{"guid": "3d55b038-aa70-4784-b538-0cc067040bb2:bbbad051-e71a-4e5a-a2c2-950f08b90130", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115223086.2", "spisova_znacka": "18CoP/16/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/16/2017 z 16. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. januára 2018, sp. zn. 18CoP/16/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8115223086.2", "identifikacne_cislo": "8115223086", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2018-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbbad051-e71a-4e5a-a2c2-950f08b90130", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115223086.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8115223086.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8115223086.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223086
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115223086.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. X, T., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúcu z matky Y.. E. W., nar. XX.X.XXXX bytom T. X, T., zastúpená Mgr. Petrom Troščákom,
advokátom, Hlavná 50, Prešov a otca K.. L. U., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, T., zastúpený JUDr. Karolom
Ševecom, advokátom, Hlavná 29, Prešov v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/355/2015-189 z 30.1.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení  rozsudok tak, že zvyšuje výživné na mal. M. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur na sumu 170
Eur, určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/103/2010 z 25.11.2010 počnúc od 03.09.2015,
ktoré je povinný otec platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že sumu 50 Eur
mesačne ako tvorbu úspor zo strany otca pre mal. dieťa ponecháva bez zmeny.

II. Dlžné výživné za obdobie od 03.09.2015 do 31.01.2017 vo výške 1.190 Eur povoľuje otcovi
splácať spolu s bežným výživným vo výške 100 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

III. Zrušuje  výrok o zamietnutí návrhu otca.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn.
16C/103/2010 zo dňa 25.11.2010 v časti určenia výživného tak, že zvýšil výživné zo strany otca na mal.
M. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,00 Eur na sumu 200,00 Eur mesačne, počnúc dňom 03.09.2015,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie
od 03.09.2015 do 31.01.2017 vo výške 1 600,00 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 100,00 Eur
mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania
dlhu. V prevyšujúcej časti návrh matky a otca zamietol.  Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zvýšil výživné na maloletú zo sumy 100 eur na sumu 200 eur
mesačne s poukazom na to, že došlo k zmene pomerov u maloletého dieťaťa. Naposledy bola vykonaná
úprava vo veku dvoch rokov dieťaťa a matka poberala rodičovský príspevok. V súčasnej dobe je maloletá
žiačkou základnej školy v druhom ročníku a náklady sa zvýšili. Matka je v súčasnej dobe zamestnaná
s príjmom 600 eur mesačne, uhrádza náklady spojené s bývaním, hypotékou, cestovnými výdavkami a
výdavkami s dieťaťom. Otec maloletej od posledného rozhodnutia býva v rodinnom dobe s družkou, jeho
príjem 1000 eur mesačne, je vlastníkom pozemku na H., motorového vozidla značky BMW a pribudla



mu jedna vyživovacia povinnosť k synovi R., ktorý sa narodil 3.11.2014, s ktorým je družka na materskej.
Vychádzal zo skutočnosti, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
pričom výška vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča sa odvíja od jeho majetkových možností
a schopností. Preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť aj zvýšené výživné.
Dlžné výživné vypočítal za obdobie septembra 2015 až januára 2017, t.j. 16 mesiacov x 100 eur, čo sa
rovná 1 600 eur a povolil toto splácať v mesačných splátkach po 100 eur.
3.  O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Ten uviedol, že
podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec aj nesprávne právne posúdil.
Vzhľadom k tomu, že pôvodným rozsudkom z 25.11.2010 mu bolo určené výživné v sume 150 eur
mesačne, z toho 100 eur k rukám matky a 50 eur na účet maloletej, výživné mal už vtedy určené vo
výške 150 eur mesačne. Z výpisu z Tatra banky, a.s. vyplýva, že sporenie na účet maloletej v súlade s
rozsudkom súdu prvej inštancie platil vo výške 50 eur mesačne, čo predstavuje 750 eur a tak nemôže
byť dlh na výživnom 1 600 eur mesačne. Okrem toho je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný
z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, majúc za to, že v prevyšujúcej časti bol zamietnutý, nie je zrejmé, o aký
nárok ide. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že ide o povinnosť všeobecného súdu zrozumiteľne a jasne
napísať odôvodnenie rozhodnutia. Výrok rozsudku o zvýšení výživného je nesprávny, keďže naposledy
výživné nebolo určené vo výške 100 eur mesačne, ale 150 eur mesačne.
