Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/282/2013 z 19. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. decembra 2013, sp. zn. 3Co/282/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7812212218.1
Krajský súd Košice | 3Co/282/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7812212218.1 | 2013-12-19 | Uznesenie
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-174.odsek-3.pismeno-c
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa3d6e5a-acd3-4899-9f06-536799df4cc3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812212218.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/282/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812212218
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7812212218.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi D. O., A.. X.X.XXXX, W. Q. H., Č. XXX, v konaní o zaplatenie 336,05
eur s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám.
legionárov 5, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66 proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 21.3.2013 č.k. 9C/54/2013-26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, je povinné nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania 25,30 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 21.3.2013 odmietol odpor
podaný vedľajším účastníkom na strane odporcu dňa 28.1.2013 proti platobnému rozkazu č.k.
14Ro/262/2012-28 Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.1.2013.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh navrhovateľa bol vo veci vydaný platobný
rozkaz dňa 16.1.2013 č.k. 14Ro/262/2012-28. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote
odpor vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS). Odpor odôvodnil tým, že sa
jedná o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto platobný rozkaz nemal byť
vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd mal skúmať ex offo. Zároveň vzniesol námietku
premlčania a namietal tiež dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Súd prvého
stupňa poukázal na právnu úpravu vedľajšieho účastníctva v ust. § 93 ods. 2, 3 a 4 O.s.p.. Uviedol,
že zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je
motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym
záujmom vedľajšieho účastníka na výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude
vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie, alebo je v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. daná
predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc
v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, to však
neplatí pre také štúdium sporového konania v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom v tzv.
skrátenom konaní, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu
podaný odpor. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. pokiaľ ide o vznik účinku vedľajšieho účastníctva preto
treba vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať
tento inštitút zmysel. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu je opravným
prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy



veci subjektívne legitimovaný len odporca a vzhľadom na to, že v zákonne výslovne nie je upravená
legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako to je v prípade podania odvolania podľa § 201
druhá veta O.s.p., je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Preto súd prvého
stupňa skonštatoval, že podľa jeho názoru vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie
odporu a preto odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom podľa § 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p..

Proti uzneseniu podalo včas odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS  a to pre
nesprávne zistený skutkový stav veci a pre nesprávne právne  hodnotenie veci. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.

Odvolateľ je presvedčený, že názor súdu prvého stupňa, ktorý odmietol odpor  ako podaný
neoprávnenou osobou neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných
spotrebiteľov v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch SR rieši
vydávaním platobných rozkazov v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p.. V takýchto veciach je jedinou
účelnou hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi predovšetkým vstup Združenia na ochranu
spotrebiteľov ako vedľajšieho účastník do konania a preto je potrebné vykladať zákon tak, že združenie
tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatného skončenia veci a podaním odporu môže vedľajší účastník
uskutočniť v zákonnej lehote, tzn. v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu
účastníkovi. Odvolateľ poukazuje na povahu inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
a na judikatúru Súdneho dvora EÚ z ktorej vyplýva povinnosť súdov ex offo skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ je toho názoru, že je potrebné hlavného účastníka
na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vyzvať, aby sa k odporu vyjadril. Ak hlavný účastník súhlas
neposkytne resp. neodvolá, je potrebné tento úkon posúdiť podľa § 93 ods. 4 O.s.p.. Poukazuje ďalej na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, podľa názoru ktorého vedľajšiemu účastníkovi plynie samostatná
lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
207/2011, v zmysle ktorého účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v
ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. To neplatí
pre štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Na základe
tohto právneho názoru Najvyššieho súdu SR má navrhovateľ za to, že kým odporca nepodá odpor
proti platobnému rozkazu, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Poukazuje aj na obdobné
rozhodnutia niektorých odvolacích súdov Slovenskej republiky.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods.  2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia vo vzťahu k
otázke vzniku vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní, ako aj s argumentáciou súdu prvého stupňa
pokiaľ ide o neprípustnosť podania odporu subjektom, ktorý oznámil svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník.

K správnym a výstižným dôvodom uznesenia odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia
Najvyššieho súdu SR z 21.10.2013 vo veci sp. zn. 7Cdo 135/2013, v odôvodnení ktorého sa najvyšší
súd podrobne zaoberá otázkou možnosti vzniku vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní. Podľa
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom
konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové
konanie. To však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom
konaní, ktoré v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné
odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez dokazovania vo vlastnom zmysle
slova. Pokiaľ žalovaný v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho



vypočutia len na základe skutočností uvádzaných žalobcom a žaloba sa žalovanému doručuje až spolu
s platobným rozkazom nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný
subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Konanie majúce povahu
tzv. skráteného konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného
odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po
takomto procesne účinne uplatnenom úkone žalovaného môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho
účastníctva pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane
jeho práv. Vychádzajúc z uvedeného v danej veci dovolací súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho
účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú.

Odvolací súd sa s týmto názorom v celom rozsahu stotožňuje a uvádza, že ak Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS podaním z 30.11.2012 doručeným súdu prvého stupňa 4.12.2012 oznámilo,
že vstupuje do konania na podporu účastníka D. O. ako vedľajší účastník, nenastali urobením tohto
úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, pretože návrh na začatie konania s návrhom na
vydanie platobného rozkazu bol zapísaný v registri Ro, teda v registri vecí rozkazného konania. Rovnako
neexistoval ani dôvod na doručenie platobného rozkazu združeniu, ktorému ani po doručení platobného
rozkazu nevzniklo právo podať proti platobnému rozkazu odpor. Pokiaľ teda združenie podalo odpor v
lehote 15 dní od jeho doručenia, ide o odpor podaný neoprávnenou osobou, ako to správne uvádza v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd prvého stupňa.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..
Odvolacie konanie iniciovalo združenie a navrhovateľovi vznikli trovy spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu a to za jeden úkon právnej služby v hodnote jednej
polovice tarifnej odmeny, teda v sume 13,28 eur a rež. paušálu vo výške 7,81 eur. K odmene v sume
21,09 eur patrí DPH vo výške 20% 4,21 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania v
celkovej sume 25,30 eur je združenie povinné zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.