Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/120/2013 z 13. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 13. októbra 2013, sp. zn. 20CoP/120/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1712205837.3 Krajský súd Bratislava | 20CoP/120/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1712205837.3 | 2013-10-13 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 7 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c8d0504-ce86-493c-a9f5-cdce06aeab2f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1712205837.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/120/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712205837
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1712205837.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. F., nar. XX. XX. XXXX a
T. F., nar. XX. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v T.,
Y. G.. Č.. X, T., deti rodičov: matka - Y. F., rod. Ž., nar. XX. X. XXXX, bytom ul. Č.X. E. Č.. XXX, F.,
zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Klemová, ul. M. R. Štefánika č. 1, Pezinok, otec - R. F., nar. XX. X.
XXXX, naposledy bytom ul. Č. E. Č.. XXX, F., zomrel dňa XX. X. XXXX, o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27. mája
2013, č. k. 11P/87/2012 - 147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého E. F., nar. XX. XX. XXXX
a maloletého T. F., nar. XX. X. XXXX na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky s tým, že
je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého E. sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého T. sumou 120 eur mesačne od
1. 4. 2012, k rukám matky, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletého
E. za obdobie od 1. 4. 2012 do 31. 5. 2013 v sume 1.280 eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach v sume 53, 33 eur spolu s bežným výživným a zročné výživné na maloletého T. za obdobie
od 1. 4. 2012 do 31. 5. 2013 v sume 850 eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach vo výške 35, 42 eur, spolu s bežným výživným počnúc dňom 1. 6. 2013 k rukám matky, pod
následkom straty výhody splátok a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ust. čl. 3 a čl. 4 Zákona o rodine, ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, ust. § 65 ods. 1
a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že návrh matky na úpravu práv a povinností a určenie výživného voči maloletým deťom je dôvodný, keď
celú osobnú starostlivosť o obe maloleté zabezpečuje sama, nakoľko otec maloletých sa odsťahoval
zo spoločnej domácnosti na základe vzájomných nezhôd a konfliktov s tým, že matka je schopná
vytvoriť adekvátne rodinné prostredie, ako aj klímu vo vzťahu k výchove k obom maloletým synom,
sociálnemu zabezpečeniu, ako aj zabezpečeniu všetkých základných biologických funkcií a potrieb
maloletých. Poukázal na skutočnosť, že rodičia maloletých detí od 21. 3. 2012 nežijú ako manželia v
spoločnej domácnosti, ich vzájomné vzťahy negatívne pôsobia na obe maloleté deti, čoho dôkazom je
zlý zdravotný stav maloletého E., ktorý je podmienený zlými rodinnými pomermi. Rozhodnutie o výške
vyživovacej povinnosti otca odôvodnil súd prvého stupňa vecne tým, že pri jej určení zohľadnil vek
oboch detí, ich bežné a štandardné potreby na stravovanie, oblečenie, návštevu školských zariadení,
ich zdravotný stav, ako aj ich aktivity a tvrdenie otca o jeho nedostatočnej finančnej situácii a nemožnosti
poukazovať vyššie výživné, vyhodnotil ako tendenčné, za účelom vyhnúť sa plateniu výživného na obe
maloleté deti. Rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi odôvodnil vecne potrebou zachovania
rodičovského vzťahu medzi otcom a deťmi, nielen na rodičovskej, ale aj na citovej a mentálnej báze,
z dôvodu ktorého jeho styk upravil veľmi široko, rozsiahlo a intenzívne, s prihliadnutím na potreby
maloletých detí (zachovanie ich denného režimu) a možnosti otca (ktorý je profesionálny šofér), ako



aj odporúčanie kolíznej opatrovníčky maloletých detí. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne
ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a vecne citáciou tohto zákonného ustanovenia.

