Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/41/2014 z 4. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 4. júna 2014, sp. zn. 14CoP/41/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6714204758.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/41/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6714204758.1 | 2014-06-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 74 ods. 1 OSP, § 75 ods. 1 OSP, § 75 ods. 6 OSP, § 75 ods. 8 OSP, § 76 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a81716a9-5bda-4a5e-941a-b1332157aebc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6714204758.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204758
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6714204758.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci starostlivosti súdu o maloletého: C. N., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny H., dieťa rodičov C. N., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX I., t. č. S. č.
XXX, XXX XX H. a W. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. X, XXX XX U., t. č. U. č. XXX, XXX XX B.,
o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen zo dňa 09. 04. 2014 č. k. 17P/11/2014-12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podal
otec maloletého so žiadosťou, aby súd zveril maloletého C. do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne. Okresný súd poukázal na dôvody
uvedené otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom dospel k záveru, že nie sú
preukázané skutočnosti osvedčujúce potrebu dočasného zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
otca. Otec nepreukázal skutočnosti osvedčujúce naliehavosť riešenia vzťahov rodičov k maloletému,
ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd dospel k záveru, že neexistuje v danej veci
naliehavá situácia ohrozujúca maloletého na zdraví či dokonca na živote, resp. že by bol akútne vážne
ohrozený alebo narušený jeho priaznivý vývoj. Otec maloletého neosvedčil, že by starostlivosť matky o
dieťa bola nedostatočná. Z uvedených dôvodov a s poukazom na príslušnú právnu úpravu prvostupňový
súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého s
návrhom, aby krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a návrhu na vydanie predbežného
opatrenia vyhovel. Poukázal na skutočnosť, že od momentu, ako jeho manželka odišla od neho spolu
s dieťaťom, odmietla mu akýmkoľvek spôsobom s dieťaťom sa stretávať. Manželka mu neustále bráni
v stretávaní sa so synom, v budovaní vzájomných citových väzieb, v možnosti podieľať sa na jeho
výchove. Podľa názoru otca nemôže v jeho prípade nastať väčšmi hroziaca ujma ako to, že je ohrozený
jeho vzťah so synom. Syn stratí k nemu akúkoľvek citovú väzbu, nebude ho poznať a možno sa ho
bude aj báť. Okrem toho manželka nielenže neumožňuje stretávať mu sa so synom, nereaguje mu ani
na telefonáty či sms, pokiaľ sa chce informovať, ako sa dieťa má, či niečo nepotrebuje. Od jej odchodu
zo spoločnej domácnosti, keď sa presťahovala najskôr do I., neskôr tvrdila, že býva v M. a v súčasnej
dobe by sa mala zdržiavať v obci S., okres H., ani raz mu to neumožnila. Konaním matky sú absolútne
porušované a nerešpektované práva otca maloletého. Nesúhlasí preto s názorom okresného súdu, že
nie je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré by preukazovalo naliehavosť
nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Poukazuje v tomto smere na rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Eski proti Rakúsku, keď súd zdôraznil potrebu dôsledného preskúmania,
pokiaľ ide o akékoľvek obmedzenia a právne záruky zabezpečenia efektívnej ochrany práv rodičov
a detí na rešpektovanie ich rodinného života. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II



ÚS 35/01 zo dňa 20. 09 .2001, ktorý vyslovil, že pod mimoriadnou pozornosťou súdnych orgánov v
konaniach, ktorých predmetom sú vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi, pričom pod tým nemožno
rozumieť len kvantitatívny aspekt aktivity súdu, ale aj jej kvalitatívnu stránku s ohľadom na predmet
sporu a dôsledky súdneho rozhodnutia na ďalšie, často nie iba právne, vzťahy účastníkov konania.
Zotrváva na svojich tvrdeniach, podľa ktorých jeho manželka ešte sama potrebuje vychovávať. Jej
nedostatočná starostlivosť je preukázaná už len tou skutočnosťou, že synovi nedokáže zabezpečiť
stabilné zázemie, ktoré vzhľadom na svoj vek nevyhnutne potrebuje. Vystavuje ho stresu z neustáleho
sťahovania, dieťa nemá dostatočný časový priestor na to, aby si tak rýchlo zvyklo ako dospelý človek.
