Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/230/2015 z 25. 11. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. novembra 2015, sp. zn. 17Co/230/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8314205301.1
Krajský súd Prešov | 17Co/230/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8314205301.1 | 2015-11-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov
Citované ustanovenia: zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecdbab9f-dfcd-442a-9a0f-7c8aa7df48b0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8314205301.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/230/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205301
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314205301.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu Vihorlatské múzeum v Humennom,
Námestie slobody 1, Humenné, zastúpeného JUDr. Danielom Finkom, advokátom, Laborecká 80,
Humenné proti žalovanému P. E. TELELUK Servis, A. XXX, zastúpený JUDr. Jánom Vrbom, advokátom,
Humenné, Námestie slobody 2, o zaplatenie 411,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C 73/2014-38 zo dňa 27.5.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 411,09
eur a trovy konania vo výške 67 eur, sumu 681,06 eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu
žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie 8,75 % úroku z omeškania zo sumy 137,03 eur od
19.7.2012 do zaplatenia, zo sumy 137,03 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 137,03 eur od
18.8.2012 do zaplatenia zastavil.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 709,89 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 236,63 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, zo
sumy 236,63 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a zo sumy 236,63 eur od 18.8.2012 do zaplatenia z dôvodu
nezaplatenia faktúr č. 2120036 zo dňa 29.6.2012, faktúry č. 2120042 zo dňa 29.6.2012 a č. 2120050 zo
dňa 31.7.2012, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za mesiac jún, júl a august 2012.

Rozsudkom č.k. 12C 240/2013-57 zo dňa 21.10.2013 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
298,80 eur s prísl., žalobu v časti 411,09 eur s prísl. zamietol. Odvolací krajský súd v zamietavej časti
uznesením č.k. 17Co 11/2014-72 zo dňa 6.3.2014 rozsudok zrušil, teda predmetom konania je už len
uvedená finančná čiastka vo výške 411,09 eur s prísl.

Prvostupňový súd zistil, že žalobca prenajal žalovanému na základe zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 18.1.2011 priestory, ktoré sa nachádzajú v O. na Z. Q.. X. Žalovaný ako nájomca
dňa 30.5.2012 doručil žalobcovi ako prenajímateľovi výpoveď zo zmluvy o nájme. Žalobca poukázal na
výpovednú lehotu 3 mesiacov podľa čl. VIII., bod 4 zmluvy, ktorá sa počíta od prvého dňa nasledujúceho
mesiaca po doručení písomnej výpovede. Výpovedná lehota začala plynúť od 1.6.2012 a skončila dňom
31.8.2012. Žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami mesačne za jún, júl a august nájomné vo výške
po 236,63 eur.

Uvedená suma pozostávala z nájomného a za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti.

Právoplatne v rozsahu 298,80 eur bolo už o nároku rozhodnuté. Ide o sumu, ktorá sa týka odplaty za
nájom nebytových priestorov.

Vo vzťahu k skutočným nákladom za užívanie nebytových priestorov prvostupňový súd mal k dispozícii
listiny od dodávateľov služieb, a to od Humenskej energetickej spoločnosti, od Východoslovenskej
energetiky, a.s. a Mestského úradu Humenné a Technických služieb Humenné, ktoré uhradil žalobca.
Uvedené úhrady žalobca rozpočítal na prenajaté nebytové priestory, kde vo vzťahu k žalovanému
mesačne tieto náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti predstavujú 137,03 eur. Žalobca si neuplatnil
nárok na úroky z omeškania z týchto súm za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktoré však
žalovaný nemienil zaplatiť, pretože po tom, čo skončil nájomný vzťah, tieto priestory neužíval a v júni
2012 sa presťahoval do priestorov na Poliklinike v O. a neskôr na ulici V..

Žalobca tvrdil, že žalovaný uvedené priestory užíval aj počas výpovednej doby s tým, že tam chodili
pracovníci žalovaného a mal tam uskladnený stroj (rezačku), ktorý váži približne 4 tony a nedala sa z
priestorov zobrať. K dohode o odovzdaní priestoru nedošlo.

Prvostupňový súd vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby ohľadne úrokov z omeškania zo služieb
spojených s užívaním nehnuteľnosti konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil.

