{"guid": "3d54fc77-e88c-4fe7-8a70-46070c3c9e50:993a6ecb-7efe-4406-9aa5-6ef0853424ac", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5115235444.1", "spisova_znacka": "5CoP/34/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/34/2017 z 26. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. júna 2017, sp. zn. 5CoP/34/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5115235444.1", "identifikacne_cislo": "5115235444", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2017-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/993a6ecb-7efe-4406-9aa5-6ef0853424ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235444.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235444.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5115235444.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/34/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235444
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115235444.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa C. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov matky: P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. A. P., X. mája XXXX/X., právne zastúpená JUDr. Stanislavom Stehurom, advokátom so sídlom
N., T. Q. XXX/X a otca: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. A. P., X. XXXX/XX, o úpravu práv a
povinností k maloletému, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 30P/395/2015-191 zo dňa 01.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu   potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov   nemá  nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodol takto :
Súd zveruje maloletého C. do osobnej starostlivosti otca.

Matka  je  povinná prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Matka  je oprávnená stretávať sa s maloletým C.:
-     každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
-     počas  vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 17:00 hod. do 28.12. do 17:00 hod., každý
nepárny rok od 29.12. od 17:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod.,
-     každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 17:00 hod. do piatka do 17:00 hod.,
-     každý párny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 17:00 hod. do pondelka do 17:00 hod.,
-     každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 17:00 hod. do 15.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od
17:00 hod. do 15.08.  do 17:00 hod.
Matka maloletého C. prevezme od otca v mieste bydliska otca a po skončení stretnutia odovzdá otcovi
v mieste bydliska otca.
Otec je  povinný   maloletého na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/5/2015-108 zo dňa 24.08.2015 v časti úpravy
práv a povinností k maloletému C..
V dôvodoch rozsudku okresný súd poukazom na ust. § 24, § 25, § 28, § 36, § 62, § 65, § 75 - § 77 a
vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery :



Naposledy súd rozhodoval o úprave práv a povinností k mal. C. rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
21P/5/2015-108 zo dňa 24.08.2015.
Súd mal preukázané, že obidvaja rodičia majú vhodné podmienky k tomu, aby starostlivosť o mal. C.
mohli zabezpečovať. Rodičia sa však nedokázali dohodnúť na starostlivosti o maloletého C.. Na základe
žiadosti súdu bol vykonaný pohovor s mal. C. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Referáte
poradensko-psychologických služieb a  pohovor s mal. C. bol vykonaný aj na pojednávaní na Okresnom
súde v Žiline. Mal. C. sa pred psychológom a takisto aj na pojednávaní vyjadril, že by chcel bývať s
otcom. Uviedol, že s otcom má dobrý vzťah,  rozumie si aj s jeho priateľkou, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti.  Otec sa mu venuje, keď je u neho, učieva sa s ním do školy. Pokiaľ otec nemôže, učí sa
ním jeho priateľka. U otca má svoj priestor, svoju izbu. S mamou by sa stretával podľa svojej úvahy, aj
počas prázdnin a sviatkov. S priateľom matky si veľmi nerozumie. Nebude mu prekážať, pokiaľ nebude
bývať v jednej domácnosti so sestrou. Ďalšiu sestru má aj v domácnosti otca, ktorý má dcéru so svojou
priateľkou. Maloletý je vo veku ( 06.04.2017 bude mať 13 rokov), kedy podľa názoru súdu vie sám
vysloviť svoj názor a súd preto na jeho názor prihliadol. Súd poukazuje na ustanovenie § 43 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje vo veciach týkajúcich sa maloletého  dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, maloleté dieťa má
právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, jednak v rodine, jednak
v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu
jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru
dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len
si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu
je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom
sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samého, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na
názor dieťaťa podľa § 38 Civilného mimosporového poriadku (CMP), podľa ktorého ak je účastníkom
maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Významnou
skutočnosťou podporujúcou vhodnosť výchovného prostredia u otca je pohlavie dieťaťa, vek dospievania
dieťaťa, v ktorom sa chlapci identifikujú s mužským vzorom. Súd poukazuje na to, že v článku 18 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť  za
výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Súd prihliadol
na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V záujme
dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie
a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované
jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Rodičia by mali zlepšiť komunikáciu medzi sebou,
pretože táto je dôležitá v prípade starostlivosti a výchovy o mal. dieťa. Mali by obidvaja vyvinúť snahu
a úsilie k tomu, aby začali spolu riadne komunikovať, aby o druhom rodičovi rozprávali pred maloletým
len pozitívne. Mali by si uvedomiť, že dieťa všetko,  čo sa okolo neho deje, citlivo vníma. Treba uviesť,
že maloletý má problémy s prospechom v škole a je nepochybné, že matka sa zaujímala o prospech
a správanie maloletého v škole, avšak počas doby, pokiaľ bol zverený v jej starostlivosti, napriek tejto
skutočnosti maloletý opäť prepadol a jeho prospech nie je dobrý. Preto bude teraz na otcovi, aby vplýval
na maloletého tak, aby maloletý zmenil svoj postoj k príprave na vyučovanie, aby si zlepšil prospech
a výsledky v škole. Otec na pojednávaní uvádzal, že s maloletým sa učí a naďalej  mu pri príprave do
školy bude pomáhať. C. má otca rád, rešpektuje ho, je zrejmé, že majú dobrý vzťah. Preto je predpoklad
pozitívnej zmeny pokiaľ bude v starostlivosti otca, aj čo sa týka prospechu v škole. Obidvaja rodičia
uviedli, že už doteraz C. veľa času trávil u svojho otca, kde chodieval skoro každý víkend, trávil tam
aj väčšinu času počas Vianoc. C. má svoju sestru O. rád, avšak podľa názoru súdu, ich vzťah nebude
poznačený tým, pokiaľ bude C. bývať s otcom a O. s matkou, ak sa budú spolu stretávať  a rodičia ich
budú podporovať pri rozvíjaní ich súrodeneckého vzťahu. Ako je vyššie uvedené, C. má aj ďalšiu sestru,
dcéru svojho otca. Kolízny opatrovník sa tiež priklonil k tomu, aby C. bol zverený do starostlivosti otca,
keďže sám C. uviedol a vyslovil svoj názor bývať so svojím otcom. C. nesúhlasil s tým, aby bol v striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,  želal si  bývať so svojím otcom. Z vyššie uvedených dôvodov
súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Treba uviesť, že striedavá osobná starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa musí byť v záujme dieťaťa a predovšetkým maloleté dieťa, ktoré vie vyjadriť
svoj názor, by malo s takouto starostlivosťou súhlasiť. C. sa jednoznačne vyjadril, že takáto starostlivosť
mu nevyhovuje. Aby bol zabezpečený pravidelný styk matky s maloletým, súd upravil stretávanie C.



