{"guid": "3d5f9cd0-b3fd-4bdf-ac55-195e002ddef3:7c3b213d-82c2-4a2e-8090-4bc46447df0d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2", "spisova_znacka": "23S/86/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/86/2019 z 21. 1. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. januára 2020, sp. zn. 23S/86/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2", "identifikacne_cislo": "6019200216", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2020-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c3b213d-82c2-4a2e-8090-4bc46447df0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/86/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200216
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a
JUDr Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: ZSOLTI CARS s.r.o., so sídlom Mierová 326/5,
991 06 Želovce, IČO: 47 580 356, zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so
sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonností rozhodnutí
žalovaného č. 100232160/2019, č. 100231893/2019, č. 100231271/2019, č. 100232333/2019, č.
100231481/2019 a č. 100232961/2019, všetky zo dňa 18.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného                                     č. 100232160/2019
zo dňa 18. januára 2019  z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného                                č. 100231893/2019
zo dňa 18. januára 2019  z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného                                  č. 100231271/2019
zo dňa 18. januára 2019  z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného                                   č. 100232333/2019
zo dňa 18. januára 2019  z a m i e t a.

V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného                                   č. 100231481/2019
zo dňa 18. januára 2019  z a m i e t a.

VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného                                       č.
100232961/2019 zo dňa 18. januára 2019  z a m i e t a.

VII. Súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane\") vykonal u daňového subjektu ZSOLTI CARS
s.r.o., so sídlom Mierová 326/5, 991 06 Želovce, IČO: 475 803 56                (v procesnom postavení
žalobca) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH\") za zdaňovacie obdobia január
2015 - december 2015, január 2016 - jún 2016, august 2016 - september 2016, o výsledku ktorej
vyhotovil Protokol č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017.  Vyrubovacie konania začali 28.12.2017,
nasledujúci deň po doručení protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam z daňovej kontroly. Žalobca
sa vyjadril k protokolu dňa 16.01.2018 tak, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí. Namietal do



zápisnice zo dňa 01.03.2018, že nevyhodnotením dôkazov došlo k porušeniu § 47 písm. h) zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\"). Navrhol, aby správca dane vo vyrubovacom konaní
vydal rozhodnutie o zastavení daňového konania podľa § 62 Daňového poriadku, pretože protokol
bol vyhotovený nezákonným spôsobom. Dňa 06.07.2018 spísal správca dane  zápisnicu o ústnom
pojednávaní so žalobcom, v ktorej uviedol výsledky zistení správcu dane vo vyrubovacom konaní a
vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu k ním. Dňa 23.07.2018 spísal správca dane Úradný
záznam a následne dňa 01.08.2018 vydal rozhodnutia.

2. Správca dane daňovou kontrolou zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH  z
dodávateľských faktúr od dodávateľa PS trading, s.r.o., so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava, IČO:
464 238 51  a od dodávateľa ŠEGÍS s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 205 806 (len
v zdaňovacom období jún 2015), ktorých predmetom bol odpredaj ojazdených motorových vozidiel, a to
v zdaňovacom období marec 2015 odpočítal DPH vo výške 47 535,00 EUR,
v zdaňovacom období  február 2015 odpočítal DPH vo výške 31 116,66 EUR,
v zdaňovacom období  apríl 2015 odpočítal DPH vo výške 28 500,01 EUR,
v zdaňovacom období  jún 2015 odpočítal DPH vo výške 12 933,32 EUR,
v zdaňovacom období  máj 2015 odpočítal DPH vo výške 36 925,84 EUR,
v zdaňovacom období  január 2015 odpočítal DPH vo výške 28 116,67  EUR.

3. A. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101476578/2018 zo dňa 01.08.2018  podľa
§ 68 ods. 5  Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015 v
sume 47 535,00 Eur.

4. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane v zdaňovacom období marec 2015 z
nasledovných dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom PS trading, s.r.o.:
- č. 2015003272 zo dňa 27.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. G., základ dane: 10 416,67
EUR, 20% DPH: 2 083,33 EUR, celková suma: 12 500,00 EUR;
- č. 2015003271 zo dňa 27.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky F.-B. Q. C., základ dane: 65
416,67 EUR, 20% DPH: 13 083,33 EUR, celková suma: 78 500,00 EUR;
- č. 2015003181 zo dňa 27.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky F.-B. F. Y., základ dane: 42
083,33 EUR, 20% DPH: 8 416,67 EUR, celková suma: 50 500,00 EUR;
- č. 2015003112 zo dňa 11.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. U. V. X.X K., základ dane:
7 508,33 EUR, 20% DPH: 1 501,67 EUR, celková suma: 9 010,00 EUR;
- č. 2015003111 zo dňa 11.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. Q. X.X, základ dane: 11
250,00 EUR, 20% DPH: 2 250,00 EUR, celková suma: 13 500,00 EUR;
- č. 2015003041 zo dňa 04.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky T. T. X.X K.. S., základ dane:
24 166,67 EUR, 20% DPH: 4 833,33 EUR, celková suma: 29 000,00 EUR;
- č. 2015003091 zo dňa 06.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XXXL., základ dane: 25
833,33 EUR, 20% DPH: 5 166,67 EUR, celková suma: 31 000,00 EUR;
- č. 2015002271 zo dňa 02.03.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XX  L. XXL., základ dane:
51 000,00 EUR, 20% DPH: 10 200,00 EUR, celková suma: 61 200,00 EUR.

5. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100232160/2019 zo dňa 18.01.2019 potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101476578/2018 zo dňa 01.08.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/86/2019).

6. B. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101475656/2018 zo dňa 01.08.2018  podľa
§ 68 ods. 5  Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 v
sume 31 116,66 Eur.

7. Za zdaňovacie obdobie február 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z nasledovných
dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom PS trading, s.r.o.:
- č. 201502261 zo dňa 26.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. K. X.X K., základ dane: 37
500,00 EUR, 20% DPH: 7 500,00 EUR, celková suma: 45 000,00 EUR;
- č. 201502201 zo dňa 20.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. K. X.X K., základ dane: 12
916,67 EUR, 20% DPH: 2 583,33 EUR, celková suma: 15 500,00 EUR;



- č. 201502194 zo dňa 19.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. C. X.X K., základ dane: 17
500,00 EUR, 20% DPH: 3 500,00 EUR, celková suma: 21 000,00 EUR;
- č. 201502192 zo dňa 19.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. X. X.X K., základ dane: 11
250,00 EUR, 20% DPH: 2 250,00 EUR, celková suma: 13 500,00 EUR;
- č. 201502173 zo dňa 17.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. G. X.X F., základ dane: 10
166,67 EUR, 20% DPH: 2 033,33 EUR, celková suma: 12 200,00 EUR;
- č. 201502172 zo dňa 17.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XX X.X Y., základ dane: 24
166,67 EUR, 20% DPH: 4 833,33 EUR, celková suma: 29 000,00 EUR;
- č. 201502164 zo dňa 16.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XXXL. T., základ dane: 16
250,00 EUR, 20% DPH: 3 250,00 EUR, celková suma: 19 500,00 EUR;
- č. 201502132 zo dňa 13.02.2015,  odpredaj motorového vozidla značky V. Q. X.X C. K., základ dane:
10 833,33 EUR, 20% DPH: 2 166,67 EUR, celková suma: 13 000,00 EUR;
- č. 201502131 zo dňa 13.02.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XXXL., základ dane: 15
000,00 EUR, 20% DPH: 3 000,00 EUR, celková suma: 18 000,00 EUR

8. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100231893/2019 zo dňa 18.01.2019 potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101475656/2018 zo dňa 01.08.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/87/2019).

9. C. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101477762/2018 zo dňa 01.08.2018 podľa
§ 68 ods. 5  Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume
28 500,01 EUR.

10. Za zdaňovacie obdobie apríl 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z nasledovných
dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom PS trading, s.r.o.:
- č. 2015004291 zo dňa 29.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky E. J. J. J. X.X S. základ dane:
23 333,33 EUR, 20% DPH: 4 666,67 EUR, celková suma: 28 000,00 EUR;
- č. 2015004222 zo dňa 22.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. K. X.X K., základ dane: 23
333,33 EUR, 20% DPH: 4 666,67 EUR, celková suma: 28 000,00 EUR;
- č. 2015004161 zo dňa 16.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. U. V. X.X K., základ dane:
6 416,67 EUR, 20% DPH: 1 283,33 EUR, celková suma: 7 700,00 EUR;
- č. 2015004151 zo dňa 15.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky H. D. A. XxX, základ dane:
15 000,00 EUR, 20% DPH: 3 000,00 EUR, celková suma: 18 000,00 EUR;
- č. 2015004152 zo dňa 13.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky F.-B. Q., základ dane: 11
250,00 EUR, 20% DPH: 2 250,00 EUR, celková suma: 13 500,00 EUR;
- č. 2015004103 zo dňa 10.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky T. T. T. X.X K., základ dane:
12 500,00 EUR, 20% DPH: 2 500,00 EUR, celková suma: 15 000,00 EUR;
- č. 2015004101 zo dňa 10.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XXXL., základ dane: 15
416,67 EUR, 20% DPH: 3 083,33 EUR, celková suma: 18 500,00 EUR;
- č. 2015004102 zo dňa 10.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. Q. X.X K., základ dane: 12
083,33 EUR, 20% DPH: 2 416,67 EUR, celková suma: 14 500,00 EUR;
- č. 2015004071 zo dňa 07.04.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. F. X.X K., základ dane: 9
583,33 EUR, 20% DPH: 1 916,67 EUR, celková suma: 11 500,00 EUR.
- č. 2015004021 zo dňa 0X.X4.2015, odpredaj motorového vozidla značky Q. T. X.X  K., základ dane:
13 583,33 EUR, 20% DPH: 2 716,67 EUR, celková suma: 16 300,00 EUR.

11. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100231271/2019 zo dňa 18.01.2019 potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101477762/2018 zo dňa 01.08.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/89/2019).

12. D. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101480921/2018 zo dňa 01.08.2018  podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume
12 933,32 EUR.

13. Za zdaňovacie obdobie jún 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovnej dodávateľskej
faktúry od dodávateľa PS trading, s.r.o.:
- č. 201506041 zo dňa 04.06.2015, odpredaj motorového vozidla značky T. T. X.X  K., základ dane: 17
916,67 EUR, 20% DPH: 3 583,33 EUR, celková suma: 21 500,00 EUR.