Fotografie, ktoré doložil do spisu, nasvedčujú tomu, že syna považuje matka za výstavnú opicu, keď ho
fotí v nevhodných situáciách a tieto následne dáva na sociálne siete s ešte nevhodnejšími komentármi.
On žije na farme, kde aj pracuje a kde má vytvorené ideálne podmienky pre výchovu syna. Sám mu
dokáže zabezpečiť všetko, čo potrebuje k rozvoju a vyvíjaniu sa. Bývanie je na riadnej úrovni, hygienicky
je komfortne zabezpečené. Spolu s manželkou si pred týmito udalosťami po vzájomnej dohode vybrali
miesto spoločného bývania, tým chce otec deklarovať, že farma nie je žiadna „divočina“ odtrhnutá od
civilizácie, ale riadne vybavený objekt v lone prírody so zabezpečeným štandardom na bývanie. Pretože
odporkyňa mu neustále bráni styku so synom, odmieta mu poskytnúť informácie o jeho zdravotnom
stave, rozvoji, ako aj potrebách, navrhuje, aby bol syn zverený do jeho osobnej starostlivosti.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že otec maloletého doručil okresnému súdu dňa 03. 04. 2014
návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd zverí maloletého C. na čas do rozvodu manželstva
do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, odporkyňa bude
povinná platiť výživné maloletému 50,- Eur mesačne. Zároveň navrhol, aby súd upravil styk matky s
maloletým na každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 h do nedele do 16.00 h nepretržite. V
dôvodoch na nariadenie predbežného opatrenia otec dieťaťa uviedol, že manželstvo s matkou dieťaťa
uzatvorili dňa XX. XX. XXXX, z tohto sa narodil maloletý C. (dňa XX. XX. XXXX). Matka dieťaťa dňa 02.
09. 2013 opustila spoločnú domácnosť a následne dňa 08. 11. 2013 podala na Okresný súd Košice I
návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva
vrátane návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd Košice II návrh odporkyne zamietol
uznesením zo dňa 14. 11. 2013. Od dňa, keď opustila matka s dieťaťom spoločnú domácnosť, otec
syna nevidel a nemohol sa s ním stretnúť, pretože matka dieťaťa mu to neustále odopiera, na telefonáty
nereaguje a pokiaľ aj niečo napíše, ide len o urážky, vulgarizmy a ponižovanie otca maloletého. Poukázal
na to, že od odchodu zo spoločnej domácnosti sa matka s dieťaťom presťahovala najskôr do I., neskôr
tvrdila, že býva v M. a v súčasnej dobe by sa aj so synom mala zdržiavať v okolí H. v obci S.. Uvedomuje
si komunikačné problémy medzi ním a matkou maloletého. Jej konanie však považuje za cielené
dosiahnuť, že syn ho nebude poznať, bude sa ho báť, pretože nebude mať vytvorenú silnejšiu citovú
väzbu. Z tohto dôvodu podal návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 15. 01. 2014, kde žiadal
súd upraviť stretávanie sa so synom a určiť konkrétny čas a dátum bez toho, aby odporkyňa vytvárala
neustále komplikácie a bránila mu stretnúť sa so synom. O tomto jeho návrhu rozhodnuté doposiaľ
nebolo. Po odsťahovaní sa odporkyne síce súhlasil s tým, aby syn ostal v jej osobnej starostlivosti, keďže
si uvedomoval vek maloletého, ktorý matku potrebuje neustále pri sebe a potrebuje aj jej starostlivosť.
Po všetkých ďalších skúsenostiach však má za to, že ona samotná by potrebovala materinskú výchovu.
