{"guid": "3d854c64-dfd4-4cdb-9423-9cdc99e50761:c5234238-2c6f-4d2f-8d7b-38549129fe99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1310214644.1", "spisova_znacka": "8Cdo/79/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/79/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 8Cdo/79/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1310214644.1", "identifikacne_cislo": "1310214644", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623.odsek-1", "nazov": "§ 623 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-623"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-623", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5234238-2c6f-4d2f-8d7b-38549129fe99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1310214644.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1310214644.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1310214644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/79/2017\n1310214644\n27. 06. 2018\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2018:1310214644.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. G., bývajúceho v I., Q., zastúpeného JUDr.\nĽudovítom Štanglovičom, advokátom so sídlom v Šali, Jarmočná 2264/3, proti žalovanému Motor - Car\nBratislava, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Tuhovská 5, IČO: 35 828 161, zastúpenému JUDr. Slávkou\nGajdošovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Májkova 1, o zaplatenie 39 686,73 eur oproti vydaniu\nosobného motorového vozidla, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/3/2011, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra 2016 sp. zn. 14Co/82/2014,\n14Co/453/2016, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. decembra 2016 sp. zn. 14Co/82/2014, 14Co/453/2016 z\nr u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 24. októbra 2013 č. k. 19C/3/2011-298, v znení jeho\nopravného uznesenia z 24. októbra 2013 č. k. 19C/3/2011-315, zamietol žalobu v časti o splnení\npovinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi 39 686,73 eur spolu s príslušenstvom oproti povinnosti žalobcu\nvydať žalovanému motorové vozidlo JEEP Wrangler Unlimited Base Sport, s identifikačnými znakmi\nuvedenými v žalobe (ďalej iba „motorové vozidlo“). Konanie o žalobe v časti domáhajúcej sa splnenia\npovinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi 427,15 eur zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na\núčet súdu náhradu trov štátu a žalovanému, na účet jeho zástupcu, náhradu trov konania. Žalobu\nzamietol vychádzajúc z toho, že „v prejednávanej veci súd mohol skúmať len, či zrušovací prejav vôle\nnavrhovateľa je dôvodný, t. j. či je v súlade s právom“. Dospel k záveru, že odstúpenie žalobcu od kúpnej\nzmluvy „nemôže by platné a účinné“, pretože zistené vady vozidla nebránili jeho riadnemu užívaniu a\nnešlo ani o opätovný výskyt tej istej vady po oprave. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že „právny úkon\nvykonaný navrhovateľom, t. j. odstúpenie od zmluvy alternatívne výmena veci však nie totožnej, súd\nvyhodnotil ako neplatný právny úkon, nakoľko navrhovateľ týmto uplatnil dve práva zo zodpovednosti\nza vady predmetu kúpy, naviac uplatnený nárok na výmenu sa značkou nezhoduje s predmetom kúpy“.\nTakéto uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady predanej veci „nevykazuje znaky vážnosti, určitosti\na zrozumiteľnosti“, pretože „z odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, aké právo zo zodpovednosti si chcel\nuplatniť, resp. eventuálnym spôsobom žiadal právo na odstúpenia od kúpnej zmluvy alebo výmenu veci“.\nKonanie o časti žaloby o splnení povinnosti zaplatiť 427,15 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v\ntejto časti.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. decembra 2016 sp. zn. 14Co/82/2014,\n14Co/453/2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd mal za to, že súd prvej\ninštancie riadne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým\nspôsobom aj odôvodnil. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a\nna neho poukázal. