Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/343/2016 z 29. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 29. marca 2017, sp. zn. 10Co/343/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5115236241.1 Krajský súd Žilina | 10Co/343/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5115236241.1 | 2017-03-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/198fed2d-1253-4989-9b1a-24c3461ab24d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115236241.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/343/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115236241
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115236241.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO 36 854 140, právne
zastúpeného spoločnosťou HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovanej:
Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom X.O. XXX/XX, F., o zaplatenie 6.303,55 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/566/2015-51 zo dňa 29. júna 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 1.853,96 eur spolu so
špecifikovaným úrokom z omeškania. Východiskovo konštatoval, že medzi stranami sporu bola dňa
31.5.2012 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 5.000 eur v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov.
2.Následne pri preskúmavaní náležitostí zmluvy zistil, že táto neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k/ predmetného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V článku V zmluvy sa totiž uvádza, že žalovaný
sa zaväzuje splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných splátkach vždy v 15. deň v mesiaci. Prvá splátka
bola splatná dňa 15.6.2012, posledná splátka dňa 15.5.2017, prvá až predposledná splátka predstavuje
139,35 eur a posledná splátka bude vypočítaná bankou na základe priebehu splácania úveru.
3.Súd prvej inštancie preto uzavrel, že v zmluve nie je jednoznačne uvedené, aká je výška poslednej
splátky. Taktiež je potrebné, aby spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť pri uzatváraní zmluvy so
spôsobom, ako sa jeho splátky budú priraďovať na zaplatenie istiny, úrokov a poplatkov a to z dôvodu,
aby veriteľ nemohol započítať zaplatené splátky na úhradu iba úrokov alebo poplatkov bez toho, aby
sa znižovala aj istina.
4.Vzhľadom na opísané okresný súd konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Nadväzne, ak z poskytnutého úveru vo výške 5.000 eur žalovaný uhradil 3.146,40 eur, priznal žalobcovi
zvyšok v sume 1.853,96 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Z rovnakého dôvodu zamietol žalobu čo sa
týka kapitalizovaného úroku z úveru, resp. úroku vo výške 22,90 % od 9.12.2015 do zaplatenia.

5.Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto boli vyčíslované z istiny, z úrokov a z poplatkov. Úrok z omeškania
(v sume 616,23 eur) preto nemohol priznať, nakoľko by prisúdil úrok z omeškania aj zo súm, na ktoré
žalobca nárok nemal. Keďže žalobca nevyčíslil, aký by bol samostatne vysoký úrok z omeškania len
zo splátok istiny (a z predložených dôkazov ho nemožno vypočítať), zamietol súd návrh aj v tejto časti,
t.j. čo do úroku z omeškania.
6.Napokon okresný súd priznal úrok z omeškania z priznanej istiny, ktorá doposiaľ nebola zaplatená.



7.O trovách konania rozhodoval okresný súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyčíslil čistý úspech
žalovaného predstavujúci 45,1% (nakoľko úspech žalovaného je 72,55% a úspech žalobcu 27,45%).
Žalovaný si však náhradu trov neuplatnil, preto mu náhradu trov nepriznal.

8.Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia, vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, alternatívne schválenia zmieru.
Primárne poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola vôľa ukončiť spor zmierlivou cestou,
keď spolu s podaním žalobca zaslal súdu návrh na schválenie súdneho zmieru, v rámci ktorého by
žalovaný uznal žalobcom uplatnenú pohľadávku čo do dôvodu, výšky a túto by splácal mesačne v
splátkach po 100 eur. Žalovaná uznala uplatnenú pohľadávku a žalobca akceptoval jej návrh na úhradu
pohľadávky v splátkach. Návrh na schválenie súdneho zmieru bol podpísaný oboma stranami sporu,
pričom podpis žalovanej bol aj úradne osvedčený. Napriek skutočnosti, že súdu prvej inštancie bol
do dátumu pojednávania doručený návrh strán sporu na schválenie súdneho zmieru, súd vydal dňa
29.6.2016 rozsudok. Žalobcovi však nebolo doručené uznesenie o neschválení súdneho zmieru a súd
sa ani v odôvodnení rozsudku návrhom na schválenie súdneho zmieru vôbec nezaoberal a to napriek
zneniu § 99 ods. 1 O.s.p., platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia (v súčasnosti § 148 CSP),
v zmysle ktorého, ak to povaha veci pripúšťa, môže účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. Podľa
§ 99 ods. 2 O.s.p. súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje, neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
9.Vzhľadom na opísané mal žalobca za to, že došlo k vade podania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. V danej spojitosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obo/38/2009
zo dňa 25.3.2010, v zmysle ktorého ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený
žalobou alebo jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne
rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre
uznanie je prípustný, je súd povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby
vyhodnocoval predložené dôkazy. Odvolateľ dodal, že neexistoval zákonný dôvod na neschválenie
stranami predloženého súdneho zmieru. Pokiaľ by však návrh na schválenie súdneho zmieru neschválil,
bolo potrebné, aby o tejto skutočnosti vydal uznesenie.
10.Okrem toho za nesprávny považoval žalobca záver okresného súdu o bezpoplatkovosti a
bezúročnosti poskytnutého úveru. V tejto spojitosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 17Co/194/2015 zo dňa 17.2.2016, ktorý v skutkovo obdobnom prípade uznal existenciu náležitosti
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. aj v prípade, ak posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná
na základe priebehu splácania úveru.
11.Napokon odvolateľovi nebolo zrejmé, prečo mu súd priznal zákonný úrok z omeškania až odo dňa
vyčíslenia pohľadávky a nie odo dňa reálneho omeškania žalovaného s vrátením dlžnej sumy, hoci bolo
preukázané, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. k omeškaniu žalovaného.

12.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

13.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14.Odvolacia námietka je opodstatnená. Zmierlivé riešenie sporov procesná úprava (a to či už aktuálne
účinná - čl. 7 ods.2 a § 148 CSP - alebo účinná v čase rozhodovania okresného súdu - § 99 O.s.p.)
logicky favorizuje/uprednostňuje pred autoritatívnym zásahom súdu. Konkrétnym procesným prejavom
tohto postulátu je povinnosť súdu (ako správne argumentoval odvolateľ) účinne sa zaoberať a relevantne
vysporiadať s iniciatívou sporových strán smerujúcou k uzavretiu súdneho zmieru. Obsahu spisu v danej
spojitosti skutočne zodpovedá tvrdenie odvolateľa, že okresnému súdu bol doručený oboma sporovými
stranami podpísaný (s úradným overením) návrh súdneho zmieru. Hoci nadväzne prichádza do úvahy
posúdenie prípustnosti predkladaného súdneho zmieru (aj) z hľadiska (jeho) súladu s právnymi normami
a to vrátane noriem spotrebiteľskej ochrany, i takáto úvaha sa musí prejaviť štandardným procesným
spôsobom (nie je teda možné len dedukovať, či úplné opomenutie/prehliadnutie predostretého súdneho
zmieru bolo zo strany okresného súdu prípadne motivované zistením/záverom o rozpore predostretého
súdneho zmieru so zákonom), t.j. rozhodnutím o schválení alebo neschválení súdneho zmieru.



15.Nerešpektovanie uvedených zásad (v podobe absencie kvalifikovaného posúdenia predloženého
súdneho zmieru) predstavuje nesprávny procesný postup, v dôsledku ktorého bola znemožnená
realizácia príslušných/opísaných procesných práv (predovšetkým) odvolateľa, čo je zákonom
predvídaný dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16.V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok a rešpektujúc názor vyslovený
krajským súdom primárne vyhodnotí návrh súdneho zmieru.

17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.