{"guid": "3d929592-8ac6-492b-9ec8-10f2dbc8d0c9:10e43eeb-bc6c-4f93-92e5-94d295d0f262", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1108228579.1", "spisova_znacka": "6Co/80/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/80/2014 z 9. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. marca 2014, sp. zn. 6Co/80/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1108228579.1", "identifikacne_cislo": "1108228579", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2014-03-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10e43eeb-bc6c-4f93-92e5-94d295d0f262", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1108228579.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1108228579.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1108228579.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/80/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228579
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108228579.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Beáty Jurgošovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Y. Q., bytom M. V.. Č.. XXX, V., zast.
advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova ul. č. 9/A, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 20. septembra 2013 č. k. 26C/150/2008-184,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal
náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 4.470,- eur z titulu zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že Ministerstvo vnútra SR, úrad inšpekčnej služby
PZ uznesením z 19. 4. 2004 č. ČTS:UIS-37/KOK-2004 obvinil žalobcu z trestného činu útlaku podľa §
237 Tr. zák. v súbehu s trestným činom poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1 Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že v októbri 2003 do        15. 4. 2004 naplánoval, vymyslel a prinútil podnikateľku J. P.
zneužijúc jej finančnú   tieseň,    aby    mu    odovzdala    originálne    kľúče   od    novinového    stánku   na

X. C.. L. V., ktorého je majiteľkou, za účelom nafingovania krádeže vlámaním do tohto novinového
stánku, ktoré vlámanie aj v skutočnosti vykonal a nafingoval dňa 15. 4. 2004 a následne prišiel za J.
P. a povedal jej, aby toto nahlásila na políciu, čo ona aj vykonala, s tým, že na základe tohto fiktívneho
vlámania jej vznikla škoda 100.000,- Sk, ktorú si ona bude následne uplatňovať v poisťovni, pričom jej
podiel z takéhoto protiprávneho konania mal predstavovať 15.000,- Sk. Uznesením Okresného súdu
v Nitre z 21. 4. 2004 č. k. 2Tp/95/04 bol žalobca vzatý do väzby. Z väzby bol prepustený uznesením
Vojenskej obvodovej prokuratúry zo 14. 9. 2004 č. k. OPv 154/04. Minister  vnútra SR personálnym
rozkazom z 3. 6. 2004 č. 169 žalobcu prepustil podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z.
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. V odôvodnení tohto personálneho rozkazu sa
uvádza, že skutkový stav bol zistený okrem iného zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako obvineného z
19. 4. 2004. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím z    10. 8. 2004 č. KM-147/PK-04 zamietlo rozklad
žalobcu proti tomuto personálnemu rozkazu. Vojenská obvodová prokuratúra uznesením z 28. 2. 2007
č. OPv 154/04 trestné stíhanie žalobcu zastavila z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie
trestné stíhanie. V odôvodnení tohto uznesenia sa cituje výpoveď žalobcu z 19. 4. 2004. V tejto výpovedi



