vysloviť vlastne tak jeho
protiústavnosť, pretože na taký postup (vyslovenie protiústavnosti) nemá kompetenciu (oprávnenie).

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného W. N.  za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Nt/102/2013", "guid": "74d9b094-0cbb-40d8-9b16-7ed88e3e9d16:1e857edc-5b1f-4891-8fee-6a0af4160e86", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}], "citovane_v": []}