Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23Tos/131/2015 z 10. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. decembra 2015, sp. zn. 23Tos/131/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3114010189.2 Krajský súd Trenčín | 23Tos/131/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3114010189.2 | 2015-12-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 399 ods. 2 TP, § 394 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7de37ed-3a5b-4cc9-8f6b-dfb1158bf2c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3114010189.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/131/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010189
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010189.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2015
prejednal sťažnosť odsúdenej

O. A.,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., J. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Levoča,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Nt/7/2014 zo dňa 25. septembra 2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdenej O. A. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8T/108/2010 zo dňa 28.10.2010 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3To/141/2010 zo dňa 05.01.2011 bola O. A. uznaná
vinnou z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa§ 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm.
c/, e/ Tr.zák. Bola za to odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 38 ods. 2, 3, 8
Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého trestu bola zaradená do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne jej bol uložený ochranný dohľad v trvaní 2 rokov
a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 20.03.2015 bol podľa § 399 ods. 2 Tr.por. zamietnutý návrh
odsúdenej O. A. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej veci, pretože súd nezistil podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr.por.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote písomne sťažnosť odsúdená O. A. prostredníctvom
svojej obhajkyne.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí dňa 04.06.2015 podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie,
rozhodnutie súdu bolo predčasné. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou, prečo pred svojím
rozhodnutím o návrhu odsúdenej na povolenie obnovy konania nepodal návrh na Ústavný súd SR podľa
§ 283 ods. 5 Tr.por. (Trestný poriadok pripúšťa analógiu). Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa



domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej
veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou a podá návrh na začatie konania pred
Ústavným súdom SR. Nález Ústavného súdu SR je pre súd záväzný.

Súd prvého stupňa, napriek vyslovenému názoru na protiústavnosť trestnej sadzby, návrh odsúdenej na
povolenie obnovy konania zamietol bez toho, aby sa predtým obrátil s príslušným návrhom na Ústavný
súd SR.

Z takto rozvedených dôvodov nadriadený súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm.
b/ Tr.por. dňa 04.06.2015 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal
a rozhodol. V novom konaní uložil povinnosť súdu prvého stupňa zaoberať sa aj postupom podľa § 283
ods. 5 Tr.por. per analógiam, eventuálne vysvetliť, prečo „rezignoval“ na možnosť zákonným postupom
dosiahnuť „ústavnosť“ konkrétnej trestnej sadzby, ktorú sám považuje za „protiústavnú“.

Okresný súd Trenčín dňa 25.09.2015 opätovne rozhodoval vo veci a uznesením podľa § 399 ods.2
Tr.por. zamietol žiadosť odsúdenej O. A. na obnovu konania, pôvodne vedeného na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 8T/108/2010.

V dôvodoch svojho rozhodnutia Okresný súd Trenčín uviedol, že obvinená sa svojím návrhom domáha
obnovy konania, čo do výroku o treste. V tom prípade sa konanie o povolení obnovy konania obmedzuje
len na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, vzhľadom na ktoré by
pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Z
návrhu odsúdenej vyplýva, že jedinou podstatnou novou skutočnosťou, o ktorú opiera svoj návrh, je
to, že jej maloletý syn R. je na ňu citovo naviazaný, deti v škole sa mu posmievajú, že má matku
vo väzení, čo bolo nutné riešiť prostredníctvom detského psychológa. Odsúdená už v rámci svojho
odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového súdu argumentovala tým, že je matkou v danom čase
dokonca dvoch maloletých detí. Výkonom jej trestu odňatia slobody trpí iba jedna osoba a nie viaceré
osoby, súd konštatuje, že táto skutočnosť nemôže viesť k inému rozhodnutiu o treste. V rámci prieskumu
právoplatných rozhodnutí sa prejavuje zásada vlády práva (rule of law) a tiež princíp právnej istoty.
Nemožnosť postupu podľa § 283 ods. 5 Tr.por. je podľa názoru súdu daná povahou mimoriadneho
opravného prostriedku, ktorým je obnova konania. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok,
účelom ktorého je odstrániť predovšetkým nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,
nie revízia pôvodného trestného stíhania. Trestná sadzba ani jej časť nestratila účinnosť. Domáhať sa
preskúmania ústavnosti trestnej sadzby postupom podľa § 283 ods. 5 Tr.por. bolo podľa názoru súdu
možné predovšetkým v rámci pôvodného konania, prípadne by bolo možné k nemu pristúpiť v prípade,
že by bolo toto konanie obnovené z dôvodov, ktoré predpokladá zákon.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdenej bola podaná včas, oprávnenou osobou, avšak nie je dôvodná.

Sťažnosťou odôvodnenou prostredníctvom obhajkyne (odôvodnenie sťažnosti bolo doručené krajskému
súdu dňa 10.12.2015) sa odsúdená domáhala toho, že nové skutočnosti preukazujú, že na trestnú
činnosť bola zneužitá bývalým manželom, páchala ju pod tlakom odkázanosti a zo strachu o život. Je
matkou dvoch detí a hoc jedno už je plnoleté, druhé dieťa je na ňu citovo naviazané a má problémy,
ktoré sa musia riešiť cestou psychológa. S manželom sa už rozviedla, podľa jej názoru prvostupňový
súd vykonal len výsluch jedného svedka, nevyžiadal si psychologický posudok na dieťa a ani iné dôkazy.
Len nezrozumiteľne odôvodnil, prečo nepostupoval podľa § 283 ods. 5 Tr.por., čím považuje napadnuté
uznesenie za predčasné, nepresvedčivé a žiada preto, aby krajský súd vyhovel jej sťažnosti a predmetné
uznesenie zrušil.

Krajský súd po preskúmaní dôvodov sťažnosti, ako aj napadnutého uznesenia a k nemu pripojenému
spisovému materiálu, dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je zákonné, a s jeho
dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Obnova konania, ako mimoriadny opravný prostriedok, je v Trestnom poriadku (§ 394 a nasl.)
koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj právoplatný rozsudok (odsudzujúci, ale aj oslobodzujúci) v



dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdenej na povolenie obnovy konania
rozhodoval v súlade s ustanovením § 402 ods. 1 Tr.por. na verejnom zasadnutí. Odsúdená tu mala
možnosť sa pred súdom v prítomnosti svojej obhajkyne vyjadriť k dôvodom, pre ktoré navrhuje, aby
bola povolená obnova konania.

Správne prvostupňový súd argumentoval tým, že skutočnosti ohľadom maloletého dieťaťa odsúdenej
nie sú žiadnymi novými skutočnosťami, uvádzala ich už v pôvodnom konaní /v tom čase bola dokonca
matkou dvoch maloletých detí/, k čomu sa v dôvodoch odsudzujúceho rozsudku venoval aj krajský
súd pri rozhodovaní vo veci samej. Navyše k tvrdeniam odsúdenej súd vypočul aj svedkyňu U. A..
Skutočnosť, že výkonom trestu trpí jej maloleté dieťa, nemôže viesť k inému rozhodnutiu o treste.
Vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, výsluchom svedkyne a oboznámením listinných dôkazov
je dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

Prečo prvostupňový súd nepostupoval podľa § 283 ods. 5 Tr.por. tento riadne zdôvodnil. Aj krajský súd
plne si osvojujúc argumenty prvostupňového súdu, dospel k záveru, že podmienky na obnovu konania
tak, ako ich vyžaduje zákon v § 394 Tr.por. splnené neboli.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.