5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka. Nesúhlasila s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, a to vo výroku II., ktorým bolo povolené splácať dlžné výživné po 100 eur
mesačne a vo výroku III, kde v prevyšujúcej časti návrh matky bol zamietnutý. Matka poukázala na
to, že súd mal ešte podrobnejšie zisťovať majetkové pomery otca, keďže z LV XXXXX  vyplýva, že
je vlastníkom rodinného domu, pozemku, ktoré nadobudol v roku 2014, z LV XXXXX vyplýva, že je
podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti, podiel ktorý na základe kúpnej zmluvy z roku 2011
predal, z LV XXXXX vyplýva, že predal polovicu svojho podielu na základe kúpnej zmluvy  k rodinnému
domu a pozemku K.. Y., z LV XXXX vyplýva, že je vlastníkom pozemku, na ktorom vybudoval chatu a
na LV XXXXX je zapísaný otec ako vlastník rodinného domu a pozemku, ktoré nadobudol na základe
kúpnej zmluvy. K Listom vlastníctva bolo potrebné zadovážiť aj kúpne zmluvy, z čoho by sa dali zistiť
pomery otca. Okrem toho, že otec je na internetovej stránke spoločnosti SLER, s.r.o. vedený ako „sales
manager“ a je ťažko uveriteľné, že by nepoberal za túto funkciu odmenu, aj keď to tak tvrdí otec.
Je potrebné, že preverením v databáze sociálnej poisťovne je možné toto zistiť. Otec je vlastníkom
motorového vozidla BMW X5, ktorého cena začína zhruba na 55 000 eur. Je možné zisťovať cestou
dopravného inšpektorátu, či držiteľom tohto vozidla je otec, resp. firma. Tým, že nepochybne nadobudol
a predal viaceré nehnuteľnosti, má dom, chatu, motorové vozidlo, jeho životná úroveň je vysoká, preto
bolo potrebné zaviazať ho na zaplatenie dlhu na výživnom naraz, v lehote 60 dní a vyhovieť návrhu
matky a zvýšiť výživné na sumu 450 eur mesačne.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Poukázal na to, že pokiaľ ide o rodinný dom, ktorý predal v roku
2014 a následne kúpil rodinný dom, ktorým zabezpečil bývanie sebe a rodine, finančné prostriedky
z predaja použil na kúpu nového domu a nemožno ho považovať za pravidelný príjem. Tým, že súd
zvýšil výživné posudzoval aj majetkové pomery zo strany otca. Z firmy SLER, s.r.o. nedostáva žiaden
príjem, o tom svedčí aj vyjadrenie firmy. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd musel prihliadať aj na to, že
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému R. U., z ktorým je jeho družka na materskej dovolenke.
Matka celkové pravidelné mesačné náklady na dcéru vyčíslila vo výške 160 eur, a preto predpokladá,
že výživné určené zo strany súdu otcovi je správne.
7. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 59 a nasl. zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a v §
111 a § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 378 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na vec použil aj príslušné ustanovenia
zákona. Na základe takto zistených skutočností boli splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia
vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
k odlišným záverom, pokiaľ išlo o nárok na zvýšenie výživného zo strany otca.
8. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania zvýšil výživné zo strany otca na maloletú
dcéru zo sumy 100,-eur mesačne na sumu 200,-eur mesačne počnú dňom 3.9.2015, teda dňom podania
návrhu na zvýšenie výživného matkou. V konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu
o výživnom v konaní 19C 103/2010 došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, matky ako
aj otca maloletého dieťaťa. Maloletá M. bola v čase posledného rozhodnutia súdu vo veku 2 rokov
v celodennej starostlivosti matky, ktorá poberala rodičovský príspevok. V súčasnosti je maloletá M.
