Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/483/2015 z 28. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 28. septembra 2016, sp. zn. 3Co/483/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7213214863.2 Krajský súd Košice | 3Co/483/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7213214863.2 | 2016-09-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43c288b2-640a-469b-b52b-2429ca299c3f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7213214863.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/483/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214863
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213214863.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a
sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: AXA poišťovna a.s., so sídlom
Praha, Lazarská 13/8, Česká republika, IČO: 281 95 604, zastúpeného CLS Čavojský&Partners, s.r.o.,
Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Zochová 6 - 8, IČO: 36 854 972, proti žalovanému: O.
Ď., G.. XX. XX. XXXX, K. C., B. E. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, so
sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o zaplatenie 3.719,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 36C/169/2014-105 z 02. 06. 2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.719,71 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
z dlžnej sumy ročne od 25. 04. 2012 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 223,00 eur, pričom žalovaný je povinný uloženú povinnosť splniť v lehote 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.719,71
eur s príslušenstvom v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. titulom regresného
nároku výplaty poistného plnenia poisťovateľom zo zákonného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú premávkou motorového vozidla s tým, že žalovaný spôsobil škodu motorovým
vozidlom pod vplyvom alkoholu a v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, porušil svoju
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 12 ods. 2 písm. a), f) zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, §
64 ods. 1 - 3, § 66 ods. 2 písm. a), ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 135 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 517 ods. 1, 2 OZ,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a Jana Sojáková dňa
13. 11. 2009 uzavreli Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX predmetom, ktorej bolo zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla M. M. XXX R. A. N. C. Y.. Žalovaný
dňa XX. XX. XXXX v čase o XX.XX I.. pri riadení motorového vozidla M. M. XXX R. A. N. C. Y. spôsobil



dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla U. Z. A. N. C. I. a tiež vozidla
DPMK a.s. zn. A. F. A. N. C. V.. Žalovaný neohlásil dopravnú nehodu policajtovi a nezotrval na mieste
dopravnej nehody. Následne v rovnaký deň v čase o XX.XX I.. bol žalovaný zastavený a kontrolovaný
hliadkou Policajného zboru, ktorou bol podrobený dychovej skúške, pri ktorej mu bolo zistené požitie
alkoholu. V rámci priestupkového konania ohľadom vyššie uvedených skutočností príslušný správny
orgán zistil, že žalovaný závažným spôsobom porušil povinnosti ustanovené v § 3 ods. 2, písm. a), § 4
ods. 2 písm. c), § 10 ods. 6, § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), písm. d) a písm. e) Zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a za takéto konanie bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa Zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z Rozhodnutia o priestupku sp.
značka ORPZ-KE-ODI1-P-553/2012 zo dňa 26. 06. 2012. Žalobca ako poisťovateľ v rámci poistenia
zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenej motorovým vozidlom M. M. XXX R. A. N. C. Y. uhradil
poškodeným titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným dňa 17. 09. 2011 sumu vo výške 3.719,71
eur. Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie pohľadávky listom zo dňa 15. 03. 2012, v ktorom stanovil
lehotu 30 dní. Žalovaný si predmetný list neprevzal, a preto bol žalobcovi poštou vrátený dňa 21. 03.
2012.

5. S odkazom na ust. § 135 O.s.p. súd prvej inštancie konštatoval viazanosť rozhodnutím príslušného
orgánu, a to Rozhodnutím o priestupku sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-P-553/2012 zo dňa 26. 06. 2012, kde
bolo uvedené, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorú mal podľa § 66 ods.
2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a z toho vyplýva oprávnenosť nároku žalobcu
voči žalovanému v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Uviedol, že obrana
žalovaného, ktorá spočívala v tvrdení, že nešlo o dopravnú nehodu (z dôvodu nízkej hodnoty škody)
je neopodstatnená, pričom odkazoval na znenie ust. § 64 ods. 2, 3 v spojení s § 66 ods. 6 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keďže žalovaný ako účastník škodovej udalosti nesplnil svoje povinnosti
bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť
údaje o poistení vozidla a zdržať sa požitia alkoholu (§ 66 ods. 6 cit. zákona). Toto konanie žalovaného
zo zákona má za následok, že v danom prípade išlo o dopravnú nehodu, a to bez ohľadu na výšku škody.

