{"guid": "3d94a48e-e646-46f5-8abd-6d9e68bd1292:ed09c7eb-f0c1-4888-983d-7c14189484e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2015200664.1", "spisova_znacka": "20S/92/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/92/2015 z 27. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. júna 2016, sp. zn. 20S/92/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2015200664.1", "identifikacne_cislo": "2015200664", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2016-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed09c7eb-f0c1-4888-983d-7c14189484e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200664.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200664.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2015200664.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/92/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200664.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ELEHOTEL s.r.o., ul. M. Waltariho 7097/3,
Piešťany, IČO: 45 485 569, zastúpený advokátom JUDr. Tomášom Klieštenecom, ul. M. Waltariho
7, Piešťany proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/3670, O-239/2015 zo dňa 23.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie podané proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce
Trnava č. R38/2015/SE zo dňa 30.03.2015 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uvedeným rozhodnutím
prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- eur za porušenie povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) štvrtý bod zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a zákazu nelegálneho zamestnávania s poukazom na zistenie, že žalobca využíval odo dňa
06.02.2014 do 06.03.2014 závislú prácu fyzickej osoby C. V., ktorá ju vykonávala pre účastníka konania
- žalobcu ako asistentka predaja. S uvedenou osobou mal žalobca uzatvorený pracovnoprávny vzťah na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.02.2014, ale si podľa príslušného predpisu nesplnil prihlasovaciu
povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení,
čím porušil ust. § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní.

2. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia z dôvodov nedostatočne zisteného skutkového stavu a
jeho nesprávneho právneho posúdenia správnymi orgánmi, ktoré si nesprávne vykladajú ustanovenia
príslušných právnych predpisov v prípade neskorého prihlásenia zamestnanca do registra poistencov
z nedbanlivosti. Podľa dôvodovej správy k zák. č. 82/2005 Z.z. cieľom zákona je odhaliť a postihovať
také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený
pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca do sociálnej poisťovne,
aby sa tak vyhol plateniu poistného. Nedostatok prihlásenia zamestnanca do sociálnej poisťovne, ktorý
zistil žalovaný u žalobcu vykazuje niektoré formálne znaky tohto správneho deliktu , ale je potrebné
vziať do úvahy i naplnenie materiálneho znaku, ktorý v tomto prípade chýba, preto i keď sú formálne
znaky naplnené, nejde o správny delikt. Žalovaný ako druhostupňový orgán vôbec nepreveril závery
prvostupňového správneho orgánu, pričom konanie žalovaného nedosiahlo ani takú intenzitu, aby viedlo
k závažnosti deklarovaného správneho deliktu. Odvody do sociálnej poisťovne za zamestnankyňu C.
V. za príslušné obdobie žalobca uhradil hneď ako tento nedostatok zistil, čím nemal voči sociálnej



poisťovni žiadny dlh a nevznikla jej žiadne škoda. Formálna chyba teda bola odstránená ihneď po
jej odhalení, a naviac uvedenú chybu ani nespôsobil žalobca, ale audítorská externá spoločnosť,
ktorá vykonávala pre žalobcu činnosti súvisiace s komunikáciou so sociálnou poisťovňou a žalobca
neporušil žiadne povinnosti, pretože všetky podklady potrebné na prihlásenie uvedenej zamestnankyne
audítorskej spoločnosti predložil. Uloženie pokuty vo výške 2.000,- eur považuje  žalobca iba pre
uvedený formálny nedostatok za neprimerane prísny postih, keď jeho  konanie nedosiahlo takú intenzitu,
ktorá by odôvodňovala záver o spáchaní správneho deliktu a s tým spojené uloženie pokuty.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na zistenie
z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalobca odo dňa 06.02.2014 do 06.03.2014 využíval závislú
prácu C. V., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ale si nesplnil
svoju oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení, čo bolo
preukázané i registračným listom FO-Prihláškou a elektronickým výpisom z registra sociálnej poisťovne.
Tvrdenia žalobcu o naplnení formálnych znakov sú z hľadiska posúdenia pre rozhodnutie podstatných
skutočností irelevantné a námietka, že predmetnú chybu pri prihlasovaní do sociálnej poisťovne
nespôsobil žalobca, ale externá audítorská spoločnosť je tiež  z hľadiska posudzovania pre rozhodnutie
významných skutočností nepodstatné, nakoľko platí inštitút objektívnej zodpovednosti za správne
delikty čo znamená, že žalobca ako zamestnávateľ je zodpovedný za toho, kto porušil konkrétne
povinnosti. Skutočnosť, že po zistení odstránil prvostupňovým správnym orgánom vytknuté nedostatky
nemožno zohľadňovať, rovnako ako zavinenie či opomenutie konania. Z právneho hľadiska je pre
vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatné, či k pochybeniu došlo
zavinením zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Závery, ktoré vyplynuli zo zistenia
prvostupňového správneho orgánu sú jednoznačne preukázané dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalobca
sa jednoznačne dopustil nelegálneho zamestnávania a prvostupňový správny orgán tento záver doložil
dostatočným množstvom dôkazov, teda aj v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a správne o veci
rozhodol.