Vo zvyšku vychádzal jednak zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a to konkrétne z čl. V. bod 3, čl.
VIII. bod 3, 4 zmluvy a z prílohy k zmluve o nájme označenej ako výpočtový list, z ktorého vyplýva, že
nájomné za užívanie priestorov predstavuje 99,60 eur mesačne a zálohové platby za služby spojené s
prenájmom predstavujú 137,03 eur.

Ďalej prvostupňový súd aplikoval aj ust. § 3 ods. 1, 3, § 7 zákona č. 116/1990 Zb. Prvostupňový súd
mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bol riadne uzavretý nájomný vzťah, ktorý skončil po tom,
čo bola dňa 30.05.2012 žalobcovi doručená výpoveď. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.6.2012 a
skončila dňom 31.8.2012. Nájomný vzťah zanikol dňa 31.8.2012.

Žalobca preukázal, že ako vlastník nebytových priestorov uhradil energie a poplatky dodávateľom, ktoré
mu boli vyúčtované za dodávku tepelnej energie spoločnosťou Humenská energetická spoločnosť, s.r.o.,
za dodávku elektrickej energie, ktorú žalobcovi vyúčtovala spoločnosť Východoslovenská energetika,
a.s. za dodávku vodného, stočného a zrážkovej vody, ktoré bolo vyúčtované Východoslovenskou
vodárenskou spoločnosťou, a.s., poplatok, ktorý tvoril daň z nehnuteľnosti, ktorá bola vyúčtovaná na
základe správcu dane Mestského úradu Humenné, ako aj poplatky súvisiace s odvozom smetia, ktoré
boli vyúčtované Technickými službami Humenné. Všetky tieto náklady boli dodávateľom vyúčtované
žalobcovi za obdobie roku 2012 a žalobca ich následne rozpočítal na prenajaté nebytové priestory
žalovaného. Ide o reálne náklady, ktoré súviseli s užívaním nebytových priestorov, ktoré boli prenajaté
žalovanému. Bolo povinnosťou žalobcu zaplatiť uvedené náklady spojené s užívaním nebytových
priestorov, preto prvostupňový súd žalobe vyhovel.

Prvostupňový súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a podľa § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p. Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie sa zastavilo čiastočne v rozsahu úhrady úroku
z omeškania zo služieb súvisiacich a užívaním nehnuteľnosti. Preto prvostupňový súd priznal vzhľadom
na to, že išlo o nepatrný neúspech, žalobcovi plnú náhradu trov konania. Tieto trovy pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 42,50 eur a zaplateného súdneho poplatku
za podané odvolanie vo výške 24,50 eur.

Prvostupňový súd priznal aj trovy právneho zastúpenia vo výške 681,06 eur za 7 úkonov právnej
služby po 51,54 eur, a to za prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie zo dňa 14.3.2013, za účasť
na pojednávaní dňa 3.6.2013, za účasť na pojednávaní dňa 19.8.2013, za účasť na pojednávaní dňa
21.10.2013 a za odvolanie proti rozsudku. Ďalej priznal odmenu za 4 úkony zo sumy 411,09 eur a to
po 29,88 eur za účasť na pojednávaní dňa 10.11.2014, za účasť na pojednávaní dňa 26.1.2015 a dňa
2.4.2015 a 27.5.2015.

