Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/9/2013 z 27. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. februára 2013, sp. zn. 15CoE/9/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6405203960.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/9/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6405203960.1 | 2013-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. a) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c238377c-cf48-4933-99df-72bf8d81f9cf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6405203960.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405203960
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6405203960.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Ul.
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Advokátska kancelária,
so sídlom Ul. Grosslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti povinnej N. I. (predtým S.),
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. H. č. XXX, XXX XX L. nad E., vedenej pod sp. zn. EX 11059/05 súdnym
exekútorom JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu Ul. Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen,
o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 11Er/814/2005-44, zo dňa 15. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom pod sp.zn. EX 1059/05, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Žiari nad Hronom
pod č. 5613 000246 dňa 19.05.2005, zastavil.

Zastavenie exekúcie súd odôvodnil ust. § 58 (súd konal ex offo) a § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku, že notárska zápisnica na podklade ktorej sa exekúcia vykonáva od počiatku nie je spôsobilým
exekučným titulom. Notárska zápisnica zo dňa 29.01.2005, spísaná pred notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, bola spísaná len so zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom.
Dohoda o plnomocenstve medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a povinnou je absolútne neplatná. Neplatné je
aj uznanie dlhu v mene povinnej i udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd
vec právne posúdil podľa § 31 ods. 1, § 22 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Trval na pokračovaní v exekúcii. Namietal, že dôvody pre zastavenie exekúcie,
z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, nie sú dané. Súladnosť exekučného titulu so zákonom
potvrdil exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. V tom čase sa súd zaoberal aj
udeleným plnomocenstvom. Odvtedy nedošlo k žiadnej relevantnej zmene skutkového ani právneho
stavu. Preskúmanie exekučného titulu vykonané súdom (revízia notárskej činnosti) presahuje rámec
preskúmania jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, čo nie je prípustné. Oprávnený ako účastník
konania nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho
právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, k týmto nemal možno vyjadriť
sa a ani nemal možnosť sám navrhnúť dôkazy na podporu svojich argumentov a tvrdení, v konaní nebol
vypočutý. Týmto bol porušený princíp rovnosti účastníkov v konaní.



Odvolanie oprávneného obsahuje aj „Návrh na prerušenie konania na základe § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ“. Oprávnený neuznáva právny argument exekučného súdu, že plnomocenstvo je neprijateľnou
podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 OZ resp. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom, že neprijateľnosť podmienky podľa
súdu spočíva v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v
neprospech povinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na
tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia
osoba nie je oprávnený, preto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu
oproti stavu, kedy plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Povinný mohol plnomocenstvo podľa §
33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka.
Exekučný súd nekonkretizoval, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a
povinnostiach zmluvných strán, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Exekučný súd sa nevysporiadal s výkladovými
pravidlami smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Jednotlivé
ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán resp.
účastníkov následného sporového konania, ale v celom jej znení (čl. 4 ods. 1 smernice). Preto je
podľa názoru oprávneného nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte
tohoto sporu Súdny dvor EÚ. Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné
konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov
konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácii
vnútroštánymi súdmi SR. Ust. vnútroštátneho práva (najmä §§ 36, 38 a 40 Notárskeho poriadku, §§ 44
ods. 2, 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 31, 37, 39 a § 52 a nasl. OZ) mali byť
vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie nadradená.

S poukazom na všetky ním dosiaľ uvedené argumenty navrhol prerušenie konania za účelom
predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ktoré formuloval v nasledujúcom
znení:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu na odvolanie oprávneného podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).



Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zmien - Exekučný poriadok). Exekučným titulom je
iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné (formálne i materiálne).

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3
O.s.p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie
na vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
exekúciu vykonávať.

Dôvody neprípustnosti exekúcie ustanovuje zákon (§ 57 až 59 Exekučného poriadku). Každý z týchto
dôvodov má za následok zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu aj bez návrhu. Súd tak môže urobiť v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, ak zistí dôvody, pre ktoré exekúciu nemožno ďalej vykonávať.
Ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ako dôvod zastavenia exekúcie zahŕňa i prípad kedy
sa exekúcia nemala vôbec začať, keďže rozhodnutie nebolo vykonateľné a v čase rozhodovania o
zastavení exekúcie stále vykonateľné nie je. Tomu zodpovedá aj situácia v danej veci.

Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá
vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne
náležitosti notárskej zápisnice predpisuje zákon č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti,
ale notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti predpísané § 41 ods.2 písm. c) Exekučného
poriadku, pretože len pri splnení oboch týchto podmienok ju možno považovať za formálne a materiálne
vykonateľnú. Možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I US 5/2000 z 13.07.2000, v ktorom
riešil i čiastkovú otázku, čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučným titulom.
Ústavný súd vyslovil, že „rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou
zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného
práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o
písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska
zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve
tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného
sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu
povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva
exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu
súdu.“