14. Žalobca si v zdaňovacom období jún 2015 uplatnil odpočítanie dane aj z nasledovných
dodávateľských faktúr od dodávateľa ŠEGÍS s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 472
058 06:
- č. 201506243 zo dňa 24.06.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. G. X.X K., základ dane: 6
916,67 EUR, 20% DPH: 1 383,33 EUR, celková suma 8 300,00 EUR;
- č. 201506242 zo dňa 24.06.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. X. V. X.X K., základ dane:
12 416,67 EUR, 20% DPH: 2 483,33 EUR, celková suma: 14 900,00 EUR;
- č. 201506245 zo dňa 24.06.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. X. C. X.X K., základ dane:
10 250,00 EUR, 20% DPH: 2 050,00 EUR, celková suma: 12 300,00 EUR;
- č. 201506244 zo dňa 24.06.2015, odpredaj motorového vozidla značky H. I. X.X C., základ dane: 10
250,00 EUR, 20% DPH: 2 050,00 EUR, celková suma: 12 300,00 EUR;
- č. 201506241 zo dňa 2X.X6.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. U. X.X K., základ dane: 6
916,67 EUR, 20% DPH: 1 383,33 EUR, celková suma: 8 300,00 EUR

15. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100232333/2019 zo dňa 18.01.2019 potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101480921/2018 zo dňa 01.08.2018 (žaloba o preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/93/2019).

16. E. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101478650/2018 zo dňa 01.08.2018  podľa
§ 68 ods. 5 a 6  Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel na DPH 36.925,84 EUR, nepriznal nadmerný
odpočet v sume 9.294,42 EUR a vyrubil daň v sume 27 631,42 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2015.

17. V zdaňovacom období 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie DPH z nasledovných dodávateľských
faktúr od dodávateľa PS trading, s.r.o.:
- č. 201505291 zo dňa 29.05.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. Y. X.X K., základ dane: 25
712,50 EUR, 20% DPH: 5 142,50 EUR, celková suma 30 855,00 EUR;
- č. 201505271 zo dňa 27.05.2015, odpredaj motorového vozidla značky T. T. T. X.X K., základ dane: 21
250,00 EUR, 20% DPH: 4 250,00 EUR, celková suma: 25 500,00 EUR;
- č. 201505151 zo dňa 15.05.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. X. X.X K., základ dane: 8
833,33 EUR, 20% DPH: 1 766,67 EUR, celková suma: 10 600,00 EUR;
- č. 201505132 zo dňa 13.05.2015, odpredaj motorového vozidla značky F.-B. C XXX B., základ dane:
28 833,33 EUR, 20% DPH: 5 766,67 EUR, celková suma: 34 600,00 EUR;
- č. 201505051 zo dňa 05.05.2015, odpredaj motorového vozidla značky X. C. X.X K., základ dane: 35
00,00 EUR, 20% DPH: 7 000,00 EUR, celková suma: 42 000,00 EUR;
- č. 201505131 zo dňa 13.05.2015, odpredaj motorového vozidla značky F.-B. Q. XXX B., základ dane:
65 000,00 EUR, 20% DPH: 13 000,00 EUR, celková suma: 78 000,00 EUR.

18. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100231481/2019 zo dňa 18.01.2019 potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101478650/2018 zo dňa 01.08.2018  (žaloba o preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/96/2019).

19. F. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101474399/2018 zo dňa 01.08.2018  podľa
§ 68 ods. 5 a 6  Daňového určil žalobcovi rozdiel na DPH 28 116,67  EUR, nepriznal nadmerný odpočet
v sume 16 167,58  EUR a vyrubil daň v sume  11 949,09 EUR.

20. Za zdaňovacie obdobie január 2015 správca dane zistil rozdiel dane vo výške 28 116,67 EUR tým,
že neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z nasledovných dodávateľských faktúr od dodávateľa
PS trading, s.r.o.:
-  č. 201501301 zo dňa 30.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XXXXL., základ dane: 11
250,00 EUR, 20% DPH: 2 250,00 EUR, celková suma: 13 500,00 EUR;
-  č. 201501817 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. G. X.X K., základ dane 7
500,00 EUR, 20% DPH: 1 500,00 EUR, celková suma: 9 000,00 EUR;
-  č. 201501816 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. A. X.X K., základ dane: 10
833,33 EUR, 20% DPH: 2 166,67 EUR, celková suma: 13 000,00 EUR;
-  č. 201501815 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. G. X.X F., základ dane: 9
916,67 EUR, 20% DPH: 1 983,33 EUR, celková suma: 11 900,00 EUR;



-  č. 201501814 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky B. XXX K., základ dane: 8
750,00 EUR, 20% DPH: 1 750,00 EUR, celková suma: 10 500,00 EUR;
-  č. 201501813 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. U. C.-F. X.X K., základ
dane: 7 750,00 EUR, 20% DPH: 1 550,00 EUR, celková suma: 9 300,00 EUR;
-  č. 201501812 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky T. T. T. X.X K., základ dane:
10 833,33 EUR, 20% DPH: 2 166,67 EUR, celková suma: 13 000,00 EUR;
-  č. 201501811 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. Y X.X E. základ dane: 15
000,00 EUR, 20% DPH: 3 000,00 EUR, celková suma: 18 000,00 EUR;
-  č. 201501810 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky G. F. X.X K., základ dane: 9
583,33 EUR, 20% DPH: 1 916,67 EUR, celková suma: 11 500,00 EUR;
-  č. 201501289 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. U. X.X K., základ dane: 7
916,67 EUR, 20% DPH: 1 583,33 EUR, celková suma: 9 500,00 EUR;
-  č. 201501288 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. Y X.X L., základ dane: 14
583,33 EUR, 20% DPH: 2 916,67 EUR, celková suma: 17 500,00 EUR;
-  č. 201501287 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. K. X.X K., základ dane: 11
666,67 EUR, 20% DPH: 2 333,33 EUR, celková suma: 14 000,00 EUR;
-  č. 201501286 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. U. X.X K., základ dane: 6
666,67 EUR, 20% DPH: 1 333,33 EUR, celková suma: 8 000,00 EUR;
-  č. 201501285 zo dňa 28.01.2015, odpredaj motorového vozidla značky V. K. X.X K., základ dane: 8
333,33 EUR, 20% DPH: 1 666,67 EUR, celková suma: 10 000,00 EUR

21. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100232961/2019 zo dňa 18.01.2019 potvrdil
rozhodnutie správcu dane č. 101474399/2018 zo dňa 01.08.2018  (žaloba o preskúmanie zákonnosti
tohto rozhodnutia napadla na správnom súde pod sp. zn. 23S/97/2019).

22. Rozhodnutia žalovaného napadol žalobca samostatnými žalobami. Nakoľko veci spolu skutkovo a
právne súvisia - vo všetkých ide o totožného deklarovaného dodávateľa spoločnosť PS trading, s.r.o.
(za zdaňovacie obdobie jún 2015 aj spoločnosť ŠEGÍS s.r.o.), rozhodnutia boli vydané vo vyrubovacích
konaniach po vykonanej jednej daňovej kontrole, pričom podkladom všetkých rozhodnutí bol protokol
č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017, žalobca v žalobách argumentuje v zásade rovnako, správny
súd uznesením č. k. 23S/86/2019-85 zo dňa 10.12.2019 spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali
na správnom súde pod sp. zn. 23S/86/2019 (zdaňovacie obdobie marec 2015), sp. zn. 23S/87/2019
(zdaňovacie obdobie február 2015), sp. zn. 23S/89/2019 (zdaňovacie obdobie apríl 2015), sp. zn.
23S/93/2019 (zdaňovacie obdobie jún 2015), sp. zn. 23S/96/2019 (zdaňovacie obdobie máj 2015) a sp.
zn. 23S/97/2019 (zdaňovacie obdobie január 2015) podľa § 65 ods. 1 SSP, pretože veci spolu skutkovo
a právne súvisia, s tým, že spoločné konanie o predmetných žalobách sa ďalej vedie pod spoločnou
sp. zn. 23S/86/2019.

23. Dôvodom neuznania odpočítania dane vo všetkých prípadoch bola skutočnosť, že žalobca
nepreukázal dodanie tovaru - ojazdených motorových vozidiel deklarovaným dodávateľom PS trading,
s.r.o., a dodávateľom ŠEGÍS s.r.o., teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie
DPH ustanovených v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. o DPH.

24. Z odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru
- ojazdených motorových vozidiel, keď ich existencia bola preukázaná dokazovaním na Okresnom úrade
Veľký Krtíš - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Avšak z oznámení o realizovaných
nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa zo systému V. (E.) správca dane zistil, že spoločnosti, ktoré
sú uvedené v odpovediach sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných
technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov uvedených na faktúrach
predložených kontrolovaným daňovým subjektom ku daňovej kontrole.

25. Z preverovania faktúr správca dane zistil, že faktúry od dodávateľov, ktoré boli uhradené zálohovo,
neboli uhradené v celej sume, boli zaplatené iba zálohy, nedoplatky neboli uhradené. Podľa správcu
dane je irelevantné, ak odberateľ dodávateľovi zaplatil určitú finančnú čiastku, ktorá mala byť zaplatená
na základe dodania tovaru, keď nebolo preukázané dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre.



26. Správca dane preveroval aj kontrolné výkazy dodávateľov, čo vyhodnotil tak, že daňové subjekty
uvádzajú do kontrolného výkazu zdaniteľné obchody za príslušné zdaniteľné obdobie, avšak uvedené
hodnoty v kontrolných výkazoch nie sú dôkazom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je
uvedené v kontrolných výkazoch a na faktúrach.

27. Dodávateľ žalobcu spoločnosť PS trading, s.r.o. je nekontaktnou spoločnosťou, so správcom dane
nespolupracuje, v mieste sídla sa nezdržiava, listové zásielky sa správcovi dane vracali s poznámkou
„adresát neznámy\". Všetci dodávatelia ojazdených motorových vozidiel v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach predmetnou daňovou kontrolou (okrem spoločnosti PS trading, s.r.o. a spoločnosti ŠEGÍS
s.r.o., v súvislosti s ktorými súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí, sú nimi aj spoločnosti TVOJE AUTO,
s.r.o., BP solutions s.r.o., BKB holding s.r.o.) boli ako platitelia DPH zrušení, konateľmi a spoločníkmi sú
nekontaktní občania z G. J., J., B., eventuálne občan Slovenskej republiky bezdomovec.

28. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť PS trading, s.r.o. zmenila konateľa, ktorým sa
stal od 27.06.2015 K. K., občan J.. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že dodávateľ
PS trading, s.r.o. bol ako platiteľ DPH zrušený. Nepodáva daňové priznania na dani z príjmov právnických
osôb od roku 2012, teda podávanie daňových priznaní na DPH a podávanie kontrolných výkazov za
kontrolované zdaňovacie obdobia bolo účelové. Dodávateľ nepredložil správcovi dane žiadne doklady
a dôkazy, ktoré by reálne preukazovali nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľa.

29. Podľa správcu dane svedok X. Q. - bývalý konateľ spoločnosti                                 PS trading, s.r.o. (konateľ
v období od 12.11.2011 do 26.06.2015) síce do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 26.10.2017 uviedol,
že faktúry vystavil a ojazdené vozidlá odberateľovi dodal, avšak svoje tvrdenie nepotvrdil relevantnými
dokladmi a dôkazmi, ktoré by deklarovali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako to uviedol.

30. Spoločnosť ŠEGÍS s.r.o. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nezdržiavala. Dňa 07.12.2015
zmenila konateľa a spoločníka z F. Q., Z. Q. XXXX/XX, Z. F. Z. V. na občana J. J. B., ktorý bol
jediným konateľom a spoločníkom od 07.12.2015 do 15.07.2016. Dodávateľ splynul dňa 15.07.2016
s nekontaktnou spoločnosťou KIVOX s.r.o., ktorá následne dňa 08.09.2017 splynula s nekontaktnou
spoločnosťou CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o., v dôsledku čoho zanikla. Právny nástupca dodávateľa
ŠEGÍS s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, jediným spoločníkom a konateľom je od 07.06.2016
D.. P. F., bezdomovec. Faktúry od dodávateľa ŠEGÍS s.r.o. boli uhradené zálohovo, neboli uhradené v
celej sume, nedoplatky neboli uhradené.

31. Podľa správcu dane svedok F. Q. - bývalý konateľ spoločnosti ŠEGÍS s.r.o. neuviedol také informácie,
ktoré by preukázali oprávnenosť odpočítania dane z faktúr, keď ani jeho výpoveďou nebolo preukázané,
že tovar, ktorý mal byť dodaný a uvedený na preverovaných faktúrach bol skutočne dodaný osobou
uvedenou na týchto faktúrach. Svedok neuviedol od koho spoločnosť tovar nakúpila a správcovi dane
neboli predložené žiadne doklady a dôkazy, ktoré by reálne preukazovali nákup motorových vozidiel v
zmysle preverovaných faktúr, dodávateľ nepreukázal pôvod tovaru.

32. Správca dane v priebehu výkonu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia rokov 2014, 2015 a 2016
spochybnil, že uvedeným dodávateľom vznikla daňová povinnosť a neuznal žalobcovi  odpočítanie dane
z týchto faktúr, keď konštatoval, že všetky preverované dodávateľské faktúry majú rovnaký formát, sú
vystavované v rovnakom programe, majú rovnakú štruktúru číslovania. Predloženie  samotných faktúr
nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že určité zdaniteľné obchody boli uskutočnené, je len
tvrdením o takýchto udalostiach. Predloženie faktúry je splnenie len formálnej stránky na uplatnenie
odpočítania dane, faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností
preukazuje platiteľ.

33. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami pri výkone daňovej kontroly, o čom bola spísaná
zápisnica 21.11.2017, kedy zároveň vyzval žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyjadriť sa k
pochybnostiam správcu dane. Dôkazné bremeno preniesol na daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 písm.
a) a b) Daňového poriadku. Žalobca sa k zisteniam vyjadril elektronicky dňa 06.12.2017, pričom podľa
správcu dane vo svojom vyjadrení pochybnosti nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov
riadne nepreukázal, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne
uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. Správca dane telefonicky informoval právneho
zástupcu žalobcu 08.12.2017 o tom, že sa zaoberal jeho vyjadrením zo dňa 06.12.2017 a vzhľadom na



to, že nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, bude vypracovaný protokol z daňovej kontroly, ktorý
bude zaslaný právnemu zástupcovi na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.

34. Podľa zistení správcu dane si daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s
ustanoveniami § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z dôvodu, že
nepreukázal, že predmetné dodania tovaru mu dodal dodávateľ uvedený na preverovaných faktúrach.
Boli vystavené faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa PS
trading, s.r.o., rovnako u dodávateľa ŠEGÍS s.r.o., a tým nebolo preukázané právo na odpočítanie dane
u odberateľa, preto správca dane vo vyrubovacom konaní v rozsahu rozdielu dane za kontrolované
zdaňovacie obdobia vyrubil žalobcovi DPH podľa § 68 ods. 5, resp. podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového
poriadku.

35. Rozhodnutia správcu dane napadol žalobca odvolaním, o ktorých rozhodol žalovaný vyššie
uvedenými rozhodnutiami tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutia správcu dane potvrdil.

36. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí konštatoval, že správcom dane boli v rámci daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania zistené také objektívne skutočnosti, ktoré ho logicky viedli k záveru, ktorý prijal.
Poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a
ods. 6, § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. a konštatoval, že odvolacie námietky žalobcu
voči rozhodnutiam správcu dane sú nedôvodné. Nesúhlasil s námietkami o nezákonnosti protokolu,
ktorý mal byť vyhotovený v rozpore s ustanovením § 47 písm. h) Daňového poriadku. Uviedol, že po
tom, čo bol daňový subjekt oboznámený so zisteniami pri výkone daňovej kontroly, žalobca sa k nim
vyjadril 06.12.2017, avšak k vyjadreniu nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy. Správca dane dodržal
zásadu aktívnej súčinnosti s daňovým subjektom, postupoval v úzkej súčinnosti s ním, poskytoval mu
poučenia o procesných právach a povinnostiach a neuprel mu žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1
Daňového poriadku. Podľa žalovaného protokol obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Daňového
poriadku. Vo vyrubovacom konaní sa správca dane zaoberal vyjadrím žalobcu k zisteniam uvedeným v
protokole. Pripomienky boli so žalobcom prerokované 01.03.2018. Všetky zistenia správcu dane, ako aj
námietky splnomocneného zástupcu žalobcu a vysporiadanie sa správcu dane s nimi uviedol správca
dane v odôvodnení svojich rozhodnutí, preto žalovaný neakceptoval námietku žalobcu k § 63 ods. 5
Daňového poriadku.

37. Žalobca v odvolaní k hmotnoprávnej stránke veci namietal, že pri skúmaní podmienok nároku
na odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru a služieb je potrebné priorizovať Smernicu Rady
2006/112/ES pred vnútroštátnym právnym predpisom upravujúcim DPH, a že z dôvodu spochybnenia
dodávateľa, ktorý je v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný, resp. nevie zdokladovať nadobudnutie
predmetného tovaru alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý spôsobí pochybnosti na strane správcu
dane, nemožno daňovému subjektu neuznať nárok na odpočítanie dane, poukazujúc na judikatúru súdov
Súdneho dvora, Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu ČR. Okrem iných rozsudkov
ESD ako príklad uviedol rozsudok ESD C-277/14 (PPUH Stehcemp), ktorý je podľa neho možné
aplikovať na tento posudzovaný prípad. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že správca dane správne
vychádzal z dikcie ustanovení zákona o DPH, zohľadňujúc tiež závery rozsudkov Súdneho dvora ES,
obsahujúce výklad Šiestej Smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej Smernicou Rady 2006/112/ES).
Vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty je kompatibilná s právnom Európskej únie a je
vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, v tomto danom prípade Smernicou
Rady 2006/112/ES z 28.11.2006. K poukázaniu na rozsudok ESD C-277/14 žalovaný uviedol, že nie
je možné aplikovať záver rozsudku bez bližšieho posúdenia právneho rámca, sporu vo veci samej a
prejudiciálnych otázok. Poukázal na body 16, 18 a 19 predmetného rozsudku, v ktorom sa uvádza, že
daňový orgán zamietol právo na odpočítanie dane z dôvodu, že faktúry vystavil neexistujúci subjekt,
spoločnosť nebola registrovaná na účely DPH atď. V tejto veci pre nepriznanie uplatneného odpočítania
dane bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie tovaru práve spoločnosťou uvedenou na faktúrach,
pričom dodanie nebolo preukázané ani výsluchmi svedkov, konateľov dodávateľov, nepreukázal ich
ani žalobca.  Výpovede svedkov považoval za všeobecné, bez poskytnutia konkrétnych informácií o
dodávateľoch tovaru, bez možnosti overenia ich tvrdení. Dodávateľom nevnikla daňová povinnosť ak
existujú len formálne doklady, ktoré neboli potvrdené a nepreukazujú fakturované plnenia. Žalovaný
konštatoval, že správca dane sa podrobne zaoberal vyhodnotením dôkazov, pričom pochybnosti správcu
dane neboli v priebehu výkonu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní žiadnymi relevantnými



dôkazmi odstránené. V prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru sa neuskutoční, nevnikne
dodávateľovi uvedenému na faktúre daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, ale vznikne
povinnosť zaplatenia dane na základe § 69 ods. 5 Zákona o DPH, a tým právo na odpočítanie dane v
zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH nevzniká. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na
odpočítanie dane sú hmotnoprávnej povahy, splnenie ktorých musí byť bez akýchkoľvek pochybností
preukázané. V danom prípade boli vystavené faktúry, ale na jej základe nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Daňový
subjekt uplatňujúci nárok na odpočítanie dane musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Predloženie faktúry
vystavenej v zmysle § 71 Zákona o DPH je len splnenie formálnej podmienky pri uplatňovaní odpočítania
dane. Ak však vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil.
Žalovaný konštatoval, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia podporne poukázal aj na
rozsudky ESD, pričom zopakoval relevantné závery z nich vyplývajúce, ktoré sú súladné so záverom
daňových orgánov.

38. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených
rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, ktoré im predchádzali. Žalobca sa domáhal
zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie
konanie. Žalobca namietal, že rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom, pretože sa zakladajú
na nesprávnom právnom posúdení veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

39. Žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane neboli vyhotovené v súlade
s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
vôbec nevysporiadal v námietkou žalobcu uplatnenou vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017 k zápisnici č.
102425837/2017, z ktorej vyplýva, že jediným dôvodom pre ktorý správca dane má pochybnosti o
realizácii predmetných obchodov s jeho dodávateľmi, je tá skutočnosť, že dodávatelia, sú v čase výkonu
daňovej kontroly nekontaktní a že správca dane nie je schopný fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu,
pričom správca dane nespochybňuje existenciu tovaru, ale spochybňuje len dodávateľov uvedených na
faktúrach. S touto námietkou, hoci žalobca ju považuje za podstatnú pre daný prípad, sa nevysporiadal
v zmysle ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku ani správca dane, ale ani žalovaný na základe
odvolacej námietky vo vzťahu k nevysporiadaniu sa s uplatnenou námietkou správcom dane. Žalovaný
vo svojom rozhodnutí uviedol, že vysporiadanie sa správcu dane s touto námietkou bolo uvedené v
rozhodnutí správcu dane, aj keď v skutočnosti tam uvedené nie je.

40. K hmotnoprávnej stránke veci žalobca poukázal na to, že Slovenská republika je členským štátom
Európskej únie, v ktorej pre uplatňovanie DPH platí spoločný systém upravený Smernicou Rady č.
2006/112/ES (ďalej aj len „smernica\"). Podľa § 86 Zákona o DPH boli prebraté právne záväzné akty
EÚ uvedené v prílohe č. 6, konkrétne pod bodom 7 aj predmetná smernica, ktorá sa tak stala súčasťou
slovenského právneho poriadku. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Výklad jednotlivých
článkov smernice poskytuje členským štátom Súdny dvor, pričom  jeho rozsudky sú všeobecne záväzné
pre celú EÚ, všetky členské štáty, ich orgány, aj obyvateľstvá. Judikatúra EÚ je prameňom práva.

41. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že právo na odpočítanie dane uvedené
v článku 167 a nasl. smernice je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť
obmedzené. Preto nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý výlučne v prípade, ak
s ohľadom na objektívne skutočnosti je preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol tovar dodaný, vedel
alebo mal vedieť, že toto konanie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného
predchádzajúceho subjektu. Zo skutočností uvedených v odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov
nevyplýva, že by tvrdili, že žalobca, resp. osoby konajúce v jej mene vedeli, alebo mali vedieť, že dané
obchodné prípady sú súčasťou nejakého podvodného konania. Poukázal najmä na rozsudok Súdneho
dvora vo veci C-277/14 tvrdiac, že v danom prípade sa jedná o identickú situáciu, teda závery tohto
rozsudku bolo potrebné subsumovať na jeho prípad. Žalobca ako odberateľ má faktúry vyhotovené v
súlade s § 71 Zákona o DPH. Žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá predmetný tovar prijala, za tento
tovar odberateľovi zaplatila a tento tovar ďalej predala svojmu odberateľovi.



42. Vo vzťahu k dodávateľovi PS trading, s.r.o. tvrdil, že dodávateľ je nespochybniteľne zdaniteľnou
osobou. Vykonával podnikateľskú činnosť, podával daňové priznania k DPH a tiež k dani z príjmov,
vkladal účtovné závierky do príslušného registra atď. Svedok X. Q., bývalý konateľ tohto dodávateľa v
rámci svedeckej výpovede potvrdil, že predmetné motorové vozidlá žalobcovi táto spoločnosť dodala.
Uvedené žalobca tvrdil aj vo vzťahu k dodávateľovi ŠEGÍS s.r.o. Štatutárny zástupca spoločnosti potvrdil,
že predmetné motorové vozidlá táto spoločnosť žalobcovi dodala.

43. Podľa žalobcu, z rozsudku súdneho dvora C-277/14 vyplýva záver, že aj keby dodávateľ nemal
právo disponovať s tovarom, za dodanie ktorého žalobcovi vystavil faktúry, nemožno vylúčiť dodanie
tohto tovaru, keďže fakturovaný tovar bol žalobcovi ako odberateľovi skutočne dodaný a žalobca
ho preukázateľne použil pre potreby svojich zdaniteľných plnení. Tvrdil, že žalobca splnil všetky
náležitosti, ktoré od neho príslušné právne predpisy vyžadujú a podoprel tieto skutočnosti aj svedeckými
výpoveďami štatutárnych zástupcov dodávateľov, a to X. Q. a F. Q..

44. Žalobca poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa
08.06.2017, na ktoré poukázal už v odvolaní. Najvyšší súd SR riešil problematiku pochybností správcu
dane o nadobudnutí tovaru od deklarovaného dodávateľa, pričom dospel k záveru, ktorý podoprel
rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ a poukazom na svoju predchádzajúci rozhodovaciu prax, že na
daňový subjekt nemôže byť prenášaná zodpovednosť za preukazovanie skutočností v dodávateľskom
reťazci, ktorého sa stal súčasťou, iba, že by vedel alebo mohol vedieť, že obchod je poznačený
podvodom. V prípade, že je preukázaná existencia obchodovaného tovaru, je na správcovi dane, aby
objasnil a preukázal, že došlo k zneužitiu práva na odpočítanie dane.

45. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011                   a sp.
zn. 5Sžf/22/2009, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a tiež
poukázal na závery Najvyššieho správneho súdu ČR z jeho rozhodnutia sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa
25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať na preukázanie
všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný
subjekt.

46. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 vyplýva tiež záver, že skutočnosti
vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno
daňového subjektu, pričom z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na
právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľov. Ak daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných
tovarov a služieb od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v
dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú
núdzu správca dane.

47. Žalobca uviedol, že právo na odpočítanie DPH uvedené v článku 167 a nasl. smernice je
neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Preto nárok na odpočet
dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý len výnimočne, a to v prípade, ak s ohľadom na objektívne
skutočnosti je preukázané, že platiteľ dane, ktorému bol tovar dodaný, vedel alebo mal vedieť, že toto
plnenie je súčasťou daňového podvodu. Podvodné konanie, resp. vedomosť o ňom je zo strany žalobcu
úplne vylúčená a ani správca a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nevzniesli žiadnu námietku
týkajúcu sa podvodného konania žalobcu, či jeho dodávateľov.

48. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27.09.2018,
ktorým Najvyšší súd riešil obdobný prípad, keď správca dane nepriznal nárok na odpočítanie DPH
žalobcovi bez toho, aby zistil objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že sa žalobca dopustil
podvodu alebo bol účastný na podvode s DPH. V súlade s týmto rozsudkom žalobca zdôraznil, že
nemá, nemal a ani nemohol mať, vzhľadom na opakovanú spoluprácu so svojimi dodávateľmi a reálnu
existenciu deklarovaných obchodov, žiadnu vedomosť o nejakom podvodnom konaní, ktoré ani zo strany
správcu dane, či žalovaného nebolo preukázané.

49. Napokon žalobca uviedol, že dane a poplatky v zmysle článku  59 ods. 2 Ústavy SR možno ukladať
zákonom alebo na základe zákona. Postup daňových orgánov, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia o
vyrubení dane, či určení jej rozdielu, musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Nie je prípustná žiadna



odchýlka od postupu, ktorý stanovuje zákon. Ak daňový orgán nepostupuje podľa zákona, resp. poruší
niektorú so svojich zákonom ustanovených povinností, resp. neumožní kontrolovanému daňovému
subjektu realizáciu niektorého z jeho základných práv, potom žiadne rozhodnutie, ktoré je zavŕšením
daňovej kontroly, sa nemôže považovať za zákonné.

50. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám trval na zákonnosti napadnutých  rozhodnutí a žaloby
navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Argumentácia žalovaného v jednotlivých vyjadreniach bola rovnaká,
pričom v nich konštatoval rovnaké skutkové a právne závery ako v napadnutých rozhodnutiach.

51. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
Žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu dostatočne a riadne vysporiadal, ak uviedol, že na základe
preskúmania administratívneho spisu a zisteného skutkového stavu veci správcom dane považuje
námietky daňového subjektu voči rozhodnutiu správcu dane uvedené v odvolaní za nedôvodné. Správca
dane vykonal rozsiahle šetrenie v záujme dostatočného zistenia skutkového stavu veci, počul aj svedkov.
Podľa žalovaného správca dane uviedol všetky zistenia a dôkazy vo svojich rozhodnutiach, na základe
ktorých dospel k predmetnému záveru, preto námietka žalobcu k odôvodneniu pochybností dodávateľov
uvedených na faktúrach, žalovaný považuje za nedôvodnú. Napadnuté rozhodnutia, ako aj rozhodnutia
správcu dane sú riadne a dostatočne odôvodnené, v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového
poriadku.

52. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu, že nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom.
Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt, u
ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má právo vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vyjadrovať
sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Daňový subjekt bol so zisteniami správcu
dane oboznámený dňa 21.09.2017 a dňa 21.11.2017. Vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017 k zápisnici č.
102425837/2017 (z 21.11.2017) žiadal, aby toto jeho vyjadrenie v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového
poriadku bolo uvedené v protokole z daňovej kontroly. Predmetné vyjadrenie bolo v protokole zo dňa
13.12.2017 uvedené a správca dane zaujal k nemu stanovisko a vysporiadal sa s pripomienkami
daňového subjektu.

53. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že daňový subjekt vo svojom vyjadrení k zisteniam
správcu dane zo dňa 06.12.2017 pochybnosti správcu dane nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť
údajov riadne nepreukázal, nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali
reálne uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov.

54. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne práve posúdenie veci a dovolával sa prioritnej aplikácie práva EÚ,
žalovaný konštatoval, že vnútroštátna právna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a je vykladaná
v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň. Žalovaný, aj správca dane vychádzali z dikcie
ustanovení Zákona o DPH, prihliadli na závery judikatúry SR a tiež na závery rozsudkov Súdneho dvora
EÚ obsahujúce výklad Šiestej smernice DPH (od 01.01.2007 nahradenej Smernicou Rady 2006/112/ES)
o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu. Podľa žalovaného postup
správcu dane i žalovaného je v súlade s eurokonformným spôsobom pri rozhodovaní v danej veci.

