Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/291/2015 z 18. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. januára 2016, sp. zn. 11CoP/291/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1514211180.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/291/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1514211180.1 | 2016-01-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a328ef11-9ca5-4ec3-a194-5e4817015675 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1514211180.1 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/291/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211180 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1514211180.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletú T. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka M. Q., bytom U., Y. XX. zastúpená Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom, Bratislava, Holíčska 28, otec S. T., bytom U., S. XX, zastúpený Mgr. Ing. Vladimírom Haukvitzom, advokátom, Bratislava, Lachova 11, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P/133/2014-109 zo dňa 18.02.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú T., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu všeobecne znamená pokles doterajšej úrovne dieťaťa, čo je v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. V prípade, že na strane rodiča výživou povinného nastanú také podmienky, ktoré odôvodňujú zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, musia byť zohľadnené v novej výške výživného aj v neprospech oprávneného. Musí ísť o zmenu, ktorá má dlhodobý charakter a nebola vyvolaná úmyselne alebo nevznikla subjektívnym zavinením. Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale riadne ho aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb. Súd prvého stupňa zistil, že otec je 31 ročný muž bez trvalých, či dlhodobých zdravotných problémov, pre ktoré by sa nemohol pracovne uplatniť, nemá ani mimoriadne zvýšené osobné výdaje pre zdravotný stav. Má odborné stredoškolské vzdelanie bez maturity, ako vyučený kuchár-čašník nadobudol v tomto odbore aj prax. Žije v hlavnom meste s najvyššou koncentráciou pracovných príležitostí v štátnom i v súkromnom sektore. Vo vzťahu k jeho osobe sa nemožno stotožniť s tvrdením, že zamestnávatelia dávajú prednosť mladým uchádzačom s jazykovými znalosťami. Otec maloletej je v mladom produktívnom veku a svoju odbornosť môže uplatniť aj bez jazykových znalostí, ak by pracoval ako kuchár v školskej alebo nemocničnej kuchyni, prípadne vo firemnom stravovacom zariadení. Pokiaľ pociťuje neznalosť cudzieho jazyka ako handikap pri profesnom uplatnení, ako čašník by bezpochyby vystačil so školskými jazykovými znalosťami, ktoré by mohol ďalej rozvíjať aj ako samouk počas svojej dlhodobej práceneschopnosti, nezamestnanosti, či v súčasnej dobe, keď čaká na telefonát od zamestnávateľa, ktorý ho povoláva do práce príležitostne iba vtedy, ak má viac roboty. Ak otec vyčíta matke maloletej jeho kriminalizáciu, uviedol súd prvého stupňa, že matka tak učinila dôvodne, plnila si len svoju povinnosť voči maloletej, nakoľko ju má zverenú do svojej osobnej starostlivosti a jej povinnosťou je dbať na jej záujmy, ku ktorým patrí aj záujem na tom, aby si druhý rodič k maloletej riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa zistil, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na strane otca žiadnym spôsobom nezmenili. Jeho ukončenie pracovného pomeru s firmou D.. posudzoval podľa § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Majetkové pomery matky maloletej nemôžu mať žiaden vplyv na plnenie doterajšej vyživovacej povinnosti otca. Nebolo zistené, že by matka zanedbávala svoje rodičovské povinnosti. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil možnosť jeho pracovného uplatnenia, pretože v súčasnosti je problematické získať stabilné a trvalé zamestnanie, z ktorého príjmu by si plnil vyživovaciu povinnosť. Uvedenú skutočnosť môže potvrdiť na základe vlastných skúseností. Súd prvého stupňa jeho nepriaznivú situáciu pri hľadaní zamestnania neposúdil objektívne. Strata zamestnania je vážnou zmenou pomerov oproti pomerom v čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného. Názor súdu, že môže svoju odbornosť využiť ako kuchár v školskej, nemocničnej, prípadne firemnej kuchyni odporuje realite na trhu práce a prezentuje nedostatok informácií k využitiu jeho profesie v reálnom živote. Z prednesu matky maloletej vyplynula skutočnosť, že z jej príjmu a sumy výživného financuje potreby ďalších štyroch dospelých ľudí. Preto bolo potrebné vyhodnotiť potreby maloletej T.. Preukázal v konaní listinnými dôkazmi, že na jeho strane nastala zmena pomerov, v dôsledku ktorej je potrebné zmeniť výšku vyživovacej povinnosti. Namietal aj procesný postup súdu, ktorý v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci a uznesením nevyhlásil dokazovanie za skončené. Týmto mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať. Matka maloletej žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Uviedla, že okrem platieb výživného, ktoré uviedla na pojednávaní sa otec o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma, nie je pravdou, že by z jej príjmu a výživného financovala potreby ďalších štyroch dospelých ľudí, pretože by musela zarábať niekoľkonásobne viac ako je jej príjem. Stratu zamestnania si otec maloletej spôsobil sám svojim prístupom k životu. Samotná výška výživného pre otca ledva postačuje na riadnu starostlivosť o maloletú. Maloletá je naviac aj chorá, s čím sú spojené zvýšené náklady na výchovu. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa § 78 Zákona o rodine je hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti preukázaná zmena pomerov. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2013 nenastala žiadna zmena pomerov odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, keď taktiež zastáva názor, že otec maloletej je v produktívnom veku a pokiaľ má vyživovaciu povinnosť, je povinný zabezpečiť si akúkoľvek prácu, aby bol spôsobilý vyživovaciu povinnosť si plniť. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením otca maloletej, že výživné maloletej je používané aj na iné účely, keď výživné bolo určené v takom rozsahu, že toto bez príspevku matky samo o sebe nie je spôsobilé zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletej. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť zabezpečenie stravovania, oblečenia dieťaťa, bývania, zdravotnej starostlivosti, zabezpečenie vzdelávania, mimoškolských a záujmových činností. Z uvedených dôvodov suma navrhovaná otcom maloletej by nezabezpečila ani najzákladnejšie potreby maloletej, keď otcom navrhované výživné by znamenalo sumu 1,1 eur na deň, z ktorej nie je možné zabezpečiť starostlivosť o maloletú a potreby maloletej by boli ohrozené. Vyživovacia povinnosť každého rodiča je jeho prvoradou povinnosťou a túto si musí rodič plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Odvolaciu námietku otca, ktorou vytýka porušenie ust. § 118 ods. 4 O.s.p. odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípade je potrebné upozorniť, že ide o konanie, ktoré možno začať bez návrhu. Uznesenie o vyhlásení o skončení dokazovania má pre procesný postup významné dôsledky, a to predovšetkým v tom, že účastníci konania nemôžu po vyhlásení uvedeného uznesenia predložiť alebo označiť nové dôkazy Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. vylučuje túto povinnosť vo veciach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.