Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/462/2012 z 26. 3. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. marca 2013, sp. zn. 2CoE/462/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6210202882.3
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/462/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6210202882.3 | 2013-03-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 203 ods. 1 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/95a7e0af-1625-4649-88a0-dd3ebf5c312c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6210202882.3

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/462/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210202882
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6210202882.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Erika H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. XX, XXX XX Y. F. proti povinnému: Štefan H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, H. F., právne
zastúpený JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, SNP 1/A, Veľký Krtíš, o vymoženie výživného a trov
exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 174/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou, Exekútorský
úrad so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Veľký Krtíš č.k. 2Er/187/2010-163 zo dňa 23. apríla 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2Er/187/2010-163 zo dňa 23. apríla 2012   v druhej výrokovej
vete, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách exekúcie,  potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/187/2010-163 zo
dňa 23. apríla 2012 v prvej výrokovej vete zastavil exekúciu podľa § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že uznesením
exekučného súdu č.k. 2Er/187/2010-73 zo dňa 27. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23. novembra 2011, vyhovel námietkam povinného. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávnenú
nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke vo výške 82,53 Eur podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, pretože exekučný súd mal za to, že oprávnená spôsobila príčinnú súvislosť medzi zavinením
a zastavením exekúcie, teda zastavenie exekúcie procesne zavinila, keďže exekúcia sa začala
neoprávnene, tak ako to exekučný súd konštatoval v konaní o námietkach proti exekúcii.

Proti uzneseniu exekučného súdu v druhej výrokovej vete o náhrade trov exekúcie podala odvolanie
oprávnená a žiadal, aby bol výrok, ktorým bola zaviazaná nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora
zmenený tak, že návrh zamieta. Oprávnená ďalej uviedla, že exekúcia bola začatá neoprávnene, avšak
oprávnená za túto skutočnosť nemôže, pretože nebola plnoletá a všetky práva a povinnosti prislúchali
jej matke, ktorej bola zverená do výchovy a opatery, vrátane preberania výživného. Ďalej uviedla, že
z podstaty veci vyplýva, že ide o realizáciu práva na výživu pre oprávnenú, že ide o jej osobné práva
a že nejde o právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V takomto konaní
sa v podstate dieťa domáha splnenia povinnosti v rámci exekúcie. Odkázala tiež na ust. § 31 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
Podľa oprávnenej exekúcia nemala vôbec prebehnúť a maloletému dieťaťu bol ustanovený kolízny
opatrovník. Ďalej poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cbo 61/2011, ktoré pripúšťa
jednostranné zastupovanie maloletého dieťaťa. Podľa oprávnenej  ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku explicitne neuvádza, ako má súd rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia. Ide
o dispozitívne právo súdu aj vtedy, ak sa jednoznačne preukáže, že existuje zavinenie oprávneného na
tom, že exekúcia musela byť zastavená. Oprávnená priamo nemohla disponovať s právami na výživné,
a preto rozhodnutie exekučného súdu o tom, aby bola zaviazaná platiť trovy exekúcie nepovažuje za
spravodlivé. Navyše uviedla, že nemá žiadne zdroje, z ktorých by zaplatila, pretože jej rodičia sú naďalej



zaviazaní platiť na ňu výživné, pričom otec svoje povinnosti plní a matka sporadicky. Oprávnená nemá
žiadny zdroj príjmu, lebo sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po
preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 29. apríla 2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie
súdnej exekútorke JUDr. Ivete Tóthovej (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdnej
exekútorky doručenej exekučnému súdu dňa 10. mája 2010 exekučný súd vydal súdnej exekútorke
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5610 017685 zo dňa 12. mája 2010. Podaním doručeným
exekučnému súdu dňa 04. júna 2010 povinný prostredníctvom súdneho exekútora podal námietky proti
exekúcii a proti trovám exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 2Er/187/2010-73 zo dňa 27. septembra
2010 v spojení s uznesením č.k. 2Er/187/2010-87 zo dňa 11. novembra 2010 vyhovel námietkam
povinného proti exekúcii a aj námietkam proti trovám exekúcie. Toto uznesenie sa v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/401/2011 zo dňa 29. septembra 2011 stalo právoplatným
dňa 23. novembra 2011. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. 2Er/187/2010-163 zo
dňa 23. apríla 2012 v prvej výrokovej vete zastavil exekúciu podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku a
druhou výrokovou vetou zaviazal oprávnenú nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke vo výške 82,53
Eur podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie o náhrade trov exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní.
Odvolateľka navrhla, aby súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že návrh zamieta. Exekučný poriadok
v znení platnom a účinnom pre toto konanie, ktoré začalo dňa 29. apríla 2010, pozná len tri prípady,
kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 203
ods. 1 Exekučného poriadku vtedy, ak zastavenie zaviní oprávnený, podľa § 203 ods. 2 vtedy, keď je
exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného a podľa § 203 ods. 3 vtedy, keď sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Odvolateľka vo svojom odvolaní tvrdí, že
exekúcia bola začatá neoprávnene, ako vyplýva aj z uznesenia exekučného súdu o vyhovení námietkam
povinného proti exekúcii a trovám exekúcie, ale za túto skutočnosť nemôže oprávnená, pretože nebola
plnoletá a všetky práva a povinnosti prislúchali jej matke, ktorej bola zverená do výchovy a opatery,
vrátane preberania výživného. Odvolací súd k tomuto uvádza, predmetné exekučné konanie začalo
na návrh matky oprávnenej ako jej zákonného zástupcu. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Z uvedeného vyplýva, že nárok na výživné od rodičov má dieťa, ktoré je v
exekučnom konaní o vymáhanie výživného oprávneným, pričom v zmysle § 31 ods. 1 Zákona o rodine
maloleté dieťa zastupujú rodičia, a to pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé, t.j. aj v exekučnom
konaní. Preto matka oprávnenej (ktorá bola v čase podania návrhu maloletá) ako jej zákonná zástupkyňa
podala návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávnenej. Skutočnosť, že v priebehu exekučného
konania sa oprávnená stala plnoletou, a preto môže v predmetnom konaní konať samostatne nemení
nič na skutočnosti, že je oprávnenou v predmetnom exekučnom konaní. Predmetná exekúcia bola
zastavená uznesením exekučného súdu č.k. 2Er/187/2010-163 zo dňa 23. apríla 2012 potom, ako bolo
uznesením exekučného súdu č.k. 2Er/187/2010-73 zo dňa 27. septembra 2010 v spojení s uznesením
č.k. 2Er/187/2010-87 zo dňa 11. novembra 2010 vyhovené námietkam povinného proti exekúcii a aj jeho
námietkam proti trovám exekúcie. Toto uznesenie sa v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 1CoE/401/2011 zo dňa 29. septembra 2011 stalo právoplatným dňa 23. novembra 2011.



Z uvedeného uznesenia exekučného súdu o vyhovení námietkam povinného proti exekúcii vyplýva, že
predmetná exekúcia sa začala neoprávnene. Exekučný súd preto vyhovel námietkam povinného proti
exekúcii a následne exekúciu zastavil. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie exekúcie zavinila oprávnená,
a preto exekučný súd správne zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1
Exekučného poriadku. Na tom nič nemení skutočnosť, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
bola oprávnená zastúpená zákonným zástupcom - matkou, ani skutočnosť, že oprávnená sa v priebehu
exekučného konania stala plnoletou.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávnenej nemali takú povahu, že by boli relevantné
privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.