4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.06.2016 v
ktorom uvádzal, že v konaní prvostupňového správneho orgánu nebolo nijakým spôsobom preukázané,
že C. V. reálne vykonávala počas doby od 06.02.2014 do 06.03.2014 činnosť zamestnanca, zistenia
správneho orgánu vychádzajú len z evidencie pracovného času za mesiac február, ale z tejto evidencie
nevyplýva, či uvedená zamestnankyňa reálne aj činnosť zamestnanca vykonávala, či sa náhodou v
tomto období nezúčastňovala školení a pod. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný ani prvostupňový
správny orgán nepreukázali porušenie konkrétnych ustanovení zák. č. 82/2005 Z.z., hoci im táto
povinnosť z príslušných právnych predpisov vyplýva a zdôraznil, že účelom zákonodarcu určite nebolo
trestanie zamestnávateľov za drobné administratívne pochybenia, pri ktorých nedošlo ku vzniku žiadnej
škody a ktoré zamestnávateľ sám napravil niekoľko mesiacov pred začatím samotnej kontroly, aby tak
zabránil nelegálnemu zamestnávaniu  „načierno“.  K uvedenému dal do pozornosti rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 12.04.2016 vydaný pod sp. zn. 11S/26/2016 a rozsudok NS SR zo dňa
22.08.2012 vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sžso/51/2011.

5. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. s poukazom na
§ 244 ods. 1 a § 247 O.s.p. nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu zotrval
na žalobných dôvodoch v rozsahu uvedenom v podanom návrhu a vo vyjadrení zo dňa 15.06.2016,
ktorým sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a zdôraznil, že žalovaný  iba obhajuje svoj nesprávny záver
o nelegálnom zamestnávaní, hoci si žalobca splnil všetky povinnosti, ktoré mu zo systémom sociálneho
zabezpečenia zákon ukladá, preto samotné konanie žalovaného  označil za príliš formalistické až
neprípustné, ktoré zakladá dôvodnosť žaloby.

6. Poverený zástupca žalovaného zotrval na vyjadrení, ktoré zaslal súdu v podaní zo dňa 22.09.2015
(č.l.20) a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zodpovednosť žalobcu je objektívna a pokuta, ktorá
mu bola uložená je v najnižšej možnej výške.

7. Súd preskúmal podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu
predchádzal a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p



(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

Podľa § 245 O.s.p.
(2) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250i O.s.p.
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 231 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(1) Zamestnávateľ je povinný
a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v
ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní
odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v
nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe
ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),

Podľa §2 zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
(2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6)

Podľa § 3 zák. č. 82/2005 Z.z.
(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.



Podľa § 19 zák.č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce
(2) Inšpektorát práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,

8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná inšpekcia práce zameraná
na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania,  o ktorej bol spísaný Protokol č.
ITA-32-64-1.2/P-A24, 28-14 zo dňa 28.11.2014. Kontrolou bolo zistené, že  žalobca ako zamestnávateľ
využíval závislú prácu fyzickej osoby C. V., pri vykonávaní druhu práce - asistent predaja, s ktorou mal
uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 06.02.2014, podľa ktorej menovaná zamestnankyňa vykonávala
prácu u žalobcu od 06.02.2014, ale kontrolou  v systéme poistencov sociálnej poisťovne bolo zistené,
že túto zamestnankyňu do systému prihlásil až dňa 06.03.2014 a tak si žalobca nesplnil oznamovaciu
povinnosť podľa osobitného predpisu a konal v rozpore s ust. § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zák.
č. 82/2005 Z.z. , keď v čase od 06.02.2014 do 06.03.2014 do 09.38 hod. nelegálne zamestnával
zamestnankyňu C. V..

9. Inšpektorát práce Trnava listom zo dňa 26.02.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania
o uložení pokuty, ku ktorému oznámeniu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 13.03.2015, ktorým
prvostupňovým správnym orgánom zistený nedostatok odôvodňoval pravdepodobne chybou audítorskej
spoločnosti, ktorá mala komunikovať so sociálnou poisťovňou, táto prihlasovala zamestnancov, zistená
chyba sa stala po prvýkrát, keď zrejme došlo nedopatrením k nesprávnemu odpísaniu dátumu nástupu
do práce zamestnanca z pracovnej zmluvy. Spoločnosť hneď po zistení tohto nedostatku dňa 04.06.2014
odvody do sociálnej poisťovne za túto zamestnankyňu za príslušné obdobie zaplatila, čím teda nedošlo
k žiadnemu úniku na odvodoch, či inej škode na strane sociálnej poisťovne, uvedená zamestnankyňa u
žalobcu naďalej pracuje, ktorý za ňu riadne hradí všetky odvody.

10. Žalobca žalobnými dôvodmi poukazuje na nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne
právne posúdenie a nedôvodnosť aplikácie zák. č. 82/2005 Z.z.