žiačkou základnej školy 2. ročníka, teda náklady na starostlivosť o maloletého dieťa sa preukázateľne



zvýšili. Matka, ktorá má dcéru v osobnej starostlivosti uhrádza všetky poplatky spojené s návštevou školy
maloletou dcéru, krúžkov, pričom je nepochybné, že aj náklady na stravu a obliekanie sú na maloletú
vyššie ako v čase keď bola vo veku dvoch rokov a nenavštevovala ani predškolské zariadenie. Matka je
v súčasnosti zamestnaná s príjmom 600,-eur mesačne, uhrádza náklady za bývanie, hypotéku a bežné
výdavky spojené s cestovaním do práce, stravou, obliekaním ako aj výdavky spojené s nástupom dcéry
do školy. Otec maloletej na rozdiel od posledného rozhodnutia súdu býva spolu s družkou v rodinnom
dome, ktorý zakúpil do osobného vlastníctva v roku 2013 za kúpnu cenu v celkovej výške spolu s
pozemkom 116 000,-eur, pričom išlo o rozostavaný rodinný dom, deklaruje príjem vo výške 1000,-eur
mesačne, je vlastníkom pozemku ako aj chaty na H., ako aj osobného motorového vozidla zn. BMW1.
Pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi R. U., nar.XX.XX.XXXX s ktorým je jeho družka na materskej
dovolenke.  Vychádzajú zo základných ustanovení zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom a to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom výška
vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča sa odvíja od jeho majetkových a príjmových možností
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
14. Podľa § 2 písm. a ) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 189,83,-Eur mesačne, ak
ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
15. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Odvolacie námietky otca sa sústredili na to, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť, že platí
150 eur mesačne, nie 100 eur, ako to uvádza vo výrokovej časti súd prvej inštancie a že majetkové
pomery, ktoré boli v konaní zistené, sa odzrkadlili v tom, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloleté
dieťa. Ďalej tiež namieta správnosť výpočtu dlžného výživného a to, že rozsudkom je v časti výroku o
zamietnutí návrhu otca nepreskúmateľný, keďže otec žiaden návrh nepodal.
20. Je zrejmé, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, na druhej strane platí
ale aj zásada, že výživné sa určuje nielen vo vzťahu k pomerom rodičov, ale aj odôvodneným potrebám
dieťaťa. Tieto potreby matka maloletej, ktorá sa osobne o dieťa stará, vyčíslila na 160 eur mesačne.
Odvolací súd sa domnieva, že po zistených skutočnostiach a porovnaní pomerov na strane rodičov a
dieťaťa v čase ostatnej úpravy práv a povinností rodičov k dieťaťu v rozvodovom konaní a v súčasnej



dobe, zvýšené výživné na sumu 200 eur považoval za neprimerané a vzhľadom na potreby dieťaťa
zmenil toto rozhodnutie na sumu 170 eur mesačne. Táto suma je sumou, ktorú reprezentovala matka
ako mesačné výdavky dieťaťa, ktoré sú pravidelné a tým budú kryté výživným zo strany otca. Pokiaľ
námietka otca smerovala k tomu, že platí 150 eur mesačne, je potrebné upresniť túto situáciu v tom, že
aj pri výroku o výživnom v čase rozvodového konania rodičov maloletej bolo výživného špecifikované
na 100 eur mesačne k rukám matky a 50 eur mesačne na tvorbu úspor. Na tomto sa možno vecne
stotožniť aj v súčasnej dobe, preto aj odvolací súd upresnil vo svojom výroku situáciu týkajúcu sa
výživného tak, že zvýšenie bolo výživné v tej časti, ktorú má platiť otec pravidelne mesačne k rukám
matky, tam bolo zvýšené výživné zmenené rozhodnutím odvolacieho súdu zo 100 eur na 170 eur s
tým, že sa ponecháva výroková časť tvorby úspor na 50 eur mesačne a v tejto časti nedošlo k zmene
súdneho rozhodnutia. Táto okolnosť bola upresnená rozhodnutím súdu druhej inštancie a odvolací súd