s matkou tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, teda počas bežného roka a tiež počas prázdnin a
sviatkov.
Súd považuje za potrebné poznamenať, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov
do osobnej starostlivosti, zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému
mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený
z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku
príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie, mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov
na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovaní citových
vzťahov,  je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len
pozitívnym spôsobom a nie, aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené
do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj
to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s mal. dieťaťom
a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
Pri určení výšky výživného súd prihliadol na možnosti, schopnosti obidvoch rodičov, na odôvodnené
potreby maloletého.
Súd zistil, že matka býva v 1-izbovom byte spoločne s deťmi C. a O., s priateľom, ktorý platí všetky
poplatky súvisiace s bývaním. Matka spláca pôžičku mesačne 70,- eur. Má bežné výdavky, strava,
ošatenie. V súčasnej dobe nemá žiadny príjem, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Pomáha jej
priateľ, ktorý platí poplatky s bývaním a z výživného, ktoré jej otec zasiela na deti, platí pôžičku.
Mal. C. je žiakom 7. ročníka ZŠ. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou.
Otec býva so svojou priateľkou v 3-izbovom byte, ktorý majú spolu vo vlastníctve. Splácajú  úver
mesačne 400,- eur. Nájom a elektrika v byte sa platí mesačne 150,- eur, káblovka, internet 30,- eur na 3
mesiace. Priateľka otca je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k mal. X.
Súd určil výživné 50,- eur mesačne a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá
odôvodneným potrebám mal. C. vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky s prihliadnutím na to,
že matka má vyživovaciu povinnosť k dcére O., ktorá je v jej starostlivosti a na ktorú bol otec  zaviazaný
prispievať výživným 80,- eur mesačne. Matka   pracovala na základe dohody o vykonaní práce. Uviedla,
že má problém nájsť si prácu, pretože treba vodievať maloletú do škôlky, čo podľa názoru súdu nie je
dôvodom k tomu, aby sa matka nezamestnala. Matka môže pracovať brigádne, na základe dohôd, na
polovičný pracovný úväzok, preto súd vychádzal z potencionality  príjmov matky a určil výživné 50,- eur
mesačne, keďže matka si môže zabezpečiť aspoň taký príjem, aby  výživné v tejto výške mohla uhrádzať.
Otec si bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, uspokojovaním bytových
potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého je hradených z rodinného prídavku, ktorý je
maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje
schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému
podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo
najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností
a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť
výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich
potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §
52 CMP.
Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/5/2015-108 zo dňa 24.08.2015 v časti úpravy práv
a povinností k maloletému C. v súlade s ustanovením § 121 CMP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka maloletého
dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť a rozhodnúť
o striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní
poukazovala na to, že s predmetným rozsudkom nesúhlasí, považuje ho za nezákonný a nesprávny,
nakoľko súd nezistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia



