Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/161/2018 z 25. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. marca 2019, sp. zn. 22Co/161/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8617204081.1 Krajský súd Prešov | 22Co/161/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8617204081.1 | 2019-03-25 | Rozsudok Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a81b5af-7fd6-45b7-8802-15bb8b6eabd7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8617204081.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/161/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204081
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204081.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48,
810 00 Bratislava, proti žalovanej: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená:
JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.261,59 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 4Csp/131/2017-58 zo
dňa 07.08.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 218,04 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 218,04 eura od 30.11.2014 do zaplatenia, zrušuje sa rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti a z a s t a v u j e sa konanie v tejto časti.

II. Vo zvyšnej časti sa potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

,,I. Pripúšťa späťvzatie žalobného návrhu v časti 37,20 eura s príslušenstvom a konanie v tejto časti
zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanej strane voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho
zástupcu žalovanej strany, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. k) a l) a 9, § 11 ods. 1 písm. b) a 2, §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,5 a 9, § 53a, § 53c, § 54 ods. 1 a 2, § 101 ods. 1 a 2, § 565 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy zamietol
žalobný návrh z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej, nakoľko v konaní bolo
preukázané, že zo strany predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo
dňa 27.09.2014 pričom na tento stav žalobca poukázal vo svojom podaní z 31.05.2018, teda špecifikoval
splátku, ktorá mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ako splátku splatnú dňa 20.07.2014



(bod 6 a 10 odôvodnenia), teda splnenie zákonných požiadaviek uvedených v ustanovení § 565 OZ, v
ustanovení § 53 ods. 9 OZ, ako aj zmluvných podmienok uvedených v časti VII bod 12.4 - podľa ktorých
spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so
zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto
práva klienta 15 dní vopred. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná strana vzniesla námietku
premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky, nakoľko žalobca žalobu súdu doručil dňa 22.09.2017 po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Predchodca žalobcu žalobný nárok uplatnil v rozsahu 1.261,59 eura
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.11.2014 do zaplatenia, titulom procesného úkonu
zo strany žalobcu súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej pripustil späťvzatie žalobného návrhu
v časti 37,20 eura s príslušenstvom a konanie v tejto časti zastavil.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) a priznal žalovanej strane náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že keby súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie
pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta OZ na posúdenie premlčania splátok splatných
do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu by vzhľadom na začatie sporu dňa 22.09.2017 mohli
podliehať splátky splatné od 20.07.2014 do 20.09.2014. Premlčanie zosplatneného celého úveru
(pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2014 a nasl.) by následne posúdil podľa § 103 druhá
veta OZ . Uviedol, že listom zo dňa 29.11.2014 bol zosplatnený celý úver ku dňu 19.11.2014 pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.10.2014, žaloba bola na súde podaná dňa 22.09.2017 a teda časť
zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.10.2014 nie je premlčaná, keďže
nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle § 103 druhá
veta OZ začala plynúť od 21.11.2013. Zdôraznil, že ustanovenie § 53 ods. 9 neupravuje počiatok
plnenia premlčacej doby. Z uvedeného ustanovenia vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie
práva podľa § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok. Uvedené obmedzenie
nemá žiadny vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu
od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom
k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok
nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ pre
celý zosplatnený úver od splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej veci, označil za neprípustné.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe
vyhovie a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru
úspechu v spore. Na záver navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie 218,04 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 218,04 eura od 30.11.2014 do zaplatenia zastavil. Odôvodnil
to tým, že námietka premlčania vznesená žalovanou bola dôvodná čiastočne a to čo do zaplatenia 3
úverových splátok á 72,68 eura splatných 20.07.2014, 20.08.2014 a 20.09.2014.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalobkyňa. Považovala argumentáciu žalobcu prezentovanú v jeho
odvolaní ako výklad contra legem. Považovala za neprípustné, aby žalobca označoval počiatok plynutia
premlčacej doby v priamom rozpore so znením ust. § 103 OZ. Pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
začala plynúť premlčacia doba od zročnosti splátky, ktorá spĺňa zákonné požiadavky uvedené v § 565
OZ, § 53 ods. 9 OZ a v bode VII. 12.4 zmluvných podmienok. V predmetnej veci začala plynúť premlčacia
doba dňa 20.07.2014, preto žaloba doručená súdu dňa 22.09.2017 bola podaná po uplynutí premlčacej
doby, tak ako to v napadnutom rozsudku správne uzavrel súd prvej inštancie. Navrhla potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.



8. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti, postupoval odvolací súd podľa
ustanovenia § 370 ods. 2 veta druhá CSP, teda pripustil späťvzatie žaloby sčasti, zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti a konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

10. Vo zvyšnej časti odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích
dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Zo Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 06.05.2014 bolo zistené, že právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v sume 1.500 eur so štandardnou mesačnou splátkou
72,68 eura, celkovou čiastkou 1.744,32 eura, celkovými nákladmi spotrebiteľa 244,32 eura, počtom
splátok 24, termínom konečnej splatnosti 4/2016, fixnou ročnou úrokovou sadzbou 16 % a RPMN 46,30
%.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 29.11.2014 upovedomil žalovanú o vyhlásení okamžitej splatnosti pôžičky z dôvodu, že
dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila. Z uvedeného
dôvodu sa stal dlh zo zmluvy o pôžičke predčasne splatný v celom rozsahu naraz. Na základe výzvy súdu
prvej inštancie zo dňa 26.03.2018 žalobca špecifikoval vo svojom podaní zo dňa 31.05.2018 splátku,
ktorá mala za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ako splátku splatnú v mesiaci 7/2014.

13. Podľa bodu 12.4 časti VII zmluvných podmienok právneho predchodcu žalobcu, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky spoločnosť má právo na vyhlásenie
okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

14. Žalovaná vzniesla námietku premlčania celej pohľadávky z dôvodu, že žalobca podal žalobu po
uplynutí trojročnej premlčacej doby.

15. Podľa § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

17. Podľa § 103 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri
výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom jeho úverovej služby. Nemali by
byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva zo dňa 06.05.2014 je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie,



rovnako, že právny predchodca žalobcu je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej
činnosti.

19. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení
dlhu v splátkach (§ 565 OZ), ako je tomu aj v prípade uzatvorenej zmluvy o pôžičke, dovoľuje veriteľovi,
aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou (splatnou), nakoľko
každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, čo je tiež dôvod, pre ktorý pre každú splátku začína
plynúť premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne, a to od doby zročnosti jednotlivých splátok (v
súdenej právnej veci bol dátum splatnosti dohodnutý vždy na 20 - ty deň toho - ktorého mesiaca,
teda premlčacia doba by začala plynúť pre každú jednotlivú splátku vždy od 21. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci). Ustanovenie § 565 OZ, ale pripúšťa dohodu medzi veriteľom a dlžníkom, že
nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V takom prípade premlčacia trojročná doba
pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá
nesplnená splátka. Citované ust. § 53 ods. 9 OZ modifikuje ust. § 565 OZ vo vzťahu k spotrebiteľským
zmluvám (ktorou je aj zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným), a to tak, že
podľa citovaného ustanovenia je strata výhody splátok podmienená splnením podmienok: a/ musí ísť
o spotrebiteľskú zmluvu, b/ strata výhody splátok nastáva až po uplatnení tohto práva veriteľom, ktorý
môže toto právo uplatniť najskôr po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením
splátky, c/ veriteľ dlžníka upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie
celej pohľadávky, t. j. v prípade spotrebiteľskej zmluvy až po uplynutí trojmesačnej lehoty nastane strata
výhody splátok (upravená v ust. § 565 OZ), ak je splnená súčasne podmienka o upozornení dlžníka
veriteľom, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo požadovať
splatenie celého dlhu, bol by naďalej oprávnený požadovať len zaplatenie už splatnej splátky, pričom
pred uplynutím uvedenej lehoty nie je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka splnenie celého dlhu naraz.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu listom zo dňa
29.11.2014. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 OZ k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom
zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak
by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu 3 mesiacov (§ 53
ods. 9 OZ), je zrejmé, že premlčacia doba v predmetnej veci začala s ohľadom na ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr v auguste 2014. Dlžnou splátkou, pre ktorú nastal de fault
(zosplatnenie) je už júlová splátka. Potvrdzuje to vyjadrenie žalobcu z 31.05.2018, v ktorom ako ostatnú
splátku zaplatenú pred zosplatnením celého dlhu označil splátku splatnú v mesiaci 7/2014. Žaloba bola
na súd podaná 22.09.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ ), ktorá podľa § 103
OZ začala plynúť až od nezaplatenej júlovej splátky roku 2014. Odvolací súd tiež poznamenáva, že
taký právny úkon, akým je zosplatnenie celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu
tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Práve totiž od splatnosti tejto splátky sa začína počítať premlčacia doba podľa §103 OZ.

21. Keďže nárok zo zmluvy je premlčaný, tento nárok žalobcovi nie je možné priznať. Správne preto
postupoval súd 1. inštancie, keď žalobu z toho dôvodu zamietol.

22. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

23. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo zvyšnej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o
trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

24. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti o
zaplatenie 218,04 eura, ako aj bol neúspešný v odvolacom konaní vo vzťahu k napadnutej zvyšnej časti
zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni, ktorá
podala vyjadrenie k odvolaniu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie



po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).