Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/724/2014 z 2. 12. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 2. decembra 2014, sp. zn. 5Co/724/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:1409207479.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/724/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:1409207479.1 | 2014-12-02 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/67134db5-4e4a-490d-b89f-d03ca38db801 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:1409207479.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/724/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409207479
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:1409207479.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Mgr. I. T., bytom Z. XX, P., právne zastúpený JUDr.
Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti odporcom: l/ R. T., bytom E. 2, P.,
2/ D. T.-V., bytom E. K. XXX/X, P. pod Bradlom, právne zastúpená Mgr. Janou Dekánkovou, advokátkou
so sídlom D. Jurkoviča 966/42, Brezová pod Bradlom, o určenie neplatnosti listiny, o vydedení, na
odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6C/26/2010-125
zo dňa 07. júla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporkyne 2/ vo výške 25,47
Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, k rukám jej právnej zástupkyne Mgr. Jane Dekánkovej.

Odporkyni 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a o trovách konania rozhodol
konštatujúc, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke
odôvodnil ust. § 96 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., založil na tom skutkovom základe, že
navrhovateľ vzal svoj návrh späť a uplatnil si náhradu trov konania, pričom odporkyne so späťvzatím
návrhu súhlasili, nesúhlasili však s priznaním náhrady trov konania navrhovateľovi. Vychádzajúc zo
späťvzatia návrhu súd prvého stupňa konanie zastavil a ďalej skonštatoval, že v danom prípade nezistil
dôvody pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov. Poukázal na to, že odporkyne
nezavinili začatie a ani zastavenie konania, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh späť potom, čo medzi
účastníkmi došlo k ukončeniu dedičského konania, účastníci si tam svoje vzájomné vzťahy v celom
rozsahu vyporiadali a predmet tohto konania tak odpadol. Z tohto dôvodu bolo podľa jeho názoru
spravodlivé, aby si účastníci konania svoje trovy znášali sami.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podal
v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý ho nepovažoval za vecne správne. Poukázal na
skutočnosť, že návrh na začatie konania nepodal svojvoľne, ale na základe uznesenia súdu prvého
stupňa č.k. 9D/1947/08 zo dňa 08.07.2009, ktorým došlo k prerušeniu dedičského konania z dôvodu, že
odporkyne 1/ a 2/ v dedičskom konaní neuznali jeho dedičské právo s odvolaním sa na platnosť listiny o
vydedení. Následne v priebehu tohto konania odporkyne uzavreli s navrhovateľom v dedičskom konaní
dedičskú dohodu, na základe ktorej predmet dedičstva nadobudli v rovnakom podiele ako dedičia v
prvej skupine zákonných dedičov. Uviedol, že toto osvedčenie o dedičstve odporkyňa 2/ neskôr napadla
návrhom na obnovu konania, ktorý bol uznesením zo dňa 01.03.2013 zamietnutý a navrhovateľovi a
odporkyni 1/ bola v plnom rozsahu priznaná náhrada trov konania. Nestotožnil sa tak s tvrdením súdu,



že odporkyne nezavinili začatie a ani zastavenie konania, pretože mali a mohli s navrhovateľom uzavrieť
v dedičskom konaní dedičskú dohodu aj pred prerušením dedičského konania, v súvislosti s čím bol
navrhovateľ odkázaný na podanie návrhu na súd a takisto predmet sporu tu musel existovať už pred
prerušením dedičského konania. Keby sa odporkyne správali pred prerušením konania tak, ako počas
neho, tvrdil, že bez podania tohto návrhu by nenadobudol v dedičskom konaní svoj zákonný dedičský
podiel na predmete dedičstva. Z týchto dôvodov bol toho názoru, že v danom prípade je tu na mieste
aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyne 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 504,44 Eur.

Odporkyňa 1/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa 2/, ktorá zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa
10.04.2014 a opätovne poukázala na vyhlásenie jej vtedajšieho právneho zástupcu a právneho zástupcu
navrhovateľa urobené na pojednávaní dňa 12.12.2012, kedy zhodne uviedli, že pre prípad, že dôjde k
uvedenej dohode, účastníci si zhodne nebudú navzájom uplatňovať náhradu trov konania. Mala za to,
že požiadavka navrhovateľa na priznanie náhrady trov konania je vzhľadom na to, že účastníci konania
sa dohodli na vysporiadaní dedičstva a že došlo i k reálnemu vysporiadaniu dedičstva, v rozpore s
uvedeným vyhlásením. Preto navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil a aby jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 69,91 Eur za
jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne
správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania, odvolaním
napadnuté nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním
odvolacieho súdu nedotknuté.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa
07.08.2009 a postúpeným Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 26.01.2010, sa navrhovateľ
voči odporkyniam 1/ a 2/ domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení spísanej do notárskej zápisnice
N 184/2001, Nz 173/2001 zo dňa 24.04.2001 a po pripustení rozšírenia petitu návrhu aj určenia, že
dôvody vydedenia navrhovateľa poručiteľom v listine o vydedení nie sú dané. Na uplatnenie svojho
práva žalobou bol navrhovateľ odkázaný uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
9D/1947/2008-43 zo dňa 08. júla 2009, ktorým súd zároveň prerušil konanie v predmetnej dedičskej veci.
Odporkyňa 2/ žiadala návrh zamietnuť. Súd prvého stupňa vo veci uskutočnil viacero pojednávaní, počas
ktorých bola opakovane prejavená vôľa zo strany účastníkov konania vyriešiť vec mimosúdne dohodou,
čo záviselo od uzatvorenia prípadnej dohody o vyporiadaní dedičstva v dedičskej veci vedenej pod sp.
zn. 9D/1947/2008. K uzatvoreniu takejto dohody v dedičskom konaní napokon došlo, na základe čoho
bolo vydané v uvedenej veci Osvedčenie o dedičstve a navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 24.01.2014 vzal návrh na začatie konania späť a uplatnil si právo na náhradu trov konania.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.