55. Kontrola faktúr vystavených dodávateľmi nebola zameraná len na ich obsahovú stránku v zmysle
§ 71 a § 72 Zákona o DPH, ale predovšetkým bola zameraná na skutkový stav veci, na realitu
vecného plnenia najmä, či došlo k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 Zákona o DPH na
základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nadobudnutia tovarov a služieb
a následného práva na odpočet dane.

56. Aj z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav
prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku nielen
umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto
sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutým pre nárok na
odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda,
že tovar alebo služby boli dodané deklarovaným dodávateľom. Správca dane preveroval odpočítanie
dane žalobcom  v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na
odpočítanie dane je zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe



vznikla daňová povinnosť, a to nielen po stránke formálnej (vystavenými faktúrami), ale aj po vecnej
stránke. Ak daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa, avšak sa nepreukáže reálne dodanie
tovaru týmto dodávateľom uvedeným na faktúre, potom z takejto faktúry, ktorá síce má všetky náležitosti
v zmysle zákona o DPH, nevzniká dodávateľovi daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 Zákona o DPH.
Žalovaný zdôraznil, že uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 Zákona o DPH je
viazané na kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, pričom nesplnenie už len jednej z
nich vylučuje priznanie nároku.

57. Žalovaný ďalej poukázal na skutkové zistenia týkajúce sa deklarovaného dodávateľa PS trading,
s.r.o. a  ŠEGÍS s.r.o. a na skutkové zistenia týkajúce sa právnych nástupcov tejto spoločnosti, a to
spoločnosti KIVOX, s.r.o. a CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.

58. Správca dane pri výkone daňovej kontroly spochybnil, že deklarovaným dodávateľom uvedeným na
preverovaných faktúrach vznikla daňová povinnosť a preto žalobcovi neuznal odpočítanie dane z týchto
faktúr. Poukázal na spoločný znak, ktorým bolo to, že preverované faktúry od všetkých dodávateľov
žalobcu mali rovnaký formát, boli vystavované v rovnakom programe, mali rovnakú štruktúru číslovania,
spoločnosti zanikli alebo zmenili konateľov na nekontaktné zahraničné osoby, prípadne občana SR
bezdomovca, ktorí so správnom dane nekomunikujú. Správca dane dôvodne neuznal preukaznosť
dokladov znejúcich na meno dodávateľov ŠEGÍS s.r.o. a PS trading, s.r.o., keď skutkové okolnosti
zistené daňovou kontrolou spochybnili pravdivosť a pravosť údajov uvedených vo faktúrach.

59. Ani výpovede svedkov F. Q. - bývalého konateľa spoločnosti ŠEGÍS s.r.o., a X. Q. - bývalého konateľa
PS trading, s.r.o.,  ktorí uviedli, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené, nie je dostatočným dôkazom o
reálnom dodaní tovaru bez toho, aby takéto vyjadrenia boli podložené relevantnými dokladmi a dôkazmi.
Výpovede svedkov správca dane vyhodnotil ako všeobecné, bez poskytnutia konkrétnych informácií o
dodávateľoch tovaru, bez možnosti overenia ich vyjadrení.

60. Žalovaný zopakoval argumentáciu ohľadom nemožnosti aplikovania rozsudku ESD vo veci C-277/14
na posudzovaný prípad. Najmä zdôraznil, že nie je možné aplikovať len niektoré body tohto rozsudku,
resp. záver bez bližšieho posúdenia právneho rámca sporu vo veci samej a prejudiciálnych otázok. V
prejednávanej veci bolo podstatné, že sa nepreukázalo dodanie tovaru práve spoločnosťami uvedenými
na faktúrach. Za irelevantnú označil skutočnosť, že deklarovaným dodávateľom žalobca zaplatil určitú
finančnú čiastku, keď nebolo preukázané dodanie tovaru v konkrétnych obchodných prípadoch od
konkrétnych dodávateľov.

61. Predloženie faktúr nie je bez ďalšieho preukázania dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody
uskutočnili, je len tvrdením o takýchto udalostiach. Predloženie faktúry je splnenie formálnej stránky
na uplatnenie odpočtu DPH, ale faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje platiteľ. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité
plnenie, bez ohľadu na to, či reálne bolo plnenie poskytnuté.

62. Žalovaný uviedol, že Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach okrem iného konštatoval, že
vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené
pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Súdny dvor taktiež pripúšťa, že nie je v
rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu.

63. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/28/2010 z 18.05.2011 vyplýva, že dôkazná
povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového
priznania, pričom pod touto povinnosťou treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a
označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Správca dane spochybnil vierohodnosť,
pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení
zákona o DPH a všetky tieto skutočnosti žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného



vyrubovacieho konania oznámil a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril, pričom žalobca neuniesol dôkazné
bremeno.

64. Žalovaný poukázal tiež na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/39/2014 vo
vzťahu k preukázaniu existencie podmienok, ktoré sú stanovené zákonom o DPH pre odpočet dane.
Daňový subjekt musí vynaložiť a prijať všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika
podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že
sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality
DPH.

65. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadom ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,
nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane a na jeho úvahe, aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.

66. Správca dane nevychádza len z predložených daňových dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou správcu dane nie je zisťovať, od ktorého
konkrétneho iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento
získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenia daňového subjektu o tom, že tovar bol dodaný
deklarovaným dodávateľom.

67. Žalovaný konštatoval, že nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočet DPH nie je
možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu, a ani pri dobromyseľnosti
platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočet, preukázal
existenciu stanovených podmienok.

68. Podľa názoru žalovaného správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 24 a § 3 Daňového
poriadku, overoval, či deklarované dodanie dodávateľom zodpovedá skutočnosti. Dôkazné bremeno na
preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť
schopný preukázať dodanie tovaru dodávateľom. Nie je postačujúce, ak kontrolovaný daňový subjekt
disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, že uskutočnenie dodania tovaru
bolo vykonané deklarovaným dodávateľom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a navrhovaných daňovým subjektom. Odpočet dane
je pevne viazaný na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby.

69. Žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú zákonné, netrpia vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a sú dostatočne odôvodnené. Žalovaný v zmysle § 74
ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane v rozsahu požadovanom
žalobcom v odvolaní. Správca dane riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých
vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. hodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na
všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu
a dbal aj na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Správca
dane sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav, zohľadnil všetky navrhnuté a predložené dôkazy
daňovým subjektom, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru uvedenom v napadnutých
rozhodnutiach. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacích konaniach postupoval v
súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, zisťoval a preveroval
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.
z. o DPH.

70. V replikách žalobca uviedol, že porušenie k jeho konkrétnym piatim žalobným námietkam (1.
porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku - nevysporiadanie sa s námietkou žalobcu z jeho vyjadrenia
zo dňa 06.12.2017, 2. nesprávne právne posúdenie neuznania práva na odpočítanie dane v dôsledku
neakceptovania eurokonformného výkladu práva, 3. neakceptovanie aplikácie rozsudku Súdneho dvora
vo veci C-277/14 na prípad žalobcu, 4. neakceptovanie judikatúry Najvyššieho súdu SR, že každá



transakcia v dodávateľskom reťazci musí byť posudzovaná samostatne a že nemôže byť prenášaná
zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré nastali u dodávateľa na odberateľa s tým, že dôkaznú
núdzu v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa znáša správca dane, 5. porušenie povinnosti
správcu dane zistiť objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že odberateľ uplatňujúci si nárok
na odpočítanie DPH vedel alebo mohol vedieť, že sa dopúšťa podvodu - v zmysle záverov rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/49/2017) žalovaný nezaujal konkrétne stanovisko a obmedzil sa len
na všeobecné frázy.

71. Zdôraznil, že nikdy v priebehu daňovej kontroly, či vyrubovacieho konania žalobca nežiadal správcu
dane, aby tento zisťoval nejakého „iného dodávateľa\". Za podstatné považoval to, že správcovi dane
k daňovej kontrole predložil všetky doklady, ktoré vyžadujú príslušné ustanovenia zákona o DPH a
príslušné ustanovenia Smernice 2006/112/ES o tom, že deklarovaný tovar mu dodal dodávateľ uvedený
na faktúrach. Nie je zrejmé, aké skutkové zistenia mali spochybňovať tvrdenia žalobcu o tom, že
tovar mal byť dodaný deklarovanými dodávateľmi. Žalobca sa domnieva, že za tieto skutkové zistenia
považoval správca dane skutočnosť, že nebolo možné fyzicky preveriť účtovnú evidenciu dodávateľov.
A práve k tejto problematike sa vyjadril Súdny dvor v bode 30 a nasl. rozsudku vo veci C-277/14, z
ktorého žalobca citoval v žalobách.

72. Žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 16.01.2018 k protokolu poukázal na existenciu údajov v
kontrolnom výkaze dodávateľov, ktoré sú daňové subjekty povinné podávať v zmysle § 78a zákona č.
222/2004 Z. z. V kontrolnom výkaze dodávatelia žalobcu potvrdili, že predmetné faktúry pre žalobcu
vystavili a daň z nich odviedli.

73. Žalobca v replikách poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa
17.10.2017, v ktorom Najvyšší súd v bode 50 poukázal na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach
C-439/04 a C-440/04 a uviedol, že „na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti
daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce 4 kumulatívne
položené otázky:
- vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
- ak áno, je tento dňový únik dôsledkom podvodného konania?
- pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s týmto konaním spojené?
- ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a
mal vedieť daňový subjekt?\"

74. Podľa žalobcu z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi pri nákupe ojazdených motorových
vozidiel nedošlo k daňovému úniku. Dodávateľ priznal daň z faktúr vystavených žalobcovi, ktorú aj
odviedol. Žalobca sa nedopustil podvodného konania, existenciu týchto motorových vozidiel správca
dane nespochybnil a pri ďalšom predaji týchto motorových vozidiel žalobca vo svojej evidencii DPH
uviedol a tiež aj odviedol.

75. V celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by daňové orgány poukazovali na
podvodné konanie žalobcu v súvislosti s nákupom ojazdených motorových vozidiel od jeho dodávateľov.
Podľa žalobcu jediným dôvodom pre neuznanie nároku na odpočet bola skutočnosť, že správca dane
nemohol fyzicky preveriť účtovnú evidenciu dodávateľov v čase výkonu daňovej kontroly. Takýto dôvod
však nie je zákonným dôvodom pre neuznanie nároku na odpočítanie DPH. Žalobca označil vyjadrenia
žalovaného k správnym žalobám za prísne účelové, ktoré nenapomáhajú k tomu, aby súd mohol
nestranne posúdiť, aké má žalovaný právne výhrady ku konkrétnym žalobným námietkam.