žalobca uviedol, že skutočne J. P. prisľúbil, že nafinguje vlámanie do jej novinového stánku a dňa 15. 4.
2004 s kľúčmi, ktoré mu dala P., otvoril stánok, prestrihol zámok na okienku, prestrihol kliešťami plech
a následne rozhádzal nejaký tovar. Potom sa pokúšal P. odhovoriť od skutku. Dňa 18. 4. 2004 mu P.
oznámila, že nenahlási žiadnu škodu. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. sa vyjadrila tak, že J.. P.
nemala s touto poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu, ktorá by zakladala jej právo na poistné plnenie.
Preto nemohlo dôjsť k trestnému činu útlaku v súbehu s trestným činom poisťovacieho podvodu. Z
tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy treba podľa súdu prvého stupňa posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. Tento zákon
neupravuje možnosť domáhať sa v rámci náhrady škody náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Treba
však aplikovať čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Toto ustanovenie
Dohovoru umožňuje aj odškodnenie nemateriálnej ujmy. Súd prvého stupňa však poukázal na to, že
za nezákonné nie je možné považovať automaticky každé začatie trestného konania, ktoré neviedlo k
právoplatnému odsúdeniu. Ide o prípady, keď tu je zavinenie obvineného na začatí trestného stíhania,
teda keď obvinený svojim zavineným konaním prispel k tomu, že trestné konanie proti nemu bolo,
či muselo byť začaté. Príčinnú súvislosť medzi začatím, či vedením trestného konania  a zavinením
obvineného treba podľa súdu prvého stupňa hľadať nie v jeho jednaní, ktorým podľa orgánov činných v
trestnom konaní naplnil skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol trestne stíhaný, ale v inom jeho
chovaní pred začatím trestného konania.  Žalobca vyššie popísaným konaním minimálne dal podnet na
začatie trestného stíhania, porušil povinnosti príslušníka Policajného zboru, a preto bol z Policajného
zboru dôvodne prepustený. Za zisteného skutkového stavu by bolo priznanie akejkoľvek nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. Priznaním nemajetkovej ujmy by ho totiž
súd „odmenil“ za jeho prinajmenšom neetické správanie sa spočívajúce v pomoci rodinnej príslušníčke
zinscenovať vykradnutie novinového stánku s úmyslom vylákať z poisťovne poistné plnenie. V tejto
súvislosti je podľa súdu prvého stupňa bezpredmetné, že trestné konanie vedené proti žalobcovi bolo
zastavené. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti  tomuto  rozhodnutiu  podal  odvolanie  žalobca.  Navrhol,  aby  odvolací  súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy sumu 4.470,- eur. Poukázal na to, že súd prvého stupňa mu v poradí prvým rozsudkom vo veci
priznal nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 33.193,92 eur. Odvolací súd uznesením zo 16. 3. 2011 č.
k. 4Co/297/2010-98 síce zrušil uvedený rozsudok súdu prvého stupňa, ale iba z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia priznanej nemajetkovej ujmy. Následne súd prvého stupňa nemajetkovú ujmu rozsudkom
z 18. 5. 2012 č. k. 26C/150/2008-138 nemajetkovú ujmu znížil na sumu 4.470,- eur a napadnutým
rozsudkom žalobu zamietol v celom rozsahu. Je nepochopiteľné, že súd prvého stupňa sa odklonil
od svojho pôvodného názoru a po viac ako 4 rokoch prezentoval názor úplne iný. Tento postup súdu
prvého stupňa zasahuje do právnej istoty žalobcu  a teda aj do práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej
žalobca v odvolaní uviedol, že z rozhodnutia Vojenskej obvodovej prokuratúry z 28. 2. 2007 vyplýva, že
skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa nestal. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku túto
skutočnosť vyhodnotil nesprávne. Okrem toho, súd prvého stupňa nie je oprávnený vyhodnocovať, či
žalobca v postavení policajta porušil právne predpisy. O tom môžu rozhodnúť iba kompetentné orgány
v trestnom alebo v správnom konaní.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je vecne správny.

Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že žalobca sa pôvodne proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 66.387,84 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd prvého stupňa rozsudkom
z 18. 5. 2012 č. k. 26C/150/2008-138 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z tohto titulu sumu
4.470,- eur a vo zvyšku (t. j. v časti prevyšujúcej 4.470,- eur do sumy 66.387,84 eur), žalobu zamietol.
Odvolací súd rozsudkom z 3. 6. 2013 č. k. 6Co/443/2012-172 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, a v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4.470,- eur, ho zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z toho
vyplýva, že predmetom konania zostala náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 4.470,- eur.



Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ existencia
nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nimi, 4/ zrušenie rozhodnutia
pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prejednávanej veci formálne nedošlo k zrušeniu uznesenia
o vznesení obvinenia proti žalobcovi príslušným orgánom. Odvolací súd však poukazuje na ustálenú
judikatúru, podľa ktorej pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 15/2009).  Nezákonné rozhodnutie (uznesenie o začatí trestného
stíhania a o vznesení obvinenia) bolo vydané dňa 1. 7. 2003, teda ešte predtým, než nadobudol účinnosť
zák. č. 514/2003 Z. z.; tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004. Preto treba vec posúdiť podľa
zák. č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.). Zák. č. 58/1969 Zb. neupravuje možnosť priznať
poškodenému v rámci náhrady škody aj náhradu nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd SR v rozsudku z 31.
5. 2007 sp. zn. 4 Cdo 177/2005 zaujal stanovisko, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy  v peniazoch
možno priznať v súlade s čl.