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v kontexte s odvolacími\nnámietkami žalobcu odvolací súd akcentoval, že je správny jeho záver, že v spore nebolo preukázané, že\nna vozidle sa vyskytla opakovaná vada „konkrétneho dielu“ po oprave alebo väčší počet vád, ktoré bránili\n\nžalobcovi v riadnom užívaní vozidla. Pre odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy preto neboli splnené\nzákonné podmienky. Podľa odvolacieho súdu je možné sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie,\nže prejav vôle žalobcu z 28. septembra 2010 je neurčitým právnym úkonom. „V tomto písomnom prejave\nsíce je uvedené, že žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada vrátiť kúpnu cenu, ale súčasne uviedol,\nže ,alternatívne je ochotný rokovať o vybavení nárokov z reklamácie výmenou vozidla za iné vozidlo v\nhodnote zodpovedajúcej kúpnej cene, nie však za vozidlo Jeep Wrangler. V podanom odvolaní samotný\nžalobca uznal, že v rámci existujúcej kúpnej zmluvy by mohol požadovať len výmenu sporného vozidla za\nvozidlo rovnakej značky a prevedenia (viď rozhodnutie publikované pod č. R 22/1983). Je však nesporné,\nže týmto právnym úkonom si uplatnil dva navzájom sa vylučujúce a súčasne nesplniteľné právne nároky\ntak, ako vyhodnotil súd prvej inštancie, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 OZ“.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo\nk vadám podľa § 420 písm. e/ a f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a že napadnuté\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci tak v otázke neplatnosti jeho odstúpenia\nod zmluvy ako aj v otázke dôvodnosti (účinnosti) tohto jeho právneho úkonu. Vadu konania podľa §\n420 písm. e/ CSP vidí žalobca v nesprávnom obsadení senátu odvolacieho súdu. Podľa oznámenia o\nčase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu na internetových stránkach Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky mala byť členkou senátu sudkyňa JUDr. Darina Kuchtová, ktorá\nale podľa záhlavia napadnutého rozsudku nebola členkou konajúceho senátu odvolacieho súdu. Vada\nkonania podľa § 420 písm. f/ CSP podľa žalobcu spočíva v tom, že vyjadrenie žalovaného k jeho\nodvolaniu mu nebolo doručené v súlade so zákonom. Toto vyjadrenie mu odvolací súd doručil po viac\nako troch rokoch na elektronickú adresu jeho zástupcu v rozpore s ustanovením § 105 ods.2 CSP, keďže\no takéto doručenie nebolo žiadané, a nie do elektronickej schránky jeho zástupcu alebo prostredníctvom\ndoručujúceho orgánu. Jeho zástupca síce reagoval na takto nesprávne doručené vyjadrenie k jeho\nodvolaniu, ale odvolací súd na jeho podanie z 19. decembra 2016 neprihliadol, keďže vo veci už skôr\nvyhlásil rozsudok, a to bez toho, že by mal vykázané riadne doručenie vyjadrenia žalovaného žalobcovi\nalebo jeho zástupcovi. Nesprávne právne posúdenie veci v otázke neplatnosti jeho odstúpenia od kúpnej\nzmluvy vidí žalobca v tom, že súdy nenáležite ustálili, že si uplatnil dva navzájom sa vylučujúce a súčasne\nnesplniteľné nároky zo zodpovednosti za vady predanej veci. Zo zodpovednosti žalovaného za vady\npredanej veci uplatnil len právo na odstúpenie od zmluvy. V právnom úkone o odstúpení prejavená\nochota rokovať so žalovaným aj o prípadnej výmene vozidla za iné vozidlo nie je uplatnením práva zo\nzodpovednosti za vady predanej veci. Podľa žalobcu aj keby sa vychádzalo z toho, že uplatnil popri\nsebe tak právo na odstúpenie od zmluvy ako aj právo na výmenu veci za rovnakú vec, nemalo by to v\nzmysle ustálenej judikatúry (R 2/1980) za následok neplatnosť právneho úkonu. Z uvedených dôvodov\nje podľa žalobcu jeho dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Žalobca v ďalšom dôvodí, že\nnapadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci aj v otázke dôvodnosti (účinnosti)\njeho odstúpenia od kúpnej zmluvy. Tvrdí, že od kúpnej zmluvy dôvodne odstúpil z dôvodu opätovného\nvyskytnutia sa tej istej, štyrikrát reklamovanej vady (vady prednej nápravy a riadenia), ktorá bránila\nriadnemu užívaniu vozidla. Poukázal na bod A.4.h) „stanoviska“ občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Českej socialistickej republiky, Cpj 40/82 z 30. decembra 1982 (R 22/1983), z čoho vyvodzuje, že\n„ustálená judikatúra dovolacieho súdu jasne upravuje charakteristiku vady brániacej riadnemu užívaniu“,\na teda, že je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP v spojení s dôvodom prípustnosti\ndovolania proti rozsudku podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, „prípadne aj dovolací dôvod podľa ust.