76. Žalovaný nevyužil právo zaujať k replikám žalobcu dupliku.

77. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
22.01.2020. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s tým, aby
správny súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

78. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podaných žalobách, na žalobných námietkach
a na argumentácii vyplývajúcej z jednotlivých žalôb, ako aj z obsahu všetkých jeho písomných podaní.
Nad rámec uvedeného konštatoval, že z kontrolných výkazov jednoznačne vyplýva, že v obchode medzi



žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo k žiadnemu daňovému úniku, k zneužitiu práva, ani k daňovému
podvodu. Nepriznaním práva na odpočítanie dane naopak došlo k neoprávnenému majetkovému
prospechu Slovenskej republiky, pretože jej štátny orgán zamietol nárok na odpočítanie dane, ktorú
jeho dodávatelia odviedli. Tým bola porušená základná zásada DPH, a to zásada daňovej neutrality.
Štátne orgány v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach
a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Postup pracovníkov správcu dane bol podľa žalobcu
prejavom šikanózneho výkonu práva, pretože nemôžu vyžadovať preukazovanie iných skutočností nad
rámec zákona. Zastával názor, že došlo k nezákonnému vyrubeniu daní.

79. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, a to v rozsahu a z dôvodov
správnych žalôb (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich
podľa § 190 SSP zamietol.

80. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

82. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

83. Žalobca namietal porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany správcu dane s tým, že
správca dane sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jeho námietkou, ktorú predniesol
vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017. Zároveň uviedol, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho
odvolacou námietkou, v ktorej namietal, že správca dane sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými
vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017.

84. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

85. V správnych žalobách žalobca poukázal na časť vyjadrenia zo dňa 06.12.2017, v ktorom uviedol,
že žalobca deklarovaným dodávateľom za tovar bezhotovostne zaplatil, reálna existencia tovaru je
nepopierateľná, dodávatelia doviezli motorové vozidlá zo zahraničia, boli podrobené kontrole originality,
následne registrované na príslušnom okresnom úrade  so slovenským technickým preukazom a boli
im pridelené slovenské evidenčné čísla. Podľa žalobcu jediným dôvodom pre neuznanie nároku na
odpočítanie DPH bolo, že dodávatelia boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní a správca dane
nevedel fyzicky preveriť ich účtovnú evidenciu.

86. Podľa § 47 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len \"kontrolovaný daňový subjekt\"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,



f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

87. Správny súd dospel k záveru, že prvá žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Obsah
administratívneho spisu a obsah preskúmavaných rozhodnutí nenasvedčuje tvrdeniu, že by sa správca
dane nevysporiadal s námietkou žalobcu, ktorú predniesol vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017.

88. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bol žalobca oboznámený so
zisteniami správcu dane (s jeho pochybnosťami) na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2017, o čom bola
spísaná zápisnica č. 102425837/2015 (listina č. 38 administratívneho spisu). Na ústnom pojednávaní
žalobca uviedol, že sa vyjadrí v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice.

89. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 06.12.2017, v ktorom vyjadrení v súlade s § 45 ods. 1 písm.
f) Daňového poriadku tiež navrhol,  aby toto vyjadrenie bolo uvedené v protokole z daňovej kontroly.
Následne sa správca dane dňa 08.12.2017 telefonicky skontaktoval so žalobcom, resp. jeho zástupcom
a oznámil mu, že sa zaoberal jeho vyjadrením zo dňa 06.12.2017. Správca dane uzavrel, že vo vyjadrení
neboli predložené žiadne nové dôkazy a doklady, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie deklarovaných
obchodných transakcií a mali vplyv na závery správcu dane. Správca dane oznámil žalobcovi, že bude
vypracovaný protokol z daňovej kontroly, ktorý mu bude zaslaný s výzvou na vyjadrenie.

90. Následne bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 102576124/2017 zo dňa 13.12.2017,
ktorý žalobca prevzal spolu s výzvou na vyjadrenie č. 102576580/2017 zo dňa 27.12.2017. Žalobca
sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril v podaní zo dňa 16.01.2018. Pripomienky k protokolu z
daňovej kontroly boli so žalobcom prerokované dňa 01.03.2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 100467353/2018 (listina č. 48 administratívneho spisu).

91. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vyjadrenie žalobcu  zo dňa 06.12.2017 uviedol
v protokole z daňovej kontroly (str. 51 protokolu) tak, ako to žalobca žiadal. Jeho vyjadrením sa v rámci
protokolu zaoberal a vysporiadal sa s ním. V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu správca dane uviedol
vlastné závery, ktoré považoval za podstatné a to, že žalobca v tomto vyjadrení pochybnosti správcu
dane nevyvrátil, nejasnosti nevysvetlil, pravdivosť údajov nepreukázal a nepredložil správcovi dane
žiadne doklady a dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení (čím správca
dane zotrval na svojich už uvedených záveroch - vyslovených pochybnostiach). Zároveň správca dane v
protokole z daňovej kontroly uviedol, že sa dňa 08.12.2017 telefonicky skontaktoval so splnomocneným
zástupcom žalobcu a oboznámil ho, že sa s vyjadrením zaoberal, že týmto vyjadrením podľa jeho
názoru neboli prelomené doterajšie závery a že pristúpi k vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly (o
telefonickom hovore bol spísaný úradný záznam - listina č. 41 administratívneho spisu).

92. Žalobca predniesol vyjadrenie v priebehu daňovej kontroly a správca dane sa s vyjadrením v
protokole z daňovej kontroly vysporiadal. Na daňovú kontrolu nadväzovali vyrubovacie konania a
v rozhodnutiach správcu dane, vydaných vo vyrubovacích konaniach, správca dane uviedol vyššie
popísané skutočnosti. V rozhodnutiach uviedol, že bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.12.2017
a uviedol aj vyhodnotenie  námietok v ňom uvedených.

93. Rozhodnutia správcu dane a aj žalovaného podľa správneho súdu spĺňajú požiadavky stanovené
Daňovým poriadkom a obsahujú všetky náležitosti rozhodnutia. Námietka prednesená vo vyjadrení
žalobcu zo 06.12.2017 nezostala nevysporiadaná, pretože sa s ňou správca dane v protokole z daňovej
kontroly, a  aj v rozhodnutiach vydaných vo vyrubovacích konaniach, zaoberal. Napokon reálnou
existenciou tovaru a tým, či bol tovar reálne dodaný deklarovaným dodávateľom (a v rámci toho aj
skutočnosťami a faktami, ktoré boli namietané vo vyjadrení zo 06.12.2017) sa správca dane a aj žalovaný
zaoberali v prevažnej časti odôvodnení svojich rozhodnutí. V rozhodnutiach bolo podrobne rozobraté
splnenie resp. nesplnenie podmienok stanovených zákonom  pre uplatnenie nároku na odpočet DPH,
medzi ktoré patrí práve aj preukázanie dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Správca dane
a ani žalovaný nespochybňovali žalobcom vo vyjadrení tvrdené skutočnosti, že tovar existoval, boli
realizované bezhotovostné platby, vozidlá boli podrobené kontrole originality, boli registrované a boli im
pridelené slovenské evidenčné čísla. Za nepreukázané považovali daňové orgány dodanie motorových
vozidiel deklarovaným dodávateľom.



94. Správca dane zaujal stanovisko k námietkam žalobcu a vysporiadal sa s nimi. Rovnako rozhodnutia
žalovaného spĺňali náležitosti a požiadavky stanovené  Daňovým poriadkom a žalovaný sa s odvolacou
námietkou žalobcu vysporiadal, keď uviedol, že nie je dôvodná, pretože správca dane uviedol vo svojom
rozhodnutí všetky zistenia a námietky a vysporiadal sa s nimi. Tento záver žalovaného zodpovedá
odôvodneniu rozhodnutí správcu dane a neobstojí námietka, že žalovaný nedostatočne reagoval na
odvolaciu námietku žalobcu.

95. Pokiaľ žalobca v rámci ďalšej žalobnej námietky poukazoval na to, že v Zákone o DPH bola
transponovaná Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH, na jej
prioritné postavenie vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave a na záväznosť judikatúry ESD, v ktorej
je podaný výklad jednotlivých ustanovení smernice, voči týmto záverom nie je možné nič namietať.
Rovnako je nepochybné, že právo na odpočítanie DPH je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému
DPH v krajinách EÚ a že je ho možné obmedziť výlučne za podmienok stanovených v smernici, pričom
je preň charakteristická zásada neutrality.

96. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

97. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

98. Podľa § 51ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa  § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

99. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

100. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) Zákona o DPH; predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len \"členský štát\").

101. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

102. Za dôvodné nepovažoval správny súd ani žalobné námietky žalobcu o tom, že správca dane
neuznal ním uplatňovaný nárok na odpočítanie dane len na základe toho, že deklarovaní dodávatelia
žalobcu (resp. právni nástupcovia) boli v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktní, alebo že nevedeli
zdokladovať nadobudnutie tovaru. Za podstatné považuje správny súd aj tie závery správcu dane,
v ktorých na základe vykonaných dôkazov bolo uvedené, že názvy spoločností, ktoré sú uvedené
v oznámeniach o realizovaných nadobudnutiach  slovenského nadobúdateľa zo systému VIES,
sa nezhodujú s názvami spoločností, ktoré sú uvedené na zahraničných technických preukazoch
motorových vozidiel nakúpených od dodávateľov, uvedených na faktúrach, predložených žalobcom
ako kontrolovaným daňovým subjektom k daňovej kontrole. Z tohto vyhodnotenia vykonaného dôkazu
vyplýva, že správca dane a ani žalovaný nespochybnili deklarované obchodné transakcie len z dôvodu



nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov (resp. právnych nástupcov) v čase výkonu daňovej kontroly
(a v dôsledku tohto nemožnosti preveriť ich účtovnú dokumentáciu), ale aj na základe ďalších záverov
vyvodených z vykonaného dokazovania.

103. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru ESD (vo veciach Optigen, Mahageben a David, Bonik
EOOD), táto podala výklad práva Únie za odlišnej skutkovej situácie. V prejednávanom prípade
správca dane spochybnil deklarované obchodné transakcie, a to nielen vyhodnotením dôkazov, ktoré
preukazovali nekontaktnosť deklarovaných dodávateľov (resp. právnych nástupcov). Správca dane
preveroval nadobudnutie tovaru a registráciu v systéme V. a nezistil zhodu s názvami spoločností, ktoré
boli uvedené na zahraničných technických preukazoch motorových vozidiel nakúpených deklarovanými
dodávateľmi. Tento záver daňových orgánov žalobca v priebehu administratívneho konania, a ani v
podanej správnej žalobe, nijako nespochybnil a nevzniesol v tomto smere žiadne námietky. Konatelia
deklarovaných dodávateľov (konatelia v čase realizácie deklarovaných obchodných transakcií) v
konkrétnostiach neuviedli ako začali spoluprácu so žalobcom, a ani odkiaľ konkrétne autá nakupovali.

104. Správny súd považuje za podstatné uviesť, že motorové vozidlo je individuálne určeným
tovarom, s individuálne určenými identifikátormi, ako aj s dokumentáciou vyhotovovanou pre konkrétne
motorové vozidlo, čo v istom smere uľahčuje monitorovanie „jeho pohybu\" od výrobcu prostredníctvom
predajcov až ku konečným spotrebiteľom. Pri nákupe a predaji motorových vozidiel v rámci realizácie
predmetu podnikateľskej činnosti podnikajúci subjekt vstupuje nielen do obchodnoprávnych vzťahov
súkromnoprávneho charakteru, ale aj do verejnoprávnych daňových vzťahov. Je tak zaťažený
zodpovednostnými vzťahmi voči svojím odberateľom v rámci súkromnoprávnej oblasti, ale aj
povinnosťami voči štátu v rámci verejného práva. Toto jeho postavenie potom odôvodňuje vyžadovať od
neho vyššiu mieru obozretnosti a prehľadu, ktorou sa riadi pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti.
V rámci tejto požiadavky je potom namieste požadovať, aby subjekt, ktorý obchoduje s motorovými
vozidlami v značnom rozsahu, mal konkrétnejší prehľad o nakupovaných a predávaných motorových
vozidlách.

105. Podľa § 70 ods. 6 a 7 zákona č. 222/2004 Z. z.; o dani z pridanej hodnoty sa od 01.10.2012
zaviedla pre platiteľov dane povinnosť viesť a doručiť záznamy o každom pozemnom motorovom
vozidle kúpenom v inom členskom štáte EÚ, ktoré je alebo bolo vedené v evidencii vozidiel v inom
členskom štáte, od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte na účely jeho
ďalšieho predaja, ak pozemné motorové vozidlo je odoslané alebo prepravené do tuzemska. Uvedená
povinnosť sa týka nových aj ojazdených motorových vozidiel uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) Zákona
o DPH a vzťahuje sa nielen na platiteľov dane, ktorí prevádzkujú autobazár, ale aj na platiteľov
dane, ktorí príležitostne kúpia pozemné motorové vozidlo v inom členskom štáte od zdaniteľnej osoby
identifikovanej pre daň v inom členskom štáte s cieľom jeho ďalšieho predaja.

106. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt nadobúdal
v zdaňovacích obdobiach rokov 2015 a 2016 ojazdené vozidlá z členských štátov EÚ, pričom správcovi
dane nepodal žiadny záznam o takto nadobudnutých motorových vozidlách.  Podávanie záznamov
nebolo preukázané ani zo strany deklarovaných dodávateľov.

107. Závery správcu dane a aj žalovaného považuje správny súd za správne  aj v súvislosti s
tým, že vypočutý svedok F. Q. (listina č. 56 administratívneho spisu) neobjasnil konkrétne okolnosti
deklarovaných obchodných transakcií spoločnosti ŠEGÍS s.r.o. so žalobcom, ako aj svedok X. Q. (listina
č. 28 administratívneho spisu) neobjasnil dostatočne okolnosti fakturovaných obchodov spoločnosti
PS trading, s.r.o., keďže uviedli len všeobecné skutočnosti bez odkazu na nejaké dôkazy a ďalšie
skutočnosti, ktorými by bolo možné overiť pravdivosť ich výpovede. Samotní svedkovia uviedli,
že motorové vozidlá nakupovali v autobazároch cez internet a neuviedli ani jedného konkrétneho
dodávateľa, ani jeden konkrétny autobazár, s ktorým mali spolupracovať. Konateľ žalobcu bol prítomný
pri výsluchu svedkov a žiadne konkrétne otázky svedkom nepoložil (konkrétne otázky, ktoré by sa
týkali konkrétneho dodania motorových vozidiel od konkrétnych dodávateľov zo zahraničia, ich prepravy,
spôsobu dodania a podobne. Preto vypovedacia hodnota týchto dôkazov je nízka a daňové orgány
ich správne vyhodnotili ako nepreukazujúce uskutočnenie preverovaných obchodov tak, ako boli
deklarované podľa faktúr.



108. Ako už bolo vyššie uvedené, od subjektu, ktorý v rámci predmetu svojho podnikania nakupuje a
predáva ojazdené motorové vozidlá, je v rámci zásady primeranej obozretnosti v obchodnoprávnom
styku dôvodné vyžadovať, aby mal konkrétnejšie vedomosti  o tovare. V prejednávanej veci konateľ
žalobcu konkrétne okolnosti realizácie obchodných transakcií, ktoré by bolo možné konfrontovať s
výpoveďami konateľov deklarovaných dodávateľov,  neuviedol. Boli vypočutí konatelia deklarovaných
dodávateľov, ktorých výpovede ohľadne spolupráce so žalobcom, aj ohľadne nákupu motorových
vozidiel v zahraničí a ich dopravy na územie Slovenskej republiky, boli len veľmi všeobecné. Neuviedli
žiadneho svojho konkrétneho dodávateľa, žiadne konkrétnosti o autobazároch v zahraničí, od ktorých
motorové vozidlá odoberali, a v tomto smere žiadne otázky nepoložil ani konateľ žalobcu, ktorý bol
prítomný pri výsluchu oboch svedkov a mal priestor klásť svedkom otázky. Jeho otázky položené
svedkovi F. Q. mali všeobecný charakter a svedkovi X. Q. nepoložil žiadne otázky.

109. V súvislosti s vyššie uvedenými požiadavkami správny súd poukazuje aj na závery Najvyššieho
súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné
očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej
kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných
dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel
preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za
každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného
obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne
vytváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva.

110. Daňové orgány podľa správneho súdu nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom, ktoré ho
nemalo zaťažovať. Žiadali od žalobcu preukázať skutočnosti o reálnosti deklarovaných obchodných
transakcií len vo vzťahu žalobcu a jeho priamych dodávateľov po tom, ako deklarované obchodné
transakcie spochybnili (uviedli skutočnosti, ktoré spochybnili dodanie deklarovanými dodávateľmi) a
dôkazné bremeno sa presunulo na daňový subjekt.

111. Vo svetle objektívnych zistení správcom dane, správca dane preukázateľne spochybnil dôkaznú
hodnotu dôkazov žalobcu, ich preukaznosť, o čom bol žalobca v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku riadne oboznámený a vyzvaný na preukázanie pravdivosti deklarovaných údajov a preto
bolo povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať uskutočnenie preverovaných zdaniteľných plnení
označenými dodávateľmi ako základnej podmienky daňovej uplatniteľnosti práva na odpočítanie DPH
v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
so žalovaným, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na
odpočítanie DPH, čím nedošlo k eliminovaniu pochybností správcu dane na základe zistených
skutočností. Vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nemožno zamieňať s unesením dôkazného
bremena. Ak žalobca nedisponuje ďalšími dôkazmi, ktorými by vedel preukázať správnosť údajov v
daňovom priznaní, pravdivosť faktúr, resp. ďalších  dokladov preukazujúcich oprávnenosť uplatneného
odpočítania dane, pričom tie dôkazy, ktoré vyčerpal, vo svetle ďalších objektívnych zistení správcom
dane a žalovaným, nepreukazujú ním deklarovanú skutočnosť ohľadom zdaniteľných obchodov, uviazol
v dôkaznej núdzi. Zákonným dôsledkom je nepreukázanie splnenia zákonných vecných a formálnych
požiadaviek, ktoré pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2,
ako aj § 51 ods. 1 Zákona o DPH.

112. Preverované faktúry sú nehodnoverné, ak v nich opísaný obsah zdaniteľného obchodu nebol
preukázaný po stránke hodnovernosti identifikácie skutočného dodávateľa tovaru. Preukázanie
dodávateľa tovaru patrí medzi základné vecné podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane, bez
splnenia ktorej nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora (C-324/11 vo veci K., bod 45,
posl. veta) vyhovieť právu na odpočítanie dane.

113. Žalobca v správnych žalobách poukazoval na judikatúru ESD, ale neuviedol žiadne konkrétne
dôkazy, ani argumentáciu, ktorými by vyvracal závery daňových orgánov.

114. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp,
v tomto rozhodnutí podal Súdny dvor výklad práva EÚ za iných skutkových okolností, ako tomu bolo
v prejednávanej veci. Z bodu 29 tohto rozsudku vyplýva, že vo veci nebolo sporné, že zdaniteľná
osoba mala faktúry s náležitosťami, mala postavenie zdaniteľnej osoby v zmysle Šiestej smernice,



tovar skutočne prijala a zaplatila zaň. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca mal faktúry od
deklarovaných dodávateľov, nebola sporná existencia tovaru a ani to, že žalobca tovar ďalej predal. Zo
záverov daňových orgánov ale vyplýva, že úhrady kúpnej ceny v prejednávaných veciach boli vykonané
len zálohovo, a teda nebola v celom rozsahu zaplatená kúpna cena. Tento záver daňových orgánov
žalobca nerozporoval.

115. Pokiaľ žalobca poukazoval na bod 33 uvedeného rozsudku Súdneho dvora, daňové orgány vo
svojich rozhodnutiach nevyvodili závery o nepriznaní práva na odpočítanie dane na základe toho, že
deklarovaný dodávateľ  nemal oprávnenie vystaviť faktúry alebo že bol neexistujúcim subjektom v zmysle
tohto rozhodnutia ESD.