Proti tomuto rozsudku podal v časti výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca, v časti
výroku, ktorým súd prvého stupňa vyčíslil zročné výživné, ako aj v časti výroku rozsudku, ktorým
prvostupňový súd rozhodol, že matka je oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok,
podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých, ktorý žiadal rozsudok v napadnutých častiach zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súdom určené výživné v sume 160
eur mesačne na maloletého E. a 120 eur na maloletého T. je pre neho likvidačné, vzhľadom na jeho
príjem v sume 560 eur mesačne, z ktorého po splnení si vyživovacej povinnosti mu zostane suma
191,25 eur, ktorá nepredstavuje ani životné minimum, ktoré by mu malo zostať. Uviedol, že určenú
vyživovaciu povinnosť nebude schopný plniť a vytkol súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní
vôbec nezohľadnil to, že sám nebude mať z čoho žiť a uhrádzať svoje bežné životné potreby (nájomné
v sume 330 eur, stravu, hygienické potreby) s tým, že výživné v zmysle zákona musí zohľadňovať
nielen potreby detí, ale aj majetkové pomery a zárobkové schopnosti povinného rodiča s poukazom
na skutočnosť, že od 1. 6. 2013 je evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nemá
žiadny príjem. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktorým rozhodol o oprávnení matky zastupovať deti a spravovať ich majetok z dôvodu,
že obaja rodičia zriadili maloletým deťom vkladné knižky, na ktoré spoločne sporili po 20 eur mesačne
pre maloletého T. a pre maloletého E. v sume 16, 60 eur mesačne, pričom v súčasnej dobe majú deti na
týchto vkladných knižkách spolu 2. 000 eur, o ktorých by mali rodičia rozhodovať spoločne, keďže matke
neverí a má za to, že je schopná obe vkladné knižky zrušiť a peniaze si ponechať, čo je v rozpore so
záujmami detí. Otec maloletých detí zároveň súdu prvého stupňa vytkol, že svoje rozhodnutie v tomto
smere vôbec neodôvodnil, s tým, že v ňom absentuje aj uvedenie dôvodov hodných osobitného zreteľa,
na základe ktorých priznal výživné od 1. 4. 2012, t. j. spätne, pred podaním návrhu na súd.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletých detí. Uviedol, že súd prvého stupňa
dostatočne preskúmal mesačné príjmy obidvoch rodičov, ako i skutočné náklady na výživu a starostlivosť
maloletých detí, rozhodol v ich prospech s tým, že určené výživné nie je pre otca likvidačné, nakoľko
má možnosť zamestnať sa. Poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Pezinok prebieha konanie
o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, pod sp.
zn. 11P 138/2012, ktoré bolo odročené na 23. 9. 2013 s tým, že v tomto konaní bude súd rozhodovať
o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom na čas po rozvode.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky výživného nepochybil a
zohľadnil všetky právnymi predpismi stanovené podmienky správne a v súlade so zákonom a nesúhlasila
s návrhom otca na určenie výživného. K priznaniu výživného od 1. 4. 2012 uviedla, že nakoľko 1. 4.
2012 bola nedeľa a v prípade, ak odvolací súd bude napadnutý rozsudok v uvedenej časti považovať
za nesprávny, je oprávnený túto vadu napraviť jeho zmenou s tým, že otec opustil spoločnú domácnosť
dňa 26. 3. 2013, dňa 1. 4. 2013 jej oznámil, že má mimomanželskú známosť, návrh spísala 2. 4.
2013, t.j. do jedného týždňa od opustenia domácnosti otcom a nasledujúci deň po oznámení šokujúcej
správy, podala nasledujúci deň návrh na súd (dňa 3. 4. 2013). Z uvedeného dôvodu má za to, že rozdiel
dvoch dní nie je možné vyhodnotiť v neprospech detí a ako vadu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Právny zástupca otca maloletých detí písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17. 9.
2013 oznámil, že otec dňa XX. X. XXXX zomrel a zároveň doručil úmrtný list otca.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).



Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konania zastaví.

Pri nesplnení procesných podmienok súd musí vždy rozlišovať, či ide o nedostatky odstrániteľné alebo
neodstrániteľné.

Za neodstrániteľné nedostatky podmienok konania sa považuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 O.
s. p.), litispendencia (§ 83 O. s. p.), res iudicata (§ 159 ods. 3 O. s. p.), nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania (§ 19 O. s. p.). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O. s. p., prípadne
postúpiť vec inému orgánu.

Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou fyzickej osoby jej spôsobilosť mať práva a povinnosti
zanikne.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak niektorý z účastníkov konania stratí v
priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku jeho úmrtia, je povinnosťou súdu
zvážiť podľa povahy veci, či táto skutočnosť bráni ďalšiemu pokračovaniu konania. Povahou veci sa
spravidla rozumie hmotnoprávna povaha predmetu konania. Povaha veci bráni pokračovaniu v konaní
najmä tam, kde práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, sú viazané podľa hmotného práva na osobu
účastníka konania a neprechádzajú na právneho nástupcu; je určitá skutková podstata podmienená
existenciou určitého účastníka konania; smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k
zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní išlo; účastník nemá žiadneho právneho nástupcu, pričom v
týchto prípadoch nie je možné v konaní pokračovať. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že hmotnoprávna
povaha veci pokračovaniu konania bráni, musí konanie zastaviť.

V prejednávanej veci je predmetom konania úprava práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom a
predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, otcovi určil výživné a upravil styk otca s maloletými.

Podľa § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Otec maloletých detí zomrel v priebehu odvolacieho konania dňa XX. X. XXXX, t. j. stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania a nakoľko všetky rodičovské práva a povinnosti zanikajú najneskôr smrťou rodiča,
zanikli smrťou aj rodičovské práva a povinnosti otca maloletých, pričom nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania, ako neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, je dôvodom v ktoromkoľvek
štádiu konania pre jeho zastavenie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., a preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. b) O. s. p. zrušil a konanie pre nedostatok podmienok konania podľa
§ 104 ods. 1 O. s. p. zastavil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.