K tomu prvostupňový súd priznal žalobcovi paušál, a to 7 x po 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013,
1 x 8,04 eur za úkon vykonaný v roku 2014 a 3 x paušál po 8,39 eur za úkony vykonané v roku 2015.
K tomu patrí právnemu zástupcovi aj 20 % DPH vo výške 113,51 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalovaný dňa 30.5.2012 doručil žalobcovi výpoveď z nájmu. Výpovedná
lehota začala plynúť od 1.6.2012 a skončila ku dňu 31.8.2012. Počas výpovednej doby predmetné
nehnuteľnosti žalovaný vôbec neužíval a ani do nich nevstupoval. Prevádzkové náklady uplatňované
žalovaným predstavujú 411,09 eur. Nárok žalobcu na úhradu tejto sumy nie je daný, uplatňuje si ho
neoprávnene. Z obsahu prílohy č. 1 Zmluvy o nájme vyplýva, že povinnosťou žalovaného malo byť
zaplatenie zálohových platieb za služby spojené s prenájmom. V čl. V bod 3 zmluvy je uvedené, že
žalovaný mal platiť úhrady za služby spojené s nájmom na základe skutočnej kalkulácie prevádzkových
nákladov. Žalobca takúto kalkuláciu žalovanému nikdy nepredložil. Preto sa nestotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového súdu. Táto kalkulácia bola predložená súdu až po prvom odvolacom konaní a javí sa
byť dodatočná a účelová. Naviac, tieto priestory žalovaný ani nevyužíval.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca do rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. §
212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p.
a zistil, že prvostupňový súd vo veci, správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy,
správne vo veci aj rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi
rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje v celom rozsahu. Naviac, vzhľadom na odvolaciu
námietku žalovaného je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 18.1.2011. V zmysle bodu VIII. ods. 4 bolo dohodnuté, že výpovedná
lehota v súvislosti so skončením nájmu, je tri mesiace.

Žalovaný tvrdil, že po doručení výpovede, počas plynutia výpovednej doby v mesiacoch jún, júl a
august 2012 uvedené nebytové priestory nevyužíval. Preto nebol ochotný uhrádzať náklady súvisiace s
dodávkou služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej
námietke žalovaného udáva, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania po podaní výpovede z
nájmu nebytových priestorov trval do 31.8.2012. Nájomca je povinný aj počas výpovednej lehoty platiť
prenajímateľovi dohodnuté nájomné, aj keď predmet nájmu neužíva. Rovnako je povinný uhradiť aj
náklady za dodané služby do týchto nebytových priestorov.

V danom prípade na ťarchu žalobcu ako prenajímateľa nie je možné pripísať skutočnosť, že od
júna 2012, ako tvrdil žalovaný, tieto priestory nevyužíval. Preto je povinný platiť nájomné. Nájomné
nezodpovedá len samotnej sume za užívanie nebytových priestorov, ale v svojej podstate subsumuje
aj platby za služby spojené s prenájmom nebytového priestoru. Je pravdou, že v zmluve o nájme
nebytových priestorov bola táto suma 137,03 eur dohodnutá vo forme zálohových platieb za služby
spojené s prenájmom, kedy bol dohodnutý spôsob výpočtu tejto sumy a stanovená predpísaná ročná
záloha.

V priebehu konania však došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, a preto za služby spojené s prenájmom
nebytových priestorov je možné stanoviť presné platby, ktoré reálne je potrebné zaplatiť ako náhradu za
už dodané služby. Tieto finančné prostriedky vyplatil žalobca dodávateľom služieb, preto za tejto situácie
je možné stanoviť presnú finančnú čiastku, ktorá bola pred prvostupňovým súdom preukázaná a presne
zodpovedá aj zálohovej sume 137,03 eur, ktorú je povinný žalovaný vyplatiť žalobcovi. Prvostupňový
súd už nerozhodoval o zálohových platbách, ale o skutočne vynaložených a vyúčtovaných platbách za
uvedené obdobie.

To, že žalovaný prestal prenajaté priestory užívať za trvania zmluvy o nájme nebytových priestorov
(aj keď vo výpovednej dobe) bez ďalšieho nezbavuje ho povinnosti platiť za užívanie týchto priestorov
dohodnuté nájomné a platby za služby spojené s prenájmom.

Keďže žalovaný tieto finančné prostriedky žalobcovi nezaplatil, odvolací súd konštatuje, že nárok
žalobcu aj na úhradu týchto služieb je dôvodný. Preto tvrdenia žalovaného o účelovosti, resp.
dodatočnom vyhotovení a predložení listín súdu javia sa byť nedôvodné, naviac keď v tomto štádiu
konania a v tomto štádiu existencie, resp. neexistencie nájomného vzťahu už nie je možné hovoriť o
zálohových platbách spojených s užívaním bytu za služby spojené s užívaním bytu, ale o konečných
sumách, ktoré bolo potrebné reálne zo strany žalobcu na užívanie nehnuteľnosti a v súvislosti s užívaním
nehnuteľnosti vynaložiť v čase existencie nájomného vzťahu so žalovaným.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.