5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie
väzby vznikol podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd uviedol,
že nakoľko Dohovor umožňuje v uvedenom článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má jeho aplikácia,
pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

Napriek uvedenému nebolo možné žalobe vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa správania žalobcu, ktoré bolo dôvodom začatia trestného
stíhania. Je nepochybné, že žalobca ako príslušník Policajného zboru chcel pomôcť J. P. zinscenovať
vykradnutie novinového stánku s cieľom vylákať z poisťovne poistné plnenie. To, že nedošlo k trestnému
činu poisťovacieho podvodu bolo spôsobené tým, že P. a žalobca si neuvedomili, že neexistuje
poistná zmluva, na základe ktorej by P. mohla od poisťovne vymáhať poistné plnenie. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu žalobca týmto správaním porušil povinnosti príslušníka Policajného zboru a minimálne
dal podnet na začatie trestného stíhania. Tento záver možno urobiť bez ohľadu na to, že trestné stíhanie
vedené proti žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Nemožno totiž prehliadnuť, že
žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin útlaku podľa § 237 Tr. zák. a pre trestný čin poisťovacieho
podvodu podľa § 250c ods. 1 Tr. zák. 2009. Z odôvodnenia uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry
z 28. 2. 2007 č. k. OPv/04, ktorým bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, vyplýva, že trestný čin
útlaku sa nestal, pretože nebolo preukázané, že by žalobca P. nútil k nejakému konaniu, resp. že by
ním bola nejako obmedzovaná v rozhodovaní. Trestný čin poisťovacieho podvodu (skutok) sa však
nestal iba z dôvodu, že J. P. nemala s poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu, ktorou by bol poistený
predmetný novinový stánok, resp. tovar v ňom. Napriek zastaveniu trestného stíhania žalobcu je teda
nepochybné, že žalobca pomohol J. P. zinscenovať vlámanie sa do predmetného novinového stánku za
účelom získania poistného plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že za tejto situácie priznanie akejkoľvek
sumy žalobcovi z titulu náhrady škody by bolo určitou formou „odmeny“ za jeho prinajmenšom neetické
a povinnosti príslušníka Policajného zboru porušujúce správanie sa. Priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch žalobcovi by za týchto okolností bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.).

K odvolacím námietkam žalobcu treba uviesť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nehodnotil
správanie sa žalobcu z toho hľadiska, či porušil trestnoprávne alebo správne predpisy, ale z hľadiska,
či jeho správanie sa pred vzatím do väzby a pred začatím trestného stíhania možno vyhodnotiť ako
správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd trvá na svojom závere vyjadrenom v rozsudku
z 3. 6. 2013 č. k. 6Co/443/2012-172. V konaní bolo preukázané, že žalobca mal v úmysle zinscenovať
vlámanie do novinového stánku s cieľom, aby J. P. získala od poisťovne poistné plnenie. Tento skutok bol
v trestnom konaní nepochybne preukázaný (viď odôvodnenie uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry
z 28. 2. 2007 č. OPv 154/04) a to, že sa nejednalo o trestný čin ani v štádiu pokusu, bolo spôsobené iba
tým, že J. P. nemala s poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu. Za tohto skutkového stavu je odvolací súd
toho názoru, že žalobca sa správal prinajmenšom neeticky a týmto správaním tiež porušil povinnosti
príslušníka Policajného zboru SR. Toto vyhodnotenie správania sa žalobcu pred začatím trestného
konania a pred vzatím do väzby nie je ovplyvnené tým, že v konečnom dôsledku bolo trestné konanie
vedené proti žalobcovi zastavené.



Samotným právnym názorom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vyjadreným v rozhodnutiach
vydaných v priebehu konania nemohlo podľa názoru odvolacieho súdu dôjsť k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť
súdu pridržiavať sa pôvodného právneho názoru v priebehu celého konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1        O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s.
p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26C/150/2008", "guid": "72917a75-7b5f-4cba-97cf-6f3df880e11d:e42e58b5-a0a5-4861-ae75-b44d9858a63d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3bfb2251-8faa-4d26-851a-8212e8d92962:29194c28-6ff2-4efd-9a23-9bc605c6e553", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611212255.1", "spisova_znacka": "6Co/443/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/443/2012 z 16. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611212255.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:265d152a-3d72-4838-a55b-ac130ee72bc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.467.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 467/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/2015 z 29. 7. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.467.2015.1"}]}