6. Ďalej vychádzal z toho, že na uhradenie pohľadávky vzniknutej podľa § 12 ods. 2 písmeno f) Zákona
č. 381/2001 Z.z. nie je zákonom daná lehota. Preto bol žalovaný podľa § 563 OZ povinný splniť svoj
dlh po tom, čo ho žalobca o uhradenie pohľadávky požiadal. To bolo učinené listom žalobcu zo dňa
15. 03. 2012, ktorý bol žalovanému odoslaný poštou a vrátený žalobcovi ako nedoručený dňa 21. 03.
2012, so stanovením lehoty 30 dní. Vychádzal z názoru súdnej praxe v tom znení, že prejav vôle
je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Preto začala
žalobcom určená 30 dňová lehota pre žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu preukázateľne
plynúť najneskôr dňa 21. 03. 2012, t.j. žalovaný sa do omeškania dostal v období od 15. 04. 2012,
najneskôr od 22. 04. 2012. Keďže žalobca si svoj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % dlžnej sumy
uplatnil od 25. 04. 2012, súd prvej inštancie ho takto aj žalobcovi priznal s odkazom na ust. § 517 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., nakoľko žalovaný neuhradením pohľadávky žalobcu
sa dostal do omeškania, ktoré trvá doposiaľ.

7. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku vo výške 223 eur.

8. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody v
zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Bol toho názoru, že vykonanými dôkazmi súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na podklade ktorých aplikoval právnu normu a
vydal rozhodnutie vecne, ako aj právne nesprávne, pričom odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a v
konečnom dôsledku aj nepreskúmateľné, čo napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Nestotožňoval sa s konštatovaným porušením povinnosti žalovaného,
a to konkrétne jazdy pod vplyvom návykovej látky a neohlásením dopravnej nehody v zmysle ust. §
12 ods. 2 písm. a) a f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „PZP“).
Uviedol, že súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, za účelom
vyvodenia objektívnych záverov uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Poistnú udalosť
nespôsobil úmyselne, ani pod vplyvom návykovej látky, keďže táto skutočnosť nebola preukázaná ani
v priestupkovom konaní a znalecký posudok č. 8/2011 vyhotovený znalkyňou z odboru zdravotníctva,
farmácie, odvetvia súdneho lekárstva - toxikológie, alkohológie a sérohematológie MUDr. Máriou



Dandárovou nevyvodzoval objektívne presvedčivý a metodický správny záver, keďže znalkyňa uviedla,
že požitie alkoholu v čase dopravnej nehody nemôže úplne vylúčiť. To však neznamená, že dopravná
nehoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu. V konaní nebolo ani preukázané porušenie povinnosti
v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a to porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu,
nakoľko zákon nestanovuje presný časový údaj, v ktorom musí účastník poistnej udalosti nahlásiť
dopravnú nehodu a pojem „bezodkladne“ je možné vykladať „pri najbližšej možnej príležitosti“, „ako je to
možné“, „v primeranej lehote s prihliadnutím na okolností“. Odkazoval na uznesenie Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 26 Cob 108/2005, kde je za bezodkladné splnenie povinnosti označené plnenie poskytnuté
v lehote 8 dní. Poukazoval na to, že z miesta dopravnej nehody odišiel z dôvodu obavy o vlastný život
a bezpečnosť. Nikde sa nesnažil ukryť, keďže ďalej s príslušnými orgánmi spolupracoval a celú udalosť
im vysvetlil, pričom bližšie opisoval priebeh dopravnej nehody. Ďalej namietal kvalifikáciu danej poistnej
udalosti ako dopravnej nehody, nakoľko nespĺňa podmienky stanovené zákonom. Bližšie konkretizoval
výklad zákona č. 8/2009, a to ust. § 64 ods. 1 písm. a), b), c), d) s odkazom na § 64 ods. 2 tohto zákona
a ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke. Mal za to, že z jeho strany neboli splnené podmienky,
aby mohlo dôjsť ku kvalifikácii skutku ako škodovej udalosti a rozhodnutím o priestupku v priestupkovom
konaní nebolo konštatované porušenie povinnosti uvedené v ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke.
Taktiež namietal priznanie úrokov z omeškania, ako aj nedostatočné odôvodnenie tohto výroku, nakoľko
má žalobca nárok len na priznanie pohľadávky, nie aj príslušenstva. Žalobca poškodenému uhradil
len istinu bez úrokov z omeškania. Následne poukazoval na nesplnenie podmienok doručovania a
objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s obsahom adresovaného prejavu. Navrhoval, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Nestotožňoval sa s dôvodmi odvolania. Uviedol, že žalobca ako poisťovateľ v rámci
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má proti žalovanému
nárok na náhradu vyplateného poistného plnenia (regresná pohľadávka, postih), ktoré za neho vyplatil
poškodenému v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, konkrétne v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) a
h), pričom uvedené ustanovenia ďalej odkazujú na ďalšie špeciálne zákony, ako napr. zákon č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke. Zdôraznil, že v tomto konkrétnom prípade nárok žalobcu nie je uplatnením
nároku na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka, a preto neprináleží aplikácia rozhodnutia
NS sp. zn. R 22/1979, keďže ide o osobitný nárok žalobcu, ktorý vyplýva z poistného pomeru žalovaného
na základe osobitného právneho predpisu, zákona o PZP s odkazom na rozhodnutie NS uverejnené
v civilnej Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod sp. zn. R 21/1980, ako aj rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co 173/08. K nenaplneniu ust. § 12 ods. 2 písm. a) zákona o
PZP, a to spôsobeniu poistnej udalosti pod vplyvom návykovej látky poukazoval na to, že žalovaný v
priestupkovom konaní nepodal odvolanie voči rozhodnutiu a výslovne sa ho vzdal, ústne aj písomne
do zápisnice na ústnom pojednávaní, pričom nežiadal doručiť písomné vyhotovenie rozhodnutia.
Zároveň vyhotovený znalecký posudok nijako nespochybňoval. Preto žalobca považoval argumentáciu
žalovaného za irelevantnú, taktiež aj k nenaplneniu z predpokladov v zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. f)
citovaného zákona, keďže z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že „Vodič Ď.
z miesta dopravnej nehody ušiel. Vypátraný v čase o XX.XX hod.“, čo znamená, že žalovaný nevyhľadal
príslušníkov polície ani v obave o svoj život a dopravnú nehodu neohlásil. Ku klasifikácii poistnej udalosti
ako dopravnej nehody žalobca poukazoval na ust. § 64, § 65 a § 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke v zmysle citácie týchto ustanovení, pričom žalobca si regresný nárok uplatňuje nielen v zmysle
citovaných ustanovení, ale aj zákona č. 381/2001 Z.z. K doručovaniu výzvy na zaplatenie žalovanej
sumy zo strany žalobcu žalovanému žalobca poukazoval na znenie ust. § 45 ods. 1 OZ s poukazom na
objektívnu možnosť spoznať obsah doručovanej zásielky.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP,
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné vyhovieť.



12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. 09. 2016 o 09.00 hod., v
poj. miestnosti č. 230/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené
dňa 05. 09. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP,§ 378 ods.
1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

13. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 22. 07. 2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

14. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 01.07.2016).

15. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Žalovaný v podanom odvolaní uvádza odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b),
d) a f) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemy skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP (§ 205 ods. 2 písm.. b) O.s.p., t.j., že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami
konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389
CSP), ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o
sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva,
ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku
ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o
pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník
vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti
tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie
vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania
(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami O.s.p., (th.č. CSP), napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi
v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod.

18. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016).

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové
zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia



je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.)
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.
uplatnené v čase podania odvolania (th.č. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), nie sú naplnené.

22. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

24. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podanom vyjadrení k
odvolaniu žalovaného, v kontexte odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca si v tomto konaní
uplatnil regresný nárok (nie nárok na náhradu škody, ako namietal žalovaný) v zmysle ust. § 12 ods.
2 písm. a) a f) zákona č. 381/2001 Z.z. titulom nároku na nahradenie sumy, ktorú ako poisťovateľ v
zmysle príslušného zákona uhradil. Z Rozhodnutia o priestupku sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-P-553/2012 zo
dňa 26. 06. 2012, tak ako to správne súd prvej inštancie konštatoval, s odkazom na ust. § 135 O.s.p. je
zrejmé, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorú mal podľa § 66 ods. 2 písm.
a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a na základe tejto skutočnosti vyplýva žalobcovi nárok
voči žalovanému v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Správne súd prvej inštancie
odkazoval aj na znenie ust. § 64 ods. 2, 3 v spojení s § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, ktorými bola vyvrátená obrana žalovaného, th.č. jeho odvolacia námietka v tom znení, že
aj podľa odvolacieho súdu v danom prípade jednoznačne išlo o dopravnú nehodu, nakoľko žalovaný
ako účastník škodovej udalosti nesplnil svoje povinnosti bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju
totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla a zdržať sa požitia
alkoholu (§ 66 ods. 6 zákona), pričom toto konanie žalovaného zo zákona má za následok, že v danom
prípade išlo o dopravnú nehodu a to bez ohľadu na výšku škody. Treba súhlasiť s konštatovaním súdu
prvej inštancie, že námietka žalovaného, že v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom návykovej
látky je pre rozhodnutie súdu vo veci bez právneho významu.



26. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny spolu s úrokom omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne
od 25. 04. 2012 do zaplatenia, keďže z odvolacej námietky žalovaného nevyplýva skutočnosť o tom,
aby sa žalovaný v čase doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny, v mieste doručovania
zásielky nezdržiaval, a preto aj odvolací súd musí vychádzať z toho, že žalovaný mal objektívnu možnosť
spoznať obsah doručovanej výzvy. Keďže nie je rozhodujúce, či túto možnosť aj skutočne využil (viď
ust. § 45 ods. 1 OZ a rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo 3186/2011 a 26 Cdo 278/2011).

27. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovaného právne
irelevantné.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a z dôvodu úspechu
v odvolacom konaní má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že v odvolacom konaní
mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Žalovaný ako neúspešná strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Keďže odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá zodpovedá ich
nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup v zmysle § 262 ods. 2
CSP, čo sa týka rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).