11. V konaní bolo správnym orgánom  jednoznačne preukázané, že zamestnankyňa C. V. bola do
registra sociálnej poisťovne prihlásená nie v deň jej nástupu do práce, ktorým bol deň 06.02.2014,
ale až dňa 06.03.2014, čo žalobca nepopieral. K námietke žalobcu, podľa ktorej správny orgán
nezisťoval, či v tomto období skutočne vykonávala dohodnutý druh práce, či sa nezúčastňovala
prípadných školení,  súd poukazuje na to, že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a uvedenou
zamestnankyňou bol pracovnou zmluvou jasne deklarovaný, a ak by v tomto mesačnom období
nevykonávala priamo činnosť asistentky predaja, ale prípadne absolvovala školenia, ide o činnosť, ktorá
je vykonávaná v rámci pracovnoprávneho vzťahu, preto argumenty, na ktoré odkazoval žalobca vo
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a na ktoré poukazoval i v ústnom prejave na pojednávaní považuje
konajúci súd za nepodstatné. Existencia pracovnoprávneho vzťahu bola jednoznačne preukázaná a
tak mala byť splnená i povinnosť prihlásiť túto zamestnankyňu do registra poisťovne. Odkaz žalobcu
na  formálnu chybu, ktorú po uplynutí jedného mesiaca napravil  a ktorú ani priamo nespôsobil
žalobca, ale ním poverený iný subjekt,  nemôže byť podľa názoru súdu akceptovateľným žalobným
dôvodom pre vyhovenie žalobe práve s poukazom na zákonom danú objektívnu zodpovednosť za
správny delikt, kedy sa neposudzuje, či šlo o zavinené alebo nezavinené konanie. Súd nepovažoval
ani nevypočutie uvedenej zamestnankyne správnym orgánom za taký nedostatok, ktorý by zakladal
dôvod pre zrušenie uvedeného rozhodnutia práve v súvislosti s tým, že prvostupňový správny orgán si v
rámci vykonávanej inšpekcie zabezpečil dostatok listinných dôkazov, ktoré ním zistené závery žiadnym
spôsobom nespochybnili a ktoré zistenia žalobca ani v priebehu správneho konania nenamietal. Odkaz
žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne hodnotí Krajský súd v Trnave ako argument, ktorý
nemá pre toto rozhodnutie žiadnu právnu záväznosť, pretože ide o rozhodnutie iného prvostupňového
súdu., ktoré netvorí judikatúru, z ktorej by bolo možné vychádzať a zároveň predmetné rozhodnutie
vychádza z iných skutkových okolností než boli zistené v konaní, ktoré je predmetom tohto sporu.

12. Krajský súd v Trnave má za to, že skutkové zistenia zadovážené správnym orgánom, ktoré sú
obsahom administratívneho spisu sú dostatočne pre ustálenie záveru, podľa ktorého sa žalobca dopustil
zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zák.



č. 82/2005 Z.z., keď zamestnankyňu, s ktorou mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka
práce neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku najneskôr pred začatím
výkonu činnosti zamestnanca včas, ale až po uplynutí jedného mesiaca, čo vzhľadom na pomerne
dlhý časový úsek, ktorý uplynul od uzatvorenia pracovnej zmluvy príslušnou zamestnankyňou do jej
prihlásenia do registra, jednoznačne preukazuje nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby žalobcom.
Žalobca sa síce svojou obranou snaží negovať záver o žalovaným vyslovenom porušení zák.  č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ale podľa názoru súdu tak konanie žalovaného ako
aj konanie jeho  prvostupňového orgánu nemožno hodnotiť ako šikanózne práve z  hľadiska posúdenia
účelu samotného zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zo strany správnych orgánov
nedošlo iba k formálnemu prístupu k zákonu bez aplikovania jeho  materiálnej podstaty.  Súd rešpektuje
potrebu hľadania vôle zákonodarcu v spojení s účelom, pre ktorý bola daná norma prijatá, k čomu slúži
teleologický výklad zákona, ale práve s dôrazom na spoločenské a ekonomické podmienky má súd za
to, že výklad práva tak, ako bol urobený zo strany žalovaného zodpovedá aktuálnym podmienkam, ktoré
sa na trhu práce objavujú, kedy práve cieľom žalovaného musí byť odstraňovanie nelegálnej práce.
Zistený nedostatok, ktorý označuje žalobca iba za formálny a nepatrný, k čomu súd zdôrazňuje, že trval
po dobu jedného mesiaca, nemožno vyhodnotiť nepatrné pochybenie, ktoré žalobca okamžite odstránil.
Z uvedeného dôvodu je tak nedôvodný i poukaz žalobcu na rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn.
6Sžo/51/2011.

13. K námietke súvisiacej s výškou udelenej pokuty poukazuje konajúci súd na to, že sa jedná o spodnú
hranicu uloženej pokuty ktorú zákon pripúšťa a ktorá vyplýva z § 19 ods. 2 písm. a) zák. č. 125/2006
Z.z. a ktorá tak nemohla byť udelená v nižšej výške.

14. S poukazom na uvedené konajúci súd žalobu  ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol
keď dospel k záveru, že postup správneho orgánu ako i jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 205 ods. 1
O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}