Notárska zápisnica N 390/2005, Nz 3993/2005 bola spísaná dňa 29.01.2005 po tom, čo sa na
notársky úrad dostavil povinnou poverený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý požiadal o spísanie
notárskej zápisnice, a to Osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s
vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.. Povinná pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, prítomná nebola. Odvolací
súd súhlasí s právnym názorom, že je možné dať sa pri tomto úkone (spísaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu) zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe § 31 Občianskeho zákonníka a
platné plnomocenstvo by vyvolalo účinky zamýšľané ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Za
správny považuje odvolací súd názor okresného súdu v otázke, že plnomocenstvo udelené povinnou
Mgr. Tomášovi Kušnírovi v Zmluve o úvere č. 6370083 dňa 30.04.2004 neoprávňovalo Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okresný súd správne vyhodnotil,
že takéto osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je platné,
pretože z neho nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú
(v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec
v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo
splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či



na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§§ 32 a 33 Občianskeho
zákonníka). Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len platne udelená plná moc. Ak plná moc
nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica formálne a materiálne podmienky vykonateľného exekučného
titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou a potom neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej
vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

Zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci (že zmluva uzavretá medzi povinnou a Mgr. Tomášom
Kušnírom podľa § 31 je absolútne neplatná) je postačujúci pre jednoznačný záver súdu, že predmetná
notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným titulom.

Exekučný súd náležite zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne rozhodnutie vo
veci. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové, v exekučných konaniach sa spravidla
pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná v základom konaní a dokazovanie
nie je potrebné. Názor oprávneného, že nakoľko okresný súd v danej exekučnej veci nevypočul
oprávneného, či nenariadil pojednávanie, neoboznámil oprávneného so stanoviskami, tvrdeniami a
dôkazmi skôr než vo veci rozhodol, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a
spravodlivého súdneho procesu, nemá oporu v platnej právnej úprave v rozhodnom čase.

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s.
p. zamietol z týchto dôvodov.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie podľa uvedeného ustanovenia je obligatórne, čiže súd je povinný konanie prerušiť, akonáhle
nastanú prekážky tu uvedené.

Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného
nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o
výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr
EÚ, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym
dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože
v tomto konaní Súdny dvor EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti
komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno
vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať
o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že všeobecný
súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke
o výklade právneho aktu EÚ len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto
procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona
platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo
ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu
úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je
rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný
výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho
výklade alebo o jeho platnosti) musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym
súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená
Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu



konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie
ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

K prvej otázke, ktorá mala byť podľa odvolateľa predložená Súdnemu dvoru EÚ, treba zdôrazniť, že
okresný súd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor, že predmetné plnomocenstvo (ktoré je
obsahom zmluvy o úvere zo dňa 30.08.2004) je neprijateľnou podmienku zmluvy podľa ust. § 53 ods. 1
OZ resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a súd z hľadiska kritérií
ochranného režimu zákazu neprijateľných zmluvných podmienok v typovej zmluve o spotrebiteľskom
úvere toto plnomocenstvo ani neposudzoval. Procesný postup a výsledok rozhodnutia okresného
súdu jednoznačne vylučuje takýto názor a svedčí o tom, že exekučný súd plnomocenstvo udelené dňa
30.08.2004 povinnou (dlžníkom z úveru) Mgr. Tomášovi Kušnírovi na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu skúmal z hľadiska iných kritérií (najmä či je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby, či konal
splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a
povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému)
a to podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
týkajúcich sa zastúpenia účastníka pri právnom úkone a týkajúcich a neplatnosti právneho úkonu.

Exekučný súd v tomto procese aplikoval výlučne právo SR, zákonné ustanovenia kde v súdnej praxi
niet pochýb o ich výklade - aj na základe existujúcej konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR. Ide o
aplikáciu zákonných ustanovení kde sa nevyskytuje prvok komunitárneho práva a nie je tak dôvodné,
či potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES o výklade a aplikácii úniového práva,
teda ani s otázkou, akú formuloval pod 1/ odvolateľ, ktorá nemá základ v prejednávanej veci a nie je ani
spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad
komunitárneho práva, ku ktorej potrebe jednotného výkladu otázka odvolateľa nesmeruje.

Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru exekučného súdu nie je zásadnou,
pre rozhodnutie prejednávaného sporu nie je relevantnou, keď prejednávaný spor po stránke právnej
nedeterminuje, ani druhá otázka, ktorou sa odvolateľ snažil získať odpoveď, „či je v súlade s čl. 17 a
čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“.

K inému záveru dôjsť nemožno, s dôrazom na fakt, že v odôvodnení predmetného uznesenia
exekučného súdu niet žiadna zmienka o aplikácii cit. smernice o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Možno dodať, že platná právna úprava Slovenskej republiky - Exekučný poriadok pripúšťa aj vo fáze
výkonu rozhodnutia posudzovať neprípustnosť exekúcie s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje
k záveru o neprípustnosti, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré
z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. V zmysle práva Slovenskej republiky je to zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, oba spočívajú v tom, že pohľadávku oprávneného
voči povinnému nie je možné v exekučnom konaní vymôcť. Potom nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a uvedené zabránenie nie je
v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s
článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.