116. Argumenty o nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov, ako aj o tom, že nebolo možné preveriť ich
účtovnú evidenciu, neboli jedinými argumentmi správcu dane a žalovaného. Nebolo spochybňované, že
deklarovaní dodávatelia boli obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri, registrovanou
ako platca DPH a mali oprávnenie vystavovať faktúry. Daňové orgány spochybnili reálnosť obchodnej
transakcie, a teda, že tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ, t. j. že práve on bol obchodným
partnerom žalobcu pri kúpe motorových vozidiel. Daňové orgány teda nezamietli žalobcovi právo na
odpočítanie DPH len z dôvodu nekontaktnosti deklarovaných dodávateľov (resp. právnych nástupcov),
a z tohto dôvodu nepredloženia ich účtovnej dokumentácie.

117. V prejednávanej veci nebolo konštatované, že deklarovaný dodávateľ nemal oprávnenie disponovať
s tovarom, pretože v preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov bol uvedený ako podstatný
záver spochybnenie reálneho dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Nebola riešená skutková
situácia aká bola v bode 44 uvedeného rozsudku Súdneho dvora, napr. že by deklarovaný dodávateľ
nebol vlastník tovaru, ale reálne by dodal tovar žalobcovi, prípadne že by nemal osobitné oprávnenie
disponovať s tovarom.

118. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na jeho zodpovednosť ani skutočnosti uvedené v bode 52
vyššie uvedeného rozsudku. Daňové orgány spochybnili dodanie deklarovaným dodávateľom, čím sa
dôkazné bremeno prenieslo na žalobcu a tento ho neuniesol. Ani z výpovede konateľa žalobcu a z
výpovedí svedkov - konateľa ŠEGÍS, s. r. o., F. Q. a konateľa PS trading s.r.o. X. Q. nevyplývajú žiadne
konkrétne skutočnosti o deklarovaných obchodných transakciách. Výpovede a vyjadrenia sú len vo
všeobecnej rovine. Žiadne konkrétnosti neboli ani o dodávke áut, o ich preberaní.

119. Žalobca v ďalšej časti žaloby uviedol, že v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
vo veciach sp. zn. 1Sžf/117/2015, 3Sžf/1/2011 a 5Sžf/22/2009. Žalobca uviedol časť argumentácie z
týchto rozhodnutí, avšak bez toho, aby v konkrétnostiach uviedol, ako bol ukrátený na svojich právach
v súvislosti s uvedenými závermi. Nenamietal, že by sa žalovaný s poukazmi na tieto rozhodnutia
nevysporiadal.

120. K poukazu na vyššie uvedené rozhodnutia považuje správny súd za potrebné uviesť, že
v prejednávanej veci išlo o odlišnú skutkovú situáciu ako boli skutkové situácie v uvedených
rozhodnutiach. Napríklad vo veci sp. zn. 1Sžf/117/2015 zo dňa 08.06.2017  boli zo strany daňového
subjektu  produkované aj iné dôkazy a bolo vykonané dokazovanie ohľadne odberu a dodania tovaru,
výsluch svedka o preberaní tovaru a podobne. V prejednávanej veci žalobca neprodukoval žiadne
dôkazy preukazujúce spoluprácu s priamymi deklarovanými dodávateľmi ŠEGÍS, s. r. o., a PS trading
s.r.o., žiadne objednávky, preberacie protokoly a podobne, žiadne konkrétne dôkazy neprodukoval ani
o dodaní tovaru (o spôsobe dopravy a preberaní motorových vozidiel).

121. Správca dane spochybnil, že deklarované obchodné transakcie boli realizované žalobcom
tvrdeným spôsobom, čím nebola naplnená jedna z podmienok pre odpočítanie DPH - dodanie tovaru
deklarovaným dodávateľom, a tým vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa.

122. Pokiaľ žalobca v súvislosti so závermi  uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/49/2017 zo dňa 27.09.2018 poukazoval na to, že Najvyšší súd SR akceptoval judikatúru ESD a
priznal jej prioritu pred vnútroštátnym právom, ďalej že nemá, a ani nemohol mať, žiadnu vedomosť
o podvodnom konaní,  k tomuto správny súd uvádza,  že daňové orgány v prejednávanej veci
neuviedli vo svojich rozhodnutiach závery, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo na



zneužívajúcom konaní. Rozhodnutia daňových orgánov boli postavené na záveroch, že žalobca nesplnil
kumulatívne podmienky, ktoré sú stanovené pre nárok na odpočet DPH (nepreukázanie dodania tovaru
deklarovaným dodávateľom) a  žalobcovi v prejednávanej veci nebola preukazovaná účasť na podvode.
Navyše, Najvyšší súd SR v tomto rozsudku (bod 11) konštatuje, že poruchy v dodávateľskom reťazci
u dodávateľa, s ktorým žalobca ako daňový subjekt nebol v priamom právnom vzťahu, je potrebné
vyhodnocovať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. V tejto veci sa však jedná o priamy právny vzťah
medzi žalobcom a dodávateľom.

123. Žalobca zdôrazňoval kontrolné výkazy u deklarovaného dodávateľa, ktoré podľa jeho názoru
dosvedčovali reálnosť deklarovaných obchodných transakcií.

124. Podľa § 78a ods. 1 Zákona o DPH; platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými
prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po
skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie,
za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom
a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach,
b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje
o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).

125. Podľa § 78a ods. 2 Zákona o DPH; kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a
odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:
a) údaje z každej faktúry, ktorú bol platiteľ povinný vyhotoviť podľa § 71 až 75 o dodaní tovarov a
služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň v tuzemsku a ktoré nie sú oslobodené od dane, okrem
zjednodušenej faktúry, alebo z ktorých je povinný platiť daň v tuzemsku príjemca plnenia podľa § 69
ods. 12 písm. f) až j), okrem zjednodušenej faktúry,
b) údaje z každej prijatej faktúry o dodaní tovarov a služieb,
1. pri ktorých je osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 2, 3,
6, 7 a 9 až 12 a ktoré nie sú oslobodené od dane,
2. ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom povinným platiť daň podľa § 69
ods. 1 a pri ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období,
c) údaje z každej faktúry podľa § 71 ods. 2,
d) údaje o dodaní tovarov a služieb iných ako uvedených v písmene a), z ktorých je platiteľ povinný
platiť daň v tuzemsku.

126. Podľa § 78a ods. 4 Zákona o DPH; z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku
3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:
a) identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo
má byť dodaná,
b) poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú
identifikáciu obsahuje,
c) dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová
povinnosť,
d) základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,
e) sadzba dane,
f) výška odpočítanej dane,
g) druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň
príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i).

127. K poukazu na kontrolné výkazy považuje správny súd za potrebné uviesť, že je nepochybné,
že kontrolné výkazy sú „nástrojom\" na krížovú kontrolu deklarovaných obchodných transakcií, avšak
ide o takú formu kontrolného prostriedku, ktorý „kontroluje\" a potom preukazuje formálnu stránku
uplatňovaného nároku, teda tú stránku, ktorá sa týka účtovných a ekonomických podmienok. Aj takýto
prostriedok môže byť nápomocný ako dôkaz pri skúmaní splnenia podmienok na odpočet DPH,  ale bez
ďalších dôkazov v prejednávanej veci nestačí na prelomenie záverov daňových orgánov o spochybnení
deklarovaných obchodných transakcií.



128. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje zákonné povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Je nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH je právo
daňového subjektu na jej odpočítanie, čo je jedna zo zásad fungovania systému DPH a vyplýva zo
Smernice 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola
transponovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku. Právo daňového subjektu na odpočet
DPH ale nemožno chápať ako absolútne právo bez preukazovania splnenia zákonom stanovených
podmienok, ktoré sú jednak hmotnoprávne - stanovené Zákonom o DPH, a jednak procesnoprávne -
stanovené Daňovým poriadkom. Zákon o DPH vychádza z predpokladu, že obchod reálne prebehol a
povinnosť preukázania reálneho dodania tovaru alebo služby deklarovaným dodávateľom vyplýva pre
daňový subjekt z Daňového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné  poukázať na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť
si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty,
je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho
povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom „leží\" dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.\"

129. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Pri správe daní platí prejednávacia zásada,
preto správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Uskutočňovanie
zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.

130. Zaoberať sa daňovým únikom, nastavenými kritériami v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 (bod 50) nie je namieste, pokiaľ sa preukáže vo svetle
zistených objektívnych skutočností nesplnenie vecných podmienok na priznanie odpočítania DPH, ako
tomu bolo v tejto veci, keď daňové orgány legitímne, v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ
môžu odoprieť odpočítanie dane (C-324/11, bod 45, posledná veta). Uvedený test v zmysle citovaného
rozsudku NS SR sa vykonáva za účelom možného odopretia nároku na odpočet DPH len z titulu
účasti daňového subjektu na daňovom podvode (daňovom úniku), a nie z titulu nepreukázania splnenia
podmienok stanovených zákonom č. 222/2004 Z. z. na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Už na
prvú otázku - či vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik - nie je možné odpovedať,
pretože absentuje zdaniteľný obchod, keďže nevznikla deklarovanému dodávateľovi daňová povinnosť.

131. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v predmetnej veci nepriznaním žalobcovi
uplatneného odpočítania DPH vzniklo Slovenskej republike bezdôvodné obohatenie  a zastáva názor, že
ak žalobca plnil deklarovaným dodávateľom, u ktorých bolo zistené, že im nevznikla daňová povinnosť,
má voči nim nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia (zaplatenia DPH na základe
nepravdivej faktúry)  bez právneho dôvodu.

132. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd konštatuje, že správca dane a žalovaný postupovali v
súlade s Daňovým poriadkom a so Zákonom o DPH, ktorý aplikovali eurokonformne, ak s odkazom na
§ 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 nepriznali žalobcovi ním uplatnené
právo na odpočítanie DPH. Preto, správny súd žaloby žalobcu, ktoré prejednal v spoločnom konaní, ako
nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.

133. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

134. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods.  2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,     § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok                (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť                 a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "3d5f9cd0-b3fd-4bdf-ac55-195e002ddef3:a1ba343b-ce86-4afb-aef3-532ce9c208e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2", "spisova_znacka": "23S/86/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/86/2019 z 21. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6019200216.2"}], "citovane_v": []}