Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/98/2014 z 13. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. októbra 2015, sp. zn. 2Cob/98/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8413202832.1 Krajský súd Prešov | 2Cob/98/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8413202832.1 | 2015-10-13 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85e87b3d-d7ee-49c1-964a-932815930e7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8413202832.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/98/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202832
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413202832.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: E. T., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX T., občan SR, o zaplatenie
900,- eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27.6.2014 č.k.
8Cb/73/2013-50 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :
„ I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 900,- eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 900,- eur od 28.9.2009 do zaplatenia, 6% ročný
úrok zo zmenkovej sumy 900,- eur od 14.12.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej
tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 3,- eurá, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 54,- eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 148,34 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ proti odporcovi návrhom podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky zo zmenky so zmenkovou
sumou vo výške 900,- eur, zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od
28.9.2009 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy uvedenej vo výrokovej časti tohto
rozsudku od 14.12.2009 do zaplatenia a zákonné právo na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta
zmenkovej sumy. Poukázal na to, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej
odporcom 15.5.2009 na zmenkovú sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 28.9.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku
k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ k návrhu pripojil i originál zmenky a výpis z Obchodného registra. Na rubopise zmenky je
uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na navrhovateľa.

Po citácii jednotlivých ustanovení Nariadenia prvostupňový súd uviedol, že odporcovi doručil návrh s
Tlačivom C na vyjadrenie k návrhu. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2014 uvádza skutočnosti,
ktoré s prejednávanou vecou skutkovo nesúvisia. Žalobu spolu s prílohami a Tlačivom C vrátil ako



bezpredmetné, a to z dôvodu, že podľa vyjadrenia Slovenskej poisťovne mu od 24.2.2011 do 23.12.2012
bolo pre General faktoring a.s. Bratislava zrazených celkom 488,02 eur. Z prvopisu zmenky mal
súd preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu. Zmenka okrem údaju o splatnosti
obsahuje všetky náležitosti predpísané Článkom I. § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a
šekového. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do 1 roka od
dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu (Čl. I. § 34 ods. 1 v
spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie
zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil odporcovi
zmenku na platenie. Doložka "bez protestu", ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti
urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli
dodržané, na odporcu (Čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie
zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa Čl. I. § 53 ods. 1 v
spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi
vlastnej zmenky. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle Čl. I. § 5 v spojení s §
77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V danom prípade tak učinil
sadzbou 0,25% denne. Podľa prvej vety Čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona
o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom. Navrhovateľ zmenku nadobudol
indosamentom (rubopisom) a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym
majiteľom zmenky, preto môže podľa Čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona
postihom žiadať od odporcu zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6% úroky odo dňa splatnosti a
odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.

Súd prvého stupňa zdôrazňuje i to, že navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil nárok zo zmenky,
predmetom konania je preto výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ predložil
originál zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné
právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Navrhovateľ je majiteľom zmenky, na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa s poukazom na ust. §
17 ZŠZ, podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. V sporovom konaní tak nemôže činiť odporca, tým menej súd. Poukázal
pritom aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008.
Je síce prípustné za určitých okolnosti uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v
záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený odporcu na nich ani upozorniť (ust. § 5 ods.1
O.s.p.). Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby odporca ako spotrebiteľ
vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné
kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čo by však musel v konaní aj preukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá sa v § 2 písm. a) a
b) a v § 4 ods. 6 zák. č. 285/2001 Z. z. cit. zák. v znení účinnom do 11.6.2010 obsahovala zákaz plniť
dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená
do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v
dôsledku čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu
škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky.

Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa vyhovel návrhu v časti uplatneného práva na
zmenkovú sumu, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 900,- eur od 28.9.2009 do
zaplatenia, 6% ročný úrok z nej a zmenkovú odmenu vo výškach uvedených vo výrokovej časti tohto
rozsudku.



Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa Čl. 16 Nariadenia, podľa ktorého trovy
konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Úspešnému navrhovateľovi tak bolo priznané
právo na náhradu trov konania vo výške uvedenej vo výrokovej časti II. tohto rozsudku z titulu
zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Zároveň mu bolo priznané právo na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške uvedenej vo výrokovej časti II. tohto rozsudku podľa ust. § 10 ods.
1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za úkony právnej služby: 1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, 2. Písomné podanie na súd (návrh), každý á 51,45 eur + 2 x režijný paušál za rok
2013 v sume 7,81 eur a 20% DPH.

2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Poukazuje na to, že aj podľa
pripojeného listu Sociálnej poisťovne mu bolo Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého zrazených 488,02 eur a ďalšie zrážky z dôchodku pre jeho výšku už neboli realizované. Aj v
zmysle doplnenia odvolania na výzvu súdu 1. stupňa (podanie na č.l. 69) uvádza, že jeho dôchodok
nepostačuje ani na úhradu nákladov za jeho pobyt v zariadení pre seniorov.

3) Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že v konaní uplatnil nárok zo zmenky. Predmetom konania
je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich
nárokoch platnú zmenku, pričom voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne
námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v
sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008 zo dňa 22.10.2008. Je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť
vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu prevzal súd a suploval aktivity odporcu. Na svoju
právnu argumentáciu poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré vo vyjadrení k odvolaniu cituje. Uvádza aj to, že v liste
Sociálnej poisťovne predloženom odporcom nevystupuje navrhovateľ ani jeho predchodca - spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o..

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez toho,
aby nariadil odvolacie pojednávanie (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku
sa riadil zásadami danými ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Mal pritom na zreteli, že odvolacie konanie
začaté odvolaním podľa článku 17 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) sa riadi Občianskym
súdnym poriadkom (Zákon č. 99/1963 Zb.).Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia dospel
odvolací súd k záveru, že na základe odvolania odporcu treba rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republiky, podal dňa
28.3.2013 na Okresnom súde Kežmarok návrh na začatie konania proti odporcovi s bydliskom na území
Slovenskej republiky podľa Nariadenia

Cieľom prijatia Nariadenia bolo zjednodušenie a zrýchlenie cezhraničného konania v spotrebiteľských a
obchodných veciach s nízkou hodnotou sporu (bod 4 Preambuly Nariadenia). Cieľom takéhoto konania
by malo byť zjednodušenie prístupu k spravodlivosti. Narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom
trhu pre nerovnováhu vo fungovaní procesnoprávnych prostriedkov poskytovaných veriteľom v rôznych
členských štátoch, vedie k potrebe prijatia právnych predpisov Spoločenstva zaručujúcich rovnaké
podmienky pre veriteľov a dlžníkov celej Európskej únii (bod 7 Preambuly Nariadenia). V záujme
uľahčenia uznávania a vykonávania rozsudku by sa mal rozsudok vydaný v jednom členskom štáte
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu uznať a byť vykonateľný v inom členskom
štáte bez potreby doložky vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti namietať proti jeho uznaniu (bod
30 Preambuly Nariadenia).



Prvostupňový súd podaný návrh (podľa označeného nariadenia) na predpísanom tlačive spolu s
tlačivom C na odpoveď, doručil dňa 7.2.2014 do vlastných rúk odporcovi (doručenka pri č.l. 17 spisu).

Odporca reagoval na tento návrh i na výzvu súdu prvého stupňa podaním zo 4.3.2011 (č.l. 22), ktorým
označil jemu doručenú „dokumentáciu“ za bezpredmetnú, pretože pre GENERAL FAKTORING, a.s.
mu boli vykonané zrážky z dôchodku celkom 488,02 eur. Uvádza, že nech súdy „šmejdi“ neotravujú a
zbytočne nezamestnávajú.

Prvostupňový súd následne rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Odhliadnuc i od obsahu tejto obrany odporcu súd prvého stupňa mohol a mal prihliadať i na také
vady, ktoré sú zistiteľné z textu samotnej zmenky, keď pritom nejde o prejav vôle vystaviteľa zmenky,
ale o vadu spochybňujúcu samotnú existenciu zmenky. Jedná sa napr. o chýbajúci podpis vystaviteľa
zmenky, či podpis, ktorý nie je vlastnoručný (hoci spĺňa náležitosti § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) o
neuvedenie platobného príkazu v zmenke, uvedenie viacerých platobných miest v zmenke, či chýbajúce
splnomocnenie zmocnenca k podpisu zmenky za zmocniteľa (článok III., § 3 ods. 2 ZZŠ). Preskúmavať
správnosť doby platenia zmenkového úroku stanoveného v zmenke, ktorého výška bola uvedená už
pri vystavení zmenky, je možné aj bez námietky, či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu dlžníka.
Nejedná sa totiž o vadu zmenky, ale o správny výklad jej skutočného obsahu.

Z obsahu predmetnej zmenky vyplýva i záväzok zmenečného dlžníka zaplatiť zmenkový úrok 0,25 %
denne od 28. septembra 2009. Navrhovateľ sám v podanom návrhu (podľa Nar.EP a R č.861/2007)
uvádza, že predmetná zmenka bola ešte indosantom predložená vystaviteľovi na platenie, čím sa stala
splatnou a od nasledujúceho dátumu (t.j. od 14.12.2009) navrhovateľ uplatňuje podaným návrhom aj
zákonný 6 % ročný úrok.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle čl.I § 5 ods.1,2,3 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch (ďalej a ZZŠ) úrok je príslušenstvo istiny a jeho výška je závislá od doby, za ktorú sa istina
zuročuje. V ods. 3 ten údaj zákon supluje ustanovením, že úroky treba rátať odo dňa vystavenia zmenky,
ak nebol určený iný deň. Vystaviteľ môže počiatočný deň stanoviť i pred dňom vystavenia zmenky.
Konečným termínom pre beh úrokov je deň „sroku“, od sroku bežia úroky podľa § 48 ods.1 písm. b)
(viď : Zmenkové právo - Komentár : Dr. Karol Kizlink, Dr. Ján Spišiak, Heureka, r.2005, s.66)

Podľa uvedeného ust. čl. I. § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.
2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý
môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo
zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky
podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len
zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky),
nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v
budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie.

Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Úroková doložka obsiahnutá
na zmenke nespĺňa funkciu zmluvnej pokuty.



Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred
vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum
neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v
dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí.

Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno
stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný.
Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak, aby bol
situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka veriteľa
na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti
zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú
zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I zákona č. 191/1950
Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.

Aj s odkazom na vyššie uvedený názor z právnej teórie, ale i názor vyplývajúci z právnej praxe
(rozhodnutie Vrchného sudu v Olomouci 4Cmo/214/2002) preto odvolací súd je toho názoru, že už súd
prvého stupňa podľa obsahu zmenky i žalobného návrhu nemohol priznať žalobcovi popri zákonnom
určenom 6% - nom ročnom úroku od 14.12.2009 aj v zmenke uvedený 0,25 %-ný úrok denne. Takéto
právne posúdenie bolo možné súdom prvého stupňa realizovať (iura novit curia) aj bez procesnej
iniciatívy účastníka (odporcu). Aplikácia čl.7 ods. 3 cit. Nariadenia dáva priestor aj na nevyhovenie časti
návrhu, ak z navrhovateľom predložených listín je zrejme, že návrhu, či jeho časti nie je možné vyhovieť.
Ak v tejto časti súd prvého stupňa vyhovel návrhu, došlo z jeho strany k omylu v právnom posúdení
veci majúcom za následok nesprávne rozhodnutie

Pre zostávajúcu časť rozhodnutia vo veci samej je určujúcim už vyššie uvedená skutočnosť, že odporca
nebol pred súdom 1. stupňa absolútne pasívny. Na výzvu súdu reagoval síce nie na predpísanom
tlačive, ale vyjadril stanovisko k podanému návrhu, ktorý označil za bezpredmetný.

Tomuto obsahu obrany a ani ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z obsahu samotnej zmenky nevenoval
prvostupňový súd náležitú pozornosť. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania hoci ani aplikácia čl.
8 a čl. 9 Nariadenia nevylučuje, aby sa na prejednanie podaného návrhu nariadilo ústne pojednávanie.
Písomná povaha konania síce vyplýva z Nariadenia, avšak ak ide o veci skutkovo zložitejšie, či právne
zložitejšie, zdá sa byť potrebným aj nariadenie ústneho pojednávania.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia sa pokúsil dať odpoveď i na otázky, ktoré by prípadne
vyplynuli zo spotrebiteľského vzťahu, z ktorého vznikol aj predmetný zmenkový záväzok. Nebol však v
týchto svojich úvahách, či v procesnom postupe v tomto smere dostatočne dôsledný.

Ani Nariadenie ani O.s.p. neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by, vzhľadom na
uplatnené námietky odporcu, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dospel
k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože
pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku
na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v
zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu
vedúcemu k použitiu zmenky) a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka
spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol
v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch) v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka
zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4
ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona
v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010. Takýto výklad smeruje aj ku konštatovaniu, že pokiaľ takáto
situácia nastane, nie je potrebné zaoberať sa tým, či ide pôvodne o blankozmenku, ktorá by mala byť
vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve.

Posledná zjednocujúca prax súdov, ku ktorej došlo po prijatí zjednocujúceho stanoviska dňa 20.10.2015
Najvyššieho súdu SR vychádza z toho, že:
„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:



- pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
- pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie.

Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.“

Ak prvostupňový súd uvedené skutočnosti nebral do úvahy, odvolací súd dospel k záveru, že sú
splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie
zodpovedajúco ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.. Z hľadiska skutkového záveru i vyvodeného
právneho posúdenia veci je odvolací súd toho názoru, že v súlade so zásadou dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania odvolací súd preskúmava správnosť zistení súdu prvého stupňa a z
nich vyvodeného právneho posúdenia veci, ak pritom dospeje k záveru, že pre správne rozhodnutie
sú potrebné také podstatné skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa neobstaral, prípadne, ktoré
obstaral, avšak vzhľadom na pochybenie v procesnom postupe majúcom za následok odňatie možnosti
účastníkovi konať pred súdom na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd odoprel
účastníkom možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého
stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako
rozhodujúce, porušil by uvedenú zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR 3Cdo
26/2008 z 21.1.2009).

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a aj zmysle vyššie
uvedených názorov odvolacieho súdu po náležitom zistení rozhodujúcich skutočnosti vo veci opätovne
rozhodnúť.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.