Poukazuje na správanie sa matky, ktorá svoj čas trávi na sociálnych sieťach, ktoré spestruje fotografiami,
kde nechýba alkohol či nevhodné komentáre. Jeho cieľom je vybudovať si so synom citový vzťah
a podieľať sa na jeho riadnej výchove. Stav, ktorý momentálne existuje medzi rodičmi a tiež medzi
otcom a synom, považuje za akútny a riešenie za nevyhnutné. Hrozí, že syn stratí k otcovi akúkoľvek
väzbu a prítomnosť otca nebude považovať za potrebnú. Aj keď pôvodne požadoval v navrhovanom
predbežnom opatrení len upraviť stretávanie sa so synom, o tomto doposiaľ rozhodnuté nebolo, má
za to, že momentálne musí riešiť akútny stav, keď on je schopný zabezpečiť dieťaťu pre jeho výchovu
všetky potrebné podmienky, stabilné a zdravé rodinné prostredie. Navrhuje preto zveriť maloletého do
jeho osobnej starostlivosti a takýmto spôsobom nariadiť aj predbežné opatrenie.



Krajský súd zisťoval, v akom stave je konanie o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, v
ktorom žiadal upraviť stretávanie sa so synom. Zistil, že po prenesení príslušnosti Okresným súdom
Košice II je vec momentálne vedená na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 10P/12/2014, na tomto
súde začalo konanie dňa 07. 04. 2014, kedy mu spis bol postúpený z Okresného súdu Košice II. Vo
veci samej, to znamená vo veci návrhu matky na zverenie maloletého na čas do rozvodu do jej osobnej
starostlivosti, je vytýčený termín pojednávania na deň 30. 06. 2014.

Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je síce pravdivé tvrdenie otca, že mu je znemožňovaný
styk s maloletým od septembra 2013, kedy matka spolu s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, čo
vzhľadom na útly vek maloletého skutočne môže viesť k narušeniu citových väzieb medzi otcom a
synom. Napriek tomu však podľa názoru odvolacieho súdu nie je vhodné a nie je v záujme maloletého
predbežným opatrením zmeniť osobnú starostlivosť matky, ktorá od septembra 2013 túto reálne
vykonáva, takým spôsobom, že dieťa bude od matky odobrané a o maloletého sa začne starať osobne
otec. Odvolací súd nepovažuje takúto náhlu zmenu, teda odobratie maloletého dieťaťa z výchovného
prostredia matky, za vhodnú pre Q. dieťa. Do doby, kým súd rozhodne vo veci samej, to znamená,
kým rozhodne o zverení maloletého do starostlivosti jednému z rodičov, je pre maloletého vhodnejšie,
aby ostal v známom výchovnom prostredí s tým, aby bol upravený jeho styk s otcom, keď matka, ako
vyplýva z predloženého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, tento otcovi odopiera. Nakoľko
takýto návrh je už na okresnom súde uplatnený, neupravoval odvolací súd tento styk sám, rozhodnutie
ponechal okresnému súdu, ktorý má k dispozícii takýto návrh a ktorý môže z toho dôvodu lepšie
posúdiť spôsob, akým styk otca s maloletým upraví (pochopiteľne za podmienky, že nezistí dôvod pre
nevyhovenie takémuto návrhu).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že navrhované predbežné opatrenie, to znamená
zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, nebolo možné vydať podľa návrhu otca, a to z
dôvodov, ktoré dostatočne zrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový
súd. Na tieto dôvody odvolací súd poukazuje, pretože ich považuje za správne, zdôrazňuje pri tom, že
v prípade rozhodovania súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd berie do úvahy ako hlavné
kritérium tzv. blaho či dobro dieťaťa. To je pre rozhodnutie o maloletom prvoradé, aj keď to neznamená,
že súd neprihliada na práva rodičov detí. Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol
správne, keď návrh na predbežné opatrenie, ktorým by zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca,
zamietol. Do úvahy pritom zobral aj skutočnosť, že o návrhu otca na úpravu styku, ktorý návrh sa javí
ako dôvodný a vhodný v terajšej situácii, rozhodne súd, ktorý je príslušný a povinný o tomto rozhodnúť,
keď odvolací súd zistil, že takýto návrh na nariadenie predbežného opatrenia je na súde uplatnený a
doposiaľ o ňom rozhodnuté nebolo.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.