Občiansky súdny poriadok stanovuje v ust. § 146 ods. 1 spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v rôznych procesných situáciách,
v písm. c) ak bolo konanie zastavené, a to z rôznych dôvodov. Nie je pritom vylúčené, aby súd o
náhrade trov konania rozhodol aplikujúc citované zákonné ustanovenie aj v prípade zastavenia konania
z dôvodu späťvzatia návrhu podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. Takéto rozhodnutie súdu o náhrade trov
konania zastaveného v nadväznosti na späťvzatie návrhu bude opodstatnené za predpokladu, že v
danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko zavinenie na zastavení
konania nemožno jednoznačne pripísať žiadnemu z účastníkov a zároveň nešlo o späťvzatie návrhu
podaného dôvodne pre správanie odporcu.

V prejednávanej veci sa odvolací súd po jej preskúmaní stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.
konštatujúc, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzajúc z predmetu
konania, ako aj jeho procesného priebehu, v ktorom účastníci konania viackrát prejavili vôľu dohodnúť
sa na mimosúdnom vyriešení veci, k čomu malo viesť uzatvorenie dohody o vyporiadaní dedičstva, ktorá
v dedičskom konaní aj bola uzatvorená a na základe toho navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu,
považuje odvolací súd aplikáciu ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. za primeranú a smerujúcu k splneniu
požiadavky na spravodlivé rozhodnutie. Výrok o náhrade trov konania podľa citovaného zákonného
ustanovenia je pritom v rozhodovacej praxi súdov bežný v prípadoch zastavenia konania v nadväznosti
na späťvzatie návrhu, ktorému predchádzala mimosúdna dohoda účastníkov konania, čo bolo podľa
všetkého zrejmé aj právnym zástupcom navrhovateľa a odporkyne 2/, ktorí sa na pojednávaní dňa
12.12.2011 zhodne vyjadrili, že v prípade uzatvorenia dohody si účastníci nebudú navzájom uplatňovať
náhradu trov konania.

Odvolací súd tak námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. V danom
prípade by nebolo vhodné postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., teda uplatňujúc zásadu zavinenia
spočívajúcu v sankčnej náhrade trov konania, ktoré by za iných okolností nevznikli, nakoľko nie je
možné jednoznačne pripísať zavinenie na zastavení konania niektorému z účastníkov. K zastaveniu
konania, ktoré inicioval navrhovateľ ako menej pravdepodobný dedič na základe odkázania dedičského
súdu využijúc svoje právo v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p., došlo v dôsledku späťvzatia návrhu
navrhovateľom, ktoré záviselo od dodržania mimosúdne dohodnutého postupu, spočívajúceho v
uzatvorení dohody o vyporiadaní dedičstva s konkrétnym obsahom v prebiehajúcom dedičskom konaní.
Odporkyne 1/ a 2/ s predmetnou dedičskou dohodou vyjadrili svoj súhlas, čím splnili svoju časť
dohody ohľadom ukončenia prebiehajúceho konania zmierlivou cestou, pričom toto ich konanie zároveň
nenaplnilo znaky správania sa odporcu tak, ako to má na mysli ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keďže
si z neho nebolo možné jednoznačne osvojiť záver o dôvodnosti podaného návrhu, ktorá predstavuje
nevyhnutnú podmienku aplikácie tohto ustanovenia.

Preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p., kedy odporkyniam 1/ a 2/ s poukazom na výsledok odvolacieho konania prislúcha
náhrada vzniknutých trov. Odporkyňa 1/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a zo spisu ani
nevyplýva, že by jej trovy odvolacieho konania vznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odporkyňa 2/ si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnila, na základe čoho
jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia voči neúspešnému
navrhovateľovi vo výške 25,47 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
26.08.2014 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 17,43 Eur (v danom prípade
odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal
navrhovateľ ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy konania v celkovej výške 504,44 Eur), k tomu
príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .