Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/40/2015 z 18. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. augusta 2015, sp. zn. 4CoE/40/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6113235284.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4CoE/40/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6113235284.1 | 2015-08-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd572996-9d7d-4b54-a155-e21e7eeea857 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6113235284.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/40/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113235284
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113235284.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. MCGA legal, s.r.o. so sídlom Partizánska
2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V.
XXXX/XX, XXX XX G. G., prechodne bez nahlásenia bytom: S. U. XX, XXX XX G. G., vedenej pod sp.
zn. EX 4573/13, súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 29
augusta 2, Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 4571,52-Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/3904/2013-15 z 30.04.2014,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím podľa § 44 ods.2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v danej veci.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že v danej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej,
a.s. sp.zn. G09091082 zo dňa 14.09.2012. Zmluvu o úvere zo dňa 22.11.2007, uzatvorenú medzi
právnym predchodcom oprávneného (spoločnosťou GE Money, a.s.) a povinným, okresný súd považuje
za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). V zmysle
čl. 5.38 obchodných podmienok úverových produktov, sa zmluvné strany „dohodli“, že všetky medzi
nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné
strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Taktiež
poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Rozhodcovská doložka v zmluve nebola dojednaná individuálne,
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa
ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, a preto je neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený.
Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z



ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi zostáva možnosť
riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže
svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak
sa tak rozhodne, v občianskom súdnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v
žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.V zmysle tejto dôvodovej správy
je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi,
aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi,
aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej
doložky.
Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa vťahovali ustanovenia § 52 až § 54
OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8.časti OZ, ako aj na zmluvu
podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ dať do súladu svoju zmluvu s ustanovením § 53 a §
54 OZ v lehote 3 mesiacov od 1.4.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia.
Takisto sa na predmetný prípad nemalo vzťahovať ani ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ, ktoré až
od 1.1.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej
doložky.
Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi preto môžu byť posudzované len podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v
čase uzavretia zmluvy.
Oprávnený namietal použitie Smernice na daný prípad, pretože Smernicu nemožno aplikovať priamo,
lebo Smernica ako prameň práva nemá priamy účinok.
Poukázal na odsek 47 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-40/08. Poukázal aj na skutočnosť, že v
prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok právoplatný aj vykonateľný, pretože povinný nepodal
proti nemu opravný prostriedok.
V závere odvolania uviedol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko nenastala ani
jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj
ako „ZoRK“), rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku,
nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie a
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním
exekúcie v danej veci.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“), nakoľko nemienil odvolaniu
v plnom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý



nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy
(ods.1).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods. 1, 4 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka) (ods. 1). Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (ods. 4).

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie (ods. 1)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ods. 2).

Podľa článku 3 bodu 1 Smernice platí, že zmluvné dojednanie je považované za neprimerané či
zneužívajúce vtedy, ak nebolo dohodnuté individuálne a vtedy keď v rozpore s požiadavkou primeranosti
spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy, v
neprospech spotrebiteľa.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v jeho každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie
je prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s
platným právom. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je
aj zmluva na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti
o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán,
predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú,
o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal
rozhodcovský rozsudok. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Rozhodcovská doložka je zmluvnou
podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený
tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že
spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011 v zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby
exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o
akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.

I podľa judikatúry súdneho dvora EU i rozsudku C-40/08 ASTURCOM vyplýva, že základný právny
akt ochrany spotrebiteľa Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách z 05.04.1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý novelizoval OZ, sa musí v prípade neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii
potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa



vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe
rozhodcovského rozsudku, pričom takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za
účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V prípade, že
zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy súd má povinnosť zastaviť exekúciu (prípadne
nevydať poverenie na vykonanie exekúcie) v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ak bola pred 01.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník
spotrebiteľom), nie je to žiadnou prekážkou na aplikáciu § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
na právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie § 261 ods.6 písm. d) Obchodného
zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy
o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov OBZ (tzv. absolútny
obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa OBZ a ako zmluvný typ
je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane §
52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu
spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové
vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre
ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí
obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských
zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva.
Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54
OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.

Odvolací súd konštatuje, že novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008 zaviedla
do § 53 ods.4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné
podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom
č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o
tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.

Odvolací súd v prejednávanej veci taktiež považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy
k § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje Kristian Csach „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk). Doložku nie je
možné akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či
doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd k otázke aplikácie Smernice dodáva, že podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý
článok 249 Zmluvy o založení ES) smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená,



pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Členské štáty majú širokú možnosť voľby, akú formu
implementácie príslušnej smernice si od svojho právneho poriadku zvolia.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade
s právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne podľa §
219 O.s.p. potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.