nepovažoval za potrebné v dôsledku toho zrušovať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov
po porovnaní pomerov na strane rodičov a dieťaťa považoval výživné vo výške 170 eur mesačne
za primerané veku a potrebám dieťaťa. Majetkové pomery otca boli skúmané, boli konštatované v
rozhodnutí súdu vo vzťahu k nehnuteľnostiam i osobného motorového vozidla a napriek tomu suma,
ktorú ustálil odvolací súd vo svojej výrokovej časti je na daný stav pomerov v rodine matky a otca
dostatočná. 50 eur mesačne ostáva tvorba úspor. Potom dlžné výživné zo strany súdu prvej inštancie
bolo správne vypočítané, keďže do tohto dlhu sa nezapočítava suma, ktorá sa rovná tvorbe úspor.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie na sumu 170 eur mesačne,
zmenil aj výrok o výške dlžného výživného s tým, že toto dlžné výživné povolil splácať v mesačných
splátkach otcovi po 100 eur, čo považoval za primerané rozhodnutie aj napriek námietkam matky v jej
odvolaní, že je potrebné rozhodovať o dlžnom výživnom na maloleté dieťa v lehote 60 dní. Otec má
právo a povinnosť splácať dlh na výživnom, ktorý je v inom rozsahu, ako bolo uvedené v rozhodnutí
súdu prvej inštancie spolu s bežným výživným pravidelne až do jeho úplného vyrovnania pod stratou
výhody splátok. Pokiaľ podala matka odvolanie vo vzťahu k tomu, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie
obsahoval, že aj v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta, tento postup nie je správny vzhľadom k tomu,
že pri výživnom na maloleté dieťa, ktoré možno začať konanie aj ex offo, nie je súd viazaný návrhom
rodiča. To zanemná, že aj keď matka žiadala vyššie výživné a súd prvej inštancie nevyhovel tomuto
výživnému v celom rozsahu, je postačujúce, aby v tomto výroku bolo uvedené len výška výživného, ku
ktorej dospel súd prvej inštancie a nie je potrebné v prevyšujúcej časti návrh zamietnuť, pretože týmto
návrhom nie je súd prvej inštancie viazaný. Z týchto dôvodov tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie
považuje za nadbytočný. Bol zrušený bez toho, aby ďalej súd prvej inštancie o tomto rozhodoval. Pokiaľ
matka žiadala určiť sumu 450 eur mesačne, takéto potreby pre dieťa neboli preukázané, a preto túto
odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Z vyššie uvedených dôvodov považoval
sumu 170 eur mesačne na maloletú za primeranú spolu s tvorbou úspor v sume 50 eur. Takisto považoval
za primerané, aby otec dlh, o ktorom bolo rozhodnuté v tomto súdnom rozhodnutí, splácal v mesačných
splátkach.
21. Odvolací súd zrušil aj výrok o tom, že návrh otca je zamietnutý, keďže nevyplýva z obsahu spisu, že
by otec nejaký návrh v tomto konaní podal a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie to takisto
nevyplýva. Preto tento výrok zrušil ako nedôvodný bez takisto ďalšej potreby rozhodovať o tomto nároku
ďalej.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu  odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/355/2015", "guid": "5cfa0c79-84b1-49b7-8ba7-abdd482fd5ce:4325d938-6375-4f7c-a7f8-da13cfb94bce", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3ec3a889-f119-42a7-b9ca-46e3c9825b3d:1841ee33-d114-4f24-aef4-80eab13da2cb", "ecli": "ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203975.4", "spisova_znacka": "73P/28/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 73P/28/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Bratislava II", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203975.4"}, {"guid": "2f3cd754-ad31-4fa8-9db7-5de2ea6b3c77:5b44591b-164f-4725-aaed-0b8261a5cfce", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:1224203975.1", "spisova_znacka": "29P/10/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/10/2025 z 23. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:1224203975.1"}]}