veci. Tvrdila, že od posledného rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene pomerov, či už na jej strane
alebo na strane otca, alebo na strane maloletého syna, pre ktoré by bol  návrh dôvodný a bolo by
potrebné meniť doterajší stav ustanovený právoplatným rozhodnutím súdu. Túto skutočnosť okresný súd
žiadnym spôsobom neskúmal a žiadnym spôsobom nezdôvodnil, a preto rozhodnutie okresného súdu
považuje za nezákonné a arbitrárne. Za napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, k akej zmene pomerov
malo dôjsť od posledného rozhodnutia o úprave práv a povinností k synovi C.. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie je právom účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa
účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci prípadného využitia riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázala
na ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Súd rozhodol o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti otca len z dôvodu, že sa tak vyjadril
ich syn. Je si vedomá toho, že súd má prihliadať na názor maloletého, avšak tento názor nemusí celý
akceptovať a úplne prevziať. Maloletý C. je vo veku, v ktorom sa jeho názor formule a mení v závislosti
od aktuálnych pocitov a informácií. Ide o vek, v ktorom je dieťa ľahko ovplyvniteľné a dochádza k častým
zmenám nálady. V jeho očiach je otec ten lepší, nakoľko ona sa snaží na neho vplývať výchovne, núti ho
do učenia. Vysvetľuje mu, čo je správne a čo nesprávne, čo on chápe ako útok voči nemu a sťažuje sa
otcovi. Má za to, že okresný súd žiadnym spôsobom neskúmal vyspelosť a zrelosť maloletého dieťaťa
po psychickej stránke. Je toho názoru, že v prípade, ak chcel takto nekriticky prebrať názor maloletého
dieťaťa, mal si dať vyhotoviť znalecký posudok znalcom z odboru psychológie detí za účelom zistenia, či
je syn po psychickej stránke natoľko vyspelý, aby jeho názor, resp. preferenciu bolo možné považovať
za dostatočne stály a vyzretý.
Keďže si je vedomá skutočnosti, že syn je vo veku, v ktorom má bližší vzťah k otcovi navrhla, aby
bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko sa bojí, že otec sa mu nebude
dostatočným spôsobom venovať a syn bude flákať svoje školské povinnosti. Okresný súd žiadnym
spôsobom neskúmal možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, len sa
obmedzil na konštatovanie, že syn uviedol, že by mu to takto nevyhovovalo. Je v záujme maloletého
dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľali obidvaja rodičia. Právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi je rešpektované i za pomoci
inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.

3. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie
navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa. Vo svojom vyjadrení uviedol, že považuje rozhodnutie okresného
súdu za správne, vydané v súlade so zákonom, rešpektujúce záujem maloletého dieťaťa. Má za to,
že úlohou súdu je chrániť záujem maloletého dieťaťa, ktorý má byť povýšený nad záujem rodičov.
Syn má s ním dobrý vzťah, trávi s ním čas, je mu vzorom, ktorý v tomto období svojho vývoja
potrebuje. Neznevažuje a nespochybňuje úlohu matky vo vzťahu k výchove a vývoju ich syna, ale
matka by mala rešpektovať vôľu syna, ktorú opakovane prejavil a vyjadril. Veď práve záujem dieťaťa,
jeho názor a schopnosť rodiča zabezpečiť vývoj, vzdelanie, rozvoj a materiálne potreby dieťaťa popri
ďalším požiadavkám vzťahujúcim sa k pokrvnému putu tvoria základ pre rozhodnutie o zmene osobnej
starostlivosti. Matka si musela všimnúť, že maloletý upadá, trápi sa, je nespokojný, zhoršuje sa mu
prospech, a teda niečo sa deje a nemôže sa spoliehať, že sa to časom vyrieši. Nepochybne syn svojím
správaním dával najavo svoju nespokojnosť a práve zmena zverenia mu môže nepochybne pomôcť
nájsť svoje zázemie a stabilné prostredie. Maloletý C. má 13 rokov, je na svoj vek vyspelý a jeho
požiadavky alebo vyjadrenia netreba brať na ľahkú váhu. Spolu trávia dostatok času, navštevuje a
zdržiava sa v jeho domácnosti, majú vybudované silné puto. Nestotožňuje sa s vyjadrením matky, že
syn ho vníma v pozitívnejšom svetle v dôsledku toho, že matka na syna vplýva výchovne a núti ho do
učenia. Aj v jeho domácnosti sú nastavené pravidlá tak, aby syna vychovával a viedol k dôslednému
plneniu školských a iných povinností. Striedavú starostlivosť považuje za neúčelnú, nakoľko už doteraz
v podstate realizovali určitý druh striedavej starostlivosti, keď syn bol u neho cez víkendy, sviatky a aj
v priebehu týždňa a táto starostlivosť sa neosvedčila. Vzhľadom na vek syna, ako aj školský prospech,
ktorý je momentálne hodnotený ako nedostatočný, nie je vhodné, aby syn trávil týždeň u neho a týždeň
u matky, lebo takto nedokáže plnohodnotne ustrážiť jeho prospech v škole a prípravu na vyučovanie. Je
potrebné, aby syn mal presný režim a bol vedený k plneniu svojich povinností a pravidelnej príprave na
vyučovanie. Rovnako aj syn sa vyjadril, že odmieta striedavú starostlivosť.
K námietke, že nedošlo k zmene pomerov, uviedol, že k zmene pomerov došlo najmä na jeho strane,
keď trvale vyriešil svoju bytovú otázku na rozdiel od času poslednej úpravy, keď syna práve z toho
dôvodu nemohol k sebe vziať, že mu nedokáže poskytnúť domov a stabilné výchovné prostredie. V



súčasnej dobe už má u neho maloletý syn zariadenú samostatnú izbu, má väčší priestor pre seba, svoje
potreby a svoje súkromie, čo práve v čase jeho puberty môže prispieť k jeho celkovej pohode. Okrem
materiálnej zmeny za najvýznamnejší dôvod vyžadujúcu zmenu zverenia považuje tú skutočnosť, že
od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti sa podstatne zmenilo správanie jeho syna, ktorý je smutný,
trápi sa, a teda svojim spôsobom dáva najavo svoju nespokojnosť, čo nemožno prehliadať. Znalecké
dokazovanie považuje za nadbytočné a neodôvodnené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil ako správny a odvolanie matky zamietol ako nedôvodné.

4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP, ustanoveniami CMP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská účastníkov konania v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery primerane  vysvetlil.

10. Rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľka vo veci
samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovala matka maloletého
dieťaťa aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza:
Keďže vykonaným dokazovaním pred okresným súdom bolo preukázané, že obidvaja rodičia majú
vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa, správne súd prvej inštancie zohľadňoval záujem
maloletého dieťaťa. Maloletý C. sa vyjadril jednak prostredníctvom pohovoru vykonaného ÚPSVaR
v Žiline, referáte poradensko-psychologických služieb, pred psychológom a pohovoru vykonaného
sudcom na pojednávaní. V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa maloleté dieťa má právo vyjadriť
slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom
konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samotného súvisí aj s povinnosťou súdu



prihliadnuť na názor dieťaťa podľa ust. § 38 CMP. Správne okresný súd za významnú skutočnosť
podporujúcu vhodnosť výchovného prostredia u otca považoval pohlavie dieťaťa, vek dospievania
dieťaťa, v ktorom sa chlapci identifikujú s mužským vzorom.
Pokiaľ ide o návrh matky maloletého dieťaťa na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, odvolací súd má za to, že vzhľadom na súčasnú situáciu nie je striedavá osobná
starostlivosť obidvoch rodičov pri mal. C. vhodná a to s poukazom na jeho psychické rozpoloženie a
situáciu v škole súvisiacu s jeho prospechom.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii jej
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust.     § 396 CSP v
spojení s ust. § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/395/2015", "guid": "ccd5d0f9-2ad1-4f1f-9b42-09036aed9b6d:a4b1fdc6-f6ad-4bac-90ca-09fafb11af2d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}