\n§ 432 ods. 1 v spojení s dôvodom prípustnosti dovolania proti rozsudku podľa ust. § 421 ods. 1\npísm. b/ Civilného sporového poriadku, keďže otázka opakovania sa vady, týkajúcej sa jednej sústavy\nmotorového vozidla (prednej nápravy a riadenia) v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená“.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu, ktoré osobne podal na súde 13. apríla 2017, navrhol dovolanie\nžalobcu ako nedôvodné zamietnuť. V doplnení vyjadrenia z 21. júla 2017 navrhol dovolanie žalobcu\nodmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Poukázal na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017, v ktorom bol prijatý záver, že: a/ kumulácia\ndôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 a § 421 CSP je neprípustná, b/ ak sú v dovolaní\nsúbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní\nprípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, c/ ak\nsú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a/ až f/ CSP, dovolací súd\nsa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska\nexistencie tej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k týmto záverom:\n6. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. e/ a f/ CSP a zároveň z ustanovení\n§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Otázka možnosti súbežného uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania\npodľa § 420 CSP a § 421 CSP bola ostatne, na rozdiel od záverov uznesenia veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 19. apríla 2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017, riešená novším\nrozhodnutím veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (uznesenie z 21. marca\n2018 sp. zn. 1 VCdo 1/2018) tak, že kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP\nje prípustná. Senát najvyššieho súdu rozhodujúci o dovolaní žalobcu, súc viazaný právnym názorom\nvyjadreným v ostatnom rozhodnutí veľkého senátu (§ 48 ods. 3, prvá veta CSP), preto pristúpil ku\nskúmaniu prípustnosti dovolania žalobcu najprv z dôvodov podľa § 420 písm. e/ a f/ CSP, následne\npodľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n7. Žalobca v dovolaní predovšetkým tvrdí, že napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom došlo\nk procesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. e/ CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n8. Existenciu uvedenej procesnej vady žalobca vyvodzuje z toho, že podľa oznámenia o čase a\nmieste verejného vyhlásenia rozsudku v danej veci, prístupného na internetových stránkach Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky, bola, resp. mala byť členkou senátu na odvolacom súde sudkyňa\nJUDr. Darina Kuchtová. Zo záhlavia napadnutého rozsudku ale vyplýva, že senát, ktorý prejednal jeho\nodvolanie a verejne vyhlásil rozsudok vo veci bol obsadený sudkyňami JUDr. Katarínou Javorčíkovou,\npredsedníčkou senátu a JUDr. Editou Szabovou a Mgr. Barborou Bartekovou, členkami senátu.\n9. Za účelom posúdenia opodstatnenosti tejto námietky žalobcu vykonal najvyšší súd pred rozhodnutím\no dovolaní šetrenie, v rámci ktorého zistil, že v zmysle dodatku č. 9 Rozvrhu práce Krajského súdu v\nBratislave na rok 2016, účinného od 15. októbra 2016, rozhodoval senát 14Co v zložení: JUDr. Katarína\nJavorčíková, predsedníčka senátu a JUDr. Edita Szabová a Mgr. Barbora Barteková, členky senátu.\nPodľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku pred odvolacím súdom z 20. decembra 2016 (č. l. 364\nspisu) vyhlásil odvolací súd rozsudok v danej veci v zložení podľa aktuálneho rozvrhu práce. Sudkyňa\nJUDr. Darina Kuchtová vo veci nerozhodovala. Jej meno na webstránkach Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky bolo uvedené zrejme omylom. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k\nzáveru, že žalobca neopodstatnene namieta existenciu procesnej vady podľa § 420 písm. e/ CSP.\n10. Podľa najvyššieho súdu žalobca neodôvodnene tvrdí aj vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K tomu najvyšší súd poznamenáva, že z\nhľadiska § 420 CSP nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení,\nale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.\n\n12. Podľa názoru najvyššieho súdu naďalej (t. j. aj po 1. júli 2016, kedy nadobudla účinnosť nová\nprávna úprava konania v sporových veciach) nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia účinnej možnosti\ndovolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou je, že mu súd toto vyjadrenie doručí a poskytne\nmu primeranú lehotu na vyjadrenie sa k nemu. Dovolací súd poznamenáva, že pokiaľ za predchádzajúcej\nprávnej úpravy bolo potrebné považovať za primeranú lehotu päť dní (viď R 8/2016), za súčasnej právnej\núpravy - ako je to výslovne uvedené v ustanovení § 374 ods. 1 CSP - nemôže byť táto lehota kratšia\nako desať dní (3Cdo/216/2016).\n13. Zo spisu súdu prvej inštancie dovolací súd zisťuje, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\ndoručil odvolací súd na e-mailovú adresu zástupcu žalobcu 6. decembra 2016, teda 14 dní pred verejným\nvyhlásením rozsudku. Zástupca žalobcu vyjadrenie žalovaného „prečítal“ v ten istý deň a reagoval na\nneho krátkym podaním zo 16. decembra 2016, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 20. decembra\n2016 (v deň vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu), a následne rozsiahlejším podaním z 19. decembra\n2016. Na ostatné podanie zástupcu žalobcu odvolací súd, keďže mu bolo doručené 27. decembra 2016,\nteda po vyhlásení jeho rozsudku, už neprihliadol (bod 13 odôvodnenia jeho rozsudku).\n14. Je nepochybné, že zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného k odvolaniu ním zastupovaného\nžalobcu doručené na elektronickú adresu viac ako 10 dní pre verejným vyhlásením rozsudku\nodvolacieho súdu. Z hľadiska posúdenia otázky, či takýmto postupom odvolacieho súdu bolo\nznemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces) nebolo podľa najvyššieho súdu významné, že odvolací súd\nmu (jeho zástupcovi) doručil vyjadrenie žalovaného na elektronickú adresu, hoci o také doručenie\nvýslovne nepožiadal, ale len to, že vyjadrenie druhej strany sa včas dostalo do jeho dispozície (dispozície\njeho zástupcu). Žalobcovi (jeho zástupcovi) nič nebránilo, aby rozsiahlejšie reagoval na vyjadrenie\nžalovaného včas, ešte pred verejným vyhlásením rozsudku odvolacieho súdu (oznámenie o mieste a\nčase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 378 ods. 1 v\nspojení s § 219 ods. 3 CSP bolo vyvesené na úradnej tabuli a oznámené na webovej stránke odvolacieho\nsúdu dňa 13. decembra 2016), tak ako to urobil krátkym podaním zo 16. decembra 2016.\n15. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP (ktorý je súčasne aj dovolacím dôvodom) je\npotrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá,\nže v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Doterajší\npojem \"odňatie možnosti konať pred súdom\" sa nahradil terminologicky novým pojmom \"právo na\nspravodlivý proces\", ktorého obsahové znaky vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať\nznaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania a naopak, ak konanie ako\ncelok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude dovolanie prípustné vždy.\n16. Vychádzajúc z uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti (a\ndôvodnosti) jeho dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je daný.\n17. Po ustálení, že dovolanie žalobcu nie je prípustné podľa § 420 CSP, pristúpil najvyšší súd k skúmaniu,\nči je jeho dovolanie prípustné podľa § 421 CSP.\n18. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP tvrdiac, že v\nnapadnutom rozhodnutí pri riešení otázky platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej judikatúry (R 2/1980). Rovnako sa odvolací súd odchýlil od ustálenej judikatúry (R 22/1983)\npri riešení otázky dôvodnosti (účinnosti) odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalobca naostatok tvrdí, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo aj od zásadnej právnej otázky dosiaľ neriešenej v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu, a to otázky, či je dôvodom účinného odstúpenia od kúpnej zmluvy opakovanie\nsa vady týkajúcej sa „jednej sústavy motorového vozidla (prednej nápravy a riadenia)“. Žalobca teda\nvyvodzuje prípustnosť svojho dovolania sčasti aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n19. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\n\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n431 až § 435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016 a 6Cdo/113/2017).\n20. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo\nna zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ako dôvod\nprípustnosti dovolania sa “viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo\nstrany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej\notázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného\nvýznamu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.“ - Števček,\nFicová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár,\nNakladatelství C.H. BECK. Bratislava 2016, str. 1382.\n21. So zreteľom na dovolaciu argumentáciu žalobcu je potrebné uviesť, že ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako\njudikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.\nDo tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,\npokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali (3Cdo158/2017, 4Cdo95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017). Rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6Cdo/113/2017 naostatok vychádza zo širšie chápaného obsahu pojmu „ustálená\nrozhodovacia prax“ tak, že jeho súčasťou sú tiež právne závery vyjadrené v rozhodnutiach, ktoré\nboli v minulosti ako judikáty publikované v oficiálnych informačných médiách vydávaných vtedajšími\ninštitúciami stojacimi na vrchole sústavy všeobecných súdov.\n22. Pred skúmaním, či pri riešení právnych otázok relevantných pre rozhodnutie súdu v spore došlo\nk žalobcom tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe považuje najvyšší súd za potrebné\npredovšetkým poznamenať, že súdy nižších stupňov paradoxne ako prvotnú hlavnú právnu otázku\nriešili otázku, či žalobca účinne odstúpil od kúpnej zmluvy, teda, či úkon žalobcu mal za následok\nzánik právneho vzťahu medzi stranami, a až následne otázku platnosti tohto právneho úkonu. Ak už\nsúdy dospeli k záveru, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy je (absolútne) neplatné z dôvodu,\nže „nevykazuje znaky vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti“, nepotrebne sa zaoberali (ako s otázkou\nprvoradou) otázkou, či žalobca mal zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Právne účinky, t.\nj. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu\nnevzniknú.\n23. Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd, na rozdiel od odvolacieho súdu, ako prvú skúmal otázku,\nči odvolací súd pri riešení otázky platnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, od ktorej otázky\npredovšetkým záviselo jeho rozhodnutie, sa odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu chápaného\nv zmysle vyššie uvedeného.\n24. Súd prvej inštancie „vyhodnotil“ odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy ako neplatný právny úkon\n„nakoľko navrhovateľ týmto uplatnil dve práva zo zodpovednosti za vady predmetu kúpy, naviac\nuplatnený nárok na výmenu sa značkou nezhoduje s predmetom kúpy“. Podľa súdu prvej inštancie\ntakéto uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady predanej veci „nevykazuje znaky vážnosti, určitosti\na zrozumiteľnosti“, pretože „z odstúpenia od zmluvy nie je zrejmé, aké právo zo zodpovednosti si chcel\nuplatniť, resp. eventuálnym spôsobom žiadal právo na odstúpenia od kúpnej zmluvy alebo výmenu veci“.\nOdvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie v tejto otázke a dodal, že „V tomto\npísomnom prejave síce je uvedené, že žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy a žiada vrátiť kúpnu cenu,\nale súčasne uviedol, že ,alternatívne je ochotný rokovať o vybavení nárokov z reklamácie výmenou\nvozidla za iné vozidlo v hodnote zodpovedajúcej kúpnej cene, nie však za vozidlo Jeep Wrangler. V\npodanom odvolaní samotný žalobca uznal, že v rámci existujúcej kúpnej zmluvy by mohol požadovať\nlen výmenu sporného vozidla za vozidlo rovnakej značky a prevedenia (viď rozhodnutie publikované pod\nč. R 22/1983). Je však nesporné, že týmto právnym úkonom si uplatnil dva navzájom sa vylučujúce a\n\nsúčasne nesplniteľné právne nároky tak, ako vyhodnotil súd prvej inštancie, čo zakladá jeho neplatnosť\npodľa § 37 ods. 1 OZ“.\n25. Pri riešení otázky platnosti odstúpenia od zmluvy z dôvodu uplatnenia obidvoch práv zo\nzodpovednosti za vady podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. práva od zmluvy odstúpiť a\npráva na výmenu veci, nie je možné podľa najvyššieho súdu bez ďalšieho, bez riadneho zistenia toho,\nčo chcel kupujúci takýmto uplatnením práv prejaviť, ustáliť neurčitosť právneho úkonu odstúpenia od\nzmluvy a v jej dôsledku aj neplatnosť tohto právneho úkonu. Práva zo zodpovednosti za vady možno\nza určitých podmienok uplatniť aj eventuálnym alebo alternatívnym spôsobom. Ak kupujúci uplatnil u\npredávajúceho právo na výmenu veci aj právo na zrušenie zmluvy alternatívne, došlo k zániku zmluvy\no predaji tovaru v obchode (R 17/1976, R 2/1980 a R 22/1983).\n26. Triviálny záver odvolacieho súdu o nemožnosti uplatnenia obidvoch práv „navzájom sa vylučujúcich\na súčasne nesplniteľných právnych nárokov“ podľa § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka najvyšší súd\npovažuje za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, čo zakladá prípustnosť dovolania žalobcu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP, a ktorý právny záver je naostatok aj nesprávny.\n27. Z doteraz vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť, či žalobca uplatnil popri práve\nodstúpiť od zmluvy účinne aj právo na výmenu. Podľa 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kupujúci\nza v tomto ustanovení ustanovených podmienok právo na výmenu vadnej veci len za takú vec, ktorá je\n(značkou, typom, prevedením a pod.) zhodná s pôvodne predanou vecou (R 22/1983).\n28. V liste z 28. septembra 2010 adresovanom žalovanému (reklamácia vád zakúpeného tovaru) uplatnil\nzástupca žalobcu práva zo zodpovednosti za vady predanej veci podľa § 623 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka takto: „Na základe vyššie uvedeného môj klient odstupuje od Kúpnej zmluvy zo dňa 10. 11.\n2008 (číslo objednávky: 9802800724) a žiada Vás o vrátenie kúpnej ceny vo výške 39.686,73 Eur.\nAlternatívne je môj klient ochotný rokovať s Vami o vybavení jeho nárokov z reklamácie výmenou vozidla\nza iné vozidlo v hodnote zodpovedajúcej ním zaplatenej kúpnej cene, nie však výmenou za vozidlo Jeep\nWrangler, keďže podľa jemu dostupných informácií vozidlá Jeep Wrangler trpia vadami.“\n29. Odvolací súd sa riadne nevysporiadal s otázkou, či prejav právneho zástupcu žalobcu v predmetnom\nliste, že jeho klient alternatívne „je ochotný rokovať“ o vybavení jeho výmenou vozidla za iné vozidlo, je\nvôbec uplatnením práva zo zodpovednosti za predaj vadnej veci v zmysle § 623 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka.\n30. Predmetný právny úkon bol vyjadrený slovami a bolo ho treba vykladať nielen podľa ich jazykového\nvyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto ich urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým\nprejavom (viď § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vo všeobecnosti platí, že výklad právneho úkonu\nmôže smerovať len k objasneniu toho, čo bolo v úkone prejavené. Vôľa konajúceho (konajúcich) sa pri\nvýklade právneho úkonu vyjadreného slovami uplatní len ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom.\nVýkladom právneho úkonu ale nemožno meniť zmysel právneho úkonu, dotvárať alebo doplňovať jeho\nobsah či meniť obsah inak jasného a zrozumiteľného právneho úkonu. Výklad sa nemôže týkať tej časti\nobsahu právneho úkonu, ktorá v ňom nie je. Pokiaľ nejasnosť právneho úkonu nemôže byť odstránená\nani pomocou výkladu prejavu vôle, je právny úkon neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n31. Najvyšší súd považuje za nesprávny aj záver odvolacieho súdu, že tu neboli zákonné predpoklady,\naby žalobca mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej\ninštancie, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy „nemôže byť platné a účinné“, pretože zistené\nvady vozidla nebránili jeho riadnemu užívaniu a nešlo ani o opätovný výskyt tej istej vady po oprave\na na zdôraznenie správnosti jeho záverov v kontexte s odvolacími námietkami žalobcu akcentoval,\nže v spore nebolo preukázané, že na vozidle sa vyskytla opakovaná vada („konkrétneho dielu“) po\noprave alebo väčší počet vád, ktoré bránili žalobcovi v riadnom užívaní vozidla. Z ostatnej konštatácie\nodvolacieho súdu vyplýva, že mal za to, že za opätovné vyskytnutie sa vady po oprave považoval (len)\nopätovné vyskytnutie sa vady konkrétneho dielu motorového vozidla. Z jeho výpočtu času a dôvodu\nvád motorového vozidla na strane 15. napadnutého rozsudku vyplýva, že vychádzal z toho, že žalobca\nuplatnil dňa 10. mája 2010 nárok na opravu vozidla pre „pukanie v prednom náhone a pravom kolese“,\ndňa 9. júna 2010 vytýkal, že „puká predná náprava, auto sa správa ako pred výmenou čapov“ a v\nostatnom prípade žalobca, prostredníctvom svojho zástupcu, reklamoval, okrem iného, že „puká predná\n\nnáprava (riadenie a koleso, riadenie vozidla je príliš voľné“. Z uvedeného výpočtu odvolacieho súdu\npodľa najvyššieho súdu vyplýva, že žalobca reklamoval najmenej trikrát (žalobca tvrdí, že štyrikrát) vadu\nsúvisiacu s tým istým funkčným celkom motorového vozidla („predným náhonom kolesom, prednou\nnápravou a riadením“). Dôvodom pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady predanej veci môže\nbyť nielen opätovné vyskytnutie vady len určitého dielu predanej veci, ale aj funkčného celku. O rovnakej\nvade možno hovoriť za situácie, že vada má rovnaké prejavy vo vlastnostiach veci, nie je podstatné akým\nspôsobom bola vada odstraňovaná (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/10/2009 z 30. novembra\n2009).\n32. Podľa odvolacieho súdu „z reklamovaných vád znalec vyhodnotil ako závady na vozidle, ktoré\nmohli ovplyvniť bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách, len závady na prednej náprave\na riadení“.\n33. Ak súdy posudzujú vady motorových vozidiel predaných v obchode, prihliadajú často k tomu, či\nreklamovaná vada vozidla znamená porušenie niektorého ustanovenia vyhlášky č. 90/1975 Zb. (teraz\nzákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Tento postup je v súlade so záverom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 3\nCz 62/78, podľa ktorého takéto vady motorových vozidiel predstavujú porušenie vyhlášky o podmienkach\npremávky na pozemných komunikáciách (ako sú vady bŕzd, unikanie oleja, kmitanie kôl a pod.) je\npotrebné považovať za vady brániace ich riadnemu užívaniu (R 22/1983).\n34. Právny názor odvolacieho súdu predstavuje nielen odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, ale zároveň tiež dôvod opodstatňujúci záver, že dovolaním napadnuté rozhodnutie,\nako opodstatnene namieta dovolateľ, spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 432 ods. 1 CSP).\n35. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP).\n36. Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu\nalebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého\nprávomoci patrí (§ 450 CSP).\n37. Najvyšší súd v súlade s uvedenými ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n38. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n454 ods. 3 CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}